Farebné zmeny a šupiny na hlave bábätka môžu byť pre rodičov zdrojom obáv. V tomto článku sa zameriame na možné príčiny týchto prejavov a na spôsoby, ako ich riešiť.
Psoriáza (lupienka) u detí
Psoriáza, známa aj ako lupienka, je zápalové ochorenie kože, ktoré sa prejavuje tvorbou zapálených a šupinatých ložísk začervenania na hlave a tele. Niekedy môže postihnúť aj nechty, a hoci menej často, aj tvár. U niektorých pacientov s lupienkou sa môže vyskytnúť aj postihnutie kĺbov podobné reumatoidnej artritíde.
Príčina vzniku psoriázy
Pri psoriáze dochádza k príliš rýchlemu množeniu buniek kože. Kožné bunky rastú od spodiny smerom nahor, pričom koža sa neustále obnovuje. Normálny vývoj buniek trvá približne 20 dní, počas ktorých sa bunky "naučia", ako sa odlúčiť neviditeľne. Každý človek denne stráca množstvo drobných, neviditeľných šupiniek. V ložiskách psoriázy však vzniká zápal, čo je reakcia imunitných buniek, ktorej presná príčina nie je úplne známa. Zápal spôsobuje, že prejavy sú zapálené. Sklon k psoriáze je často dedičný, pričom rodinní príslušníci môžu mať napríklad lupiny vo vlasoch alebo inú formu psoriázy, ako napríklad postihnuté nechty.
Faktory zhoršujúce psoriázu
Psoriáza nie je prejavom žiadnej konkrétnej vnútornej poruchy tela, ale môže sa nešpecificky zhoršovať pri inom poškodení tela. Horší priebeh psoriázy sa pozoruje u alkoholikov a pacientov s AIDS. Chronický zápal mandlí a hnisavé vačky okolo zubných koreňov môžu tiež zhoršiť psoriázu. Každé poškodenie kože, ako poškriabanie, popálenie alebo iná kožná choroba, sa u pacienta s aktívnou, zhoršujúcou sa psoriázou môže zmeniť na psoriázu. Psoriáza je primárne kožné ochorenie.
Priebeh a liečba psoriázy
Pri prvých prejavoch psoriázy je ťažké predpovedať, či bude ochorenie pretrvávať alebo sa vyskytne len raz v živote. Typicky prebieha vo vlnách so zlepšeniami v lete a zhoršeniami v zime. Psoriáza začína malými ložiskami začervenania a infiltrátu, ktoré sa dobre a rýchlo hoja. Ak sa bude vracať, ložiská budú postupne väčšie, hojenie bude trvať dlhšie a môžu byť odolné voči liečbe. Existujú aj špeciálne formy psoriázy, pričom najnebezpečnejšia je pustulózna psoriáza, ktorá vzniká najčastejšie pri príliš agresívnej liečbe maloložiskovej psoriázy. Liečba psoriázy vyžaduje taktiku.
Prečítajte si tiež: Nohavičkové plienky pre novorodencov
Psoriáza je nevyliečiteľná, ale dá sa dobre liečiť. V liečbe je dôležité najprv odstrániť šupinky a potom aplikovať účinné látky na zapálenú spodinu. Natieranie účinnej látky na šupiny nemá význam, pretože látka sa nedostane k zapálenej koži.
Liečebné možnosti
- Kortikoidy: Potláčajú zápal a brzdia rozmnožovanie buniek. Nevýhodou je, že môžu spôsobiť atrofiu (stenčenie) kože.
- Dechty: Spomaľujú delenie buniek, účinkujú inak ako kortikoidy a nespôsobujú atrofiu kože.
- Žiarenie: Používa sa UVB 311 nm žiarenie, úzke spektrum ultrafialového žiarenia s optimálnym pôsobením na psoriázu. Vysoké dávky UV žiarenia nesú riziko starnutia kože a vzniku zhubných nádorov.
- Keratolytiká: Látky, ktoré odlučujú hyperkeratózy (nánosy šupín), aby sa ostatné účinné látky dostali na zapálenú kožu.
