Motorický vývin dieťaťa, ktorý zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky, je zásadný, najmä v prvom roku života. Tempo tohto vývinu je veľmi individuálne. Hoci existujú tabuľky motorického vývinu, treba mať na pamäti, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Motorický vývin dieťaťa a jeho odchýlky
Pohyb je základným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, preto sledovanie motorického vývinu dieťaťa slúži aj na prípadnú diagnostiku neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou pediater na preventívnych prehliadkach. Správne informovaný rodič si však dokáže problém všimnúť, predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času.
V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Čo sleduje pediater na preventívnej prehliadke?
Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď.
Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra).
Prečítajte si tiež: Sprievodca dehydratáciou u dojčiat
Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?
Ideálne platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Pozor na nevhodné pomôcky
Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
Pozor na nevhodnú manipuláciu
Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť.
Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu. Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné.
Prečítajte si tiež: Šál komín pre dojčatá
Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbaniu do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.
Pozor na pasívny sed
V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
Balenie na široko, len ak je potrebné
Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Motorický vývin dieťaťa a jeho jednotlivé fázy
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Pasenie koníkov
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť hustú zeleninovú polievku pre dojča?
Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, je podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenia koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi, pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Prvé vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieta sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné lažať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z chrbta na bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šíjou smerujúcou do záklonu. Je to preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládol na obe strany.
Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľký loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.
Pivotácia
Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany. Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed. A až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci.
Štvornožkovanie
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, zanmená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť.
Ak máme doma klzké podlahy (laminátovou, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme). Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu.
Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
Sed
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze, spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnu vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).
Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu. Chrbát je vystretý ako pravítko. Častým problémom je zhrbený chrbát. Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené.
Psychomotorický vývin dieťaťa mesiac po mesiaci
Každý mesiac prináša nové zručnosti a schopnosti, ktoré sú pre dieťa kľúčové pri jeho raste a adaptácii na svet okolo seba.
- 1. mesiac: Deti sú zamerané na reflexné pohyby a začínajú fixovať pohľad na tváre. Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Pohyby novorodenca nie sú cielené, pohybuje celým telom. Typické je asymetrické uloženie trupu a preferovanie rotácie hlavy na jednu stranu. Novorodenci môžu krátko po narodení rozpoznať hlas rodičov a reagujú na ich blízkosť.
- 2. mesiac: Dieťa sa začína usmievať a zameriavať na pohyb. Začína sa pasenie koníčkov. Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Medzi 4.-6. týždňom sa hlavička dostáva do stredného postavenia, objavuje sa prvý optický kontakt.
- 3. mesiac: Dieťa začne aktívne dvíhať hlavičku a reagovať na zvuky. V polohe na brušku sa dieťatko opiera o lakte (ktoré sú pred telom), symfýzu a hornú plochu stehien. Hlavičku udrží nad podložkou, voľne ju otáča do oboch strán bez súhybu trupu, ruky sú voľné (môžu byť ešte päste, ale nie tuhé) a nohy ležia voľne na podložke. V polohe na chrbte si chytá ručičky (súhra ruka-ruka), začína prvý cielený úchop v stredovej línii (do 3.mesiaca je úchop iba reflexný). Prvým vzpriamením sa dieťa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné ležať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť).
- 4. mesiac: Dieťa začína byť zručnejšie a priťahovať sa za nožičky. Prekladá predmety z jednej ruky do druhej. Po 4.mesiaci uchopuje rukou zo strany, odkiaľ je hračka ponúkaná. V 4.mesiaci sa chytá rukami v oblasti triesel.
- 5. mesiac: Prvé pokusy o pretáčanie sa objavujú. Začína proces otáčania trupu. Rukami uchopuje predmety cez stred tela. V 5.mesiaci sa chytá rukami kolien. V ľahu na bruchu sa postupne trup dvíha nad podložku a ruky sa začínajú vystierať. Pri zrakovom kontakte predvádza dieťa tzv. lietadlo (alebo vzor plávania).
