Možno vám pripadá názov témy bizarný, ale už som vážne v koncoch. Mnohí rodičia novorodencov sú zaskočení tým, že dieťatko akoby neustále vyžadovalo ich „servisovanie“. Ak ste si v tehotenstve prečítali, že novorodenec väčšinu času prespí, môžete byť prekvapení, že to tak nie je. Dieťatko spí, ale pri dojčení, na rukách, pri nosení… Rodičia si zrazu nevedia veci plánovať, lebo ťažko povedať, kedy bude dieťatko jesť, kedy bude spinkať. To je však normálny stav novorodeniatka a obvykle po pár týždňoch je pre všetkých už situácia jednoduchšia a vedia sa v nej orientovať. Väčšina rodičov očakáva, že novorodenec spí a papá. Niektorí ešte aj očakávajú, že tieto dve veci robí novorodeniatko v presne stanovených intervaloch. A ono to tak obvykle nie je. Asi najväčší problém pri malom bábätku je plač a bezmocnosť rodičov, že nerozumejú, čo chce.
Úvod
Plač bábätka je univerzálny jazyk, ktorým komunikuje svoje potreby. Pre rodičov je to často náročné obdobie plné neistoty a hľadania spôsobov, ako dieťatku pomôcť. Tento článok sa zameriava na pochopenie príčin neutíšiteľného plaču u dojčiat, známeho aj ako kolika, a ponúka stratégie na zmiernenie tohto stavu, vrátane úpravy stravy matky a dieťaťa.
Pochopenie plaču novorodenca
Keď očakávate, že novorodeniatko bude spať, a ono nespí, nastáva zmätok. Je mu niečo? Robíte ako rodičia niečo zle? Prečo tak často plače? V skratke by sme mohli povedať, že novorodenci plačú, keď nám chcú oznámiť, že niečo nie je v poriadku. Treba jesť, prebaliť, ponosiť, pohojdať. Ak si teda tieto „problémy“ nevšimnete sami, budú plakať, aby vás privolali. Úlohou rodičov v prvých týždňoch života dieťatka je nerobiť nič iné, iba sa snažiť odhaľovať potreby detí, snažiť sa im porozumieť a uspokojovať ich. Ďalšími dôvodmi na plač môže byť teplo, zima, môže byť unavené, „prepodnetované“, môže cítiť bolesť, napríklad nafúknuté bruško. Je pravda, že plač dieťaťa vás môže vás vyvádzať z miery. Napriek tomu - je to normálny jav.
Prečo bábätká plačú?
- Hlad: Jednou z najčastejších príčin plaču je hlad. Bábätká majú malé žalúdky a potrebujú jesť často.
- Nepohodlie: Plná plienka, príliš teplo alebo zima, nepohodlné oblečenie - to všetko môže viesť k plaču.
- Únava: Pre novorodencov je typické, že sú rýchlo unavení a potrebujú pravidelný spánok.
- Potreba blízkosti: Bábätká potrebujú cítiť blízkosť a bezpečie. Nosenie a túlenie im pomáha upokojiť sa.
- Bolesti bruška: Kolika, reflux a iné tráviace problémy môžu spôsobovať bolesti bruška, ktoré vedú k neutíšiteľnému plaču.
Kolika: Keď plač neustáva
Kolika je definovaná ako neutíšiteľný plač u inak zdravého dojčaťa, ktorý trvá viac ako tri hodiny denne, viac ako tri dni v týždni a trvá aspoň tri týždne. Presná príčina koliky nie je známa, ale predpokladá sa, že k nej prispievajú rôzne faktory, vrátane:
- Nezrelosť tráviaceho systému: Tráviaci systém novorodenca ešte nie je plne vyvinutý, čo môže viesť k problémom s trávením a plynatosťou.
- Alergie alebo intolerancie: Niektoré bábätká môžu byť citlivé na určité zložky v materskom mlieku alebo v umelej výžive.