- Celková liečba: Používajú sa retinoidy alebo imunosupresíva. Liečba môže mať závažné riziká a je rezervovaná pre prípady, kde potenciálne dobro pri liečbe vyváži riziko liečby.
Príklady liekov používaných pri celkovej liečbe
- Neotigason (acitretin): Stredne účinný liek, z dlhodobého hľadiska veľmi bezpečný, okrem obmedzenia pre tehotné ženy.
- Equoral (cyklosporín A): Veľmi účinný a pohodlný preparát, ktorý vyžaduje pozorné sledovanie funkcie obličiek a nie je vhodné ho podávať dlhšie ako 2 roky.
- Metotrexát: Stredne účinný liek s niekedy nepredvídateľným efektom, ktorý navyše nastupuje pomaly. Vyžaduje pozorné laboratórne sledovanie.
- Otezla (apremilast): Zaujímavá nová možnosť. Liek je dobre tolerovaný a nevyžaduje žiadne laboratórne kontroly.
Stratégia liečby
- Kožu zbaviť lupín keratolytikom (prípravkom s ureou alebo kyselinou salicylovou).
- Ložiská natrieť dechtami alebo kortikoidmi.
- Vhodná je intervalová liečba (natieracie dni s kortikoidom a potom nenatieracie len s keratolytikom).
- Na vlasy sa dá používať špeciálny šampón.
- Nasadenie celkovej liečby je vždy predmetom dohody medzi lekárom a pacientom.
Alopécia (plešatosť) u detí
Alopécia znamená preriedené alebo úplne chýbajúce vlasy. U detí je najčastejšou formou tzv. alopecia areata, ohraničená strata vlasov. Na ovlasenej koži hlavy človeka rastie priemerne okolo 100 000 vlasov. Denne z nich vypadne 50 až 100 vlasov, ktoré sú súčasne nahradené novými. Alopécie môžu mať rozličné príčiny. Môžu sa vyskytnúť v ktoromkoľvek veku, u mužov aj žien. Plešatosť môže byť prítomná už od narodenia, vznikajúca ako súčasť niektorých dedičných chorôb alebo vývojových porúch.
Ložiskovitá plešatosť (areátna alopécia)
U detí sa najčastejšie stretávame s ložiskovitou plešatosťou (areátnou alopéciou). Presná príčina tohto zápalového, nejazviaceho ložiskového vypadávania vlasov nie je známa. Choroba postihuje rovnako deti oboch pohlaví. V postihnutých miestach nastáva rýchle a úplné vypadanie vlasov, pričom sa vytvorí jedno alebo viac okrúhlych či oválnych, ostro ohraničených ložísk, ktoré majú tendenciu splývať. Koža na lysých ložiskách nebýva farebne zmenená, prípadne len mierne začervenalá, je bez ošupovania.
Asi u tretiny chorých sa pozorujú súčasne zmeny na nechtoch, najčastejšie v podobe bodkovitých priehlbiniek na nechtovej platničke, zriedkavejšie vo forme belavých škvrniek na nechtoch, pozdĺžneho ryhovania a iných. Z prognostického hľadiska je dôležité vyšetrenie vlasov z okrajových častí ložiska. V aktívnom, progresívnom štádiu ochorenia sa tu vlasy dajú ľahko a bezbolestne vytiahnuť; v prognosticky nepriaznivých prípadoch je možné ich takto vytiahnuť v celom rozsahu ovlasenej kože hlavy. Alopécia má nepriaznivú prognózu pri náleze vlasov so zmeneným tvarom, odlišným od tvaru zdravého vlasu. V nepriaznivých prípadoch ložisková alopécia progreduje a vlasy vypadajú na celej hlave, prípadne vypadáva aj ochlpenie na iných častiach tela. Po mesiacoch až rokoch môžu vlasy v alopetických ložiskách opäť spontánne narásť, ale takmer u polovice chorých alopecia areata po mesiacoch až rokoch recidivuje.
