V zložitých situáciách, ktoré si vyžadujú rýchle riešenia v oblasti starostlivosti o dieťa, zohráva kľúčovú úlohu inštitút neodkladného opatrenia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto tému so zameraním na podmienky, druhy a praktické aspekty neodkladných opatrení v slovenskom právnom poriadku.
Úvod do problematiky neodkladných opatrení
Konflikty medzi rodičmi sú, žiaľ, bežným javom a deti sa neraz stávajú nástrojom v sporoch medzi manželmi. V extrémnych prípadoch môže jeden z rodičov stratiť kontakt s dieťaťom na dlhé týždne. Práve v takýchto situáciách zohráva dôležitú úlohu inštitút neodkladného opatrenia, ktorý je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie.
Súdy sú v dôsledku často nesprávneho využívania tohto inštitútu zaťažené o ich rozhodovaní v osobitnej lehote. To vplýva na dĺžku konania, ktorá je pri rozhodovaní o maloletých deťoch rozhodujúca. Účelom spracovania problematiky je nastoliť v odbornej verejnosti náhľad odôvodnenosti ich aplikácie podľa názvu témy a tiež poukázať na nedostatky pri ich využívaní. Potreba analýzy danej problematiky je daná z dôvodu dosiahnutia lepšieho poznania inštitútu neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí použitím príkladov zo súdnej praxe autora. Článok nezahŕňa všetky možné prípady, na ktoré sa neodkladné opatrenia vzťahujú, pretože to objektívne nie je možné. Tiež nie je úlohou článku oboznámiť sa so základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnej rovine, pretože by muselo ísť obsahovo o monografiu.
Charakteristika a účel neodkladného opatrenia
Neodkladné opatrenie je zabezpečovací inštitút v civilnom procese, ktorého hlavnou funkciou je dočasne a provizórne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a tým zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať pred začatím konania, počas neho alebo po jeho skončení. Dôležité je zdôrazniť, že nejde o konečné rozhodnutie, ale len o dočasnú úpravu, ktorá má zabezpečiť ochranu práv a záujmov dotknutých osôb, najmä maloletých detí. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nezískava žiadne práva, o ktorých bude rozhodnuté až v samotnom konaní. Vzhľadom na svoj charakter nemusí súd pred nariadením neodkladného opatrenia zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Špecifickým procesným riešením starostlivosti súdu o maloletých je možnosť v konaniach podľa § 111 CMP a § 135 CMP, prípadne vo vykonávacom konaní v zmysle § 3 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z. (ďalej aj „vyhláška) nariadiť neodkladné opatrenie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd aplikuje všeobecnú úpravu v § 324 a nasl. CSP v spojení so špeciálnou úpravou neodkladných opatrení v § 360 a nasl. CMP, resp. ust. § 3 ods. 3 vyhlášky. Neodkladné opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých majú svoje špecifiká. Súdy sa v poslednom období stretávajú s tým, že účastníci konania nesprávne aplikujú vyššie uvedené ustanovenia, pretože ich cieľom je urýchlená dočasná úprava ich právnych pomerov. Často dochádza k tomu, že sa účastníci konania usilujú o vydanie rozhodnutia, ktoré by už v počiatočnej fáze konania alebo pred začatím konania vyriešilo ich právne vzťahy natrvalo. Prejudikovalo by tak rozhodnutie vo veci samej. Povaha veci (starostlivosť súdu o maloletých) však v zásade nepripúšťa, aby súd aplikoval ust. § 330 ods. 2 CSP v spojení s § 336 ods. 1 CSP, teda aby vydal neodkladné opatrenie bez povinnosti podať návrh vo veci samej. Tiež povaha veci nepripúšťa, aby rozhodol o neodkladnom opatrení totožným výrokom. V prvom rade tomu bráni osobitná úprava neodkladných opatrení v § 365 a nasl. CMP, resp. § 3 ods. 3 vyhlášky, ale najmä ustanovenie § 120 CMP. Netreba opomenúť aj vyhľadávaciu zásadu upravenú v čl. 6 CMP v spojení s § 35, § 36 CMP, ktorá bráni súdu, aby rozhodol meritórne (napr. neodkladným opatrením) len na základe osvedčenia skutkového stavu.Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
Prečítajte si tiež: Podmienky dočasnej starostlivosti