- Psychosociálne faktory: Stres a úzkosť u rodičov môžu prenášať na dieťa a zhoršovať jeho plač.
Čo jesť a čo nejesť pri kolike
Diéta matky počas dojčenia a diéta dieťaťa (ak je na umelej výžive) môžu mať vplyv na výskyt a intenzitu koliky. Tu sú niektoré odporúčania:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Diéta dojčiacej matky
- Vyhýbajte sa potenciálnym alergénom: Niektoré potraviny, ktoré matka konzumuje, môžu prechádzať do materského mlieka a spôsobovať problémy u dieťaťa. Medzi najčastejšie alergény patria:
- Mliečne výrobky
- Sója
- Vajcia
- Orechy
- Ryby
- Pšenica
- Obmedzte kofeín a alkohol: Tieto látky môžu dráždiť nervový systém dieťaťa a zhoršovať jeho plač.
- Pozor na nadúvajúce potraviny: Niektoré potraviny, ako napríklad strukoviny, brokolica, karfiol a kapusta, môžu spôsobovať plynatosť u matky aj u dieťaťa.
- Zvýšte príjem probiotík: Probiotiká podporujú zdravú črevnú mikroflóru u matky aj u dieťaťa, čo môže pomôcť zmierniť tráviace problémy.
- Pite dostatok tekutín: Dehydratácia môže znížiť tvorbu mlieka a zhoršiť koliku.
Diéta dieťaťa na umelej výžive
- Zvážte hypoalergénnu výživu: Ak máte podozrenie na alergiu alebo intoleranciu, poraďte sa s pediatrom o prechode na hypoalergénnu výživu.
- Používajte správnu techniku kŕmenia: Uistite sa, že dieťa správne saje z fľaše a prehĺta menej vzduchu. Používajte fľaše s antikolikovým systémom.
- Dodržiavajte pravidelný režim kŕmenia: Kŕmte dieťa pravidelne a neprekrmujte ho.
- Zahusťujte stravu pri refluxe: Ak má dieťa reflux, poraďte sa s pediatrom o zahusťovaní stravy.
Ďalšie tipy na zmiernenie koliky
Okrem úpravy stravy existujú aj ďalšie spôsoby, ako zmierniť koliku u dojčaťa:
- Nosenie a túlenie: Noste dieťa v náručí, v šatke alebo v nosiči. Kontakt koža na kožu má upokojujúci účinok.
- Hojdanie a vibrácie: Jemné hojdanie v náručí, v hojdačke alebo v autosedačke môže dieťa upokojiť.
- Biely šum: Púšťajte dieťaťu biely šum, ako napríklad zvuk vysávača, fénu alebo ventilátora.
- Masáže bruška: Jemná masáž bruška v smere hodinových ručičiek môže pomôcť uvoľniť plyny.
- Teplý kúpeľ: Teplý kúpeľ môže dieťa upokojiť a uvoľniť svaly.
- Režim spánku: Dodržiavajte pravidelný režim spánku a bdenia.
- Konzultácia s odborníkom: Ak kolika pretrváva a žiadne z uvedených opatrení nepomáhajú, vyhľadajte pomoc pediatra alebo laktačnej poradkyne.
Čo robiť, keď dieťa plače?
