Diabetes mellitus je chronické ochorenie, ktoré významne ovplyvňuje metabolizmus cukrov v tele. Táto porucha je spôsobená nedostatočnou produkciou inzulínu a zníženou citlivosťou buniek na tento hormón. V dôsledku týchto faktorov dochádza k zvýšeniu hladiny glukózy v krvi, čo vedie k hyperglykémii.
Hyperglykémia a jej Dôsledky
Mierne zvýšená hladina glukózy v krvi nemusí byť sprevádzaná žiadnymi zjavnými príznakmi. Avšak, s postupným zvyšovaním glykémie sa začínajú objavovať rôzne zdravotné ťažkosti, ako sú časté močenie, nadmerný smäd, únava, celková slabosť, znížená výkonnosť, mravčenie alebo tŕpnutie dolných končatín, zhoršený zrak a urogenitálne infekcie. Pri výrazne zvýšených hladinách glukózy v krvi môže dôjsť k úbytku hmotnosti, pričom diabetik môže schudnúť aj 10-20 kg v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov.
Hoci mierne zvýšené glykémie nespôsobujú okamžité ťažkosti, ich dlhodobé pretrvávanie poškodzuje organizmus. Postupne sa vyvíjajú chronické komplikácie diabetu, ako je poškodenie nervových vlákien na dolných končatinách, diabetické ochorenie obličiek a poškodenie očnej sietnice. Pokročilou komplikáciou diabetu je syndróm diabetickej nohy, ktorý môže viesť až k amputáciám dolných končatín.
Prevencia a Liečba Diabetu
Aby sa predišlo nežiaducim dôsledkom diabetu, je dôležité čo najlepšie liečiť hyperglykémiu a ostatné rizikové faktory, ako je vysoký krvný tlak a vysoká hladina cholesterolu. Okrem medikamentóznej terapie zohráva významnú úlohu aj úprava životného štýlu a stravovacieho režimu.
Racionálna Výživa u Diabetika
Racionálna výživa u diabetika by mala spĺňať dve základné kritériá: zabezpečiť primeraný energetický príjem a mať primerané zloženie. Primeraný príjem energie znamená u diabetika s optimálnou hmotnosťou také množstvo energie, ktoré zodpovedá jeho energetickému výdaju.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Energetická Bilancia
Celková denná spotreba energie zahŕňa bazálny a pracovný metabolizmus. Bazálny metabolizmus predstavuje energiu potrebnú na vykonávanie základných životných funkcií a činnosť orgánov. Jeho hodnota stúpa so zvyšujúcou sa hmotnosťou a výškou, klesá so stúpajúcim vekom a závisí aj od pohlavia. Energia potrebná na bazálny metabolizmus vychádza približne na 20-25 kcal na 1 kg telesnej hmotnosti.
Hodnota pracovného metabolizmu závisí od stupňa fyzickej aktivity. V prípade sedavého zamestnania a bežného pohybu predstavuje približne 30 % bazálneho metabolizmu. Pri stredne náročnej fyzickej aktivite je to medzi 30-50 % bazálneho metabolizmu, pri náročnej fyzickej aktivite 50-75 % a pri extrémnej fyzickej záťaži to môže byť 100 % aj viac z hodnoty bazálneho metabolizmu.
Energetický deficit v prípade potreby zníženia telesnej hmotnosti by mal byť okolo 250-750 kcal denne.
Kvalitatívne Zloženie Stravy
Okrem primeraného množstva energie je dôležité aj zloženie stravy. Tá by mala obsahovať kvalitné zdroje všetkých živín - makronutrientov aj mikronutrientov. Medzi makronutrienty patria cukry (sacharidy), bielkoviny a tuky.
Sacharidy
Sacharidy sú významným zdrojom energie pre telo. Rozdeľujeme ich na jednoduché a zložené. Jednoduché sacharidy sú obsiahnuté v ovocí, mlieku a mliečnych výrobkoch, sladených nápojoch a ďalších potravinách s pridaným cukrom. Po konzumácii sa rýchlo vstrebávajú do krvi, čo vedie k výraznejšiemu vzostupu glykémií. Zložené cukry sa musia v tráviacom trakte najskôr rozštiepiť na jednoduché, preto zvyšujú glykémie pomalšie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nevhodné sú rafinované cukry, ktoré sa nachádzajú v sladených nápojoch, potravinách s pridaným cukrom, bielom pečive a bielych obilninách. Na posúdenie toho, ako rýchlo a ako významne daná potravina zvyšuje hladinu glukózy v krvi po jedle, slúži glykemický index (GI) a glykemická nálož (GL).
Glykemický index je číslo, ktoré informuje o tom, ako rýchlo stúpa hladina glukózy v krvi po požití 50 g sacharidov v danej potravine v porovnaní s požitím 50 g glukózy. Glykemická nálož zohľadňuje obsah sacharidov v porcii danej potraviny. Čím vyšší je glykemický index a glykemická nálož, tým je rýchlejší a výraznejší vzostup glykémie po jedle.
Odporúča sa preferovať potraviny s nízkym glykemickým indexom (do 55). Konzumáciu potravín so stredným glykemickým indexom (56-69) je potrebné obmedziť. Ak takéto potraviny predsa len konzumujeme, je vhodné ich prijímať v menších porciách a kombinovať ich so zdravými tukmi, bielkovinami a zeleninou.
Pri sledovaní prijatého množstva sacharidov pomáhajú sacharidové jednotky (SJ). 1 sacharidová jednotka predstavuje 10 g sacharidov. Počítanie sacharidových jednotiek sa odporúča predovšetkým pacientom, ktorí majú v liečbe prandiálny inzulín - podávajú si inzulín ku jedlu.
Vláknina
Dôležitou súčasťou racionálnej výživy je vláknina. Označujeme ňou nevstrebateľné sacharidy, ktoré prechádzajú tenkým črevom nezmenené do hrubého čreva a tam sú metabolizované baktériami črevnej flóry a zväčšujú objem stolice, čím urýchľujú vyprázdňovanie. Vláknina má priaznivý efekt na kontrolu glykémie a tukov, znižuje úmrtnosť a redukuje kardiovaskulárne a onkologické riziko. Je obsiahnutá v zelenine, ovocí, celozrnných potravinách a strukovinách. Odporúčaný denný príjem je 20-35 g, minimálne 14 g na 1 000 kcal prijatých potravou.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Náhrady Cukru
Osobitnou kategóriou sú náhrady cukru, ktoré predstavujú menej nezdravú alternatívu rafinovaných cukrov. Ideálne je rafinované cukry eliminovať zo stravy bez toho, aby sme ich niečím nahrádzali, napríklad namiesto sladených nápojov piť čistú vodu. Ak je toto ale nereálny cieľ, je vhodnejšie konzumovať potraviny s náhradnými sladidlami, ktoré majú nízky glykemický index a teda nevedú ku vzostupu glykémie po jedle. Poznáme umelé sladidlá (aspartam, sacharin, acesulfam, cyklamát a sukralóza) a prírodné sladidlá.
Bielkoviny
Bielkoviny sú potrebné ako stavebné zložky organizmu, ale telo ich môže využiť aj ako zdroj energie. Odporúčaný denný príjem bielkovín je 1-1,5 g/kg telesnej hmotnosti, čo predstavuje 15-30 % celkového energetického príjmu. Ich zdrojom sú potraviny živočíšneho pôvodu ako mäso, ryby, morské plody, vajcia, mlieko a mliečne výrobky a potraviny rastlinného pôvodu - strukoviny, orechy a semená. Preferujeme mäso s nízkym obsahom tuku - hydina, biele mäso mladých zvierat, nízkotučné mliečne výrobky.
Zvláštnu pozornosť treba venovať konzumácii bielkovín pri obličkovom ochorení, ktoré je u diabetikov pomerne časté. V prípade ťažšieho postihnutia je potrebné znížiť príjem bielkovín na 0,8 g/kg denne.
Tuky
Najväčšiu energetickú hodnotu spomedzi všetkých živín majú tuky. Obsahujú nasýtené a nenasýtené mastné kyseliny. Príjem nasýtených tukov by mal predstavovať maximálne 10 % celkového energetického príjmu, pretože zvyšujú riziko obezity, diabetu a kardiovaskulárnych ochorení. Naopak, odporúča sa uprednostňovať nenasýtené tuky, keďže zlepšujú cholesterol, znižujú riziko diabetu a majú kardioprotektívny efekt. Nenasýtené mastné kyseliny sú obsiahnuté v rastlinných olejoch, semienkach, orechoch. Významným zdrojom omega-3-mastných kyselín sú morské ryby a morské živočíchy.
