Narodenie dieťaťa predstavuje v každej kultúre významnú udalosť, ktorá je spojená s množstvom tradícií a zvykov. Slovenský folklór nie je výnimkou a odráža bohaté a rozmanité praktiky, ktoré sprevádzali tehotenstvo, pôrod a oslavu nového života. Tieto tradície, hlboko zakorenené v minulosti, mali zabezpečiť zdravie a šťastie dieťaťa a matky, a zároveň upevňovali sociálne väzby v rámci komunity.
Tehotenstvo v tradičnej kultúre
Tehotenstvo, stav, keď sa v tele ženy z oplodneného vajíčka vyvíja nový jedinec, bolo v tradičnej slovenskej kultúre obklopené množstvom povier a predstáv. Ľudia verili, že správanie budúcej matky môže ovplyvniť zdravie, vlastnosti, vzhľad a budúcnosť dieťaťa. Z tohto dôvodu musela tehotná žena dodržiavať množstvo zákazov a obmedzení.
Zákazy a obmedzenia pre tehotné ženy
Budúca matka sa nesmela pozerať na nepekné a neobvyklé veci, ani ich robiť. Verilo sa, že by sa tieto negatívne vnemy mohli preniesť na dieťa. Podobne, konzumácia niektorých jedál bola zakázaná, pretože sa predpokladalo, že by dieťa mohlo zdediť vlastnosti týchto potravín. Z fyzických znakov tehotnej ženy sa dokonca predpovedalo pohlavie dieťaťa.
Tajenie tehotenstva a spoločenský status tehotnej ženy
V niektorých lokalitách sa tehotenstvo tajilo, aby žena ľahšie rodila, inde sa tajiť neodporúčalo, lebo dieťa by zostalo nemé. Tehotná žena nosila zvyčajný odev, sukne si uvoľnila v páse, prípadne brucho stiahla pásom látky. Vzťah spoločenstva k nej bol pozitívny, zároveň sa však považovala za nečistú, preto bola čiastočne spoločensky izolovaná. Napríklad, nesmela niesť dieťa na krst. V práci nemala úľavy a v spoločenskom styku sa jej nevenovala zvláštna ohľaduplnosť. Na návšteve si tehotná smela jedlo sama vypýtať, inak by mohla zabažieť.
Oslava narodenia dieťaťa: Kútnice
Po narodení dieťaťa nasledovala oslava, známa ako kútnice. Išlo o 9. až 14. deň po narodení dieťaťa, čo predstavovalo formu prijatia medzi príbuzných a spoločenstvo a potvrdenie vzniknutých sociálnych rolí vo vzťahu dieťaťa a rodičov. Tieto oslavy sa rozvinuli najmä v 18. storočí ako hostiny spojené s obdarúvaním po cirkevnom krste.
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár a jeho Kolíska
Priebeh a charakter kútnic
Kútnice sa konali popoludní v deň krstu, ojedinele jeden až dva týždne po ňom. Počas nich bola rodička s novorodencom za kútnou plachtou. Na Orave, Kysuciach, v Liptovskej Tepličke, v Gemeri mali ešte v polovici 20. storočia charakter neviazanej ženskej zábavy. Hostí pozývala pôrodná baba alebo niekto z príbuzenstva prinesením koláča a pálenky (radostník). Účastníci vo sviatočnom odeve nosili pre dieťa dary a potraviny - varené jedlo, pálenku, pečivo.
Nápravky, otrusky, radoviny, narodzivie
V niektorých lokalitách okrem hlavných krstín existovalo do roka menšie pohostenie, ktoré sa nazývalo nápravky, otrusky, radoviny alebo narodzivie.
Dary pre dieťa a krstných rodičov
Tradičnými darmi krstných rodičov boli plátno, odev a peniaze. Novšími darmi sú náušnice pre dievčatko a pre chlapca retiazka.
Zmeny v tradíciách v priebehu času
V posledných desaťročiach 20. storočia sa tradičné zvyky spojené s narodením dieťaťa začali meniť a prispôsobovať modernej dobe. Niektoré z nich úplne zanikli, iné sa zachovali v modifikovanej podobe. Napriek tomu, narodenie dieťaťa zostáva významnou udalosťou, ktorá si zaslúži oslavu a pripomenutie si tradičných hodnôt a zvykov.
Prečítajte si tiež: Západná civilizácia v Aténach
Prečítajte si tiež: Viažte šatku správne