Každá mamička po čase zistí, že dieťa v rôznych situáciách a z rôznych dôvodov plače rozličnými spôsobmi. Keď naše dieťatko začne plakať viac ako obvykle, nedá sa utíšiť alebo len na maličkú chvíľu, mali by sme navštíviť lekára nech skontroluje jeho zdravotný stav. Ochorenie však môže prezrádzať aj veľmi slabý alebo vysoko intonovaný plač. Choré môže byť aj dieťa, ktoré zrazu vôbec neplače a vyzerá nešťastné, ťažko ho prebudiť zo spánku. Tak ako sa aj u dospelých choroba môže prejaviť i nechuťou jesť, platí to aj u detí. Keď sa naše bábätko zrazu nechce poriadne napiť, má problémy prisať sa či úplne ignoruje možnosť papať, s veľkou pravdepodobnosťou ho trápi nejaký zdravotný problém. Podobne aj keď viac grcká a slintá. Tráviace a črevné problémy u detí zistíme najmä vďaka ich stolici. Niekedy je ťažké zistiť, či má bábätko hnačku alebo nie, či môže trpieť nejakou infekciou a bolesťami čriev, pretože dojčené deti majú všeobecne veľmi riedku stolicu. Čosi môžeme zistiť aj tým, že budeme dieťatku sledovať pohyby čriev. V prípade, že je stolica zmenená, iná ako zvyčajne, častejšia alebo naopak dieťa trpí zápchou, poraďme sa s lekárom. Pri hnačke je veľmi dôležitá hydratácia, takže ponúkajme dieťatku stále piť, napríklad aj prevarenú vodu alebo špeciálne roztoky na zavodnenie - podľa veku dieťaťa. Rovnako krv alebo hlien v stolici sú dôvodom na návštevu lekára. Ak má bábätko alebo aj väčšie dieťatko problémy s dýchaním netreba váhať ani chvíľu. Privolajme okamžitú pomoc alebo vyhľadajme lekára. Horúčka je signálom ochorenia, ale nemala by nás znepokojovať, pretože znamená, že všetko funguje ako má, pretože organizmus sa bráni chorobe a bojuje s ňou. Nedá sa povedať, že čím vyššia teplota, tým vážnejšia diagnóza - toto neplatí. Aj dieťa, ktoré má len zvýšenú teplotu môže byť vážne choré, rovnako ako dieťa s vysokou horúčkou nad 39 stupňov môže mať len mierne problémy, ktoré čoskoro prejdú - napríklad bežnú virózu. Samozrejme, ak má dieťa do 3 mesiacov horúčku nad 39 stupňov Celzia, je potrebné, aby bolo dôkladne vyšetrené. U staršieho dieťaťa treba sledovať ďalšie príznaky. Ak sa cíti dobre napriek horúčke, pozorujme ďalší vývoj stavu dieťatka a ostatné príznaky a podľa nich sa zariaďme. Ak si napriek všetkým týmto radám nie ste istá, či je potrebné s dieťatkom navštíviť lekára a máte podozrenie na chorobu, určite neváhajte poradiť sa s pediatrom. Najlepšie je zatelefonovať lekárovi, ktorý ošetruje dieťa, nevyhľadávať rady na internete a diskusných fórach, pretože môžu byť zavádzajúce. Lekár vám najlepšie poradí, čo máte robiť a v prípade potreby vás zavolá na vyšetrenie. Verte svojej materskej intuícií, tá ešte nikdy nesklamala!
Komunikácia s dieťaťom bez slov
Prvé mesiace života dieťatka majú rodičia, čo robiť, aby svojej ratolesti porozumeli. Väčšina z nich prežíva obavy, či je ich bábätko v poriadku a má všetko, čo potrebuje. Všemožne sa snažia odhadnúť, čo im ich dieťa plačom chce povedať a prečo vlastne plače. Niekedy je to však naozaj ťažké. Ako má dospelý človek porozumieť dieťaťu bez slov? Odborníci dokážu pomôcť. Prišli s metódami, ktoré by mohli zúfalým rodičom pomôcť pri komunikácii s drobcami.
Spôsob, akým plačú
Plač je najčastejší spôsobom, akým dieťa vyjadruje svoje potreby počas prvých 4 mesiacov života. Čo však svojím plačom chcú deti povedať? Sú hladné, bolí ich niečo alebo prečo vlastne plačú?
