Mlieko je dôležitou súčasťou stravy každého človeka, vrátane detí. Obsahuje kľúčové minerály, vitamíny a tuky, v ktorých sú niektoré vitamíny rozpustné. Zároveň je mlieko výborným zdrojom energie. Ale kedy je ten správny čas začať s mliekom u detí a ako dlho by ho mali piť?
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto tému, pričom zohľadňuje odporúčania odborníkov, názory lekárov a výživových poradcov, ako aj praktické tipy pre rodičov.
Prvých 6 mesiacov života: Materské alebo umelé mlieko
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a ďalšie inštitúcie odporúčajú, aby bolo dieťa prvých 6 mesiacov života výlučne dojčené materským mliekom. Materské mlieko je pre črevnú mikroflóru, imunitu a výživu dieťaťa najvhodnejším pokrmom. Obsahuje sacharidy (dôležité ako zdroj energie pre rast, telesné funkcie a formujúce metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry), tuky (pre vývoj zraku a mozgu) a bielkoviny (stavebné kamene pre rast a vývoj).
Materské mlieko sa prispôsobuje aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku, preto WHO odporúča pokračovať v dojčení aj po zavedení tuhej stravy minimálne do 2 a viac rokov života. Materské mlieko obsahuje vitamíny, esenciálne minerály (sodík, draslík, chlorid, vápnik, železo, zinok, meď, horčík a selén), hormóny a bioaktívne látky.
Ak z rôznych dôvodov nemôžete dojčiť, umelé mlieko je najvhodnejšou alternatívou. Umelé mlieko obsahuje všetko, čo dieťa potrebuje pre svoju výživu, správny vývoj a rast, imunitu a ako prevenciu mnohých ochorení.
Prečítajte si tiež: Sprievodca dehydratáciou u dojčiat
Probiotiká a bábätká
Zdravé bábätko nepotrebuje umelé probiotiká. Najlepšie sú zastúpené v materskom mlieku a ovplyvnené stravou dojčiacej matky. Pridávané sú aj do umelého mlieka. Výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš však upozorňuje, že probiotiká sú závislé na kmeňoch baktérií a každá má iný význam. Treba vedieť zvoliť tie správne a nie je dobrý nápad s nimi len tak experimentovať.
6. mesiac veku: Stačí materské a umelé mlieko ako hlavný zdroj energie
Od 6. mesiacov veku sa odporúča zavádzať do jedálnička dieťaťa tuhú stravu. Niektoré deti však v tomto veku odmietajú iné ako mlieko, čo je v poriadku. Riaďte sa svojím dieťaťom a jeho preferenciami a v prípade neistoty sa poraďte so svojím pediatrom.
Deti v tomto veku nepotrebujú jesť trikrát denne mimo mlieka a pre svoje malé žalúdky stačí menšie množstvo jedla - jednu-dve lyžičky. Sledujte, či je vaše dieťa pripravené na tuhú stravu. Do prvého roka je aj tak najhlavnejším zdrojom potravy materské alebo umelé mlieko.
7.-8. mesiac veku: Začnite s mliečnymi výrobkami a mliekom jedine do kaše
Od 6. mesiaca, no lekári skôr odporúčajú od 7.-8. mesiaca veku, začnite so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov, ako sú napríklad čisté, biele, neochutené a hlavne plnotučné jogurty (tuky sú potrebné ako zdroj energie aj pre vitamíny v nich rozpustné), bez pridaných cukrov, nesladené, bez aditív a trochu neskôr aj pasterizované syry (nesolené).
Pediatrička Denisa Jaššová hovorí: „Pri zavádzaní bielkoviny kravského mlieka sa väčšinou zavedie tak, že si to väčšinou mamy ani neuvedomia, a to vo forme mliečnej večernej kaše. Štandardne si to skôr uvedomia pri zavádzaní jogurtu, ktorý sa môže zaviesť po základných druhoch zeleniny a mäsa okolo 8. mesiaca, ale nie je chybou skôr ani neskôr. Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy (chvíľu pred 1. rokom). Kozie mlieko sa zavádza taktiež väčšinou vo forme jogurtu.“
Prečítajte si tiež: Kreatívne knižky a vek detí
Dôležité je, aby mliečne výrobky boli z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii. Do roka nie sú vhodné na pitie, ale iba vo forme jogurtov alebo iných spracovaných mliečnych produktov.
Výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš odporúča zamerať sa pri prvých príkrmoch práve na mliečne výrobky, konkrétne jogurty: „Počas prvých príkrmov zavádzame maslo a biele jogurty - nielen kravské, ale aj ovčie a kozie.“
9.-12. mesiac veku: Predstavte dieťatku pohárik, pokračujte v mliečnych výrobkoch
Do 9. mesiacov veku najskôr ponúknite materské a umelé mlieko (8. mesiac okolo 600 ml denne, 10. mesiac okolo 400 ml denne), až potom ponúknite rôzne druhy potravín. Dbajte na rozmanitosť stravy a sledujte reakcie vášho dieťaťa na jednotlivé druhy potravín.
Od 10. mesiaca to spravte opačne - najskôr ponúknite tuhú stravu, až potom nechajte dieťa dojesť sa materským či umelým mliekom. Pokračujte v ochutnávaní mliečnych výrobkov.
Pediatrička dopĺňa: „Samozrejme ako pri všetkých potravinách, ktoré sa zavádzajú, je dôležité pravidlo 3 ku 1, teda zavádzať 3 dni po sebe 1 potravinu v menšom množstve pre odsledovanie prípadnej nežiaducej reakcie. Ak reakcia nie je, je možné potraviny podávať v plnej dávke.“ Jogurty môžete postupne pridávať aj k jedlám alebo do kaší, alebo naopak do jogurtu pridajte ovocie, avokádo.
Prečítajte si tiež: Dieťa v turistickom nosiči
Pre neskoršie pitie mliečka podávajte spoločne pri jedle dieťaťu aj pohárik, aby sa naučilo z neho sŕkať a piť tekutinu - čistú prevarenú vodu. Stolujte spoločne ako rodina, aby vás dieťa videlo jesť to, čo chce vyskúšať aj ono samo.
Od 12. mesiacov veku: Kravské mlieko, ale aj ovčie a kozie
Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. Teda nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených.
Čo určite nie
Deťom do tohto veku ani neskôr nepatria na tanier kondenzované mlieka, sušené, práškové, ochutené, sladené. Čo sa týka rastlinného mlieka, o jeho zavádzaní sa vyjadrujú odborníčky nižšie.
Ako zavádzať ďalšie mliečne výrobky?
Po roku pridávame vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana. Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán. Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok. Pitie mlieka pre deti nepovažujem za vhodné.
Po 2 rokoch môžeme pridať tvaroh a bryndzu (nie skôr, keďže sa jedná o koncentrovanú živočíšnu bielkovinu, ktorá zaťažuje vyvíjajúce sa obličky, odhliadnuc od množstva soli). Vhodná je aj feta po prvom roku, ale tiež pozor na soľ. Vyhýbame sa sladeným mliečnym dezertom, ktoré narúšajú črevnú mikroflóru bábätka,“ odporúča poradkyňa Tylš.
Mlieko nie je tekutina, ale potravina
Mlieko aj po prvom roku života za „tekutinu“ nepovažuje ani detská lekárka Jaššová. Aká je teda optimálna denná dávka mliečnych výrobkov a mlieka? „Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy. Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko,“ vysvetlila Jaššová.
Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko piť vo veľkých množstvách. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. „Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.“
Ako s umelým mliekom po zavedení mlieka po 1. roku života?
Ing. Tylš odpovedá: „Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička. Mylne sa interpretuje informácia, že je nevyhnutné ho podávať do konca prvého roka, či dokonca až 3. roka. Ak bábätko prospieva a prijíma všetky druhy živín vo forme príkrmov, je možné vysadenie umelého mliečka aj skôr ako v 1. roku. Toto je však najlepšie vždy riešiť po konzultácii so skúseným odborníkom či odborníčkou. Po prvom roku života však umelé mliečko u zdravého dieťatka nemá čo hľadať, nakoľko sa jedná o umelú potravinu a vytláča z jedálnička iné, dôležitejšie potraviny a často vedie k nejedáctvu, čo je častá téma dnešnej doby, ktorej sa venujem aj v mojej praxi.“
A čo rastlinné mlieka? Pre deti do 1. roka života radšej nie - prečo?
Mnohé mamičky pri zavádzaní mliečka uvažujú dopredu o rôznych intoleranciách a alergiách, najmä ak sa nachádzajú aj v rodinnej anamnéze, alebo ním trpia samotné mamy. Na trhu sa totiž dajú nájsť rôzne alternatívy v podobe rastlinného mlieka. Hovoríme o ryžovom mliečku, sójovom, ovsenom, ale aj kokosovom, mandľovom, kešu mlieku. Sú pre deti do 1. roka vôbec vhodné?
Detská lekárka hovorí: „Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle.“
Do jedálnička najmenších však rastlinné mlieka zavádzať nutne nemusíte. „Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou,“ doplnila.
Výživová poradkyňa Silvia Tylš hovorí o rastlinných mliekach ako náhrade za kravské či umelé mlieko až po prvom roku života. Dôležité však podľa nej je vybrať si to správne mlieko, pri kupovaných si dávať pozor na zloženie, vyhýbať sa cukru a iným pridaným látkam. Najlepšie je naučiť sa vyrobiť si ich doma zo základných surovín, čo nie je vôbec zložité. „Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia,“ upozorňuje ďalej.
Ako to je s kozím a ovčím mliekom?
Nad týmito druhmi mliečka možno uvažujete práve pre alergiu vášho dieťatka na kravské mliečko alebo intoleranciu. Upozorňujeme však, že výskumy ukazujú, že pokiaľ má vaše dieťatko alergickú reakciu na kravské mliečko, je pravdepodobné, že bude mať aj na napríklad kozie (ukázalo sa to u viac ako 90% detí s alergiou na kravské, hoci záleží na type alergie).
Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí. Jednak detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín, jednak nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka.
Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov (plus viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík, ale zase menej napr. vitamínu B12 a folátu - B9) a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života. Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom.
Podľa Silvie Tylš aj detskej lekárky Jaššovej však kozie či ovčie pasterizované plnotučné výrobky môžete zavádzať už počas príkrmov. „Nepasterizované výrobky nie sú odporúčané pre deti do 3 rokov, avšak ich zdravotný benefit je výrazne vyšší. V prípade, že je dieťatko zdravé a máme overený zdroj výrobku, je možné v malom množstve zavádzať po prvom, skôr druhom roku života, určite nie skôr,“ varovala aj Tylš.
A čo polotučné a nízkotučné mliečka a výrobky?
Čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov. Tuk navyše deti potrebujú - ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka. Vtedy môže začať s konzumáciou polotučných mliečnych výrobkov a od 5. roka života sa odporúča začať s nízkotučnými.
Vápnik a dôležité vitamíny aj z iných zdrojov ako mlieko
Poradkyňa pre výživu Silvia Tylš uvádza: „V dnešnej dobe je pomerne častý jav intolerancie mliečnych výrobkov. V tomto smere je najdôležitejšia prevencia správnym stravovaním sa počas tehotenstva a zavádzania prvých príkrmov. V prípade problému je dôležité sa zamerať na ozdravenie trávenia, čomu sa bežne venujem v mojej praxi. Dôležité je však vedieť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Taký vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka. Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať. Tiež nie je nevyhnutné, aby dieťa prijímalo každý deň 1-2 porcie mliečnych výrobkov,…“
Pitný režim dieťaťa
Zníženie telesnej vody v organizme vyvoláva reakcie, ktoré sa prejavia pocitom smädu. Pri výraznejšej dehydratácii sa zhoršuje prekrvenie kože, končatiny sú chladné. Voda sa do organizmu dostáva ako súčasť tekutín, ale aj ako súčasť potravy. Napríklad materské mlieko, ktoré obsahuje asi 10 % pevných zložiek, obsahuje v zvyšných 90 % vodu. Po narodení dostáva dieťa vodu v prvej ponúknutej potrave, ktorou je materské mlieko. Priloženie novorodenca k matkinmu prsníku by malo nastať čo najrýchlejšie po pôrode. Postupne sa zvyšuje produkcia mlieka a dieťa začína mlieko stále viac sať. V prípade, že laktácia matky ešte dostatočne nenastúpila, dostáva dieťa doplnok tekutín ešte v pôrodnici, najskôr čaj, neskoršie ako náhradu umelé mlieko určené pre výživu novorodencov.
Orientačné množstvo tekutín pre deti:
- 1. - 6. mesiac: 100 ml tekutín na 1 kg hmotnosti
- 6. - 12. mesiac: 1 000 ml + 50 ml na každý kg váhy dieťaťa nad 10 kg.
U detí s hmotnosťou nad 20 kg je možné prepočítať potrebu vody podľa iného vzorca: 1 500 ml + 20 ml na každý kg váhy dieťaťa nad 20 kg. Pokiaľ dieťa nie je inak choré a odmieta prijímať tekutiny, je nutné túto situáciu posudzovať rozumne a individuálne. V prípade, že dieťa primerane chodí na záchod a potí sa, väčšinou nejde o chronický nedostatok tekutín. U starších dojčiat a detí, ktoré dostávajú už ďalšiu nemliečnu zložku potravy, tekutiny postupne pridávame.
Mlieko, kakao alebo džúsy majú charakter tekutiny, ale sú i potravinou, pretože okrem vody dodávajú organizmu i niektoré živiny. Samotná voda tieto vlastnosti nemá a je iba otázkou, čo dieťa preferuje a čo je vhodné dieťaťu ponúkať. Pitný režim dieťaťa nesúvisí s počítaním množstva tekutín, ktoré dieťaťu podáme (i potraviny obsahujú vodu). Mali by sme dbať na pravidelné zaraďovanie tekutín (mlieka, vody) do jedálnička dieťaťa. Príjem tekutín by mal byť rozdelený v priebehu dňa do viac dávok.
Dojčenské mlieko
Aj keď v prvých mesiacoch života bábätka je dojčenie tou najlepšou formou stravy, nie vždy je možné s ním začať, či pokračovať dostatočne dlho. Práve vtedy prichádza na rad kŕmenie dieťatka dojčenským mliekom. Pri výbere vhodných zložiek a výrobe dojčenského mlieka sa prihliada na tie najprísnejšie parametre. Odborníci na detskú výživu prihliadajú na špecifické výživové požiadavky malého bábätka, ktoré sa však postupne menia. Najčastejším zdrojom bielkovín v dojčenských mliekach býva upravené kravské mlieko. Niektorým detičkám to však nevyhovuje, objavia sa u nich tráviaci či iné ťažkosti. Pokiaľ má bábätko takéto špeciálne výživové potreby, rodičia musia siahnuť po špeciálnom mlieku. Dôvodom býva väčšinou intolerancia laktózy, alergia na kravské bielkoviny, či ťažkosti s gastroezofagiálnym refluxom dojčiat.
Pri výbere vhodného dojčenského mlieka pomôže poradiť sa s vaším pediatrom na pravidelnej poradni. Ten pozná zdravotný stav vášho dieťatka, vie zvážiť pre a proti a podľa toho odporučiť vhodný typ či dokonca aj značku mlieka. Po podaní prvých dávok, sledujte bábätko, či nezareaguje tráviacimi ťažkosťami či alergiou. Pokiaľ meníte materské mlieko za dojčenské, spočiatku môže zareagovať horším trávením.
Dojčenské mlieko pripravujte vždy čerstvé a len v množstve, ktoré vaše bábätko pravdepodobne spapá naraz. Pripravené mlieko môžete pri izbovej teplote skladovať maximálne 2 hod. Ak potrebujete zobrať mlieko zo sebou na vychádzku či inde mimo domu, vezmite si teplú vodu do termosky a odmerané množstvo formuly. Pri príprave dodržiavajte všetky hygienické opatrenia a odporúčaný postup prípravy uvedené na obale. Nepodceňte ani výber dojčenskej fľaše a správneho cumlíka.
Na prípravu dojčenského mlieka je nutné používať špeciálnu vodu. Ak sa na fľaši nepíše inak, vodu pred použitím prevarte a nechajte vychladnúť na vhodnú teplotu. Ideálne mlieko má teplotu okolo 37°C, vyššie teplota by mohla bábätko popáliť. Aby ste bábätko kŕmili správne, musíte dodržiavať odporúčaný pomer vody a sušenej formule, ktorý je uvedený v návode. Ak by ste totiž dali viac vody, obsiahnuté živiny dieťatku príliš zriedite a nedostane ich dostatok.
Dávkovanie dojčenského mlieka
Svoje bábätko si budete poznať najlepšie na svete a čoskoro na ňom uvidíte, kedy je ešte hladné a kedy už má dosť. Detičky si to vo väčšine prípadov vedia pekne riadiť aj sami.
- Novorodenci (0 až 1 mesiac): Počas jedného kŕmenia potrebujú približne 30 až 90 ml mlieka, pričom ideálna frekvencia kŕmenia je každé 2 až 3 hodiny vrátane noci.
- Vo veku 6 až 9 mesiacov: dávka býva 180 až 240 ml, s kŕmením mliekom 4 až 5 krát za deň.
- 9 až 12 mesiacov: dávka zostáva rovnaká 180 až 240 ml, ale počet kŕmením mliekom sa znižuje na 3 až 4.
Mlieko po 1. roku
Deti po 1. roku by mali dostávať 300 - 330 ml mlieka (napr. dojčenského alebo kravského), za predpokladu, že dieťatko netrpí alergiou či intoleranciou. Či už zvolíte materské, dojčenské mlieko alebo kravské mlieko, dieťatko by ho stále malo denne prijať minimálne 500 ml.
Dojčenie nemá žiadnu hornú hranicu, a preto záleží iba na matke, do akého veku dieťaťa sa rozhodne dojčiť. Ak už na vašej spoločnej ceste prišiel čas na odstavenie, prečítajte si tipy, ako to urobiť čo najcitlivejšie.