Diagnostika a liečba alopécie
Diagnóza sa určuje na základe výsledkov rozhovoru s rodičom chorého dieťaťa, klinického vzhľadu, mikroskopického vyšetrenia zachovaných vlasov a prípadne aj histologického vyšetrenia. Často je vhodná aj psychologická starostlivosť. Miestne sa aplikujú kortikosteroidné masti, používa sa liečba chladom pomocou tekutého dusíka.
Prečítajte si tiež: Hra s farebnými krúžkami pre bábätká
Príbeh Vanesky a alopécia areata
Príbeh Vanesky, ktorej od útleho detstva padali vlásky, poukazuje na dôležitosť hľadania správnej diagnózy a liečby. Po mnohých vyšetreniach na Slovensku, kde sa jej predpisovala len lokálna liečba, sa Vaneska dostala do Olomouca, kde jej diagnostikovali alopecia areata. Liečba kortikosteroidmi priniesla prvé výsledky už po troch mesiacoch a Vaneske začali rásť nové vlásky. Tento príbeh zdôrazňuje, že netreba sa vzdať a hľadať aj za hranicami Slovenska možnosti liečby.
Plesňové ochorenia (mykózy) na hlave
Plesňové ochorenia môžu postihnúť rôzne orgány a časti tela, vrátane kože a vlasov. Plesne často postihujú kožu, vlasy a nechty.
Príznaky plesní na hlave
Mykóza na hlave môže spôsobiť seborrheu. Plesňové ochorenia sa prenášajú z človeka na človeka úzkym kontaktom a prostredníctvom predmetov osobnej hygieny. Mykózy sú nízkoinfekčné ochorenia a objavujú sa u ľudí so zníženou imunitou.
Diagnostika a liečba plesní
Mykózy sa liečia pomocou antimykotík. Dané lieky sa môžu užívať len po konzultácii s lekárom, lebo platia pre ne obmedzenia v užívaní a majú vedľajšie účinky. Ak sa u vás objavia príznaky, ktoré môžu byť prejavom kožnej plesne, mali by ste sa poradiť s lekárom a nechať sa otestovať.
V rámci diagnostiky plesňových ochorení vám môže lekár predpísať:
Prečítajte si tiež: Príčiny farebných obrazcov pred očami
- odobratie vzorky z nechtu, postihnutej oblasti kože alebo sliznice na prítomnosť plesní;
- výter z vagíny alebo močovej trubice;
- mikrobiologickú analýzu moču;
- všeobecnú analýzu krvi;
- biochemické krvné testy;
- imunologické analýzy.
Protiplesňové lieky vo forme mastí a krémov zabíjajú plesne na pokožke, vyžadujú si však dlhodobé a pravidelné používanie. Dĺžku a priebeh liečby určuje lekár. Pri ťažších prípadoch ochorenia alebo pri plesniach sliznice alebo vnútorných orgánov môžu byť potrebné perorálne antimykotiká (kapsuly a tablety). Pri mykózach vlasovej pokožky a vlasov je potrebné navštíviť trichológa, ktorý vám okrem medikamentóznej liečby predpíše vhodnú starostlivosť o vaše vlasy.
Prevencia proti vzniku plesní
Základnou prevenciou pri plesňových ochoreniach je dodržiavanie pravidiel osobnej hygieny a používanie hygienických potrieb. Veci, ktoré prichádzajú do tesného kontaktu s pokožkou, ako sú uteráky, posteľná bielizeň a spodná bielizeň, by sa mali medzi nositeľmi dôkladne vyprať a vyžehliť. Na prevenciu proti plesniam nôh je potrebné pri návšteve verejných kúpalísk a bazénov používať gumenú obuv - šlapky.
Zriedkavé ochorenia a ich prejavy na koži
Zriedkavé ochorenia, označované aj ako "orphan", postihujú menej ako päť pacientov na 10 000 obyvateľov. Až 70 percent zriedkavých chorôb postihuje deti a 20 percent sa môže prejaviť až v dospelosti. Zoznam zriedkavých ochorení sa neustále rozširuje, pričom mnohé z nich majú genetický pôvod. Medzi zriedkavé ochorenia patrí aj hereditárny angioedém (HAE), ktorý sa prejavuje opakovanými opuchmi kože a vnútorných orgánov.