- Plačlivé výkriky: Dieťa bolo dlho samo a teraz chce, aby sa mu rodičia venovali. Opakovaný plač trvá 5 až 6 sekúnd a potom sa na približne 20 sekúnd zastaví, ako keby čakalo na výsledok. Ak rodič nereaguje, uplakaná situácia sa opakuje niekoľkokrát až do momentu, kedy už sa plač nezastaví.
- Plač kvôli hladu: Môže to začať len výkrikmi, keď však dieťa jeho rodič nezoberie a nenakŕmi, plač bude pokračovať a zmení sa na hysterický. Dieťatko tiež môže v tomto prípade otáčať hlavičku a vydávať aj iné zvuky.
- Plač kvôli bolesti: Tento plač je monotónny, hlasný a stály. Pravidelne sa vyskytujú hysterické výbuchy, ktoré naznačujú, že bolesť sa stupňuje. Ak je však dieťatko choré, môže byť plač monotónny, ale pokojný, keďže malý človiečik nemá dostatok síl, aby mohol vydávať hlasné zvuky.
- Plač kvôli fyziologickým procesom: Aj plná plienka dokáže zo začiatku narobiť poriadnu šarapatu. Bábätká prežívajú nepríjemné pocity a dávajú to patrične najavo. Tento plač pripomína skôr kňučanie a pískanie.
- Plač kvôli ospalosti: Keď chce dieťa spať, ale niečo mu v tom bráni, plač znie mierne urazene a ukňučane. Po tomto nasleduje zívanie, trenie si očí a uší.
- Plač pre nepohodlie: Tento plač je podráždený, prerušovaný a často sprevádzaný ošívaním sa. Dieťa tiež môže robiť nezvyčajné pohyby. Znamená to, že je najvyšší čas skontrolovať plienku alebo zistiť, či nie je dieťaťu zima alebo teplo.
Deti však môžu plakať, aj keď sú unudené, nepáči sa im prostredie, v ktorom sa nachádzajú alebo sú frustrované.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zvuk, ktorý vydávajú
Austrálska pediatrička Priscilla Dunstanová sa už viac ako 20 rokov študuje zvuky, ktoré deti v ranom detstve vydávajú. Na základe výskumu, v ktorom boli zapojené tisíce detí rôznych národností, si pediatrička myslí, že deti používajú pri komunikácii rovnaké zvuky bez ohľadu na svoj pôvod. Pre rodičov otvorila školu, kde ich rozpoznávanie týchto zvukov učí. Ona sama totiž predpokladá, že schopnosť rozpoznať zvuky v čas, môže zabrániť nasledujúcemu plaču.
„Slovník“ dôležitých zvukov:
- „Neh“ - Som hladný! Tento zvuk vzniká, keď dieťa vytlačí jazyk na strechu svojich úst a spustí tak sací reflex.
- „Eh“ - Budem grgať! Tento zvuk vzniká, keď nadbytočný vzduch začne opúšťať pažerák dieťaťa a dieťa sa ho snaží uvoľniť.
- „Owh“ - Som ospalý alebo unavený! Dieťa zvuk únavy použije, keď stisne svoje pery ešte pred samotným zívnutím.
- „Heh“ - Cítim sa nepríjemne! Nepríjemné pocity spôsobujú, že sa dieťa začne pohybovať, trhať rukami a nohami. Všetky tieto pohyby prispievajú k vytvoreniu zvuku „Hej“, zvlášť vtedy, keď sú ústa dieťaťa mierne pootvorené.
- „Eairh“ - Mám vetry a bolí ma bruško! Zvuky, ktoré tento problém spôsobujú, sú skrútené a menia sa na stonanie. Keď dieťa napína brucho a vydychuje, snaží sa tak zbaviť bolesti.
Pohyby, ktoré používajú
- Prehýbanie chrbta: Deti mladšie ako 2 mesiace často robia tento pohyb. Prirodzene tak upozorňujú na bolesť a koliku. V prípade, že tento pohyb dieťa robí po jedle, znamená to, že je plné. Ak to často robieva počas jedenia, môže to byť náznak refluxu. Ak je dieťa staršie ako 2 mesiace, tento pohyb zvyčajne indikuje únavu alebo zlú náladu.
