Dojčenie je prirodzený a nenahraditeľný spôsob, ako poskytnúť novorodencom všetky potrebné živiny a ochranné látky. Má výhody ako pre zdravie dieťaťa, tak aj zdravie matky. Jeho význam pre zdravie a vývoj dieťaťa, ako aj pre zdravie matky, je nepopierateľný. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2011) uvádza, že „Dojčatá, ktoré sú od narodenia až do prvých šiestich mesiacov života kŕmené výhradne len materským mliekom, získavajú ten najlepší štart do života.“ Práve materské mlieko totiž poskytuje dieťaťu všetky živiny a energiu, ktoré sú nevyhnutné pre jeho optimálny rast, vývoj mozgu a celkové zdravie. Globálne odporúčania WHO (2011) a UNICEF (2019) pre primeranú výživu dojčiat preto odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov a následne nutrične primeranú doplnkovú výživu s pokračovaním v dojčení minimálne do 2. roku života dieťaťa.
Hoci sa často hovorí o dôležitosti dojčenia pre bábätká a deti a pre ich zdravie, málokedy sa spomína, že ženy by mali dojčiť aj samy pre seba, pretože dojčenie pomáha ich zdraviu. Naopak, ľudia si často myslia, že dojčenie škodí zdraviu žien, že ženu "vysáva" zo živín a že ženy by mali dojčenie pretrpieť len najkratšiu možnú dobu. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčší pozitívny efekt má dojčenie na jej zdravie.
Výhody dojčenia pre dieťa
Optimálna výživa: Materské mlieko obsahuje ideálnu kombináciu živín potrebných pre novorodencov. Je ľahko stráviteľné a poskytuje presne to, čo dieťa potrebuje pre zdravý rast a vývoj. Materské mlieko je ľahko stráviteľné pre dieťa a jeho ešte nedostatočne vyvinutý tráviaci trakt. Dojčené deti trpia menej často hnačkami a bolesťami bruška. Materské mlieko obsahuje v tom správnom pomere všetky potrebné látky tak, aby bol zabezpečený optimálny telesný aj duševný vývoj dieťaťa. Niektoré štúdie ukazujú, že dojčené deti dokonca majú o niečo vyššie IQ ako nedojčené.
Podpora imunitného systému: Materské mlieko obsahuje protilátky a ďalšie imunitné faktory, ktoré pomáhajú chrániť dieťa pred infekciami a chorobami. Deti, ktoré sú dojčené, majú nižšiu pravdepodobnosť výskytu infekcií uší, dýchacích ciest a hnačiek. Materské mlieko obsahuje veľké množstvo protilátok, čím prispieva k tvorbe imunity. Zároveň, keďže sa matka aj dieťa vyskytujú v rovnakom prostredí, telo matky produkuje aj špecifické protilátky proti daným patogénom v prostredí. Globálne odporúčania WHO (2011) a UNICEF (2019) pre primeranú výživu dojčiat preto odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov a následne nutrične primeranú doplnkovú výživu s pokračovaním v dojčení minimálne do 2. roku života dieťaťa.
Podpora vývoja mozgu: Štúdie ukázali, že dojčené deti majú lepší rozvoj mozgu. Materské mlieko obsahuje tuky, ktoré sú dôležité pre vývoj nervového systému.
Prečítajte si tiež: Bezpečná cesta s dojčeným dieťaťom
Menšie riziko chronickej choroby: Dojčenie môže znížiť riziko vzniku určitých chronických stavov v neskoršom veku, ako je obezita, typu 2 diabetes a vysoký krvný tlak. Dojčenie má množstvo výhod, ale medzi tie najrozšírenejšie patrí jeho schopnosť znižovať mieru skorej úmrtnosti medzi novorodencami. Toto je obzvlášť dôležité v krajinách s nízkymi príjmami, kde materské mlieko predstavuje najdostupnejší a najprimeranejší zdroj výživy pre dojča.