Odporúčaný denný limit cholesterolu je 300 mg. Organizmus si dokáže cholesterol vytvoriť, preto nie je nutné ho prijímať v strave. Zvýšená hladina cholesterolu v krvi je rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne ochorenia, keďže cholesterol sa ukladá v stenách ciev.
Mikronutrienty
Živiny prijímame v strave v malom množstve. Ak máme vyváženú stravu s obsahom kvalitných zdrojov živín a v dostatočnom množstve konzumujeme zeleninu a ovocie, naše telo prijíma dostatočné množstvo vitamínov, minerálov a stopových prvkov, preto nie je potrebné ich dodávať vo forme potravinových doplnkov.
Alkohol
Čo sa týka alkoholu, jeho mierna konzumácia nemá negatívny vplyv na manažment glykémií. Je absolútne zakázaný v tehotenstve, pri ochoreniach pečene, pankreasu, u pacientov s neuropatiou a so syndrómom závislosti od alkoholu. U ostatných skupín pacientov je mierny príjem alkoholu povolený, a to v množstve maximálne jeden drink denne pre ženy a dva drinky denne pre muža, pričom jeden drink predstavuje 350 ml piva, 1,5 dcl vína alebo 0,5 dcl tvrdého alkoholu. Aby sa znížilo riziko hypoglykémie, mal by sa alkohol konzumovať spolu s jedlom a pacient by si mal častejšie premerať glykémie.
Alternatívne Spôsoby Stravovania
V súčasnosti máme na výber mnoho spôsobov stravovania, ktoré sú považované za vhodné pre diabetikov. Okrem konvenčnej diabetickej diéty existujú ďalšie alternatívne diéty, ktoré sú pre diabetikov prijateľné. Patrí sem mediteránska strava, vegetariánska a vegánska diéta, diéta s nízkym a veľmi nízkym obsahom sacharidov, diéta s nízkym a veľmi nízkym obsahom tukov, DASH (Dietary Approaches to Stop Hypertension). Tieto diéty sa od seba líšia rozdielnym zastúpením základných živín, preferenciou alebo vynechávaním určitých druhov potravín. Aby boli vyvážené a obsahovali dostatočné množstvo všetkých potrebných živín, je pri nich dôležité dôsledné plánovanie stravy.
Konvenčná diabetická diéta ako aj alternatívne stravovacie modely majú niektoré princípy spoločné: zdôrazňujú dostatočný príjem neškrobovej zeleniny, nenasýtených mastných kyselín, minimalizujú príjem pridaných cukrov, minimalizujú príjem bielych obilnín, preferujú čerstvé, čo najmenej priemyselne spracované jedlá.
Životný Štýl a Chronické Ochorenia
S celkovým životným štýlom súvisí nielen to, ako vyzeráme, či trpíme nadváhou alebo obezitou, ale aj chronické ochorenia, ktoré spočiatku nebolia, preto ich nevnímame a možno aj ignorujeme, no môžu mať fatálne následky. Správnym a zdravým životným štýlom je možné predispozície chronických ochorení akými sú cukrovka, hypertenzia či vysoký cholesterol, znížiť alebo oddialiť.
Nadváha či obezita u detí by sme nemali podceňovať. Spája sa s ňou totiž 40-krát vyššie riziko rozvoja metabolických zmien vedúcich ku kardiovaskulárnym ochoreniam a cukrovke.
Prevencia Kardiovaskulárnych Ochorení
Ochorenia obehovej sústavy dlhodobo patria medzi najčastejšie príčiny smrti a hospitalizácií na Slovensku aj vo svete. Vysoký krvný tlak, čiže hypertenzia, vzniká často ako následok neriešeného problému nadváhy, obezity, zvýšeného cholesterolu či nesprávnej životosprávy. Hypertenzia ako jedna z najčastejších chronických chorôb je rizikovým faktorom pre mnohé ďalšie kardiovaskulárne ochorenia, napríklad pre srdcové zlyhávanie, mozgový infarkt, chronickú ischemickú chorobu srdca či infarkt myokardu. Je preto potrebné liečiť ju včas, aby sa zabránilo vzniku mnohých vážnych komplikácií.
