Úvod
Ježkovia sú malé, ale fascinujúce stvorenia, ktorým sa v našich záhradách celkom dobre darí. Malí ostnatí ježkovia sú predovšetkým nočné zvieratá, ktoré sa cez deň skrývajú. Ježkovia sú nielen roztomilí, ale aj užitoční pomocníci v záhrade, pretože sa živia hmyzom a inými škodcami. Tento článok sa zameriava na stravovacie návyky ježkov, či už vo voľnej prírode alebo v domácom prostredí, a poskytuje užitočné tipy, ako ich podporiť.
Ježko v záhrade
Aké záhrady majú ježkovia radi?
Najrozšírenejším ježkom v záhrade je ježko východný (Erinaceus concolor), oveľa zriedkavejšie ježko západný (Erinaceus europaeus), známy aj ako ježko európsky. Ježkovia sú divoké zvieratá, a preto uprednostňujú záhrady s vysokou biodiverzitou. Platí to pre ostatné živočíšne druhy aj pre vegetáciu. Divokým ježkom pomôžeme, ak do záhrady zavedieme husté kríky, ktoré týmto ostnatým drobcom vytvoria prirodzené úkryty. Dráč, vtáči zob alebo divoká ruža sú na túto úlohu ideálne. Záhrada priateľská k ježkom je taká, ktorá je bohatá na prirodzenú potravu pre ježkov, a zároveň taká, kde si ježko nájde prirodzené zákutia v záhrade. V takýchto podmienkach sa ľahšie stretneme s ježkom.
Ako urobiť dom pre ježka?
Čo robiť, ak máme v záhrade ježka alebo ak ho tam chceme prilákať? Oplatí sa vytvoriť vhodné miesto na hniezdenie. Ježkovia vo svojich úkrytoch odpočívajú a vychovávajú tam svoje mláďatá. preto má zmysel postaviť v záhrade domček pre ježka. Domček by mal byť umiestnený mimo dosahu hluku a dopravy, najlepšie na chránenom, tichom mieste na pozemku. Vnútro vyplňte slamou - tá poskytne ježkom pohodlné podmienky. Dobrou voľbou je aj mulč z opadaného lístia. Dom pre ježka si vieme vyrobiť aj sami, nie je to náročný projekt. Urobme si drevenú debničku bez dna a položme na ňu striešku s primeraným sklonom. Krabicu umiestnite na pokojné miesto a naplňte ju senom. Na trhu sú dostupné aj hotové domčeky pre ježkov. Vyberte si modely vyrobené z prírodných materiálov - dreva alebo prútia.
Aké záhradné úpravy uprednostňujú ježkov?
Vhodné podmienky pre ježka vytvoríme aj úpravou záhrady. Prírodné chodníky z kameňa či tehál môžu poslúžiť ako chodby, po ktorých sa budú ježkovia veselo pohybovať. Vhodné je venovať starostlivosť aj rôznym druhom záhonov, skaliek a jazierok. Tieto predpoklady vytvárajú pre ježka nielen prirodzené úkryty, ale aj priestor na lov a hľadanie potravy. Oplatí sa záhradu rozdeliť na viac časti. Menej udržiavaná, no nemenej pôvabná časť záhrady bude ideálnym miestom pre ježkov. V oddychovej zóne môžeme umiestniť záhradný nábytok a ponechať trávnik pokosený na nižšiu výšku. Nezabúdajme tiež, že ježkovia sú nočné zvieratá, ktoré sa budú prirodzene vyhýbať svetlu.
Ako pomôcť divokým ježkom?
Dôležitým prvkom správnej starostlivosti o ježka je poskytnúť zvieraťu správne množstvo vody. Ježkovia potrebujú prístup k čerstvej vode rovnako ako my, preto je vhodné umiestniť do záhrady nízke misky s vodou. Jazierka, fontány a vodné plochy sú záhradné atrakcie, ktoré potešia oko, ale môžu byť aj zdrojom vody pre ježkov.
Prečítajte si tiež: Diéta na balkóne a deti
Je dobré kŕmiť ježka? Ako kŕmiť ježkov? Čo jedia ježkovia? Čím kŕmiť ježka?