Emocionálna väzba: Dojčenie podporuje vytvorenie silnej emocionálnej väzby medzi matkou a dieťaťom. Fyzický kontakt posilňuje vzťah a pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne. Dojčením sa dieťa dokáže upokojiť, čo má pozitívny vplyv na jeho nervovú sústavu, zároveň si vytvára pevnejšie puto so svojou matkou. Dojčenie vytvára silnú emočnú väzbu medzi matkou a dieťaťom. Dieťa cíti lásku, starostlivosť a pohodlie z prítomnosti matky, zatiaľ čo matka vyvíja hlboký citový vzťah k svojmu dieťaťu. Počas dojčenia sa uvoľňuje hormón oxytocín, známy aj ako "hormón lásky". Dojčenie prirodzene zahŕňa telesný kontakt, ktorý posilňuje vzťah.
Vplyv dojčenia na organizmus matky
Dojčenie nie je len dar pre dieťa, ale aj pre matku. Má významné benefity pre jej fyzické a psychické zdravie. Poďme sa pozrieť na to, ako dojčenie ovplyvňuje organizmus matky.
Fyzické výhody dojčenia pre matku
Rýchlejšie zotavenie po pôrode: Dojčenie pomáha matke rýchlejšie sa zotaviť po pôrode, pretože stimuluje zmršťovanie maternice a znižuje riziko popôrodného krvácania. Dojčenie tiež, na rozdiel od kŕmenia umelým mliekom alebo kŕmenia z fľaše, poskytuje benefity pre fyzické aj psychologické zdravie matiek. Okrem toho sa dojčiace matky dokážu rýchlejšie a ľahšie zotaviť z pôrodu v dôsledku fyziologických zmien vyvolaných dojčením.
Zníženie rizika niektorých typov rakoviny: Ženy, ktoré dojčia, majú nižšie riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov. Dojčenie je aktívny spôsob ochrany pred rakovinou prsníka. Čím dlhšie trvá dojčenie, tým väčšiu ochranu pred rakovinou prsníka poskytuje. No a v neposlednom rade sa tiež dojčenie ukazuje ako účinné pri znižovaní rizika vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov v neskoršom veku.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa s marhuľovým olejom
Prirodzená antikoncepcia: Hoci to nie je 100% spoľahlivá metóda, dojčenie môže pôsobiť ako prirodzená forma antikoncepcie v prvých mesiacoch po pôrode.
Pomoc pri dosiahnutí pôvodnej hmotnosti: Dojčiace ženy spravidla ľahšie a rýchlejšie schudnú. Podľa štúdie z roku 2011 (Candance McClure: Breastfeeding and Subsequent Maternal Visceral Adiposity) majú ženy, ktoré nedojčili o 28 % viac tuku v oblasti pása a o 6 cm v páse viac ako ženy, ktoré dojčili. Dojčenie má pozitívny vplyv na hmotnosť žien, dojčiace ženy spravidla ľahšie a rýchlejšie schudnú.
Posilnenie kostí: Dojčenie je dôležité aj z hľadiska predchádzania vzniku osteoporózy. V priebehu dojčenia sa mení homeostáza vápnika a ženin organizmus lepšie využíva vápnik z potrava a vo väčšej miere sa vstrebáva. Dokonca po skončení dojčenia nastáva doplnenie minerálov do kostí ženy. Dojčenie je dôležité pre silné kosti žien rovnako ako aj pre kosti bábätka.
Ochrana srdca a ciev: Podľa štúdie na 300 000 ženách chráni dojčenie cievy a srdce žien a je prevenciou kardiovaskulárnych ochorení: Peters SAE et al. Breastfeeding and the Risk of Maternal Cardiovascular Disease: A Prospective Study of 300 000 Chinese Women. J Am Heart Assoc. 2017;6(6). Nedojčenie zvyšuje riziko civilizačných ochorení, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych ochorení. V štúdii z roku 2010, ktorá skúmala viac ako 139 000 žien zistili (Schwarz: Duration of Lactation and Risk Factors for Maternal Cardiovascular Disease), že z hľadiska vzniku kardiovaskulárnych ochorení chráni dojčenie ženy tým viac, čím dlhšie dojčia.
