Zvýšená telesná teplota je častým sprievodným javom mnohých ochorení. Predstavuje prirodzenú obrannú reakciu organizmu na infekciu alebo zápal. Mnohí ju vnímajú ako nepríjemnosť, no v skutočnosti ide o signál, že telo „bojuje“. Horúčka nie je choroba, ale symptóm, ktorým vám organizmus dáva najavo, že niečo nie je v poriadku. Najčastejšie je spôsobená infekciou, s ktorou organizmus bojuje.
Normálna telesná teplota a jej kolísanie
Za normálnu telesnú teplotu sa považujú hodnoty v intervale 36 - 37 °C, ak sa telesná teplota meria axilárne (v podpazuší). Telesná teplota sa mení počas dňa a závisí od veku a pohlavia. V priebehu dňa sa môže zmeniť až o 0,5 °C - najnižšia je ráno a najvyššia je vo večerných hodinách. Zvýšená teplota (subfebrília) je telesná teplota od 37,2 °C do 37,9 °C - takúto teplotu ešte netreba znižovať. Za horúčku sa teda považuje zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C (pri meraní axilárne, teda v podpazuší). Telesná teplota do 38 °C sa považuje za zvýšenú teplotu a ak okrem nej nepociťujete iné ťažkosti, nie je potrebná liečba antipyretikami, teda liekmi, ktoré ju znižujú. Zrážaním mierne zvýšenej telesnej teploty si môžete chorobu zbytočne predĺžiť.
U žien môže kolísať bazálna teplota počas menštruačného cyklu, čo je úplne prirodzené a nesúvisí s ochorením. Bazálna teplota je najnižšia telesná teplota nameraná po prebudení a minimálnej fyzickej aktivite.
Príčiny zvýšenej teploty
Zvýšená telesná teplota je spôsob, ktorým vaše telo bojuje proti mikroorganizmom - vírusom a baktériám spôsobujúcim infekciu. Najlepšie sa im darí pri normálnej telesnej teplote a sú citlivé na teplotné zmeny. Organizmus sa ich snaží čo najskôr zneškodniť. Horúčka je častým príznakom ochorení. Najčastejšie sa vyskytuje pri vírusových a bakteriálnych infekciách, prechladnutí alebo zápale močových ciest. U dospelých sa niekedy objaví zvýšená teplota bez príznakov, čo môže znamenať počiatočnú fázu ochorenia a infekcie, chronický zápal alebo autoimunitné ochorenie.
Kedy vyhľadať lekára
Ak vám stúpla telesná teplota na hodnotu 39,4 °C a vyššie, kontaktujte lekára - takéto hodnoty telesnej teploty začínajú byť pre dospelého človeka nebezpečné. Lekára navštívte aj v prípade, ak horúčka pretrváva viac ako 3 dni. Už na úvod však musíme upozorniť, že pokiaľ vás trápia dlhotrvajúce vysoké horúčky (v trvaní viac ako 2 max 3 dni), je nutná návšteva alebo kontaktovanie lekára. Ak sa nedarí zraziť ju niekoľko dní za sebou, prípadne stúpa až na horúčku, vyžaduje si konzultáciu s lekárom a zintenzívnenie liečby v súlade s jeho odporúčaním.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Liečba zvýšenej teploty
Pri mierne zvýšenej teplote (do 38 °C) nie je vždy nutné ju hneď znižovať. Odporúča sa pokoj na lôžku a dostatočný oddych. Pite dostatok tekutín, a to najmä vlažný čaj a vodu. Miestnosť, v ktorej ležíte, pravidelne vetrajte. Noste ľahké pyžamá. Vynikajúce sú bylinky ako lipa, baza, či zázvor. Pite z nich čaj. Podporte imunitný systém vitamínmi. Ak vaša telesná teplota stúpne nad 38,5 °C, na začiatok je vhodné užiť lieky na tlmenie horúčky, tzv. antipyretiká.
Lieky na zníženie teploty (antipyretiká):
- Paracetamol: Pôsobí proti bolesti bez toho, aby negatívne vplýval na žalúdočno-črevný trakt. Je vhodný aj pre ľudí berúcich lieky proti zrážaniu krvi (warfarín). Odporúčaná dávka je 10 až 15 mg/kg. U dospelého vážiaceho 51 až 70 kg je preto optimálne užiť 1,5 tablety 500 mg paracetamolu, pričom v prípade dospelého s hmotnosťou 71 až 100 kg sú to až 2 tablety. Maximálna denná dávka je 4 g/deň.
- Ibuprofén: Okrem znižovania teploty účinkuje aj protizápalovo, proti bolesti a znižuje zrážanlivosť krvi. Jeho nevýhodou je riziko negatívneho vplyvu na žalúdočnú sliznicu, keďže pri dlhodobom používaní hrozí riziko tvorby vredov či erózií na sliznici žalúdka a čreva.
- Kyselina acetylsalicylová: Tak ako ibuprofén, aj kyselina acetylsalicylová pôsobí protizápalovo i proti bolesti a znižuje zrážanlivosť krvi. Jednorazová dávka kyseliny acetylsalicylovej je 1 až 2 tablety (500 až 1 000 mg liečiva). Maximálna denná dávka 8 tabliet (4 g liečiva) sa nesmie prekročiť. V prípade potreby sa môže jednotlivá dávka opakovať 3 až 4-krát denne v odstupe 4 až 8 hodín. Pre deti do 15 rokov nie sú vhodné lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (napríklad acylpyrin). Mohli by vyprovokovať takzvaný Reyov syndróm.
Fyzikálne metódy znižovania teploty:
- Vetranie miestnosti: Miestnosť, v ktorej ležíte, poriadne a pravidelne vetrajte. Je potrebné, aby dodržiaval oddych na lôžku a prijímal zvýšené množstvo tekutín.
- Vlažná sprcha/omývanie: K zníženiu horúčky bez pomoci liekov pomáha aj prostredie, v ktorom sa človek s horúčkou nachádza. Začnite s ochladzovaním vlažnou sprchou, respektíve omývaním špongiou. Dajte si však pozor! Použitie ľadovej alebo veľmi studenej vody nie je vhodné, pretože zapríčiňuje zúženie ciev a triašku a môže viesť k šoku. Podstatne príjemnejšia a najmä účinnejšia je pri znižovaní horúčky vlažná voda.
- Studené obklady: Studené obklady by ste mali prikladať, len ak teplota stále neklesá, a to na tie časti tela, kde sa pod povrchom nachádzajú veľké cievy, teda na čelo, spánky, krk a slabiny.
Diétne opatrenia pri zvýšenej teplote
Súčasťou liečby má byť aj diétny režim. Pri vírusovej infekcii, ktorá postihuje tráviaci trakt, je základom liečby dopĺňanie dostatočného množstva tekutín, aby sa predišlo dehydratácii organizmu. Na doplnenie tekutín sú vhodné neperlivé minerálne vody bez príchute, čierny čaj, no najmä rehydratačné roztoky. Tie okrem tekutín doplnia organizmu aj stratené minerály a cukor. Vrecko rehydratačného roztoku sa rozpustí v 200 ml pitnej vody. Množstvo tekutiny, v ktorej je obsah vrecka rozpustený, musí byť dodržané, aby bolo dosiahnuté optimálne množstvo solí, cukrov a tekutín v roztoku. S podaním tekutín však začnite až minimálne 30 minút po poslednom vracaní, aby príjem tekutín nevyvolal opakované zvracanie.
Počas diétneho režimu sa odporúča vyhýbať sa mastných jedlám, mlieku a mliečnym výrobkom a sladeným nápojom. Pevnú stravu podávajte až po 8 hodinách bez vracania. Vhodné sú sušienky, toasty, polievky, zemiaková kaša bez mlieka alebo biely chlieb.
Čo jesť pri horúčke
- Ľahko stráviteľné jedlá: Vyberajte si jedlá, ktoré sú ľahko stráviteľné a nezaťažujú tráviaci systém.
- Polievky: Vývar z kuracieho mäsa alebo zeleninové polievky sú výborným zdrojom tekutín a živín.
- Ovocie a zelenina: Konzumujte ovocie a zeleninu bohaté na vitamíny a minerály, ktoré podporujú imunitný systém.
- Probiotiká: Vhodnou voľbou je taktiež podávanie probiotík, ktoré pomáhajú obnoviť črevnú mikroflóru.
Čomu sa vyhnúť pri horúčke
- Mastné a ťažké jedlá: Vyhýbajte sa mastným, vyprážaným a ťažko stráviteľným jedlám, ktoré môžu zaťažiť tráviaci systém.
- Mliečne výrobky: Mlieko a mliečne výrobky môžu u niektorých ľudí zhoršiť tráviace ťažkosti.
- Sladkosti a sladené nápoje: Obmedzte príjem sladkostí a sladených nápojov, ktoré môžu oslabiť imunitný systém.
- Alkohol a kofeín: Vyhýbajte sa alkoholu a nápojom s obsahom kofeínu, ktoré môžu dehydratovať organizmus.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM