Očkovanie je rozsiahla a komplexná téma, ktorá rezonuje v spoločnosti na celom svete. Diskusie o jeho prínosoch, rizikách a povinnostiach sú neustále prítomné v médiách, v politických kruhoch aj v bežných rozhovoroch. Tento článok sa snaží poskytnúť ucelený pohľad na očkovanie s dôrazom na aktuálne dianie na Slovensku a vo svete, pričom vychádza z dostupných informácií a rôznych perspektív.
Úvod do problematiky očkovania
Očkovanie patrí k najvýznamnejším protiepidemickým opatreniam. Zabraňuje vzniku a šíreniu závažných infekčných ochorení, ktoré ohrozujú verejné zdravie. Vo väčšine krajín sveta boli v posledných rokoch vytvorené národné imunizačné programy, ktoré sú koordinované Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a jej poradným orgánom SAGE (Strategic Advisory Group of Experts) s veľmi presne nastaveným vakcinačným kalendárom reflektujúcim stupeň ochrany a možnej expozície dieťaťa nákazou.
Očkovanie na Slovensku: História, súčasnosť a trendy
Povinné očkovanie na Slovensku a jeho zrušenie
Na Slovensku bolo v minulosti povinné očkovanie proti viacerým chorobám. Príkladom je očkovanie proti tuberkulóze tzv. BCG vakcínou, ktoré bolo povinné od roku 1953 až do roku 2012, kedy bolo zrušené. Išlo o prvé očkovanie, ktoré dostávali deti už v pôrodnici. Oficiálne vysvetlenie bolo, že toto očkovanie bolo zrušené z dôvodu tzv. nízkej incidencie tuberkulózy.
Súčasná situácia a pokles zaočkovanosti
Zaočkovanosť u detí na Slovensku už niekoľko rokov vykazuje pokles. Nie sme jedinou krajinou EÚ, kde je podobná situácia. Európsky imunizačný týždeň (EIW) vyhlasuje Svetová zdravotníctva organizácia (WHO) a na tento rok pripadá na obdobie od 21. - 27. apríla 2024. Cieľom je podporiť povedomie o očkovaní ako o prevencii infekčných ochorení a ochrany života.
Podľa výsledkov administratívnej kontroly očkovania možno konštatovať, že celoslovenskú zaočkovanosť nad 95 % dosahujeme pri základnom očkovaní alebo pri prvej dávke očkovania u detí do 5 rokov proti všetkým desiatim ochoreniam v rámci Očkovacieho kalendára. Avšak u detí narodených v roku 2021 nedosahujeme zaočkovanosť nad 95 % pri prvej dávke očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Z výsledkov ďalej vyplýva, že u detí narodených v rokoch 2011, 2016 a 2017 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Žiaľ, evidujeme aj zaočkovanosť iba 77 % v okrese Prievidza a 88 % v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves práve v ročníku narodenia detí 2017. U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
Prečítajte si tiež: Nezamestnanosť a materská dávka
Najnižšia miera povinne očkovaných detí na Slovensku je vo väčších mestách, najmä v Bratislave a v Košiciach. Hoci na prvom mieste tejto štatistiky sú Medzilaborce, nasledujú okresy v Bratislavskom kraji a košické okresy.
Dôvody poklesu zaočkovanosti
Nárast nedôvery voči očkovaniu MMR vakcínou nás neprekvapil. Ľudia sú kritickejší, hľadajú si informácie, no často natrafia na neseriózne zdroje, ktoré ich zneistia. Je úlohou všetkých nás, ktorí pôsobíme v zdravotníctve, aby sme komunikovali s poistencami a pacientmi a vysvetľovali im nespochybniteľný prínos preventívneho očkovania pre populáciu.
Následky poklesu zaočkovanosti
S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení, ktoré evidujeme naprieč Európou. Príkladom je epidémia čierneho kašľa v Českej republike, kde počet prípadov chorých je najvyšší za posledných 60 rokov. Česká republika pristupuje k mimoriadnym dodávkam vakcín, pretože eviduje zvýšený záujem o očkovanie. Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko. Na Slovensku epidemiologickú situáciu nepretržite monitorujeme a k 17. 4. 2023 máme spolu hlásených 390 prípadov ochorenia na čierny kašeľ (chorobnosť 7,18/100 000 obyvateľov).