Psychologické výhody dojčenia pre matku
Emocionálne a psychologické výhody: Dojčenie môže mať pozitívny vplyv na duševné zdravie matky tým, že znižuje riziko popôrodnej depresie a podporuje pocit blízkosti a väzby s dieťaťom. Počas samotného procesu dojčenia sa totiž uvoľňujú hormóny ako prolaktín a oxytocín, ktoré následne pozitívne ovplyvňujú nielen náladu a zvládanie stresových situácií, ale aj úroveň materskej starostlivosti voči dojčaťu. Dojčením sa dieťa dokáže upokojiť, čo má pozitívny vplyv na jeho nervovú sústavu, zároveň si vytvára pevnejšie puto so svojou matkou.
Prečítajte si tiež: Práva dojčiacich matiek na Slovensku
Zlepšenie spánku: Podľa štúdie Doan T et al. Breast-feeding increases sleep duration of new parents. J Perinat Neonatal Nurs, dojčenie zlepšuje kvalitu spánku u matiek.
Výživa dojčiacej matky
Tvorba materského mlieka totiž spotrebúva extrémne veľa energie a z tela ženy odčerpáva množstvo živín. Každá žena by preto mala dbať na správny a dostatočný kalorický príjem a dopĺňať potrebné vitamíny a minerály i prostredníctvom doplnkov výživy. Denný príjem živín má zásadný vplyv na celkové zdravie matky, jej psychickú pohodu a výrazne ovplyvňuje aj zloženie materského mlieka. Živiny, ktoré prechádzajú do materského mlieka, ovplyvňujú zdravie bábätka nielen krátkodobo, ale bolo dokázané, že majú dlhodobé pôsobenie na jeho zdravie i v dospelosti.
Pre telo matky je tvorba materského mlieka energeticky veľmi náročná. Väčšina živín prechádza do materského mlieka z nutričných zásob matky, ktorá ich následne musí doplniť zo stravy. Rovnako, ako ani počas tehotenstva už dávno neplatí, že „mamička by mala jesť za dvoch“, ani počas dojčenia by sa žena nemala prejedať. Dojčiace ženy by mali podľa najnovších výživových odporúčaní prijať približne o 20% kalórií viac, než v období pred tehotenstvom. Ak však dojčiaca žena neprijíma dostatok kalórií, ktoré sú potrebné na produkciu mlieka, živiny sa začnú odčerpávať z jej tkanív. Je potrebné si uvedomiť, že na kvalitu materského mlieka vplýva nielen kvantita, ale hlavne kvalita potravy matky.
Strava ženy v období tehotenstva a dojčenia by mala byť pestrá a vyvážená s dostatkom bielkovín, vápnika, železa a vitamínov. Obdobie dojčenia nie je ideálne na experimentovanie, žena by mala konzumovať všetky základné potraviny, hlavne tie, ktoré sú charakteristické pre náš región a na ktoré je zvyknutá. Pre správne fungovanie tela ženy aj dieťatka je dôležité prijímať vitamín D a jód. Kým denná odporúčaná dávka jódu pre dospelých je 150 μg (deti do 5 rokov 90 μg, deti od 6 do 12 rokov 120 μg), u tehotných a dojčiacich žien je to 220 až 250 µg. U žien, ktoré dojčia, býva nedostatočný príjem aj ďalších vitamínov a stopových prvkov. Ide najmä o vitamín B12, B6 a kyselinu listovú, vitamín E, horčík, vápnik a železo.
Riešenie problémov s dojčením
Mnohé mamičky, ktoré sa rozhodli pre dojčenie, často trápi aj otázka, či sa u nich bude tvoriť materské mlieko. Faktom však je, že materské mlieko sa v mliečnych žľazách začína tvoriť oveľa skôr, ako sa dieťa narodí - a to už od 16. týždňa tehotenstva. Preto dojčenie po pôrode nenechávajte „na neskôr“ alebo „až keď sa vám začne tvoriť mlieko“. Doprajte si čas s novorodencom osamote (najmä na začiatku), upokojte sa, nestresujte sa. Nájdite si pohodlnú polohu pri dojčení, v ktorej viete zotrvať po dobu, kým sa dieťa nadojčí. Pri dojčení sa odporúča vyhýbať cumlíku či kŕmeniu z fľaše (aspoň zo začiatku, keď ešte len začínate s dojčením). Dôležité pre úspešné dojčenie je aj správne prisatie dieťatka - dieťatko by nemalo držať len bradavku, ale malo by sa prisať aj na dvorec bradavky. Dojčite tzv. „na požiadanie“ - to znamená, kedy a ako dlho to bábätko potrebuje. Ideálne je dieťatko začať dojčiť už pri prvých príznakoch hladu - mľaská, otvára ústa, olizuje sa, prikladá si ruku k ústam alebo ju cmúľa, točí hlavičkou či vyplazuje jazyk. Ak je dieťatko už nepokojné a plače, ťažko sa začína dojčiť.
Asi najčastejšou komplikáciou sú zdurené, naliate prsníky - tento stav sa zvykne objavovať najmä na začiatku, kedy sa začína dieťatko dojčiť a telo matky ešte „nevie“, koľko mlieka je potrebné vyprodukovať. Prípadne v období, keď dieťatko je menej - z dôvodu rôznych ochorení či prechodu na tuhú stravu. Ak je prsník zdurený a tvrdý, dieťa sa naň nevie prisať - čo ešte viac zhoršuje daný stav. Ak sú prsia naliate, treba nadbytočné mlieko odsať alebo odstriekať, kým nenastane úľava. Ďalšou z možných komplikácií sú rany na bradavkách - tzv. ragády. Tie vznikajú najmä z dôvodu, že tkanivo bradavky nie je zvyknuté na pravidelné a dlhodobé satie alebo bábätko nemá správnu polohu pri dojčení. Vyššie sme opísali, že dieťatko sa má prisať aj na dvorec bradavky - pričom jeho noštek by sa mal dotýkať prsníka. Pod noštekom dieťatka ostáva priestor na dýchanie. V prípade vzniku rán na bradavkách sa zvyknú používať napr. prípravky s lanolínom na urýchlenie hojenia. Na ochranu bradaviek namáhaných dojčením je možné použiť aj prípravky s obsahom panthenolu. Prsné bradavky je dobré umývať len čistou vodou, bez použitia mydla. Ak máte vpadnuté bradavky, prípadne sa u vás objavili rany na bradavkách (tzv. ragády), môžete vyskúšať chrániče či tzv. klobúčiky na bradavky. Každá dojčiaca mamička určite ocení aj tampóny do podprsenky, ktoré zabraňujú pretekaniu mlieka. Niektoré mamičky určite využijú aj odsávačku na mlieko - či už ručnú alebo elektrickú.
Dlhodobé dojčenie
Odborníci odporúčajú výlučné dojčenie do ukončeného 6. mesiaca života bábätka. Začiatkom 7. mesiaca sa do stravy začínajú pridávať prvé príkrmy, pričom sa aj naďalej pokračuje v dojčení. Špecializované skupiny podporujú „dlhodobé“ dojčenie do tzv. samoodstavenia dieťaťom (úvodzovky preto, že by malo byť považované za úplne normálne a nie dlhodobé). To znamená, že dieťa sa postupne samo rozhodne, že sa už sa viac dojčiť nechce - čo sa deje približne v období 3. až 5. roku života.
Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné". Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast. Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím.
tags: #dojcenie #organizmus #spotrebovava