Príchod dieťaťa na svet je sprevádzaný množstvom radosti, ale aj zodpovednosti. Rodičia sa snažia poskytnúť svojmu dieťatku čo najlepšiu starostlivosť a podporu pre jeho zdravý vývoj. V snahe uľahčiť si život a zároveň byť v blízkom kontakte s dieťaťom, siahajú po rôznych pomôckach, ako sú nosiče, šatky, chodítka či hopsadlá. Je však dôležité vedieť, ktoré z nich sú pre dieťa vhodné a ktoré môžu mať negatívny vplyv na jeho zdravie a vývoj.
Tento článok sa zameriava na nevhodné nosenie bábätka vo zvislej polohe, jeho možné následky a ponúka rady a odporúčania pre správnu manipuláciu s dieťaťom, aby sa predišlo problémom s chrbticou a celkovým psychomotorickým vývojom.
Adaptácia a psychomotorický vývoj
Počas tehotenstva bolo bábätko v brušku matky v určitých podmienkach. Po narodení by sa mali vytvoriť podobné podmienky, ktoré uľahčia dieťaťu adaptáciu na nové prostredie. Zavinovačka alebo perinka poskytuje bábätku teplo, mäkkosť a ohraničený priestor, čím mu dopomáha k stabilite a správnemu nájdeniu osi tela. Novorodenci sú zvyknutí na tmu, preto je vhodné nevystavovať ich ostrému svetlu.
Správna manipulácia s dieťaťom, v súlade s jeho psychomotorickým vývojom, je veľmi dôležitá. Chybná manipulácia môže viesť k plačlivosti a nespokojnosti dieťaťa. Matka môže pozitívne ovplyvniť psychomotorický vývoj dieťaťa správnou manipuláciou a stimuláciou, keďže je s ním najčastejšie v kontakte.
Manipulácia a stimulácia dieťaťa
Medzi vhodné polohy pre bábätko patrí bočné klbko, kedy je dieťa nosené v zavinovačke. V tejto polohe sa cíti bezpečne a isto. Využívanie perinky je vhodné počas prvých šiestich týždňov, ale je potrebné prispôsobiť sa potrebám dieťaťa. V polohe bočného klbka podopiera zdvihnutý lakeť matky hlavu bábätka a druhá ruka pridržiava jeho zadoček. Os bábätka (nos, brada, hrudná kosť, pupok a lonová spona) by mala byť v jednej línii a obe ruky dieťaťa by mali byť pred jeho telom.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri nevhodnom očkovaní proti tetanu?
Ďalšou obľúbenou polohou je klokan, kedy má dieťa rozhľad a cíti sa spokojne. Dieťa je pridržiavané chrbtom k matke, vo zvislej polohe. Jednou rukou ho matka drží jemne za bruško a druhou rukou ho zospodu chytí za zadoček, ktorý by mal byť umiestnený pod prsiami matky. Tretia vhodná poloha je tigrík, v ktorej je dieťa držané v 45-stupňovom uhle tvárou k zemi. Dieťa je položené na ruke matky, ktorá ho istí na brušku a dlaňou pridržiava vonkajšie stehienko a zadoček. Stehná by mali byť držané v pravom uhle s bruškom dieťaťa. Súčasne je potrebné kontrolovať os bábätka, aby nebola vychýlená.
Čomu sa vyhnúť pri manipulácii s dieťaťom
Pri manipulácii s dieťaťom sa vyhýbajte oblasti krku, ktorá je veľmi citlivá. Ruky matky by mali byť vždy pod hlavičkou dieťaťa, nikdy nie na krku. Rodičia sa často dopúšťajú chýb, ktoré si neuvedomujú. Príkladom je nosenie bábätka vo zvislej polohe, ktorá je vhodná až vtedy, keď dieťa dokáže samo sedieť. Predčasné usádzanie a vodenie dieťaťa za ruky, používanie chodítka či hopsadla má negatívny vplyv na chrbticu bábätka. Dieťa sa v týchto polohách udržiava len pasívne, keďže jeho svaly ho ešte neudržia.