Už pokles hmotnosti o 5kg môže priniesť preukázateľné zníženie krvného tlaku. Kampaň vyzýva celé rodiny, aby sa pri predsavzatiach zmeny životného štýlu či aktívneho pohybu podporovali navzájom. Kolektívna podpora zaručí lepšiu motiváciu, utuží vzťahy a pri vytrvalosti môže priniesť skutočné výsledky. Zmena životného štýlu a pohyb nie sú dôležité len pre tých, ktorí hypertenziou už trpia, ale aj pre deti a ľudí s nadváhou či genetickou predispozíciou ochorení krvného obehu.
Pacienti s hypertenziou by však okrem pravidelnej aktivity či správnej stravy mali vylúčiť alebo aspoň obmedziť príjem alkoholu, skončiť s fajčením či zredukovať príjem soli. Spomínaná úprava životného štýlu a pravidelná fyzická aktivita majú priaznivý účinok nielen na tlak krvi, ale aj na cholesterol.
Cholesterol a jeho Vplyv na Zdravie
Vysoká koncentrácia cholesterolu podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak, je veľmi zákerná. Nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti, fajčenie či zvýšený príjem nasýtených tukov v potrave sú dôvodom, pre ktorý hladina cholesterolu stúpa. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.
„Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Vysoká koncentrácia cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie: srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov,“ vysvetľuje MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., FESC.
Koncentráciu cholesterolu treba dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou. Mnohí pacienti, pri snahe zmeniť životný štýl, bojujú s mýtami, ktoré sa spájajú napríklad so stravovaním. Základom jedálnička pacientov s ochoreniami obehového systému by mala byť zelenina a ovocie, kvalitné bielkoviny, zložené sacharidy a primerané množstvo tukov. Pri ovocí a zelenine sa odporúča 4-5 porcií denne. V jedálničku vyváženého stravovania by mala byť zaradená prioritne hydina a ryby pred inými druhmi mäsa.
„Ak chceme znížiť kardiovaskulárne riziko správnou výživou, mali by sme sa vyhnúť konzumácii potravín s obsahom trans-foriem mastných kyselín a znížiť príjem nasýtených tukov, jednoduchých cukrov a soli, čiže obmedziť alebo až úplne z nášho jedálnička vylúčiť predovšetkým údeniny, vyprážané jedlá, ale aj sladené nápoje a potraviny s pridaným jednoduchým cukrom, slané pochutiny a iné priemyselne spracované potraviny.
Dyslipoproteinémia a Edukácia Sestrou
Intervencia v podobe edukácie sestrou pri dyslipoproteinémii (DLP) má nezastupiteľné miesto v celkovom manažmente dospelého pacienta. Základom je motivovať pacienta k liečbe, pri diétnych opatreniach znížiť príjem absolútneho množstva stravou prijatého tuku a zameniť ho za rastlinné tuky. Neoddeliteľnou súčasťou nefarmakologických opatrení je veku a zdravotnému stavu primeraná fyzická aktivita.
Úlohy Verejného Zdravotníctva
Definovať úlohy verejného zdravotníctva v prevencii aterogénnej DLP, vyhľadávať pacientov s DLP, zdôrazniť význam dostatočnej a účelnej liečby pri diagnostikovanom ochorení a eliminovať faktory negatívne ovplyvňujúce DLP formou individuálnej alebo skupinovej edukácie komunít, rodín či jednotlivca.
Rizikové Faktory Aterosklerózy
K hlavným rizikovým faktorom AS patrí práve DLP, artériová hypertenzia (AH), diabetes mellitus (DM) a fajčenie. Laboratórna diagnostika sa opiera o výsledky aspoň 2 odberov krvi po 12 - 14-hodinovom lačnení (povolená je voda a bezkalorické tekutiny) a rozmedzí 2 - 8 týždňov. Súčasťou diagnostiky musí byť komplexné vyšetrenie so znalosťou rodinnej a osobnej anamnézy, fyzikálne vyšetrenie (hmotnosť, výška, BMI, obvod pása, krvný tlak) a pátranie po prítomnosti primárnych aj sekundárnych prejavov DLP.
Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie ako srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek či poruchy erekcie u mužov.
Varovné Príznaky
Pri DLP nehrozí bezprostredne akútny stav, avšak z dlhodobého hľadiska môže byť pacient s aterogénnou DLP v budúcnosti ohrozený infarktom, cievnou mozgovou príhodou, ischemickou chorobou dolných končatín a pod. Preto je dôležité pacienta upozorniť na stavy vyžadujúce osobitnú pozornosť, väčšinou s potrebou konzultácie lekárom:
- Plošná bolesť alebo nepríjemný tlakový pocit na hrudníku alebo v netypických lokalitách, v trvaní vyše 20 minút, môže sa zmierňovať a zase zosilniť.
- Dýchavica, (pocit nedostatku vzduchu), nevoľnosť, vracanie, úzkosť.
- Tlaková alebo pálivá bolesť na ľavej strane hrudníka alebo v strede hrudníka/za hrudnou kosťou, ktorá sa môže šíriť smerom do ľavého ramena, sánky alebo chrbta, sťažené dýchanie, napínanie na vracanie, vracanie, studený pot, únava, točenie hlavy, strata vedomia.
- Porucha reči, ochrnutie končatín, pokles kútika, tŕpnutie polovice tela, vracanie, poruchy chôdze, dvojité videnie, poruchy vedomia, bolesť hlavy, napínanie na vracanie.
- Stavy bezvedomia.
- Po rôzne dlhej dobe chôdze potreba zastať, keď bolesti odznejú a pacient môže po pár minútach pokračovať ďalej, slabosť dolných končatín, chladná končatina (najmä v porovnaní s druhostrannou), zmeny farby kože (sfarbenie domodra), strata ochlpenia, nechtov, nemožnosť nahmatať pulz alebo sťažené nahmatanie na postihnutej končatine, vredy na predkolení, erektilná dysfunkcia.
Je potrebné pacienta alebo rodinu či podpornú osobu poučiť, aby v prípade pozorovania vyššie uvedených príznakov kontaktovali lekára.
Edukačná Intervencia Sestrou
Súčasťou preventívnej prehliadky po 40. roku života je vyšetrenie lipidov. Po diagnostike ochorenia má nasledovať edukácia ohľadom zmeny životného štýlu, ktorá zahŕňa zmenu stravovacích návykov, redukciu hmotnosti, zvýšenie pohybovej aktivity, zanechať fajčenie a pod. V ambulancii sa edukácia uskutočňuje prevažne individuálnou formou, ktorá má byť prispôsobená aktuálnemu psychickému, emocionálnemu a motivačnému stavu pacienta.
Cholesterol a jeho Typy
Cholesterol je životne dôležitý lipid zo skupiny sterolov nachádzajúci sa vo všetkých bunkách a krvi človeka. V ľudskom organizme sa ho nachádza cca 140 gramov. Je nevyhnutnou súčasťou bunkových membrán (90 %), nervových obalov, steroidných hormónov, žlčových kyselín (potrebných pre vstrebávanie tukov v čreve), prekurzorom vitamínu D. Do organizmu sa dostáva stravou alebo ho produkuje pečeň. Nakoľko sa nerozpúšťa vo vode, musí byť v krvi transportovaný pomocou „lodičiek -lipoproteínov (Lp)“ - Lp vysokej denzity (HDL) a Lp nízkej denzity (LDL). Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že cholesterol nachádzajúci sa v krvi je hlavným RF pre vznik a rozvoj AS s následným vznikom infarktu myokardu, náhlej cievnej mozgovej príhody, periférneho arteriálneho ochorenia dolných končatín.
HDL-cholesterol (HDL-C) sa označuje ako „dobrý“, jeho hlavnou úlohou je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene, odkiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa telo. Pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Vysoké hladiny sú asociované s nižšou úmrtnosťou na srdcovocievne ochorenia. Okrem stravovacích návykov sa na zvyšovaní HDL-C podieľa aj pravidelná, minimálne 30-minútová (postupne sa predlžujúca na 60 minút) denná pohybová aktivita.