- 6. mesiac: Dieťa je už schopné sedieť s oporou a uchopovanie predmetov sa stáva vyspelým. Dozrieva mimika - funkcia svalov tváre - predpoklad pre žuvanie a rozvoj reči. Je dokončené hrudné dýchanie. Chytá si rukami prsty na nohách. Dokáže sa otočiť na brucho. Na bruchu je opreté o vystreté horné končatiny, dlane sú rozvinuté (vymizol úchopový reflex na horných končatinách) a zaťaženie je na dolnej časti stehien.
- 7. mesiac: Dieťa začína plaziť. V tomto mesiaci je prvá lokomočná aktivita - tulenenie - plazí sa po bruchu za pomoci rúk, nohy sa do pohybu nezapájajú. Dieťa sa snaží vyhupnúť na 4, ale zatiaľ neštvornoží. Je prítomný šikmý sed, zatiaľ ešte nezrelý.
- 8. mesiac: Dieťa sa začne zaujímať o štvornožkovanie a rozvíja svoje sociálne schopnosti. V tomto mesiaci už dieťa zaujme kvalitný šikmý sed s oporou o vystretú hornú končatinu a rozvinutú dlaň. Začína štvornožiť a postupne trénuje sed v priestore. Je prítomný pinzetový úchop.
- 9. mesiac: Dieťa sa začne zdvíhať a stáva sa schopným postaviť sa pri nábytku. V 9. mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Od 9.mesiaca je kliešťový úchop. V deviatom mesiaci by dieťa malo samostatne zvládnuť používať ukazovák na ruke.
- 10. mesiac: Niektoré deti sa snažia stáť samostatne a chodiť s podporou. Celý 10. mesiac bude teda opakovať lezenie v vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku. Vertikalizácia - dieťa sa šplhá po nábytku, snaží sa ho obkračovať - je to prvá chôdza vo vertikále a je veľmi dôležité, aby to nepreskočilo.
- 11. mesiac: Väčšina detí sa už začína postaviť bez opory a niektoré z nich začínajú urobiť svoje prvé kroky.
- 12. mesiac: Mnoho detí zvláda chôdzu bez pomoci a hovoria svoje prvé slová. 12. - 18. mesiac- v tomto období sa dieťa púšťa postupne do priestoru - samostatná bipedálna chôdza. Ešte tu nie sú prítomné súhyby horných končatín - používa ich skôr na vyvažovanie.
Oneskorený psychomotorický vývoj
Oneskorený psychomotorický vývoj znamená, že dieťa neprejavuje typické vývojové míľniky v očakávaných časových rámcoch.
Kedy je potrebné navštíviť pediatra?
- Ak dieťa v 6. mesiaci ešte nepretáča alebo v 9. mesiaci neprejavuje záujem o hračky.
- Ak dieťa vo veku 12 mesiacov nehovorí žiadne slová alebo nie je schopné stáť bez opory.
- Ak dieťa nereaguje na podnety alebo nemá očný kontakt s rodičmi.
Včasná diagnostika a podpora vývoja sú rozhodujúce.
Ako podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa?
- Polohovanie: Položte dieťa na bruško, aby posilnilo svaly krku a chrbta.
- Hrové aktivity: Všetky aktivity, ktoré zahŕňajú manipuláciu s predmetmi, pomáhajú dieťaťu zlepšiť jemnú motoriku.
- Stimulácia zmyslov: Používanie rôznych textúr, zvukov a farieb môže stimulovať zmyslový vývoj dieťaťa.
- Význam voľnej hry: Dieťa by malo mať dostatok času na voľnú hru, aby mohlo objavovať svet na vlastnú päsť.
Predškolské obdobie (3-6 rokov)
Predškolské obdobie predstavuje významnú etapu vo vývoji dieťaťa. Trvá od 3 do 6 rokov a končí nástupom do školy. V tomto období dieťa prechádza prudkým rozvojom v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania.
