Onkologické ochorenie je spojené s intenzívnym rastom a rýchlym množením nádorových buniek, čo zvyšuje nároky na prísun výživných látok a energie. V súvislosti s ochorením dochádza aj k zmenám pri trávení, vstrebávaní a využívaní živín. Závažné ochorenie a náročná liečba (chemoterapia, rádioterapia, operácia) môžu spôsobiť rozmanité tráviace problémy, čo prispieva k nedostatočnej výžive pacienta, známej ako malnutrícia. Nedostatočná výživa onkologických pacientov predstavuje komplexný problém, postihujúci viacero orgánov a systémov v ľudskom tele. Preto je samozrejmou súčasťou protinádorovej liečby snaha o udržanie primeraného nutričného stavu. U pacientov s nutričným rizikom je indikovaná výživná diéta obohatená o bielkoviny a koncentrovanú energiu, čo často znamená aj zvýšený príjem tukov. Často je nevyhnutné zrušiť aj nevhodné diétne obmedzenia a spôsoby stravovania, ku ktorým patrí aj alternatívna výživa.
Alternatívna výživa zahŕňa široké spektrum spôsobov stravovania, ktoré sa líšia od bežného alebo odborníkmi odporúčaného stravovania. Jednotlivé stravovacie postupy môžu byť viac či menej vedecky odôvodnené. Závažné nádorové ochorenie a skutočnosť, že štandardná protinádorová liečba nemusí mať dostatočný účinok, vedie pacientov a ich blízkych k hľadaniu alternatívnych spôsobov liečby a rôznych špeciálnych diét.
Makrobiotická strava
Makrobiotická strava je primárne vegetariánska. Základ tvorí príjem obilnín, strukovín, zeleniny, ovocia a produktov z morských rias. Zo stravy je vylúčené mäso, s výnimkou malého množstva rybacieho mäsa, živočíšne tuky, mlieko a mliečne výrobky, tropické ovocie, cukor, med a všetky sirupy. Pri makrobiotickej strave sa odporúča jesť dva až trikrát denne a prestať jesť ešte pred pocitom nasýtenia.
Nevýhody makrobiotickej stravy spočívajú vo veľkom objeme stravy a nízkom energetickom obsahu plnohodnotných bielkovín, niektorých vitamínov, stopových prvkov a minerálnych látok. V strave chýba vitamín B12, D a vápnik. V podpornej liečbe onkologicky chorých rovnako neboli zistené žiadne vedecké dôkazy, že by bola vhodným spôsobom stravovania pre túto skupinu pacientov. Neexistujú dôkazy, že by mohla pomôcť predchádzať rakovine alebo ju vyliečiť.
Vegetariánska strava
Pri vegetariánskom spôsobe stravovania ide o príjem bezmäsitej stravy. Vhodne zložená strava má obsahovať celozrnné obilniny, zeleninu, strukoviny, ovocie, kvalitné oleje - olivový, repkový. Vylúčené sú z nej vnútornosti, kaviár, želatína. Výnimkou sú mlieko, syry, jogurty a vajcia.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Benefitom vegetariánskej stravy je, že je dokázané, že dodržiavanie uvedených spôsobov stravovania znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení (KVS), vznik náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP), Diabetes mellitus (DM) II typu a niektorých onkologických ochorení. Existujú určité dôkazy, že konzumácia potravín obsahujúcich sóju a vlákninu môže znížiť riziko recidívy rakoviny prsníka.
Negatíva vegetariánskej stravy spočívajú v tom, že chýbajú živočíšne bielkoviny, nedostatočný je i príjem vitamínu D, K a B12. V strave je i nedostatok minerálov hlavne selénu, železa, vápnika.
Vegánska strava
Vegánska strava je strava bez potravín živočíšneho pôvodu - mäsa, mliečnych výrobkov, vajec. Spôsob stravovania i životný štýl je v súčasnosti veľmi populárny.
Benefitom vegánskej stravy je vyšší obsah vlákniny, nižší obsah cholesterolu a solí. Údaje z vedeckých štúdií o strave a dlhodobom zdraví sú zmiešané, neexistujú totiž štúdie, ktoré by dlhodobo sledovali vyznávačov tohto životného štýlu a spôsobu stravovania.
Negatíva vegánskej stravy spočívajú v tom, že neposkytuje dostatok živín, hlavne Ca, B12, omega-3 mastné kyseliny. Vegánske výrobky môžu obsahovať veľa stabilizátorov a prísad. Strava nie je vhodná pri zvýšenej záťaži organizmu. Neodporúča sa u detí, tehotných a dojčiacich žien, starších ľudí.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zásaditá strava
Teória tejto diéty spočíva v tom, že kyslé prostredie tela podporuje choroby ako rakovina a zásadité prostredie prispieva k dobrému zdraviu. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že dodržiavanie zásaditej stravy znižuje riziko rakoviny alebo chráni pred rakovinou. Dodržiavanie zásaditej stravy (pri ktorej sa často nekonzumuje mäso a mliečne výrobky) nezmení pH krvi ani žiadneho iného orgánu.