LDL-cholesterol (LDL-C) je vo všeobecnosti považovaný za „zlý“ a predstavuje kritický RF pre rozvoj KV ochorení, nakoľko sa podieľa na vývoji AS a jej komplikácií. Hodnota LDL-C je najúčinnejším klinickým prediktorom rizika koronárnej AS, a preto je aj liečba DLP zameraná hlavne na zníženie koncentrácií LDL-C, čím sa zlepšuje funkcia endotelu, zabraňuje sa a spomaľuje sa progresii AS a bráni sa ruptúre AS plátov.
VLDL-cholesterol (VLDL-C) vzniká v pečeni, odkiaľ sa uvoľňuje do krvného obehu a transportuje hlavne TG na rozdiel od LDL-C, ktorý zase transportuje cholesterol. Zaraďuje sa medzi „zlé - škodlivé“ cholesteroly a podieľa sa na vzniku AS plátov v tepnách.
Triglyceridy patria medzi jednoduché tuky. Sú to estery mastných kyselín s glycerolom. Predstavujú hlavný energetický zdroj pre organizmus. Prijímajú sa buď potravou (exogénne), alebo sa tvoria z cukrov a bielkovín (endogénne). Patria medzi aterogénne súčasti krvi. Zníženie ich hladiny sa dosahuje pomocou dodržiavania správnej životosprávy s dodržiavaním pravidelnej fyzickej aktivity a úpravy stravy so zvýšením príjmu tzv. zdravých tukov, medzi ktoré zaraďujeme avokádo, olivový olej, semiačka a orechy.
Strava a Zmena Stravovacích Návykov
Zmena stravovacích návykov v praxi znamená:
- zníženie kalorického príjmu s cieľom dosiahnuť 5 - 10 % pokles hmotnosti
- príjem tukov by mal predstavovať 25 - 30 % denného energetického príjmu s redukciou príjmu nasýtených mastných kyselín (MK) na < 7 % denného energetického príjmu
Artritída: Zápalové Ochorenie Kĺbov
Artritída je ochorenie charakterizované zápalom, bolesťami a obmedzenou pohyblivosťou kĺbov. Môže ovplyvniť ľubovoľný kĺb v tele, najčastejšie však postihuje kĺby rúk, kolien a ramien. Typické príznaky zahŕňajú bolesti kĺbov, opuchy, začervenanie a obmedzenú mobilitu.
S viac ako 100 rozličnými formami, artritída prichádza v mnohých podobách, každá s vlastnými príčinami a spôsobmi liečby. Často sa tiež pozoruje obmedzenie pohyblivosti kĺbu a môže dôjsť k začervenaniu kože v jeho okolí. V prípade reumatoidnej artritídy môžu byť príznakmi tiež únava a znížený apetít v dôsledku zápalovej reakcie imunitného systému.
Príčiny Vzniku Artritídy
Faktory ako infekcia alebo poranenie kĺbu môžu urýchliť prirodzený úbytok chrupavky. Reumatoidná artritída (RA) je iný typ artritídy, ktorý sa vyskytuje, keď imunitný systém tela zaútočí na vlastné tkanivá, vrátane kĺbov.
Liečba Artritídy
Liečba artritídy sa zameriava na zmiernenie bolesti, ochranu kĺbov pred ďalším poškodením a zlepšenie funkcie a mobility.
- Analgetiká: Tieto lieky znižujú bolesť, ale neovplyvňujú zápal.
- Nesteroidné protizápalové lieky: Pomáhajú nielen znižovať bolesť, ale aj obmedzujú zápal v kĺboch.
- Kortikosteroidy: Tieto silné protizápalové lieky môžu byť predpisované na rýchle zmiernenie zápalu.
Dôležité je včasná diagnostika a prispôsobený liečebný plán, ktorý zohľadňuje individuálne potreby pacienta. Zásadnou súčasťou je zdravá strava, ktorá by mala obsahovať množstvo antioxidantov, napríklad v podobe čerstvého ovocia, zeleniny a bylín. Cvičenie je nevyhnutné pre udržanie flexibility kĺbov.
tags: #dieta #zo #zdravotnym #postihnutim #koncatinami #ryby