Odlišne však súd musí posudzovať situáciu, ak posudzuje odôvodnenosť už nariadeného neodkladného opatrenia, prípadne nariaďuje neodkladné opatrenie v určitom štádiu dokazovania, z ktorého môže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzať. Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2903/14 zo dňa 12.5.2015 z požiadavky dočasnosti zásahu ďalej vyplýva aj nutnosť priebežného preskúmavania jeho opodstatnenosti a primeranosti - teda toho, či je predbežné opatrenie (na území SR neodkladné opatrenie) všeobecne stále na mieste v tej podobe, v akej bolo skôr nariadené, a to aj v priebehu súdneho konania, ak došlo k zásahu predbežným opatrením. Inak povedané, aj po odňatí dieťaťa zo starostlivosti rodičov na základe predbežného opatrenia je potrebné stále zvažovať, či nedošlo k zmene okolností a či nie je namieste zrušenie, či aspoň zmena predbežného opatrenia. Išlo by o menej intenzívny zásah do základných práv dotknutých osôb. Pritom aj v priebehu konania je nutné neustále skúmať, či sú dané dôvody k predbežnej úprave pomerov dieťaťa, a to v nezmenenej podobe, pričom toto skúmanie je potrebné náležite reflektovať aj v odôvodnení rozhodnutia o ďalšom trvaní predbežného opatrenia. Opodstatnenosť a primeranosť trvania predbežného opatrenia by všeobecné súdy, rozhodujúce v mimosporovom konaní, mali skúmať prípadne aj bez zodpovedajúcich námietok dotknutých účastníkov s ohľadom na všetky jemu dostupné a známe informácie.
Zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia, čo je zrejmé už zo samotného názvu tejto formy rozhodnutia súdu. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť a to bezodkladne. Samozrejme každý dobrý rodič keď už sa obráti na súd, tak očakáva okamžité riešenie problému svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek správny, ešte neodôvodňuje vydanie takéhoto rozhodnutia súdom.
Neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého je upravené v § 365 CMP. Tento typ neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Predmetným ustanovením sa má poskytnúť maloletému dieťaťu bezprostredná ochrana v situácii, ktorá je spomenutá vyššie. Rozlišovacím elementom oproti ust. § 367 CMP je existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia s poukazom na § 360 CMP a § 23 ods. 2 CMP bez návrhu, t. j. na základe podnetu alebo z vlastnej činnosti.Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, s. 997 - 998 Návrh spravidla podáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. To však nevylučuje, aby tento návrh podala aj iná osoba (napr. V pôvodnej úprave OSP podľa § 75a súd nariadil predbežné opatrenie len na základe návrhu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo bez návrhu. Na jednej strane to síce nereflektovalo možnosti, aby sa napr. príbuzná osoba priamo domáhala nariadenia neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) bez toho, aby zvolila postup prostredníctvom sociálnoprávnej ochrany detí, na strane druhej však súd ešte pred podaním návrhu vedel, že bude takýto návrh podaný. Na základe toho súd vie urobiť opatrenia, aby sa návrh čo najrýchlejšie dostal pridelenému sudcovi. Spravidla informuje podateľňu, že bude podaný takýto návrh, aby nedošlo k jej nesprávnemu zaradeniu a podateľňa ihneď po spracovaní informuje príslušného sudcu. Súd tiež vie reagovať aj tak, že do úvahy pripadajúci príslušní sudcovia zotrvajú na pracovisku až do konca úradných hodín súdu, v rámci ktorého im môže byť návrh pridelený. Prípadne sa upovedomí sudca, ktorý má nariadenú pohotovosť, že bude zrejme až po pracovnej dobe podaný návrh. Súd sa vie na daný návrh pripraviť tak, aby čo najskôr vyhotovil neodkladné opatrenie. Inštitút neodkladných a iných opatrení v CSP a CMP nahradil predbežné opatrenia z úpravy podľa OSP. V oblasti rodinného práva má široké praktické uplatnenie. Ponúkaný výber obsahuje vybrané rozhodnutia k neodkladným opatreniam vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pri určovaní výživného, a tiež pri zverení maloletých detí do starostlivosti rodičov, či iných osôb.