Vyhnite sa dvíhaniu dieťaťa z podložky tzv. širokým úchopom, keď dieťa chytíte pod pazuchami a súčasne mu nepridŕžate hlavičku. Nesprávne je aj nosenie dieťaťa na predlaktí, kedy je opreté bruškom o ruku matky, pričom má chrbátik a zadoček opretý o brucho matky a súčasne má zaklonenú hlavičku, respektíve vyloženú na lakti matky.
Nosenie bábätiek v šatkách a nosičoch: Áno alebo nie?
Nosenie bábätiek v šatkách a ergonomických nosičoch je medzi rodičmi čoraz populárnejšie. Umožňuje im mať dieťa blízko pri sebe a zároveň mať voľné ruky na iné aktivity. Je však dôležité vedieť, ako správne nosiť dieťa v šatke alebo nosiči, aby sa predišlo negatívnym dopadom na jeho vývoj.
Kedy je nosenie vhodné?
Podľa ortopédov je nosenie detí v šatkách či ergonomických nosičoch vhodné až od 4. mesiaca. Lekárka tvrdí: „Kým si dieťa nedokáže samo udržať hlavičku vo vzpriamenej polohe bez podpory niekoľko minút, nie je vhodné vkladať ho do nosičov. Zvislá poloha totiž nie je dlhodobo dobrá pre dieťa a hlavne jeho chrbát. A navyše, novorodenec uložený do nosiča nie je ešte schopný nájsť si vhodnú polohu, prípadne ju zmeniť, ak mu nevyhovuje. Ak to už inak nejde, nosiče pri týchto drobcoch využívajte len na nákup alebo krátke presuny. Nie je dobré ho v nosiči nosiť celý deň alebo ho naučiť v ňom spávať. Spať by totiž malo v ľahu. Len vtedy sa môže úplne uvoľniť a povystierať, čo vo zvislej polohe nie je možné dosiahnuť.“
Prečítajte si tiež: Nosenie detí vpredu
Bezpečné nosenie v šatke alebo nosiči: Zásady, ktoré je potrebné dodržiavať
Pri nosení dieťaťa v šatke či ergonomickom nosiči je dôležité dodržiavať zásady bezpečnosti. Predovšetkým je treba si byť vždy istý tým, ako sa vaše dieťatko momentálne v nosítku cíti a v akom stave sa nachádza. Tak budete vždy vedieť promptne reagovať na jeho potreby a vychutnať si komfortné a bezpečné nosenie.
Bezpečné je:
- Rešpektovať fyziologické špecifiká dieťaťa v každom štádiu jeho vývinu, od novorodenca až po samostatného chodca.
- Nosiť dieťatko vo vertikálnej (zvislej) fyziologickej polohe s kolienkami vyššie než zadoček, mierne zaguľateným chrbátikom a hlavičkou v osi s chrbátikom.
- Viesť látku nosítka dieťatku od kolienka po kolienko (poskytneme mu tak dobrú oporu v oblasti zadočka a stehien) a ideálne s nôžkami von z nosítka už u novorodencov.
- Mať tváričku svojho dieťatka stále na dohľad a byť si vždy vedomý jeho reakcií (čo neumožňujú klokanky v pozícii dieťaťa tvárou do sveta).
- Zachovať voľné dýchacie cesty (dieťaťu neprekrývať nos a ústa) s mierne zaklonenou hlávkou, kedy sa brada nedotýka hrude dieťatka (čo je obtiažnejšie, ale nie nemožné, docieliť pri nosení detí v horizontálnej polohe).
- Dodržiavať pitný režím dieťatka dojčením či podávaním tekutín.
- Zvoliť si vhodné nosítko (dobrá overená kvalita, certifikovaný produkt, z bezpečných použitých materiálov, v bezpečnom stave, dobre nastavené. Nosítko by malo byť vhodné pre dieťa vzhľadom k jeho veku, veľkosti a aktivitám, ktoré s ním vykonávame).
- Dieťa do nosítka vhodne obliekať (neprehrievať ho, ale skôr voliť viac vrstiev a prírodné materiály s dobrými termoregulačnými vlastnosťami). Nezabúdať chrániť hlavne hlavu, nohy, chodidlá a ruky (teda to, čo z nosítka vykúka) pred chladom a slnkom.
Bezpečné nie je:
- Nosiť svoje dieťa pod vplyvom alkoholu, liekov či iných omamných látok.
- Spať so svojim dieťaťom v nosítku.
- Nosiť svoje dieťa v horizontálnej polohe so zrotovaným telíčkom pritlačeným o nosiacu osobu a bradou pritisnutou o hruď dieťaťa (o sťaženom dýchaní môže svedčiť aj chrápanie dieťaťa).
- Sedieť v aute s dieťaťom stále naviazaným v šatke či uloženým v nosiči alebo používať nosítko ako náhradu za detskú sedačku v aute či bicykli.
- Vykonávať s dieťaťom extrémne aktivity zahŕňajúce otrasy, nárazy či riziká pádu alebo utopenia (použite zdravý rozum a zvážte svoje sily a možné dôsledky).
V angličtine sú známe tzv. T.I.C.K.S. of safe babywearing. Ide o základné zásady bezpečného nosenia. Pokúsila som sa o slovenské T.I.C.K.S. nosenia:
- T (tight) - TESNE (ale zároveň s citom) naviazaná šatka či dobre nastavený nosič zabránia prepadávaniu dieťaťa do strán a jeho vyoseniu (hlavička dieťatka má byť v osi s chrbátikom) a zabezpečia príjemné a komfortné nosenie pre nosiacu osobu aj dieťatko.
- I (in view at all times) - ISTOTA reakcií dieťatka (dieťa mám vždy na očiach a viem odkontrolovať jeho stav a reakcie, ako aj reagovať na jeho potreby).
- C (close enough to kiss) - CMUK na čielko (dieťa je v nosítku v polohe na bruchu alebo na boku v takej výške, aby sme mu dokázali bez problémov dať pusu na čelo).
- K (keep chin of the chest) - KONTROLA brady a hrude (dieťa nesmie byť v nosítku pokrútené a stlačené tak, aby mu brada tlačila na hruď (malo by mať mierne zaklonenú hlávku, aby ste mu dokázali medzi bradu a hruď vložiť 2 prsty na šírku).
- S (supported back) - STÁLE podopretý chrbátik dieťatka v nosítku (vo zvislej polohe by malo dieťatko byť pohodlne opreté o telo nosiacej osoby v pozícii bruško na bruško a jeho chrbátik by mal mať, vzhľadom na stupeň vývoja, oporu v nosítku v oblasti krčnej, hrudnej a bedrovej chrbtici).
Ak máte dojem, že potrebujete svoje dieťa v nosítku neustále pridŕžiavať, niečo zrejme nie je v poriadku. Asi by bolo vhodné aj kvôli bezpečnosti poopraviť úväz či dotiahnúť alebo prestaviť nosítko. Ak ste si stále nie istí svojím viazaním či nosením dieťaťa v nosítku, skúste vyhľadať vo svojom okolí podporné skupiny alebo skúsené poradkyne pre nosenie, ktoré vám úväz alebo nosítko skontrolojú a povzbudia vás, motivujú či nasmerujú v nosení ďalej.
Čo si ortopedička myslí o chôdzi naboso, chodítkach a topánkach?
Ortopedička odporúča striedať chôdzu v obuvi a naboso. „Chodením bez topánok sa dieťa učí udržiavať rovnováhu, lepšie si tiež rozvíja svoje koordinačné a pohybové schopnosti.“
Čo sa týka rôznych chodítiek a „pavúkov“, ortopedička ich neodporúča, pretože „rozvoj chôdze ani motorický vývoj to nepodporuje ani neurýchľuje. Dieťa sa totiž spolieha na stabilitu chodítka. Keď ho však z neho mama alebo otec vyberú, musí sa znova učiť, ako udržať rovnováhu a nespoliehať sa na to, že ho stále niečo chráni a obkolesuje,“ vysvetľuje odborníčka. Používanie takzvaného pavúka môže viesť k častejším pádom, preťaženiu chrbtového svalstva a osvojeniu si nesprávneho nášľapu.
Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody nosenia detí
Topánky by dieťa malo začať nosiť až vtedy, keď zvládne prejsť pár krokov aj samostatne. „Prvé topánky dieťaťa by mali mať mäkkú a ohybnú podrážku a spevnenú pätu, ktorá dobre fixuje topánočku na nohe,“ tvrdí ortopédka.