- Otáčanie hlavičky: Tento pohyb je pre deti upokojujúci. Robievajú ho predtým, ako zaspia alebo, keď sa ocitnú medzi neznámymi ľuďmi.
- Chytanie ušiek: Vo väčšine prípadov tento pohyb u detí znamená, že skúmajú svoje telo. S lekárom by sa rodičia mali poradiť iba vtedy, ak po tomto pohybe nasleduje plač a opakuje sa často.
- Zovretie päste: Toto je znak hladu. Ak sa rodičom podarí včas spozorovať toto gesto, môžu zabrániť nasledujúcemu plaču.
- Zdvihnutie nožičiek: Pohyb, ktorý signalizuje bolesti kĺbov a brušných svalov. Dieťa sa automaticky snaží zmierniť bolesť.
- Mykanie rukami: Tento pohyb signalizuje, že bolo dieťa vystrašené. Hlasný zvuk, jasné svetlo alebo náhle prebudenie, môžu vyvolať tento reflex. V tomto prípade treba dieťa pomojkať.
Pediatri odporúčajú, čo najčastejšie so svojím dieťaťom rozprávať, vysvetľovať a ukazovať mu všetko, čo sa nachádza v jeho prostredí. Robiť by to rodičia mali, aj keď sa im môže zdať, že dieťa je príliš malé, aby vnímalo. Pomôže im to rýchlejšie začať komunikovať so svojimi blízkymi pomocou individuálnych zvukov a gest.
Odmietanie jedla u batoliat
Odmietanie jedla, strach z nového jedla, vymýšľanie pri jedení, odmietanie jedla… Väčšina detí netrpí žiadnymi poruchami príjmu potravy, ale mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia. Objavuje sa už okolo 12.-13. mesiaca a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu. Neofóbiu často zhoršuje aj to, ak deti v noci pijú neprimerane veľa mliečka a následne cez deň nie sú hladné. Majú prehodený režim jedenia deň a noc. Tým pádom celú noc pijú mlieko a cez deň nemajú základnú motiváciu preto, aby jedli - hlad. Pre rodičov je odmietanie jedla stresujúca a náročná výzva, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a aj kreativity. Často je súčasťou trojuholníka - jedenie - zmeny správania sa - spánok. U niektorých detí sa neofóbia môže stať súčasťou širšieho problému so správaním, stále to však neklasifikujeme ako poruchu príjmu potravy. Ďalší problém, ktorý si treba uvedomiť, je tzv. food jag. Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla. Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu drobcovi to isté - napr. na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak. Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne. Tento stav sa dá prekonať, ak dáte vášmu drobcovi pauzu od tohto druhu jedla a opätovne ho zavediete neskôr.