Snahy o zvýšenie zaočkovanosti
Epidemiológovia úradov verejného zdravotníctva, pediatri, infektológovia a v neposlednom rade i rodičia, všetkým ide o ochranu zdravia detí. Najúčinnejšou prevenciou proti infekčným ochoreniam je očkovanie, ktoré máme v Slovenskej republike zavedené od 50-tych rokov. Vďaka dlhodobému pravidelnému očkovaniu v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení, s ktorými sa stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte boli deťmi a očkovanie neexistovalo. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky.
Poradne očkovania sú zriadené na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a sú tu pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky, či svoje dieťa dať alebo nedať zaočkovať. Rodičia majú právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním detí. V rámci Poradní očkovania epidemiológovia poskytujú rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania. Naším cieľom nie je vyberanie pokút za odmietnutie očkovania. Práve naopak, oznámenie pediatra o odmietnutí očkovania dieťaťa je pre nás dôležitá informácia, že dieťa nie je očkované proti určitému infekčnému ochoreniu, a teda je zraniteľné v prípade vzniku ohniska nákazy.
Prečítajte si tiež: Výpočet materskej dávky
Očkovanie v Európe a vo svete: Povinné vs. dobrovoľné
Očkovanie v krajinách EÚ môžeme rozdeliť na povinné a dobrovoľné. V rámci EÚ nemá 15 krajín žiadne povinné očkovanie a 14 krajín má v imunizačnom programe zahrnuté aspoň jedno povinné očkovanie. Povinné očkovanie detí alebo rizikových skupín populácie je zavedené v krajinách ako Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Francúzsko, Grécko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko a Taliansko.
Bez ohľadu na to, či je očkovanie povinné alebo dobrovoľné, je hradené z verejných zdrojov buď úplne alebo čiastočne. Hradenie jednotlivých druhov očkovania z verejných zdrojov si každá krajina reguluje sama. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení. Ide najmä o epidémie osýpok alebo mumpsu, ktoré sa opakovane vyskytujú napríklad v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Belgicku a vo Veľkej Británii.
Cieľom povinného očkovania je väčšia zodpovednosť rodičov za očkovanie svojich detí. V krajinách, kde je zavedené povinné očkovanie sa epidémie infekčných ochorení nevyskytujú. Výnimkou sú epidémií osýpok u rómskeho obyvateľstva v Bulharsku a Rumunsku, kde je zaočkovanosť rómskej populácie nízka.
Príklady krajín s dobrovoľným očkovaním
Ako bolo povedané, očkovanie je dobrovoľné vo väčšine členských štátov Európskej únie. A to hovorím o štátoch, ktoré zaujímajú v Európskej únii popredné miesta, napríklad Nemecko, Veľká Británia, Španielsko, Holandsko a najnovšie aj Taliansko, všetky tieto štáty s najväčším počtom obyvateľov umožňujú svojim občanom slobodu v očkovaní. A práve na príklade Talianska, ktoré zaviedlo dobrovoľnosť v očkovaní len celkom nedávno, vidíme, že tento trend je na zostupe.