Kŕmenie ježkov je dobrý nápad, najmä v obdobiach, keď sú prirodzené zdroje potravy obmedzené. Ježkovia jedia hmyz, slimáky, dážďovky, ale aj drobné cicavce a ovocie. Je však lepšie voliť hotové krmivo pre ježkov alebo mačky (určite však bez rýb). Ježkov môžeme kŕmiť aj vareným hydinovým mäsom. Vyhnite sa podávaniu mlieka ježkom - neznášajú laktózu.
Ježko v záhrade - ako sa o neho starať?
Ochrana ježkov v záhrade znamená aj ochranu pichľavých drobcov. Ježkovia sú malí a tým správnym prostredím pre ježka je záhrada, kde sa nestretne s pascami, plotmi, rozhádzaným záhradníckym náradím či ostrými stavebnými materiálmi. Ak používame náradie, určite ho po práci odložte do kôlne na náradie. Vhodné miesto na spanie, voda a jedlo sú najdôležitejšie potreby pichľavého drobca. Ak vieme, že v záhrade žije ježko, mali by sme sa podľa toho aj správať a vykonávať trochu iné práce ako v štandardnej záhrade. O ježka sa postaráme tým, že nebudeme používať chémiu ani pesticídy. Ježkovia sú mimoriadne citliví na toxíny, takže prilákanie ježkov do vašej záhrady jednoducho nebude fungovať, ak používate agresívne chemikálie. Ak chceme mať pod kontrolou výskyt škodcov a buriny, používajme prírodné metódy, zvyšujme biodiverzitu v záhrade a siahnime po prírodných prostriedkov. Je možné, že chceme ježka prilákať do záhrady, alebo je možné, že sa ježko ocitol v našej záhrade náhodou a my teraz nevieme, čo so zraneným či chorým drobčekom. Ak sa ježko správa nepríjemne, vždy môžeme vyhľadať pomoc veterinára alebo nadácie, ktorá pomáha divým zvieratám. Keďže ježkovia sú chránené živočíchy, získať pomoc by nemal byť problém.
Čím kŕmiť ježka na záhrade?
Prirodzenou stravou ježka je predovšetkým hmyz. Ježkovia sa živia napríklad chrobákmi, červami, slimákmi, slimáčikmi, stonožkami, ale aj húsenicami a ďalšími malými bezstavovcami. Keď premýšľate, čím kŕmiť ježka na záhrade, je vhodné napodobniť jeho prirodzenú stravu. Ponúknuť mu môžete potraviny, ktoré sú blízke tomu, čo by našiel v prírode. Dobrou voľbou sú napríklad špeciálne zmesi pre ježkov, ktoré možno kúpiť v chovateľských potrebách. Ak chcete ježka dokrmovať, mali by ste mu poskytnúť predovšetkým potraviny bohaté na bielkoviny a tuky.
- Kvalitné mačacie granule - Jedna z najobľúbenejších možností medzi opatrovateľmi ježkov. Kvalitné mačacie granule sú bohaté na mäso, čo zabezpečuje vysoký obsah bielkovín a tukov, ktoré ježko potrebuje.
- Varené kuracie mäso - Ak nemáte po ruke granule, môžete ponúknuť ježkovi varené kuracie alebo morčacie mäso. Pri príprave mäsa dbajte na to, aby bolo dobre uvarené a nepoužívali ste žiadne korenie ani soľ.
- Vajcia - Varené vajcia sú ďalším vhodným zdrojom bielkovín.
- Hmyz - Ak máte možnosť, môžete ježkovi ponúknuť aj živý alebo sušený hmyz, napríklad múčne červy.
- Ovocie v malom množstve - Niektorí ježkovia si môžu občas pochutnať na malých kúskoch ovocia, napríklad na jablkách alebo hruškách.
Čomu sa vyhnúť pri kŕmení ježka?
Nie všetko jedlo je vhodné pre ježkov, hoci by sa mohlo zdať, že sú nenároční.
- Mliečne výrobky - Hoci si mnohí myslia, že mlieko je pre ježkov vhodné, pravdou je, že väčšina ježkov má laktózovú intoleranciu.
- Surové mäso - Surové mäso by nikdy nemalo byť súčasťou jedálnička ježka. Nielen, že môže obsahovať baktérie, ktoré by ježka mohli ohroziť.
- Pečivo - Chlieb a iné pečivo je často ponúkané vtákom a ďalším zvieratám, ale pre ježkov je to nevhodné.
Ježko ako domáce zviera
Deti snívajú o domácom maznáčikovi a rodičia o tom, aby zvieratko nespôsobovalo veľa starostí. Z tohto dôvodu sú také populárne škrečky a králiky, ale v poslednej dobe sú čoraz populárnejšie domáce ježe. Jež domáci alebo pigmy ježko je cez deň málo aktívnym zvieraťom. Jeho náklady na údržbu sú nízke. Je známe, že ježko bielobruchý je najmenší druh divého ježka na svete. Je to populárne zviera, ktoré nie je ľahké chovať, pretože nerád komunikuje so svojím druhom. Každý ježko by mal mať individuálne číslo chovu a rodokmeň vydaný organizáciou Porcupine Clubom vo Veľkej Británii. Prirodzené biotopy ježka sú savany alebo stepné oblasti strednej Afriky (od Senegalu po Etiópiu a rieku Zambezi). Tieto cicavce sa dožívajú až 6 rokov, ale v dobrých podmienkach sa môžu dožiť až 11 rokov. Bohužiaľ, v prírodných podmienkach prežívajú 2 až 3 roky. V noci sú veľmi aktívni a cez deň pokojne spia. Ježko by sa mal chovať v klietke alebo teráriu s minimálnou veľkosťou 1 m². Odborníci radia, že najlepšie je zariadiť miesto s rozmermi 120 x 40 x 35 cm (cca. 1,7 m²) Väčšie bude vždy lepšie, pretože ježkovia sú v noci veľmi aktívni. Aby sa zviera necítilo, že nemá dostatkom miesta, je lepšie si kúpiť terárium s možnosťou zavesenia navijaka, ale bezpečné, teda bez nožnicového zdvíhacieho mechanizmu a so zabudovanými priečkami. Ježko bude môcť aktívne tráviť čas, keď domácnosť pôjde spať. Našťastie to nie je dosť hlučné zviera. Ježkovia by sa mali chovať pri teplote 22 - 24 ° C, kde sa cítia najlepšie. Domáci ježko z certifikovanej chovateľskej farmy alebo z obchodu s domácimi zvieratami stojí až 180 EUR. V prípade nízkej ceny, napríklad okolo 80 EUR, skontrolujte zdroj zvieraťa. Náklady na údržbu ježka nie sú príliš vysoké - dosahujú niekoľko EUR mesačne. Do nákladov treba zahrnúť suché alebo mokré krmivo, lahôdky, piliny a podstielku.
Prečítajte si tiež: Biografia Vlada Černého
Čo jedia domáci ježkovia?
Ježkom domácim sa dáva vysoko kvalitné mačacie krmivo, ktoré je obohatené o červy, múčne červy, dážďovky, cvrčky a larvy hmyzu. Toto sú obľúbené pochúťky tohto cicavca. Môžete si kúpiť aj doplnok výživy krmivo pre ježkov, ktoré poskytuje vyvážený súbor výživných látok. Obe krmivá je možné objednať online alebo v obchode s chovateľskými potrebami. Je dobré venovať pozornosť tomu, či jedlo neobsahuje zrná, je vysoko kvalitné, bez konzervantov a alergénov (lepok, vajcia) a musí sa podávať pri izbovej teplote. Strava domácich ježkov musí obsahovať vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku. Ako príležitostná pochúťka sa môže podávať vajíčko na tvrdo alebo malé množstvo ovocia (jablko, hruška, jahody alebo melón). Ježko tiež konzumuje mäso, ktoré je potrebné jemne nakrájať, hovädzie mäso je však zakázané. Nemôže mu byť podávaná laktóza, pretože ju netoleruje. Ďalšími zakázanými produktmi sú: cibuľa, mrkva, kukurica, orechy, kapusta a paprika. Zviera by malo byť vybavené pitnou vodou, ktorá môže byť podaná iba v miske, napájačky môžu poškodiť ježkom zuby.
Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris) ako domáci miláčik
Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris), malý africký hmyzožravec, si získava čoraz väčšiu popularitu ako domáci miláčik na Slovensku a v okolitých krajinách. Jeho nenáročná povaha, tichý prejav a roztomilý vzhľad z neho robia ideálneho spoločníka pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci a domov sa vracajú až večer. Na rozdiel od ježkov, s ktorými sa stretávame v našej prírode, tento druh v zime neupadá do spánku. Je ideálnym spoločníkom pre ľudí, ktorí sú pracovne vyťažení a domov sa vracajú až večer, navyše je pomerne tichý. Avšak, chov ježka bielobruchého si vyžaduje zodpovedný prístup a adekvátne podmienky.
Rôzne druhy ježkov chovaných v domácnostiach
Najznámejší ježko na domáci chov je Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris). Okrem neho sa v domácnostiach zvykne chovať aj Ježko alžírsky (Atelerix algirus) alebo ich kombinácia. Stretnúť sa môžete aj s Egyptským ušatým ježkom (Hemiechinus auritus auritus) a Indickým ušatým ježkom (Hemiechinus collaris). Od zdomácnenia ježkov v 80. rokoch 20. storočia sa vyšľachtilo množstvo rôznofarebných kombinácií, vrátane albínov a fľakatých ježkov, tzv. pinto. Krížením Ježka bielobruchého s Ježkom alžírskym vznikol Ježko africký bielobruchý, no pri chove sa z času na čas objaví ešte pôvodná forma Ježka alžírskeho alebo bielobruchého.
Vzhľad a charakteristika
Ježko bielobruchý má telo oválneho tvaru, v hornej časti kryté tvrdými, ostrými pichliačmi a spodná časť tela je pokrytá jemnou, mäkkou srsťou. Ježkovia môžu mať rôzne farebné odtiene, od albína až po takmer čiernu. Najčastejšie majú šedohnedé pichliače s bielymi až krémovými špičkami a brucho krémovo biele. Farba srsti na ňufáku je výrazne tmavšia a pripomína "masku". Spodná časť tela a boky sú špinavo biele, na tvárovej časti sa nachádza tmavšia, zvyčajne hnedá maska začínajúca u ňucháča a papuľky a končiaca pri očiach zvierat. Tiež končatiny a uši sú zafarbené tmavšou farbou. V súčasnosti existuje niekoľko farebných foriem, napr. albíno, krémová, s bielymi škvrnami atď. Niektoré názory tvrdia, že tieto vyšľachtené variety sú zvyčajne horšej telesnej konštitúcie ako zvieratá prírodne sfarbené.
Hlava ježka má dlhý, špicatý ňufák, drobné čierne (okrem niektorých farebných variet) okrúhle oči a oválne uši. Nohy ježka bielobruchého majú 4 (zadné) a 5 (predné) prsty a ježkovia majú aj malý chvostík, ktorý ale pri bežnej chôdzi nie je vidieť. Pichliače sú cca 1 mm hrubé a 2-3 cm dlhé a ježko ich pri obrane "neuvoľňuje". Práve naopak môže strata pichliačov indikovať zdravotný problém. Ak je zviera v pokoji, sú pichliače skrútené hrotmi dozadu. Celková veľkosť dospelého ježka je 18-23 cm (samičky bývajú o niečo väčšie ako samce) a dosahujú priemernú váhu 300-700g. Ježkovia síce pomerne dobre vidia, napriek tomu sú však ich najdôležitejšími zmyslami čuch a sluch.