Účinky a trvanie neodkladného opatrenia
Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné keď je doručené účastníkom konania a to bez ohľadu nato, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Treba rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu a vykonateľnosťou, ktorá v prípade neodkladnej úpravy sa neviaže na právoplatnosť ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr. Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie).
Podľa § 324 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d CSP). Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP).
Prečítajte si tiež: Všetko o Riadnej Starostlivosti o Dieťa
Druhy neodkladných opatrení v poručenskej agende
Pre účely tohto článku zúžime druhy neodkladných opatrení len na tie s ktorými sa v praxi stretávame najčastejšie. Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:
- zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti,
- výžive mal. dieťaťa,
- úprave styku rodiča s dieťaťom,
- podstatnej veci starostlivosti mal. dieťaťa.
Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti
Zverenie mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.
Striedavá starostlivosť
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.
Výživné
Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.
Úprava styku s dieťaťom
Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s mal.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa manželky
Rozhodovanie o podstatných veciach starostlivosti
Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR) pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom ktorú školu bude dieťa navštevovať.
Čo robiť pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia?
Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať UPSVAR, ktorý zastupuje mal.
Náležitosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode mal. dieťa žije. Návrh by mal obsahovať:
- Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
- Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
- Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
- Prílohy: rodný list mal. dieťaťa a ďalšie relevantné dokumenty.
Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého
Civilný mimosporový poriadok (CMP) pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, ktoré upravuje § 367 zákona č. 161/2015 Z. z.
Príklady z praxe a rozhodnutia súdov
Príklad 1: Zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie
Príkladom je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica (OS BB) č. 32P/181/2019-28, ktoré zamietlo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky. Súd argumentoval tým, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a že nariadenie neodkladného opatrenia by len konštatovalo už existujúci právny stav, keďže matka už starostlivosť o maloletú poskytovala. Súd tiež nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. Súd zdôraznil, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu.
Príklad 2: Dočasná úprava styku s maloletým
Ak rodič, ktorý nemá dieťa pri sebe (zväčša pracujúci otec), čelí situácii, že mu manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. Hoci CMP nepozná špeciálny druh neodkladného opatrenia pre túto situáciu, subsidiárne sa postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (CSP).
Toto neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, napríklad do vydania rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd vychádza z tvrdení navrhovateľa, ktoré je potrebné podložiť dôkazmi a riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať, má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd prihliada aj na stav maloletého a jeho záujem, aby nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča, v starostlivosti ktorého sa nachádza. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich. Príkladom je uznesenie OS BB č. k. 32P/190/2019-40 zo dňa 16.8.2019, ktoré konštatuje, že styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré je t. č. vo faktickej osobnej starostlivosti matky, by bol ohrozený alebo porušený za predpokladu, ak matka otcovi odopiera styk s dieťaťom.
Príklad 3: Odňatie dieťaťa z náhradnej osobnej starostlivosti
Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku umožňuje vydanie neodkladného opatrenia súdu, ak sú splnené zákonné podmienky a požiadavky. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, a aby boli opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Právna úprava ustanovuje, že možnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie existuje v dvoch situáciách: ak existuje potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak existuje obava z ohrozenia exekúcie.
Príkladom je rozhodnutie z oblasti rodinného práva, konkrétne odňatie dieťaťa z náhradnej osobnej starostlivosti starej mamy a jeho premiestnenie do starostlivosti tzv. detského mestečka. Dôvodom bolo, že dieťa odmietalo starú matku, nerešpektovalo ju, neposlúchalo, utekalo z domova a situácia bola pre starú matku nezvládnuteľná. Matka dieťaťa bola vo výkone trestu odňatia slobody a starostlivosť o dieťa nebola schopná zabezpečovať.
Neskôr súd opätovne posudzoval návrh starej mamy, ktorej predmetom bol návrat maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Súd zistil, že maloletá chce ísť domov k starej mame, v detskom domove nie je spokojná, mnohé si už uvedomila a chce mať so starou matkou dobrý vzťah.
#
tags: #docasna #starostlivost #o #dieta #neodkladne #opatrenie