Príklady krajín s povinným očkovaním a ich skúsenosti
Na príklade možno uviesť Francúzsko, ktoré malo do roku 2018 zavedené dobrovoľné očkovanie. V tom čase patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním (až 40 % Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania, ešte aj v USA to bolo vtedy len 13,5 %). Úroveň zaočkovanosti bola totiž pred zavedením povinného očkovania dlhodobo prinízka, dochádzalo k výskytu epidémií ochorení (napríklad počas epidémie osýpok v rokoch 2008-2011 bolo vo Francúzsku vyše 22-tisíc prípadov, skoro 5-tisíc ľudí bolo hospitalizovaných s vážnymi komplikáciami a 10 ľudí zomrelo; ochorenie sa šírilo v lokalitách s najnižšou zaočkovanosťou, pričom najvyššiu incidenciu ochorenia mali najmenšie deti, ktoré ešte ani nemohli byť očkované). V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam. V roku 2010 dosiahlo Francúzsko zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke 61 %, po zavedení povinného očkovania v roku 2018 dosiahlo v roku 2022 zaočkovanosť proti týmto trom ochoreniam 90 %.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Špecifická situácia v USA
Vláda USA vo všeobecnosti odporúča očkovanie detí, avšak na federálnej úrovni legislatíva ohľadne očkovania prijatá nebola. Každý štát USA vydáva svoj očkovací kalendár s odporúčanými očkovaniami, ktoré dieťa musí podstúpiť pred prijatím do školského zariadenia. Tieto odporúčania očkovania sa nazývajú aj ako „školská očkovacia legislatíva“ (school legislation). Všetkých 50 krajín USA prijalo „školskú očkovaciu legislatívu“. Konkrétne očkovacie látky, počet dávok a očkovací kalendár sa môžu medzi krajinami líšiť. V USA sú možné výnimky z očkovania. Všetkých 50 krajín akceptuje výnimku z očkovania pre medicínske dôvody, ktoré sa vzťahujú na deti s oslabeným imunitným systémom, alergiami na jednotlivé zložky vakcín, chronické ochorenia alebo ochorenia s komplikovaným priebehom. V USA je 48 krajín, ktoré akceptujú výnimku z očkovania pre náboženské dôvody a 20 krajín, ktoré akceptujú výnimku z očkovania aj pre filozofické dôvody.
Etické aspekty očkovania
Prirodzeno-právne chápanie podstaty človeka ohlasuje v ostatnom období stále nové výzvy prehodnocovania hraníc slobody jednotlivca. Sloboda ako prejav individuálneho práva prerastá očakávané hranice, v geopolitických a historických vektoroch sa neustále mení a vyvíja.
Dobrovoľnosť vs. povinnosť
V našom návrhu zákona nejde ani o zrušenie očkovania, ani o to, aby sme niekoho presviedčali, aby seba či svoje deti nedal zaočkovať. Sme však pevne presvedčení o tom, že tak, ako si môže každý človek slobodne vybrať, či podstúpi akýkoľvek iný lekársky zákrok či operáciu, ak, samozrejme, nie je hospitalizovaný bez vedomia, nie je bezprostredne ohrozený jeho život a zdravie, tak to isté musí platiť aj v prípade očkovania. Nie je možné, naozaj nie je skutočne možné, aby bol v modernej demokratickej spoločnosti ktokoľvek nútený pod hrozbou pokuty k tomu, aby podstúpil akýkoľvek lekársky zákrok, s ktorým dobrovoľne nesúhlasí.
No aj keď by očkovanie nebolo spojené so žiadnymi rizikami, aj keby nemalo žiadne závažné nežiaduce účinky, aj keby bolo celkom bezpečné a 100-percentne efektívne, aj keby o ňom neexistovali žiadne relevantné pochybnosti, aj vtedy by sme boli zástancami toho, aby si človek mohol slobodne vybrať. Nie nadarmo píšeme v dôvodovej správe k nášmu návrhu zákona, že vynucovanie očkovania nám pripomína lekárske zákroky nacistického doktora Mengeleho. Pretože nie je skutočne nič odpornejšie a nič neľudskejšie, keď niekto proti našej vôli manipuluje s našimi telami. A je skutočne jedno, či táto nedobrovoľná manipulácia s našimi telami poškodí každého z nás alebo len niekoho alebo či sa to robí v záujme vedy v prospech deklarovaných zdravotných výhod alebo prevencie. V prípade očkovania sa navyše nebavíme o prípadoch, keď sú bezprostredne ohrozené naše životy a zdravie.
Kolektívna imunita vs. individuálna sloboda
Ak očkovanie postavíme na premise, že nebráni stopercentne prenosu, ale zmierňuje priebeh ochorenia a takmer zabraňuje smrtnosti, potom sa javí eticky prijateľné uvažovať tak, aby sme očkovali v zraniteľných skupinách, okrem zdravotných výnimiek, všetkých podľa veku a vážnosti diagnóz. Ak by sa dokázalo, že vakcinácia dokáže postupne úplne zamedziť prenos ochorenia v populácii, potom možno pripustiť, že očkovacie línie môžu byť posunuté a zohľadňovať viac aktívne obyvateľstvo, a to z dôvodu, žev konečnom dôsledku sa tým nepriamo ochráni aj zraniteľná populácia, pričom najviac prenosu je u aktívnej populácie v rámci jej mobility. Pritom však, podľa nás, dôležitú úlohu zohráva aj dostatok a dostupnosť vakcín v jednotlivých štátoch. Problematické to však je v okamihu, keď sa starší a chorí ako najzraniteľnejšie skupiny pre nedostatok vakcín odsúvajú na neskoršie termíny, čím dochádza k zvyšovaniu tzv. odvrátiteľných úmrtí, ťažkých priebehov a s tým spojeným preťažovaním nemocníc a kapacít zdravotného systému.
Náboženská výhrada a výhrada svedomia
náboženskej výhrady, ktorá má oporu v kultových alebo náboženských predpisoch. V oblasti ochrany základných práv je výhrada formulovaná zväčša ako výhrada svedomia, ktorá prešla vývojom od "povinnosti"až k "právu". Výhrada svedomia, či už náboženská alebo svetská, môže byť postavená na súkromnej a spoločenskej úrovni. Liberálna spoločnosť potom zväčša nielen toleruje a nezasahuje, ale aj pozitívne chráni tieto osobné prejavy, pokiaľ však neporušujú práva iných alebo platný právny poriadok.
Očkovanie proti COVID-19
Očkovanie detí proti COVID-19 na Slovensku
Na Slovensko boli dovezené prvé dávky detskej vakcíny proti Covid-19. Touto vakcínou od spoločností Pfizer/BioNTech sa môžu očkovať aj deti od 5 rokov, ktoré nemajú žiadne iné ochorenie. Ministerstvo zdravotníctva spustilo systém prihlasovania na očkovanie.
Podľa rezortu zdravotníctva Slovensko očakáva dodávku približne 150 000 detských vakcín. Aktuálne je možné očkovanie detí od 5 do 11 rokov s presne určenými diagnózami. Doteraz sa ich zaočkovalo viac ako 300. Vakcínu dostávajú iba v troch špecializovaných centrách. Ostatné deti nad 5 rokov, ktoré rodičia prihlásia na dobrovoľné očkovanie, dostanú dávku aj na iných miestach.
Postoj odborníkov k očkovaniu detí proti COVID-19
Pediatri očkovanie deťom od 5 rokov odporúčajú. Môže byť prevenciou závažného multisystémového zápalového syndrómu, ktorý spúšťa covid u detí. Štúdie prebiehajú jednak v Európe, jednak v Amerike, kde sa potvrdilo, že naozaj je veľký cost benefit aj pre deti od piatich do jedenástich rokov. Nezistili sa žiadne závažné vedľajšie účinky tejto vakcíny na deti.
Globálny kontext očkovania proti COVID-19
Ak vnímame vakcináciu globálne, potom bude zrejme najväčší etický problém spočívať v tom, že ešte stále ostávajú krajiny, kde je vakcín dramatický nedostatok a kde je vysoké riziko, že sa pohyb ľudí práve z týchto ohnísk bude aj v budúcnosti ukazovať ako problematický pre zvyšok sveta, pretože už teraz sú a perspektívne sa aj stanú zdrojom nových mutácií. Súčasným typickým príkladom je i. a. Pritom celkový počet prípadov ochorenia, odvrátiteľných očkovaním počas epidémie, sa dá odborne odhadnúť ako kombinácia účinnosti očkovacej látky, percenta zaočkovaných v populácii, hodnotou R0 a percentom populácie vystavenej ochoreniu COVID-19.
tags: #dobrovolne #ockovanie #vo #svete