Prečítajte si tiež: Hudba a móda Harryho Stylesa
Správanie a povaha
Ježkovia sú nočné zvieratá, cez deň spia stočené v norách, za šera sa potom vydávajú von za potravou a sú schopné za noc nachodiť aj niekoľko kilometrov. Aj keď to nie sú teritoriálne zvieratá, rovnako sa k sebe dvaja jedinci nepriblížia na menej ako 20 metrov. Celý život žijú izolovane od ostatných jedincov, jeden druhého vyhľadávajú len v dobe párenia. V Afrike sa pária v teplom a vlhkom období, keď majú dostatok potravy. Najčastejšie je to v období od októbra do marca. Keďže v ich prirodzenej domovine neklesá teplota pod 18 ° C, africkí ježkovia bežne neupadajú do zimného spánku.
Ježko ako domáce zviera má úplne inú povahu ako vták, či hlodavec. Mohli by sme povedať, že ježko je osobnosť a viac sa podobá mačke alebo psovi. Vie sa pritúliť, ale aj nahnevať či uraziť sa. Ježkovia majú náročnú povahu, bývajú tvrdohlaví a hlavne plachí, preto sa im musí človek dostatočne venovať, aby si zvykli, že sú doma. Sú však ideálnym domácim miláčikom pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci a domov chodia neskoro. Ježko je totiž nočný tvor a vôbec mu nevadí, že je doma sám, keďže celý deň prespí. Zaujímavým prvkom správania je roztieranie slín po tele - ak ježko zachytí nový pach alebo chuť, vytvorí naplnenú slinu, ktorú si potom hodí na chrbát alebo bok a podivne sa pritom skrúti.
Ježkova prirodzená reakcia na akúkoľvek manipuláciu s ním je schúlenie sa do klbka a naježenie pichliačikov ako obranná reakcia. Ak sa však ježkovi venujete a beriete si ho pravidelne na ruky, odvďačí sa vám svojim pokojným správaním. Keď je ježko pokojný, zloží si pichliačiky a vy ho môžete kľudne pohladiť bez toho, aby vás popichal. Ježka treba brať na ruky VŽDY v kľude, pomaly, aby sa nevyľakal. Musí si zvyknúť, že kontakt s vami je príjemný a bez prudkých pohybov a stresu. Tiež sa snažte pri ježkovi nezvyšovať hlas, keď ho beriete na ruky. Dobré je brať ho podložením prstov pod bruško. Nebojte sa, ak sa aj najprv schúli do klbka a trošku vás popichá, hlavne sa nesmiete zľaknúť a spraviť prudký pohyb, čo by ho vystrašilo. On sa po chvíľke na rukách ukľudní.
Ubytovanie
Pre chov ježka bielobruchého nám postačí väčšie, dobre vetrané stepné terárium. Osvedčil sa chov aj v umelohmotných nádobách na chov napr. králika alebo aj faunabox (lepšie sa čistí), pričom pre jedného ježka by dĺžka boxu mala byť aspoň meter. Terárium by malo byť veľké najmenej 150x60x60cm. Najlepšie je terárium s viacerými poschodiami, pretože ježkovia sú veľmi živí a milujú pohyb. Klietka s drôteným pletivom alebo mrežami nie je pre ježka vhodná, pretože riziko zranenia je príliš veľké a nechráni ježka pred prievanom.
Pri výbere správneho terária je treba dbať na to, aby nebolo celé vyrobené zo skla, pretože ježkovia počas dňa radi odpočívajú, skrývajú sa a nechcú byť pozorovaní zo všetkých strán. Terárium by tiež malo mať vzduchové otvory, aby bol zaistený dostatok kyslíka. Pri viacposchodových teráriách je treba dbať na to, aby schody boli prispôsobené potrebám ježka. Pichľaví miláčikovia nie sú dobrí lezci, takže schody by nemali byť príliš strmé, ale ani nie príliš plytké.
Ako podstielku môžno použiť aj obyčajné bezprašné hobliny, kukuricu a pod. Do ubikácie je vhodné dať rôzne úkryty, kde si môže ježko urobiť pelech a prespať deň. Ubikácie vybavíme koreňmi a kusmi kôry, možno ale použiť aj drevené búdky a preliezky pre morčatá apod., niektorí ježkovia s obľubou využívajú typické kolotoče pre činčily. Na dno sú vhodné bezprašné hobliny, nehrudkujúci kočkolit, ktorý umožňuje zvieratám "toaletu pichliačov". Vhodné je požiť aj prirodzený substrát - piesok, rašelinu, lignocel s vrstvou suchého bukového lístia, ktorým si po jeho rozžutí naparfémujú pichliače. Substrát je potrebné často vymieňať, ježkovia sú veľmi nečistotné zvieratká a vykonávajú potrebu po celej ploche dna nádrže, len dojčiace samice zvyčajne chodia močiť a odkladajú trus do jedného miesta, čo najďalej od hniezda.