Telesný a pohybový vývin
V predškolskom veku dieťa ročne priberie 3-5 kg a narastie 5-10 cm. Zlepšuje sa osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk, ktorá je nevyhnutná pre osvojenie si písania a grafomotoriky. Činnosť centrálneho nervového systému (CNS) a vnútorných orgánov sa zdokonaľuje, čím sa zlepšuje pohyblivosť, pohyby sú koordinovanejšie a dieťa má väčšiu silu. Dôležitá je chrbtica, jej tvar a funkcia.
Jemná motorika
Rozvíja sa jemná motorika. Štvorročné dieťa si vie zapnúť gombík, päťročné zaviazať šnúrky na topánkach. Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť a poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a vyhraňuje sa dominancia jednej ruky. Deti rady manipulujú s nástrojmi, stavajú lego, skladajú skladačky a hlavolamy.
Hrubá motorika
V oblasti hrubej motoriky sa deti zdokonaľujú vo vození sa na trojkolke, sánkovaní, lezení na stromy a preliezky. Chôdza 3-ročného dieťaťa ešte nie je koordinovaná, našľapuje na celú nohu a trup nemá celkom vzpriamený. Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je elegantnejšia a úspornejšia. Chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. Šesťročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa a menia smer, čo sú prejavy hravosti. Vývin chôdze sa zakončuje okolo 6.
Vnímanie
Zdokonaľuje sa citlivosť zmyslových orgánov. Hmatom dieťa rozlišuje zložité tvary, zrakom rozoznáva doplnkové farby a sluchom identifikuje rôzne zdroje zvuku. Vnímanie dieťaťa závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania je synkretizmus, teda globálnosť a nevšímanie si detailov. Vnímanie času je nedokonalé, dieťa "meria čas" prostredníctvom udalostí a javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je orientované na prítomnosť a časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú pevný obsah. Nedostatočná je aj orientácia v priestore a v smere vľavo a vpravo.
Pozornosť
Pozornosť dieťaťa je nestála a ovplyvnená silnými podnetmi. V 3-4 rokoch je pozornosť neúmyselná a neriadená vôľou, v 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup do školy.
Pamäť
Pamäť je na začiatku obdobia neúmyselná. Dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Pamäť je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, pretože dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Pamäť je ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale aj to, z čoho má strach.
Fantázia
Fantázia je bohatá a založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia nahrádza nedostatky logického vnímania sveta a dejov fantáziou. Fantázia závisí od citov detí a je ovplyvnená rozprávkami, televíziou a udalosťami zo života. Personifikácia oživuje predmety a pripisuje im ľudské vlastnosti.
Myslenie
Myslenie dieťaťa je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva a čo vníma.
- Fenomenizmus: dieťa reaguje na bezprostredné predmety a svet je preňho taký, ako sa javí.
- Prezentizmus: myslenie je viazané na prítomnosť a na aktuálnu podobu.
- Egocentrizmus: myslenie je zamerané na seba.
- Absolutizmus: myslenie je statické a ťažko sa mení.
- Magickosť: dopĺňanie predstáv a myslenia fantáziou.
V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme dve obdobia:
- Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
- Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“
Slovná zásoba a reč
Slovná zásoba dieťaťa sa výrazne rozširuje. V 3. roku má dieťa približne 300 slov a na konci 6. roka až 3500 slov. Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky.
Citový vývin
Citový život dieťaťa je bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú prudké a rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city, čo závisí od výchovy. Citová výchova by mala dieťaťu dávať veľa podnetov na rozvoj citov, uspokojovať jeho citové potreby, poskytnúť mu citovú istotu, viesť ho k ovládaniu negatívnych citov a pozitívne ho oceňovať a hodnotiť.
Sociálny vývin
Sociálny vývin dieťaťa je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole (MŠ). Dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Opakuje správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu a vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je dôležité, aby navštevovalo kolektív v MŠ. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy (ZŠ).
#