Odmietanie jedla vs. Neofóbia
Neofóbiou môžu trpieť deti, ktoré boli pri narodení menšie, mali v rannom detstve reflux alebo boli menej dojčené. Veľa takýchto „jedákov“ nezje také množstvo jedla, aké od nich očakávate. Deti zvyčajne jedia dobre do svojich 10-12 mesiacov. Potom začínajú jesť menej. Súvisí to s ich tempom rastu. Stačí, ak porovnáte dvoch súrodencov. Mladšie dieťa zje rovnako toľko ako staršie, pretože menšie stále rastie. Deti musia jesť, aby rástli, rozvíjali sa a mali energiu, ktorú potrebujú, aby boli aktívne. Niekedy to však vyzerá, že jedia málo. Vždy by ste si mali všímať, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatok energie. Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku. Z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie. Odmietanie jedla je pre mnohých rodičov frustrujúce. Uistite sa, že vaše dieťa nemá medzi hlavnými chodmi neustále snacky (jedlo, mlieko). Chceme totiž, aby pri príchode k stolu na obed, večer, či ráno, pociťovalo základnú biologickú potrebu, základný predpoklad preto, aby jedlo - HLAD. Nechceme, aby dieťa hladovelo, avšak ani nechceme, aby polhodinu pred večerou zjedlo pol rožka a dve jablká. Táto hra je skvelá pre deti, ktoré sa boja nových farieb, chutí a zloženia. Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom. Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať. Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce. Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné. Nesnažte sa ho prinútiť, aby jedlo, olizovalo alebo koštovalo. Zmeniť tento zvyk je pre rodičov náročné. Nepoužívajte žiadne frázy typu „dobrý chlapec“ alebo „šikovné dievčatko, zjedla si brokoličku“. Jedenie je normálna vec, nie je to niečo, za čo by sme museli naše deti pochváliť. Pochvala za jedenie ich učí, že môžu prosíkať, manipulovať s nami a získavať pozornosť na to, čo a ako jedia. Mali by ste byť neutrálni. Pochváliť vášho drobca môžete za dobré správanie pri stole, alebo môžete podotknúť, aké fajné a zdravé je jedlo, ktoré práve je. Mali by ste sa však vyhnúť frázam typu mňaaam, to je výbornééé.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Spoločné stolovanie
Nie je takmer nič prospešnejšie ako pestovať dobré stravovacie návyky - spoločné stolovanie a jedenie ako rodina. Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské, a viac o spájaní ako o jedení. Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete. V čase jedenia sa vyhnite telefónu, televízoru či hračkám, ktoré vášho drobca rozptyľujú. Od malička by ste mali deti viesť k tomu, že existujú dôležitejšie veci. Väčšina rodičov sa až príliš zameriava na to, koľko ich dieťa zje a či konzumuje dobré jedlo. Aj vy sa pri odmietaní jedla snažíte vášho drobca zaujať rôznymi spôsobmi? Určite sú pre neho pantomíma a divadielko veľmi zábavné. Nemali by ste ale nútiť svoje dieťa, aby si vzalo ešte jeden kúsok. Deti, ktoré netrpia poruchou príjmu potravy určite nebudú naschvál hladovať. Nátlak pri jedení v spojitosti s prehnanou kontrolou rodičov je kontraproduktívny. Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskom nového jedla. Nemali by ste si všímať, či ho dieťa prijme alebo odmietne. Ak nové jedlo vyskúša, opýtajte sa ho, čo si o ňom myslí. Alebo to premeňte na hru a opýtajte sa vášho dieťaťa, akú známku do 10 by mu dalo. Ak dieťa nechce jesť, hovorte o jedle v intelektuálnej rovine. Vložte rôzne druhy jedla do rôznych priehradiek. Alebo použite podnos na muffiny. Pre malé deti je to veľmi pôsobivé. Niektoré nemajú rady, keď sa potraviny dotýkajú iných, mohli by sa vzájomne „kontaminovať“. Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla. Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami. Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť. Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam. Dokonca aj 15-mesačné dieťa vie miešať a dvojročné môže s pomocou rodiča začať krájať. Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte.
Kompromisy
Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“. Pre rodičov je zase skľučujúce, keď ich dieťa neje dobre. Urobte kompromis. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla. Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov. Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac. Občas, keď niečo jete, skúste namodelovať situáciu, že ste si možno vzali viac ako zvládnete, alebo niečo, čo sa vám nepáči a čo vám nechutí. Úspech je, ak je dieťa schopné dať si jedlo do úst. Ak ho za vypľúvanie hrešíte, potom môže odmietať dať si jedlo do úst úplne. Materské mlieko je výborným zdrojom karbohydrátov, proteínov, tuku, minerálov a vitamínov. Je najlepším typom mlieka pre dieťa tak dlho, ako ho dokáže vaše telo vytvoriť. Ak bol čas jedenia stresujúci, urobte po ňom niečo zábavné - súboj šteklenia alebo maznania. Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie. Predovšetkým, zachovajte si zmysel pre humor.