Dodržiavanie tohto typu reštriktívnej diéty môže prispieť k zníženiu hmotnosti a viesť k nedostatočnému príjmu mnohých živín vrátane vápnika, vitamínu D, vitamínu B12 a bielkovín, čo môže mať negatívny vplyv na celkový stav pacienta a liečbu.
Gersonova diéta
Gersonova diéta má za cieľ odstrániť nádorové bunky z tela. Základom je vysoký obsah draslíka a nízky obsah sodíka v strave s obmedzením bielkovín a vylúčením tukov. Ide o organickú vegetariánsku stravu, súčasťou je pitie čerstvo lisovaných štiav, aplikovanie kávových klystírov a podávanie prírodných doplnkov. Základom Gersonovej terapie je až 10 kilogramov ovocia a zeleniny skonzumovanej každý deň.
Nevýhodou Gersonovej diéty je obmedzenie príjmu bielkovín. Vedecké štúdie neuvádzajú priaznivý efekt pri liečbe onkologických ochorení. Potvrdzuje to i fakt, že dodržiavanie Gersonovej diéty zahŕňa obmedzenie príjmu živočíšnych tukov (mliečne výrobky) a bielkovín. Tieto skupiny potravín zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní stabilnej hmotnosti a pri udržiavaní svalov, čo je žiaduce u onkologicky chorých. Kávové klystíry môžu spôsobiť gastrointestinálne ťažkosti, ako je nevoľnosť, vracanie a hnačka. Väčšina Gersonových terapeutov povzbudzuje ľudí, aby ukončili chemoterapiu pri dodržiavaní Gersonovej diéty.
Ketogénna diéta
Ketogénna diéta je nízkosacharidová, vysokotučná diéta, ktorá vyžaduje, aby sa konzumovalo veľké množstvo tukov a mierne množstvo bielkovín, pričom sacharidy sú obmedzené na úplné minimum. V ketogénnej diéte chýba vláknina, ovocie a zelenina. Môže tiež viesť k nízkym hladinám vápnika, vitamínu D a iných solí (elektrolytov).
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Diéta je prezentovaná ako alternatívna liečebná metóda a ako základ pre účinnosť chemoterapie alebo rádioterapie. Doteraz však neboli poskytnuté žiadne vedecké dôkazy pre túto formu stravovania s pozitívnymi výsledkami, pokiaľ ide o prežitie, zlepšenie odpovede na liečbu alebo toleranciu liečby. Žiadna veľká organizácia zameraná na výskum a terapiu nádorových ochorení neodporúča ketogénnu diétu pre pacientov.
Breussova diéta
Breussova diéta je extrémna diéta, ktorá radí pacientom, aby po ukončení liečby 42 dní nejedli a nepili nič iného ako šťavy zo zeleniny a bylinkové čaje.
Nevýhodou Breussovej diéty je nízka kalorická a bielkovinová hodnota, čo vedie k chudnutiu chorého a narušeniu jeho celkového a výživového stavu. Diéta je len jednostranná založená na zeleninové šťave, je v nej nedostatok všetkých živín potrebných k životu. Spôsobuje príliš rýchly úbytok váhy, neustály hlad. Konzument má nulovú energiu, neustály pocit únavy. Hladovka prehĺbi kachektizáciu chorého, ale rast nádoru neovplyvní.
Budwigova diéta
Pacienti dodržujúci tzv. Budwigova diéta vyžaduje vysoké množstvo ľanového oleja. Budwigova diéta nebola skúmaná v žiadnych klinických štúdiách a je založená na neoficiálnych dôkazoch.
Diéta podľa krvných skupín
Autorom je doktor Peter J. D´Adamo, ktorý vo svojej teórii uvádza, že ľudia by sa mali stravovať podľa toho ako je ich krvná skupina charakterizovaná. Analýzou výskumov - viac ako 1000, sa však zistilo, že neexistujú žiadne dôkazy, že by dodržiavanie tejto diéty malo zdravotný benefit. Negatívom diéty je obmedzovanie výberu potravín - aj základných (mlieko, strukoviny a pod.). Výživa nemusí zaručiť vyvážený príjem všetkých živín do organizmu. Diétu nemožno považovať za spoľahlivý spôsob na zlepšenie zdravotného stavu, naopak, môže viesť i k jeho poškodeniu.
Výskum v klinickej praxi
Z prezentovaného textu, v ktorom sú uvedené analyzované poznatky z vedeckých štúdii, odbornej literatúry a guidelinov vyplývajú dôkazy o nevhodnosti alebo riziku konzumácie alternatívnej stravy a diéty. Tento fakt viedol k výskumu, ktorý bol realizovaný v klinickej praxi a pozostával z viacerých krokov, s ktorými súvisel i výber empirickej metód.
Priemerný vek pacientov, ktorí mali uvedený alternatívny spôsob stravovania bol 40,1 rokov. Častejšie to boli mladé ženy, veková kategória 30 - 40 rokov. K najčastejším alternatívnym spôsobom stravovania patrili: vegánska, vegetariánska strava, pitie štiav - Breussova diéta. Zaznamenali sme aj kombináciu nemocničná a vlastná strava. Úprava stravy, obmedzenie živočíšnych bielkovín, malo negatívny vplyv na celkový zdravotný stav. U pacientov bol evidovaný úbytkom hmotnosti a potvrdená malnutrícia- pomocou MNA, aj hodnotami laboratórnych parametrov.
Klinické kazuistiky boli spracované u štyroch pacientov, ktorí boli dispenzarizovaní a liečení ambulantne i ústavne na Klinike radiačnej a klinickej onkológie ÚVN SNP Ružomberok-FN. Pacienti boli sledovaní dlhodobo a priebežne bol monitorovaný ich celkový zdravotný stav, sledoval sa účinok liečby a nežiaduce účinky chemoterapie a rádioterapie.
Prípad 1
55 ročný muž s diagnózou: karcinóm hrtana. Pacient na začiatku liečby spolupracoval a absolvoval chemoterapiu i rádioterapiu. V úvode terapie (máj 2020) bola jeho váha 90 kg. V polovice cyklov chemoterapie (november 2020), terapiu prerušil a zahájil 40 dňovú diétu. Konzumoval iba zeleninu, ovocie, šťavy. Po alternatívnej liečbe, len 40 kg. Následkom zhoršeného zdravotného stavu nebola možná ďalšia cielená liečba.
Prípad 2
Pri diagnóze ochorenia (september 2019) pacientka odmietla liečbu. Liečila sa rastlinnou a prírodnou stravou, bola vegánka. Po 1 roku (október 2020) od diagnostikovania ochorenia súhlasila s terapiou. U pacientky sa realizovalo komplexné vyšetrenie spolu s doplňujúcimi laboratórnymi testami a s využitím zobrazovacích techník RTG, USG, CT. Po zhodnotení výsledkov sa zaznamenala progresia ochorenia. U pacientky bola zahájená onkologická liečba, bola hospitalizovaná, ale v priebehu terapie (február 2021) zomrela.
Prípad 3
35 ročná žena s diagnózou C 50 zhubný nádor prsníka. Pri potvrdení dg. Rovnako asi po roku (apríl 2019) postúpila vyšetrenie, zistila sa progresia ochorenia metastázy v kostiach, v pečeni, v pľúcach. Pacientka bola prijatá na kliniku a bola zahájená komplexná liečba. 2 mesiace (marec 2020) od ukončenia terapie pacientka zomrela.
Prípad 4
33 ročná pacientka s diagnózou Karcinóm prsníka. V čase potvrdenia diagnózy (apríl 2015) bola dojčiaca matka. Pacientka mala odporučenú chirurgickú liečbu- chirurgický výkon zachovávajúci prsník. A po zotavení jej bola indikovaná adjuvantná pooperačná chemoterapia a rádioterapia. Pacientka však naďalej odmieta cielenú onkologickú liečbu, lieči sa prírodnou, alternatívnou liečbou. V januári 2016 pre výraznú anémiu, ktorá bola zistená po laboratórnom vyšetrení, na základe subjektívneho pocitu pacientky, udávala zvýšenú únavu, závrate, súhlasila s podaním Erymasy, ktorá jej bola aplikovaná 2x. Následne bola, prijatá na interné oddelenie pre stredne ťažkú anémiu. Po úprave stavu súhlasí s liečbou. Vo februári 2016 prijatá na kliniku, kde jej bola aplikovaná rádioterapia. Zároveň, ale využíva alternatívnu liečbu - dostávala energiu cez telefón od liečiteľa. Stravu si upravovala sama. Jedla nemocničnú a domácu stravu, ktorú jej prinášali rodinní príslušníci. Liečba bola úspešná. V roku 2017 po vyšetrení a PET/CT boli popísané štrukturálne zmeny charakteru fibrotickej prestavby stenokostálneho spojenia, bez prítomnosti recidívy. Diagnostický záver - remisia.
tags: #dieta #zo #zdravotnym #postihnutim #ryby