Úvod
Novela Kolíska od Alfonza Bednára patrí medzi významné diela slovenskej literatúry, ktoré zobrazujú spoločenskú situáciu počas SNP a po druhej svetovej vojne. Autor v nej používa novátorské postupy a kriticky sa vyjadruje k priebehu súdnych procesov v 50. rokoch. Príbeh sa odohráva počas SNP. Novela sa vyznačuje majstrovskou kompozíciou a striedajú sa v nej rôzne časové roviny. Dej sa rozvíja retrospektívne - cez spomienky hlavných postáv.
Literárny Druh a Žáner
- Literárny druh: Epika
- Literárny žáner: Novela (zo zbierky Hodiny a minúty)
Téma a Idea
- Téma: Okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov, kritický pohľad na súdne procesy v 50. rokoch.
- Idea: Autor kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov zo začiatku 50-tych rokov a obdobie združstevňovania. Zobrazuje život ľudí v prítomnosti, ktorá je ovplyvnená minulosťou.
Dej a Kompozícia
Dej novely sa začína v roku 1952. Zita Černeková počúva v rádiu priamy prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin manžel, Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, pálili domy, ženy, deti, ľudia sa navzájom udávali. Nemci hľadali ukrytých partizánov.
Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej malej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského na pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka.
V roku 1952 Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia a na konfiškáciu majetku. Grécka literatúra: (9.stor.pred n.l. Homér: (8. st. p. n.
Postavy
- Zita Černeková: Krásna, mladá, pracovitá, chudobná. Pracovala u Majerského, čakala s ním dieťa, ale potratila. Majerský ju vyhnal, vydala sa za Ragalu a neskôr za Černeka, s ktorým má dieťa.
- Mišo Černek: Vodca partizánskej skupiny, pomstychtivý, žiarlivý, starostlivý. Zobral si Zitu, aj keď vedel, že miluje Majerského.
- Jozef Majerský: Partizán, ochorel, zapálili sa mu oči, opustil skupinu. Mal výčitky svedomia, keď prišiel k Zite, lakomý, mal inú ženu a dieťa, nespravodlivý, prefíkaný.
- Jano Ragala: Pracoval u Majerského, oženil sa so Zitou, ale bil ju, pridal sa k zlodejskej bande, zomrel pri prestrelke.
- Nemci: Zapaľovali domy a chalupy, vraždili mužov, ženy aj deti, zabávali sa na trápení Zity a jej chorého syna.
Jazyk a Štýl
Autor používa jednoduchý štýl, hovorový jazyk, slang, francúzske a nemecké výrazy. V diele sa strieda pásmo autora (rozprávací a opisný slohový postup) a pásmo postáv (dialógy, vnútorné monológy).
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár a jeho Kolíska
Kolíska ako Symbol
Kulisu celého deja novely tvorí dunivý zvuk kolísky. Kolíska je symbolom domova, detstva a bezpečia, ale v kontexte vojny a okupácie nadobúda nový, tragický význam. Zvuk kolísky pripomína nemeckému veliteľovi jeho detstvo, čo kontrastuje s jeho krutým správaním k Zite a jej dieťaťu.
Alfonz Bednár a jeho Prínos
Alfonz Bednár bol slovenský prozaik, scenárista a prekladateľ, ktorý použil novátorské tvorivé postupy pri zobrazovaní spoločenskej situácie po druhej svetovej vojne. Vniesol svetlo aj do literárneho spracovania Slovenského národného povstania. Bol autorom, ktorý sa dokázal vnútorne vzoprieť hotovým schémam poplatným ideológii päťdesiatych rokov. Šiel svojou vlastnou tvorivou cestou.
Bednár pri tvorbe románov vychádzal z presvedčenia, že človeka rozlične determinuje minulosť (Slovenské národné povstanie), a aj v povojnovej dobe ovplyvňuje jeho rozhodovanie a konanie. Umelecky silným spôsobom zobrazoval pudové stránky v človeku - aj v takom, ktorý počas povstania stál na „správnej“ strane dejín. Vtedajšia kritika označovala jeho diela za „netriedne“ a „abstraktne humanistické“. Bednár moderným epickým spôsobom opisoval slovenskú dedinu v jej polstoročnom vývoji. Jeho úsilie však bolo brzdené cenzúrou, preto kompletné spracovanie problematiky dediny mohlo vyjsť až po páde komunistického režimu.
V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa začal Bednár orientovať na súčasnosť. Svojimi knihami kládol nepríjemné otázky socialistickej prítomnosti. Satiricky a ironicky pranieroval nedostatky každodennej hovorovej slovenčiny, nevhodné slová, zaužívané slovné mechanizmy, nezmyselné slogany a osobitne významovú prázdnotu šlágrových textov. Zvolil si formu alegórie, podobenstva a satiry.
Prečítajte si tiež: Západná civilizácia v Aténach
Prečítajte si tiež: Viažte šatku správne