V teráriu by určite nemali chýbať rôzne úkryty, pretože ježko bielobruchý je aktívny v noci a počas dňa sa skrýva. Môžete použiť napríklad domčeky pre hlodavcov a rôzne trubice. Nezabudnite, že každý ježko musí mať k dispozícii svoj domček. Do terária patrí samozrejme tiež miska na vodu a na krmivo. Ježko bielobruchý sa kúpe v piesku, aby sa očistil. Naplňte preto vaničku alebo misku pieskom pre činčily. Mal by byť tiež k dispozícii toaletný kútik.
Keďže ježko je v prírode veľmi aktívny, treba mu dopriať pravidelný výbeh, inak môže čoskoro trpieť obezitou. Ideálne je ho púšťať večer, kedy sú prirodzene aktívne. Dôležitý je vždy dostatok priestoru, aby chovanci mali dostatok pohybu a zbytočne nenaberali na hmotnosti. Výška ubikácie nie je dôležitá (samozrejme s ohľadom na zamedzenie úniku).
Ježkovia bielobruchí sú veľmi zvedavé zvieratá a milujú rozmanitosť. Preto odporúčame z času na čas vymeniť predmety, ako sú trubky, drevo alebo kamene a umiestniť ich na nové miesta. Tiež z terária každý deň odstraňujte zvyšky potravy, výkaly a moč.
Ježkovi bielobruchému by ste mali dopriať voľný výbeh každý deň, pretože sa jedná o veľmi aktívne zviera, ktoré miluje pohyb. Za týmto účelom možno terárium spojiť s vonkajším výbehom (bez mreží). Ak necháte ježka voľne behať doma po miestnosti, uistite sa, že v dosahu nie sú žiadne nebezpečné predmety ani jedovaté rastliny. Medzi jedovaté rastliny pre ježka patrí napríklad aloe, brečtan a cyklámen.
Ak sú na seba zvieratá zvyknuté od mladosti, zvyčajne je možné bez väčších problémov chovať v páre alebo v skupine 1,2. Samce sa ale zvájomne napadajú, preto je nutné mať v ubikácii vždy iba jedného samca. Niektorí chovatelia aj preto uprednostňujú skôr solitérny chov.
Vo voľnej prírode sú ježkovia samotári, preto im nebude prekážať, ak ich budete chovať samostatne a nebudú mať spoločnosť. Niektorí ježkovia žijúci v domácnosti však majú radi aj prítomnosť iných ježkov. Radi sa spolu hrajú a spolu aj spia, schúlení do klbka v jednom domčeku. Pri samičkách chov viacerých ježkov väčšinou nebýva problém, pretože samičky si spolu rozumejú. Pri samčekoch to však nie je také isté.
Kŕmenie
Ich hlavnú potravu tvoria červy, húsenice, hmyz, pavúky, slimáky, môžu sa ale živiť aj drobnými stavovcami, semienkami, korienkami a hubami. Zvieratá často radi požierajú aj sladké ovocie, kobylky a myšie holiatka, mleté chudé mäso, mačacie konzervy alebo granule. Netreba však zabudnúť na ich sklon k obezite, ktorá im (rovnako ako komukoľvek inému) zdravie rozhodne nepridá, preto by mali byť kŕmené striedmo podľa aktuálnej telesnej kondícii. Obezitou trpia predovšetkým zvieratá kŕmené prevažne náhradnou potravou (kŕmenie pre mačky, granule pre mäsožravce, rôzne maškrty-orechy, hrozienka, piškóty a pod.), zvieratá kŕmené živým hmyzom zvyčajne toľko náchylné nie sú.