Kontaktné rodičovstvo
Kontaktné rodičovstvo zahŕňa snahu pochopiť a správne porozumieť potrebám dieťaťa, vytvárať si s ním otvorený a úprimný vzťah, pričom sa dieťa stáva stredobodom života rodičov. Rodičia sa snažia citlivo pristupovať k svojmu dieťaťu a napĺňať jeho citové potreby.
- Bonding: Po pôrode je dieťa priložené na telo matky (alebo otca). Ide o prvý kontakt hneď po príchode na svet.
- Nosenie: Dieťa sa cíti najlepšie v náručí matky alebo inej blízkej osoby.
Vzťahová výchova
Rodičovský prístup k dieťaťu, ktorého hlavným cieľom je posilňovanie pripútania, vzťahovej väzby, u dieťaťa, sa nazýva vzťahová výchova. (V anglickej literatúre sa stretnete s pojmom attachment parenting.) Rodič sa aktívne podieľa na tom, že dieťa si k nemu vytvorí pevné puto, teda bezpečnú vzťahovú väzbu. „Kumšt“ spočíva v tom, že čím lepšie a bezpečnejšie sa dieťa pripúta ku svojej matke a nadobudne tak základnú dôveru, tým bude v neskoršom veku samostatnejšie, psychicky vyrovnanejšie, bude mať pevnejšie sebavedomie a väčšiu sebadôveru.
Princípy vzťahovej výchovy sú zároveň veľmi jednoduché, vhodné pre život moderného človeka. Vzťahová výchova radí rodičom, ako sa o dieťatko správne starať, byť mu k dispozícii a zároveň pri tom ušetriť čo najviac síl a žiť naďalej aktívny život. Zjednodušene sa dá vzťahová výchova opísať ako: nosenie, dojčenie a spoločné spanie.
V praxi to znamená, že mamičky bábätko podľa jeho potreby (aspoň 2 - 3 hodiny) cez deň nosia v šatkovaku či v šatke, čo je veľmi prospešné pre dieťa a praktické pre matku, v noci spia v jeho tesnej blízkosti, a to je taktiež zdravé pre dieťa a výhodné pre matku, pretože sa jej tak oveľa pohodlnejšie dojčí. Ak sa rozhodnete pre vzťahovú výchovu, mali by vedieť, ako správne dieťatko nosiť a aké zásady dodržiavať počas spoločného spánku.
Bábätko, ktoré ešte nevie samé sedieť, nie je správne nosiť v nosiči vo zvislej polohe. Správne je nosiť ho v polohe „kolíska“. Chrbtica sa tak nezaťažuje, je v miernom oblúku, tak, ako počas vývoja v maternici. V šatkovaku je tak možné veľmi pohodlné a diskrétne dojčenie kdekoľvek.
Čo sa týka spoločného spánku, vedľa dieťaťa by mala spať matka, nie otec. Organizmus matky, ak nie je pod vplyvom utlmujúcich látok (alkohol, drogy, lieky na spania či upokojenie), i počas spánku reaguje na bábätko. Tak isto organizmus bábätka potrebuje počas spánku byť v blízkosti matky. Potvrdzuje to skutočnosť, že bábätká spiace pri matke neumierajú na SIDS. Samozrejme treba dodržať všetky ostatné zásady: dieťa má spať na bezpečnej podložke, tak, aby nemohlo spadnúť alebo zapadnúť medzi matrac a posteľ, nesmie mať v posteli vankúše, nesmie spať na brušku, v miestnosti sa nesmie fajčiť. Matka nesmie byť pod vplyvom utlmujúcej látky.
Nervozita matky a jej vplyv na dieťa
V dnešnej dobe sú matky často kritizované za akúkoľvek výpomoc (cumlík, kočík, zavinovanie) alebo za to, že si chcú oddýchnuť po niekoľko mesačnom nevyspatí. Spokojná matka = spokojné dieťa. Spánok je mimoriadne dôležitý pre rodičov aj pre deti. Nedostatok kvalitného spánku je rizikom, ktoré pretrváva dlhodobo a môže viesť k depresii a úzkosti. Matky s nedostatkom spánku majú vyššie riziko vzniku depresie, čo môže narušiť vzťah medzi matkou a dieťaťom. Matka sa deťom menej venuje, je nervóznejšia a nestará sa o ne tak, ako zdravá matka. Depresia je vážne ochorenie, ktoré sa môže prejaviť pred alebo po pôrode a vyžaduje si podporu psychológa, psychiatra a partnera. Matky by sa za to nemali hanbiť a mali by vyhľadať pomoc, ak majú pocit, že ich prežívanie a nálady nie sú v poriadku. Je dôležité zabezpečiť zdravé spánkové návyky pre seba aj pre deti od narodenia. Oddýchnuté a spokojné matky dajú deťom veľa lásky a kvalitného spoločného času.
Dieťa ako zrkadlo matky
Dieťa neustále nasáva náladu matky. Odborníci tvrdia, že spôsob, akým matka drží dieťa, keď je v strese, pohľad, aký mu venuje a tón hlasu sú spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa. Negatívne emócie matky sa u dieťaťa znásobujú. Dieťa sa stáva nervóznym, plačlivým a neschopným zaspať. Nervózna a nešťastná matka nemôže očakávať šťastné a spokojné dieťa. Správanie dieťaťa je odrazom nálady matky. Dieťa zrkadlí, čo do neho matka vkladá, či už je to záujem a starostlivosť, alebo nevšímavosť a prehliadanie. Nervózne a nešťastné dieťa volá o pomoc. Po vylúčení zdravotných ťažkostí, bolesti zubov, nedostatku spánku a hladu, prichádza na rad sebareflexia. Matka sa musí zastaviť a uvedomiť si samú seba, svoje pocity a situáciu, v ktorej sa nachádza.
Stres v tehotenstve a jeho následky
David Code tvrdí, že stres rodičov negatívne vplýva na dieťa, pričom najkritickejšie obdobie je počas tehotenstva. Mozog dieťaťa i jeho gény sú zasiahnuté. Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu, podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod reaguje a prispôsobuje svoj mozog stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká. Dôležité je vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Dieťa vníma náladu a vyžarovanie matky a ak cíti, že s ňou niečo nie je v poriadku, cíti sa ohrozené aj ono. Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa
Dlhodobé štúdie na deťoch, vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu, preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Deti milujú svojich rodičov bezpodmienečne a sú pre nich vzorom. Spôsob, akým sa rodičia vyrovnávajú so stresom, preberajú za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému čelia. Stres rodičov a problematické správanie detí majú významný súvis.
- Neistota: Dieťa, ktoré je často vystavené napätým a stresujúcim situáciám, trpí pocitmi neistoty a viny.
- Depresia a nervozita: Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje.
- Agresivita: Rodičia, ktorí sú často zle naladení, sa nevenujú dostatočne dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu a začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, hlavne agresivitou.
- Obezita: Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú viac nezdravého jedla a polotovarov, pretože rodičia nemajú dostatok energie pripravovať im hodnotnú stravu.
Čo robiť proti zlej nálade?
Je dôležité starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu.
- Priznanie problému: Ak sa matka odváži priznať, že dlhšie trpí pocitmi zlej nálady, je na najlepšej ceste k zmene.
- Pomenovanie spúšťača: Je potrebné špecifikovať, z čoho pramení zlá nálada.
- Hľadanie riešenia: Dôležitá je vôľa veci zmeniť. Naplňujúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí matku odolnejšou voči každodenným problémom.
- Úprimnosť voči dieťaťu: Je dôležité vysvetliť dieťaťu, adekvátne k jeho veku, prečo sa matka nejako správa, ako dlho to bude trvať a kto je za to zodpovedný.
Čo vníma dieťa v brušku?
Dieťa v maternici počuje, privoniava, ochutnáva a hmatá. Vďaka zmyslom spoznáva svoj svet a učí sa. Schopnosti zmyslových orgánov závisia na vyspelosti mozgu. Neustály prúd zmyslových vnemov podnecuje mozgový vývoj. Správanie dieťaťa je už v maternici veľmi vyspelé. Narodením nezačína nová etapa, ale pokračuje tá, ktorá začala oveľa skôr.
Stresové hormóny v materskom mlieku
Stresové hormóny majú veľmi krátky eliminačný polčas, takže sa nestihnú dostať do materského mlieka. Neexistuje vedecký dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka.