Diskriminácia žien pri pôrode na Slovensku je komplexný problém, ktorý zahŕňa rôzne aspekty, od finančnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti až po rešpektovanie práv žien pri pôrode. Tento článok sa zaoberá rôznymi formami diskriminácie, s ktorými sa ženy stretávajú, a navrhuje možné riešenia na zlepšenie situácie.
Finančná dostupnosť zdravotnej starostlivosti
Jedným z prejavov diskriminácie je obmedzená finančná dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ženy. Napríklad, ak by chcel minister zdravotníctva odstraňovať diskrimináciu žien, zrušil by poplatky za interrupciu pre všetky ženy. SR podpísala Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW). Rovnako by bolo diskrimináciou žien napríklad to, ak by bola spoplatnená pôrodná zdravotná starostlivosť alebo starostlivosť v tehotenstve. Za finančnú bariéru je možné považovať aj vyberanie poplatkov za tíšenie bolesti alebo za prítomnosť sprevádzajúcej osoby.
Minister zdravotníctva Marek Krajči nepoužíva pojem diskriminácia správne. Navyše sa ním zaštiťuje pri robení rozhodnutí, ktoré sú namierené proti ženám a prehlbujú už existujúcu diskrimináciu žien na základe pohlavia. Povedzme si to otvorene: navrhovaná zmena vo vyhláške je súčasťou stratégie, ako obmedziť dostupnosť bezpečných interrupcií a teda zvýšiť mieru diskriminácie žien na Slovensku. Zdravotná starostlivosť v spojení s interrupciami by mala byť dostupná všetkým ženám, pretože iba tak môže plniť jednu zo základných úloh, ktorú má. A tou je ochrana života a zdravia všetkých žien, nielen tých, ktoré si ju môžu finančne dovoliť.
Interrupcie a veková diskriminácia
Preplácanie interrupcie iba v prípade, že žena dosiahla 40 rokov, je naozaj diskriminačné pre ženy, ktoré majú menej ako 40 rokov. No riešením nie je VIAC finančnej diskriminácie, ale jej úplné odstránenie. Diskriminačné je to, že zdravotná starostlivosť, ktorú využívajú a potrebujú výhradne ženy, bola doposiaľ pre ženy do 40 rokov veku spoplatnená. Opatrenie, ktoré navrhuje minister Krajči samé o sebe iba ohrozuje finančnú dostupnosť bezpečnej interrupcie pre mnohé ženy nad 40 rokov. Nijako nerieši už existujúcu diskrimináciu iných vekových kategórií. Navyše je retrogresívneho charakteru - teda oberá ženy už o existujúci prístup k naplneniu ich práva.
Práva žien pri pôrode
Ženy musia mať reálne právo rozhodovať sa o okolnostiach pôrodu. Nová novela o matrikách, ktorú navrhuje ministerstvo vnútra, je vraj v hrubom rozpore s právami žien, detí aj ich otcov. Tvrdí to 14 mimovládnych organizácií a 1 811 osôb, ktorí podali ministerstvu vnútra hromadnú pripomienku k navrhovanej novele zákona o matrikách. V pripomienke žiadajú odstrániť z návrhu novely dva diskriminačné body, ktoré sú, ako tvrdia, "vo vážnom rozpore s mnohými ustanoveniami zákonov a Ústavy SR ako i medzinárodných dohovorov."
Prečítajte si tiež: Ženské vajíčka a dojčenie
Obmedzenia pri pôrodoch mimo pôrodnice
Novela sprísňuje podmienky zápisu narodenia dieťaťa do matriky po pôrode mimo pôrodnice. Tým podstatne sťažuje ženám pôrod napríklad doma. Zavádza totiž povinnosť predložiť správu lekára o ukončení tehotenstva pôrodom. V opačnom prípade sa môže narodené dieťa zapísať do matriky až po rozhodnutí súdu o určení materstva. Novela tak núti ženy absolvovať gynekologické prehliadky u lekára ihneď po pôrode bez ohľadu na to, či si to prajú alebo nie," upozorňujú organizácie. Obmedzuje sa tým podľa nich právo slobodne sa rozhodovať o svojom vlastnom tele aj o tom, kde a za akých okolností porodia svoje dieťa. Problém zápisu do matriky pri domácich pôrodoch je však podľa mimovládnych organizácií len vrchol ľadovca.
Domáce pôrody a legislatíva
Európsky súd pre ľudské práva už potvrdil, že ženy majú právo zvoliť si domáci pôrod a štát má povinnosť im túto voľbu prakticky zabezpečiť. Domáce pôrody na Slovensku však nie sú nijako regulované, resp. štát ich vysúva do sféry ilegality - napríklad tým, že pôrodné asistentky môžu samostatne viesť pôrody iba v zdravotníckych zariadeniach. Z toho potom vyplývajú aj praktické problémy so zápisom doma narodených detí do matriky. Podpísaní pod hromadnú pripomienku preto vyzývajú vládu, "aby pristúpila k právnej regulácii domácich pôrodov tak, aby slovenská legislatíva napĺňala domáce aj medzinárodné ľudskoprávne štandardy a podporovala právo žien slobodne sa rozhodovať o mieste a okolnostiach pôrodu." Súčasťou tejto regulácie má byť i spôsob zápisu dieťaťa do matriky.
Aj Medzinárodná konfederácia pôrodných asistentiek (ICM) a Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo (FIGO) žiadajú rešpektovať základné ľudské práva žien a zastaviť kriminalizáciu pôrodníctva v súvislosti s pôrodmi mimo zdravotníckych zariadení. Upozorňujú, že je veľa dôkazov, že pôrody mimo zdravotníckych zariadení za účasti registrovanej pôrodnej asistentky sú bezpečné a mnohé ženy ich uprednostňujú. Pôrodným asistentkám by štát mal umožniť vykonávať svoju profesiu na každom mieste, ktoré si rodiace ženy zvolia. Podľa Zuzany Kriškovej z občianskeho združenia Ženské kruhy, európske krajiny s vyspelým zdravotníctvom, ako sú Švédsko, Nórsko, Dánsko, Rakúsko, Nemecko, či Holandsko, už stanovili štandardy pre pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia. Domáce pôrody tak pre mnohé ženy žijúce v zahraničí predstavujú reálnu a legitímnu voľbu. Keď to ide v iných krajinách, niet dôvodu, prečo by sme to nemali zvládnuť aj na Slovensku.
Diskriminácia detí a otcov
Novela podľa protestujúcich mimovládnych organizácií diskriminuje nielen ženy, ale aj novonarodené deti a ich otcov. Podľa nej by mal zápis dieťaťa do matriky závisieť výlučne od toho, či žena absolvuje gynekologickú prehliadku alebo nie.
Formy násilia pri pôrode
Dochádza na Slovensku k porušovaniu práv žien pri pôrode? Áno, deje sa to častejšie, ako by sme si mysleli. Nerešpektujúce a násilné správanie pri pôrode môže mať rôzne formy. Od fyzického násilia cez poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez informovaného súhlasu až po psychické a emocionálne násilie. V Ženských kruhoch dlhodobo upozorňujeme na deväť hlavných typov násilia pri pôrode. Tieto kategórie nemožno vnímať izolovane. Vzájomne sú prepojené a jednotlivé porušenia práv vieme zaradiť do viacerých typov súčasne.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti v rodine
Zdravotná starostlivosť bez informovaného súhlasu
Vykonávanie zásahov bez súhlasu, napriek nesúhlasu alebo bez vedomia ženy je závažným porušením práv.
Ako sa domáhať nápravy
Ak ste zažili násilie pri pôrode, alebo iné porušenie vašich práv a chcete sa domáhať nápravy, prvým krokom je získať svoju zdravotnú dokumentáciu. Keď už máte zdravotnú dokumentáciu, následne môžete začať s procesom domáhania sa nápravy. Na ktorú inštitúciu sa obrátiť (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti).
Pomoc a podpora
Ženské kruhy sú občianske združenie, ktoré sa už viac ako 14 rokov venuje ochrane práv žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Poskytujeme poradenstvo a podporu ženám, ktoré zažili traumatický pôrod alebo porušenie svojich práv. Ak potrebujete pomoc so sťažnosťou, môžete sa na nás obrátiť. Pomôžeme vám zorientovať sa v možnostiach, poskytneme informácie a podporíme vás v procese domáhania sa nápravy.
Legislatívny rámec a definície diskriminácie
Je dôležité pozrieť sa na legislatívny rámec, ktorý definuje diskrimináciu a stanovuje zásady rovnakého zaobchádzania.
Antidiskriminačný zákon
Slovenský právny poriadok používa oba termíny, aj keď trochu nejednoznačným spôsobom: Ústava SR menuje medzi dôvodmi diskriminácie pohlavie aj rod, avšak tu rod znamená “pôvod”, „rodokmeň“, tak ako vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Antidiskriminačný zákon tiež zaraďuje pohlavie aj rod medzi chránené charakteristiky (dôvody), avšak tu sa názory líšia, či rod znamená „pôvod“ alebo „gender“. Judikatúra a rozhodovacia prax súdov na Slovensku je v tejto oblasti značne nerozvinutá.
Prečítajte si tiež: Uznanie práv detí v oblasti stravy
Pomerne dlhé obdobie po prijatí zákona politická reprezentácia aj ľudskoprávny sektor pracovali s predpokladom, že „rod“ v antidiskriminačnom zákone znamená „gender“. Tento predpoklad bol zvýraznený faktom, že v období 2009 - 2019 boli prijaté dve celoštátne stratégie rodovej rovnosti a v roku 2010 vláda zriadila svoju Radu pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť ako jeden zo svojich hlavných stálych poradných orgánov. Jednako, samotný koncept rodu (genderu) sa stal témou vášnivých politických sporov.
Rodové stereotypy a diskriminácia
V spoločnosti existuje mnoho rodových stereotypov. Žiaľ, rodové stereotypy často vedú k rodovej diskriminácii, keď sú niektoré práva odopierané osobám kvôli ich pohlaviu alebo rodu. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len bezprostredným a zjavným spôsobom. Osobitnými formami diskriminácie v kontexte pohlavia a rodu sú sexuálne obťažovanie a sexuálne alebo rodové násilie.
Sexuálne (alebo sexualizované) násilie je taký fyzický, vizuálny alebo sexuálny akt, ktorý je považovaný druhou osobou ako ohrozenie, zásah do súkromia alebo útok, výsledkom ktorého je jej ublíženie alebo poníženie a zbavenie schopnosti kontrolovať intímny kontakt. Rodové alebo rodovo podmienené násilie spočíva v slovnom alebo inom správaní, ktoré zahŕňa diskriminačné a neúctivé postoje k opačnému pohlaviu založené na negatívnych rodových stereotypoch.
Diskriminácia v zamestnaní
K diskriminácii z dôvodu pohlavia alebo rodu, osobitne vo vzťahu k ženám, často dochádza v kontexte zamestnania a pracovných vzťahov. K diskriminácii ženy na základe pohlavia dochádza, keď je odmietnutá pri uchádzaní sa o pracovnú pozíciu, pretože sa zamestnávateľ domnieva, že môže otehotnieť, alebo vtedy, keď jej mužský kolega vykonávajúci rovnakú prácu dostáva vyšší plat. Sexuálne obťažovanie je tiež jednou z foriem diskriminácie spájanej s pracoviskom. V prípadoch sexuálneho obťažovania nemusí byť obeť diskriminovaná znížením odmeny alebo jej nemusí byť bránené vo funkčnom postupe. Nenáležité sexuálne vtipy alebo iné materiály vystavené na nástenke, generujúce nepriateľské pracovné prostredie sa považujú za sexuálne obťažovanie.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje osobitnú ochranu žien v pracovných vzťahoch, vrátane zvýšenej ochrany zdravia pri práci a zabezpečenie osobitných pracovných podmienok.
Zákony a smernice EÚ
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení zákona č. 136/2003 Z. z. plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie).
tags: #diskriminacia #zenskych #prav #pri #porode