Ježko je predovšetkým hmyzožravec a jeho prirodzená strava je hlavne hmyz v rôznych vývojových štádiách. Vo svojom prirodzenom prostredí sa živí červami, slimákmi, larvami, vtačími vajcami a občas ovocím. Živý hmyz sa však ťažko skladuje a najmä v zime sa nie vždy dá zohnať. Ako náhradná potrava pre ježka sú preto ideálne kvalitné konzervy a granule pre mačky. Majú vhodnú veľkosť a minimum tuku, takže je to výborná alternatíva. Obsah mäsa by mal byť najmenej 60%. Nemalo by sa však používať ako kompletné krmivo. To iste platí pre krmivo pre mačky: Krmivo by malo byť podávané len pre väčšiu rozmanitosť a treba dať pozor na jeho kvalitu.
V zajatí by mal byť hmyz hlavnou zložkou potravy. Môžete ježkovi ponúknuť napríklad úžovky, múčne červy, chrobáky, slimáky alebo cvrčky. Hmyz radšej kupujte v špecializovanom obchode s chovateľskými potrebami, pretože hmyz z voľnej prírody môže byť zdrojom patogénov. Ježkovi môžete tiež občas ponúknuť ovocie, ale len v malom množstve, inak môže dostať hnačku. Niektorí ježkovia majú radi aj praženicu (nekorenenú a bez oleja). Je dôležité, aby strava ježka bielobruchého bola rozmanitá, aby netrpel nedostatočnosťou.
Ježko by mal mať každý deň k dispozícii čerstvú vodu. Ježko je prirodzene neznášanlivý na laktózu, a preto by mu nemalo byť ponúkané mlieko.
Rozmnožovanie
Ak je pár chovaný pohromade, samček samičku zvyčajne neustále "prehovára" strkaním ňufákom a olizovaním, samička sa bráni pískavými zvuky. Samičky ježkov bielobruchých mávajú 1 - 2 vrhy do roka. Ovulácia je spontánna a po 35 dní trvajúcej gravidite rodí samička 2-10 (najčastejšie 2-4) cca 10 gramových mláďat. Tie sa rodia v nočných alebo skorých ranných hodinách.
Samičke pred pôrodom dodáme dostatok materiálu na stavbu hniezda (napr. krátke seno alebo suché lístie) a odstránime z ubikácie samca, aby samicu neobťažoval, prípadne neohrozoval mláďatá. Mláďatá sa rodia slepé a holé, pichliače sú však vytvorené, ale sú schované pod kožou. Začnú sa objavovať počas 24 hodín po narodení a prvé pichliače majú vždy bielu farbu. Mláďatá otvárajú oči vo veku 18-24dní. Hoci mláďatá prijímajú pevnú potravu už vo veku 25-27 dní, laktácia trvá 5-6 týždňov. Matka začína mláďatá odstavovať vo veku okolo 3-4 týždňov, cca po šiestom týždni života sú už mláďatá samostatné a oddeľujú sa od matky. Okolo druhého mesiaca veku mláďatá pohlavne dospievajú (u samíc je uvádzaný vek dospelosti 84 dní). Bezprostredne po odstavení mláďat nepridávame samca hneď k samici, pretože ju bude obťažovať neustálymi pokusmi o kopuláciu.
Chov ježka bielobruchého je spojený s veľkým úsilím. Pred tým, než sa rozhodnete ježka bielobruchého chovať, by ste mali byť dobre informovaní a vedieť o rizikách. Musíte si tiež uvedomiť, že ježko je celkom nákladný maznáčik. Nie vždy nájdete kupca pre mláďatá. Budete sa tak musieť starať o niekoľko ježkov, ak by sa žiadny kupec nenašiel.
Obdobie gravidity je u ježka bielobruchého 30 až 40 dní. Spravidla sa rodia dve až štyri mláďatá. V dobe narodenia sú slepé a holé. Mláďatá sú samostatné cca po 40 dňoch. Na chov potrebujete niekoľko terárií, pre matku, otca a mláďatá. Samica často mláďatá odmietne alebo zožerie hneď po narodení.