Hereditárny angioedém (HAE)
HAE je geneticky podmienené ochorenie, ktoré sa vyskytuje u pacientov s poruchou génu, ktorý kóduje krvný proteín C1-inhibítor. Chýbajúca bielkovina spôsobuje nadmernú tvorbu bradykinínu, čo vedie k opuchom vnútorných orgánov, kože, jazyka alebo tváre. Opuchy môžu vzniknúť bez príčiny alebo ich môže vyvolať stres, ošetrenie u zubára, menštruácia, úraz alebo chirurgický zákrok. Bežná antialergická liečba na ne nezaberá.
Diagnostika a liečba HAE
Problémom pri HAE je včasná diagnostika. Pacienti sú často dlho nediagnostikovaní alebo nesprávne diagnostikovaní, čo vedie k zbytočným operáciám. Liečba HAE na Slovensku vychádza z medzinárodných štandardov, ale prístup k modernej liečbe je stále limitovaný.
Poruchy pigmentácie kože
Poruchy pigmentácie kože sú častým kozmetickým problémom, pričom niektoré môžu byť aj zdravotne rizikové. Zmeny pigmentácie sa vyskytujú až u 10-20% žien v aktívnom veku užívajúcich antikoncepciu, preto by práve táto skupina žien mala venovať veľkú pozornosť prevencii. Poruchy hyperpigmentácie kože sa môžu prejavovať v rôznych formách, ako sú pehy, pigmentové névy a škvrny, t.j. pečeňové škvrny alebo odborne melasma resp. chloazma.
Pehy
Najnepatrnejšími poruchami pigmentácie sú práve pehy. Pehy sú symetricky rozosiate ostro ohraničené žltohnedé až hnedé fliačiky s veľkosťou niekoľkých milimetrov a vidíme ich hlavne na tvári a dekolte, na ramenách, rukách i nohách. Nepovažujú sa za chybu krásy, ba naopak, dodávajú osobitnú jedinečnosť. Dispozícia na ich tvorbu je dedičná. Vyskytujú sa najmä u ľudí s bledou pokožkou, blond alebo ryšavými vlasmi. Začínajú sa objavovať už u dvojročných detí, ich počet postupne narastá počas dospievania a v staršom veku opäť klesá. Od ostatných pigmentových defektov sa líšia tým, že intenzita ich sfarbenia sa počas roka mení. Objavujú sa s prvým jarným slnkom a väčšinou príchodom studených mesiacov sa strácajú. Vo všeobecnosti sú absolútne neškodné a nevzniká z nich rakovina kože.
Pigmentové névy
Vrodené pigmentové névy sú ojedinelé, len zriedka početné, ostro ohraničené prejavy nahromadeného pigmentu, ktoré má od narodenia alebo ranného veku mnoho z nás. Jedná sa o nezhubný prejav vo forme materských znamienok, ktoré spôsobujú zmnožené melanocyty tvoriace hniezda. Výrazne nevystupujú nad povrch pokožky a môžu pretrvávať po celý život. Ich množstvo závisí od dedičnosti, klimatických podmienok a fototypu. Zvyčajne sú neškodné, ale znamienka krásy, ktoré menia svoj tvar, veľkosť či sfarbenie, môžu zabolieť či svrbieť. Pri vzniku tejto situácia by mal znamienka skontrolovať kožný lekár. Rizikové sú neustále sa zväčšujúce tmavé až čierne znamienka, mokvanie. Keď presiahnu priemer piatich milimetrov, je odporúčané ich dať odstrániť a histologicky vyšetriť.
Získané pigmentové škvrny
Získané pigmentové škvrny a névy pribúdajú na našom tele plynutím času. Solárne lentigo predstavuje ostro ohraničenú svetlohnedú až hnedú škvrnu, ktorá sa však nevyvyšuje nad povrch pokožky. Typicky sa vyskytujú na slnkom exponovaných miestach tela ako sú ruky, centrálna časť tváre, nos a spánky. Priemer týchto név sa pohybuje v rozmedzí od niekoľkých milimetrov až do niekoľkých centimetrov. Nové pigmentové névy vznikajú najmä do 30. roku života, pričom je ich vznik prirodzeným prejavom starnutia.
Melazmy a chloazmy
Ďalšie hyperpigmentácie nazývané melazmami či chloazmami môžu vzniknúť pri užívaní antikoncepcie alebo hormonálnej terapie, pri hormonálnych poruchách či zmenách počas tehotenstva alebo menopauzy. Tiež ich môžu spôsobovať určité ochorenia vaječníkov, štítnej žľazy či žlčníka. Na druhej strane môžu ich vyvolať vonkajšie vplyvy, ako už spomínané slnečné žiarenie a fotosenzibilizujúce látky.
Pásový opar (Herpes zoster)
Pásový opar (herpes zoster) je vírusové ochorenie spôsobené herpetickým vírusom varicella zoster (VZV). VZV patrí medzi najčastejšie ľudské patogény, ktorý vyvoláva 2 klinicky odlišné ochorenia - varicellu a herpes zoster. Primárnou infekciou je varicella, známejšia ako ovčie kiahne; herpes zoster je prejavom reaktivácie vírusu.
Príznaky pásového oparu
Pásový opar s typickými kožnými prejavmi a sprievodnou bolesťou, postihuje prevažne pacientov vyššieho veku, po 50. roku života a jeho výskyt neustále narastá. Ženy sú postihnuté pásovým oparom častejšie. Ťažký priebeh môže spôsobiť komplikácie ako je pretrvávajúca neuralgia, ktorá vie znepríjemniť život pacientovi na niekoľko mesiacov.
Priebeh pásového oparu
Predpokladom k vzniku pásového oparu je prekonanie primárnej infekcie - ovčích kiahní. Pásový opar vzniká reaktiváciou vírusu varicella zoster, ktorý po prekonaní ovčích kiahní prežíva v zadných koreňových gangliách miechy vo forme latentnej infekcie.
Liečba pásového oparu
Kauzálna liečba začína včasným podávaním antivirotík s relatívne malou toxicitou. Podávajú sa systémové antivirotiká, ktoré bránia rozsiahlejšej kožnej manifestácii, urýchľujú hojenie, prispievajú k vymiznutiu akútnej bolesti, ale zároveň aj znižujú výskyt postherpetickej neuralgie.
Hematóm (krvný výron)
Pod hematómom rozumieme výron krvi z krvných ciev do okolitého tkaniva. Ide vlastne o horšiu krvnú podliatinu či modrinu. Príčinou straty krvi do tkaniva je väčšinou poranenie žily alebo tepny.
Príznaky hematómu
Príznaky krvného výronu (modriny) sa môžu líšiť v závislosti od druhu zranenia a jeho umiestnenia. Platí, že čím väčší hematóm, tým viac symptómov.
Zvyčajne však pri hematóme pacienti pozorujú:
- bolesť na mieste zranenia,
- sfarbenie, najmä zranenia bližšie ku koži sprevádzajú farebné zmeny, ktoré súvisia s rozkladom vyronenej krvi,
- opuch sa môže objaviť, ako vyronená krv tlačí na okolité tkanivá,
- neurologické príznaky, ak hematóm tlačí na nervy, pacient môže pociťovať mravčenie alebo nervovú bolesť či necitlivosť.
Liečba hematómu
Liečbu a odstránenie hematómu môžete urýchliť rýchlymi zásahmi, ktoré treba zaviesť hneď po poranení:
- Pokiaľ neexistujú žiadne sprievodné poranenia ako fraktúry alebo otvorené rany, v rámci prvého ošetrenia stačí miesto lokálne chladiť a ak je to možné, položiť ho do výšky nad úroveň srdca.
- Lokálne použitie chladivých obkladov alebo iných chladiacich pomôcok zabezpečí, že sa privádzajúce krvné cievy stiahnu, a tým sa do tkaniva dostáva menej krvi.
- Mali by ste sa tiež vyhnúť ďalšiemu pohybu, lebo inak sa svalstvo naďalej dobre prekrvuje a výron krvi sa môže zosilniť.