Dôležitosť materského mlieka a dojčenia
Materské mlieko je výborným zdrojom karbohydrátov, proteínov, tuku, minerálov a vitamínov. Je najlepším typom mlieka pre dieťa tak dlho, ako ho dokáže vaše telo vytvoriť. Je dôležité si uvedomiť, že vaše mlieko dokáže bábätko zasýtiť, o tom nemusíte mať pochybnosti. Neexistuje pojem "slabé mlieko". Materské mlieko je "šité priamo na mieru" každého bábätka a ideálnym spôsobom spĺňa jeho potrebu živín. Navyše obsahuje desiatky nenapodobiteľných látok a faktorov, ktoré zvyšujú jeho imunity a plnia mnohé iné dôležité funkcie. Dojčenie je navyše omnoho viac než len prijímanie materského mlieka. Ak ho bábätko získava dostatok, potom sa netreba trápiť tým, či správanie bábätka nesúvisí so zložením mlieka alebo či by situáciu nezlepšilo dokrmovanie umelým mliekom.
Riešenie problémov s dojčením
Ak sa bábätko potrebuje dojčiť často, ale pritom sa pri dojčení dostatočne výdatne napije, môže byť potreba častého dojčenia a kontaktu s matkou úplne normálnym dojčiacim správaním tohto bábätka. Niekedy totiž časté dojčenie a potreba bábätka byť často a dlho na prsníku môžu byť jedným z prejavov toho, že bábätko nezískava pri dojčení dostatok mlieka. Problémom potom znova nie je „slabé“ mlieko, ale to, že bábätko nezískava dostatok mlieka. Výsledkom akejkoľvek správnej polohy by malo byť správne asymetrické prisatie, pri ktorom dolná pera bábätka pokrýva väčšiu časť dvorca ako horná pera a nos sa prsníka nedotýka. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. Okrem toho je dôležité, aby bábätko nedostávalo fľašu, cumlík či klobúčik - pretože toto všetko môže situáciu len zhoršovať. Jedna z dôležitých vecí, ktorú môžete začať robiť hneď je intenzívny fyzický kontakt. Vezmite si bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu. Nechajte bábätko nech sa v kontakte s vami dostatočne vyspinká a potom ho pri príznakoch prebúdzania čo najskôr dávajte na prsník - nechajte ho piť, ak pije na prsníku samo, ak prestáva piť, pomôžte mu získať viac mlieka stláčaním prsníka a potom ho dokŕmte laktačnou pomôckou priamo na prsníku, ak by to bolo potrebné.
Rutinné odgrgávanie
Nemusíte dávať bábätko odgrgávať. Často sa bábätká dávajú odgrgávať nie preto, že by to potrebovali, ale rutinne, v predstave, že odgrgávanie zabraňuje tomu, aby bábätko negrckalo potom mlieko a neudusilo sa. „Grckaniu“ sa odgrgnutím nedá zabrániť, naopak, často odgrgnutie je zbytočné. Dávajte bábätko odgrgnúť len, ak si to skutočne vyžaduje, lebo často práve snaha o odgrgnutie bábätko zobudí, keď zaspáva, čo môže byť potom problematické z hľadiska opätovného zaspania a bludného kruhu, v ktorom bábätko plače, dojčí sa, nezaspí a grcká. To, že odgrgávanie nie je nevyhnutné, potvrdzuje aj vynikajúco urobená štúdia, ktorej závery hovoria o tom, že snaha o odgrgnutie je síce niečo, čo ľudia na základe tradícií robia a čo sa stalo nepísaným pravidlom bez toho, aby sa niekto nad tým zamyslel, ale čo môže dokonca spôsobovať ešte viac grckania.