Úvod
Očkovanie, jeden z najväčších objavov v histórii medicíny, zohralo kľúčovú úlohu v znižovaní chorobnosti a úmrtnosti, najmä u detskej populácie. Tento článok sa venuje histórii očkovania na Slovensku, sleduje jeho vývoj od prvých pokusov s variolizáciou až po zavedenie povinného očkovania a jeho vplyv na zdravie populácie.
Pravé kiahne a prvé pokusy o ochranu
Epidémie pravých kiahní trápili Európu už od 16. storočia. Táto choroba, ktorá je stará ako ľudstvo samo, sa šírila kvapôčkami a blízkym kontaktom. Prevenciou boli hygiena, odstupy a izolácia, podobne ako pri dnešných vírusových ochoreniach. Ľudia si všimli, že existujú rôzne druhy kiahní, pričom tie slabšie, nazývané aj "dobré kiahne", zanechávali menej vážne následky.
V Nemecku sa rozšíril "Pockenkauf", čiže kupovanie kiahní, kedy sa dieťa so slabšími kiahňami cielene dalo medzi deti, ktoré kiahne nemali. Išlo o akéhosi predchodcu princípu očkovania. Ľudia sa naučili, že po prekonaní kiahní získajú imunitu, a preto sa cielene nakazili od niekoho, kto mal mierny priebeh ochorenia. Dokonca si niekedy požičiavali medzi sebou košele a podobne.
Ešte predtým sa princíp inokulácie, čiže variolizácie, využíval vo východných kultúrach, v Osmanskej ríši či Číne. Išlo o prenášanie hnisu kiahní ihlou či úzkym nožom do zdravej paže dieťaťa. V Turecku sa dokonca prenášal ľudský materiál do žily.
Variolizácia a jej riziká
Do Európy prinášali tieto nové metódy potulní felčiari z Grécka, Arméni či Turci. Tak sa dostali aj na východné Slovensko, kde si ich už na začiatku 18. storočia všimli. V roku 1721 napísal správu o epidémii kiahní v Prešove a vykonanej inokulácii do Vratislavských análov.
Prečítajte si tiež: Prekonávanie nepriazne osudu
Avšak variolizácia nebola bez rizík. Často sa stalo, že sa preniesli pravé kiahne, ktoré mali u druhého dieťaťa ťažký priebeh, čo viedlo k mnohým úmrtiam. V Uhorsku sa v 18. storočí variolizovalo veľmi málo.
Osvietenstvo a zmena prístupu k zdraviu
Odpor voči variolizácii pramenil z náboženského presvedčenia, že ľudstvo nemá proti kiahňam bojovať a má nechať na Bohu, či ich ten, kto ich dostane, prekoná, alebo zomrie. Osvietenské myšlienkové prúdy toto nazeranie menili a viedli k zodpovednejšiemu prístupu ľudí k svojmu zdraviu.
Vakcinácia: Nová éra v boji proti kiahňam
Kým pri variolizácii sa vkladali živé mikroorganizmy z chorého človeka do zdravého tela, pri vakcinácii sa neprenášal pôvodne ľudský materiál, ale materiál z kravských kiahní. „Vacca“ znamená po latinsky krava, z toho je aj odvodené pomenovanie „vakcinácia“.
Ľudia si všimli, že dojičky kráv často dostávali kravské kiahne a prejavovali sa im na rukách. Pozorovaním sa zistilo, že dojičky, ktoré dostali kravské kiahne, sa už nenakazili pravými. Tento fakt využil anglický lekár Edward Jenner a v roku 1796 od dieťaťa s kravskými kiahňami zobral materiál z pustuly kiahní a zaočkoval iného chlapca. Ten dostal kravské kiahne s miernym priebehom a vyzdravel. Potom chlapca zaočkoval pravými kiahňami.
Šírenie vakcinácie v Uhorsku
Jenner v roku 1798 napísal knihu o vakcinácii, ktorá bola takmer ihneď preložená do európskych jazykov. V Uhorsku vakcinoval v roku 1801 Zachariáš Teofil Huszty, dokonca predbehol peštianskeho lekára Ferenca Beneho.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
V roku 1801 sa neočkovalo len v Bratislave, ale aj v Rožňave. Správy o vakcinácii sa šírili naozaj veľmi rýchlo. Bolo to vďaka lekárom, ktorí túto metódu propagovali, ale aj vďaka uvedomelej šľachte. Bolo veľmi dôležité, aby sa za vakcínu postavila takáto autorita, lebo obyčajní ľudia sa, samozrejme, vakcíny báli.
V Uhorsku vznikali aj propagačné materiály o očkovaní, ktorých autorom bol najmä Ferenc Bene a ktoré sa prekladali do všetkých jazykov v Uhorsku. Župní úradníci dostali za úlohu očkovanie propagovať, pomáhali im s tým uvedomelí učitelia a duchovní.
Povinné očkovanie a jeho vplyv
V Uhorsku a teda aj na území dnešného Slovenska nariadili úrady vakcináciu proti pravým kiahňam v roku 1813. Zásadný zlom nastal až v roku 1876, keď uhorský snem prijal zákon o povinnom celoplošnom očkovaní proti kiahňam. Povinné očkovanie a preočkovanie proti tejto pliage trvalo až do roku 1980, keď chorobu na celom svete vykynožili.
V polovici minulého storočia sa povinne i dobrovoľne očkovalo proti ďalším infekčným chorobám. Od roku 1946 sa u nás celoplošne očkovalo proti záškrtu a od roku 1958 proti čiernemu kašľu. Významným medzníkom bol rok 1960, keď Československo dosiahlo ako prvý štát na svete vylúčenie prenosnej detskej obrny.
Očkovanie v Slovenskom štáte a po druhej svetovej vojne
Počas existencie vojnového Slovenského štátu bola zavedená zákonná očkovacia povinnosť voči záškrtu (z. č. 71/1942 Sl.z.). Po druhej svetovej vojne bol prijatý zákon č. 60/1948 Zb. o boji proti chorobám prenosných na ľudí a zákon č. 61/1948 Zb. o niektorých ochranných opatreniach proti tuberkulóze. V roku 1952 bol vydaný zákon č. 4/1952 Sb.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Súčasnosť a budúcnosť očkovania
V súčasnosti je očkovanie vo všeobecnosti považované za najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení. Na Slovensku sa povinné očkovanie vykonáva od päťdesiatych rokov. Vďaka tomu sa u nás nevyskytujú ochorenia ako je detská obrna, záškrt, tetanus novorodencov a mladistvých a situácia vo výskyte ďalších ochorení, proti ktorým sa povinne očkuje je dlhodobo priaznivá.
Dňom 1. 1. 2012 sa zrušilo povinné pravidelné očkovanie novorodencov proti tuberkulóze.
Odpor voči očkovaniu a mýty o vakcínach
S rastom všeobecného vzdelania a s rozvojom medicíny sa mala časom zvyšovať dôvera verejnosti k najúčinnejšej ochrane pred nákazlivými chorobami. Tento logický predpoklad sa však celkom nenaplnil.
Odpor voči očkovaniu vyvolávajú najčastejšie domnienky o veľkej miere nežiaducich reakcií vrátane vplyvu na vznik napr. Verejnosť už zabudla na závažné dopady ochorení, proti ktorým sa v súčasnej dobe očkuje. Aj priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike vedie laickú verejnosť k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné.
O vakcínach koluje na internete veľa nepravdivých informácií - napríklad, že spôsobujú autizmus, alebo že obsahujú jedy. Tieto mýty nemajú žiadny vedecký základ, šíra strach a nedôveru v medicínske poznanie.
Európsky imunizačný týždeň
V posledný aprílový týždeň si každoročne pripomíname Európsky imunizačný týždeň, ktorý upozorňuje, že vakcíny nie sú samozrejmosťou. Očkovanie nie je liečba, je to prevencia. Nečaká, kým sa objaví problém, ale naopak, chorobám predchádza. A to má obrovskú hodnotu.