Zdanlivo nespojiteľné, predsa možné. Techniky rozvoja intuície a videnia bez očí si získavajú čoraz väčšiu pozornosť. Niektorí hľadajú potvrdenie svojich pozitívnych predpokladov, iní sa chcú presvedčiť o opaku. Cieľom tohto článku nie je teoretizovať, ale preskúmať skúsenosti ľudí, ktorí sa s touto metódou stretli, a ponúknuť rôzne pohľady na túto kontroverznú tému.
Skúsenosť skeptika
Autorka, od narodenia silná skeptička, ktorá neuverila ničomu, čoho sa nedotkla, podedená po ockovi, zažila prvú mimozmyslovú skúsenosť na vysokej škole. Priamy kontakt "skeptika" s jemnou realitou inej dimenzie zmenil jej pohľad na svet. Táto skúsenosť ju pripravovala na ďalšie skúšky a otvorenejší pohľad na veci.
Kurz videnia bez očí pre deti
Ďalšou príležitosťou posunúť svoje hranice bol kurz videnia bez očí pre deti u zahraničnej lektorky, ktorý absolvoval jej syn Borisko. Výsledok bol ohurujúci - Borisko sa začal prechádzať po dome v zastriekaných lyžiarskych okuliaroch a vykonával v nich bežné činnosti - utieral riad, skejtoval na ulici, písal úlohy, hral na klavíri. Autorka, ako mama, to sledovala a pozorovala. Občas sa v nej ozval starý skeptik, ktorý neveril.
Začali sériu pokusov. Borisko jej ukazoval, čo kde vidí, napodobňoval ju, čo robí, vyhľadal na obrázku to, čo mu povedala, prečítal odstavec z knihy. Keďže sa v tom čase venovala One brainu a pripravovala semináre, rozhodla sa po pár dňoch pribrať do svojho portfólia aj túto novú tému - rozvoj intuície a videnia bez očí.
Odvtedy naučila "vidieť bez očí" už takmer 1000 detí na Slovensku. Zážitky boli neskutočné, výsledky ohurujúce. Začali sa jej ozývať maminy detí, ktoré kurz absolvovali s tým, aké nové veci sa v ich deťoch začali odkrývať. Maťko radí rodičom, kam majú ísť zaparkovať.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prínosy techniky videnia bez očí
Technika videnia bez očí nie je samoúčelná. Jej zmyslom nie je vidieť bez očí, ale vytvoriť v mozgu množstvo nových prepojení, a to v rôznych centrách. Vnímanie dieťaťa, spracovávanie informácií, uvažovanie aj rozlišovanie sa potom stávajú oveľa výraznejšie a jasnejšie.
Štatistiky a skúsenosti lektorov tejto techniky na celom svete ukazujú, že výrazné zlepšenie prichádza predovšetkým v oblasti intuitívnych vnemov, vo vizualizácii a koncentrácii. Ďalším prínosom zvládnutia techniky je rozšírenie obzorov a posunutie hraníc. Sú to práve hranice mysle, ktoré človeku umožnia túto techniku zvládnuť alebo nie. A to nielen na vedomej úrovni. Podvedomé bloky a presvedčenia môžu byť oveľa deštruktívnejšími, ako si myslíme.
Ľudský mozog miluje výzvy. Rád plní úlohy, ktoré mu zadáme. Akonáhle mu dáme úlohu, ktorú nevie hneď splniť, hľadá možnosti, ako ju vyriešiť a intenzívne „procesuje“. Stimuláciou mozgu nejakou úlohou sa vytvárajú nové prepojenia medzi neurónmi za pomoci proteínov, ktoré telo vyprodukuje na tento účel. Prepojenia vznikajú v rôznych centrách, preto aj následné výsledky cvičenia v nepriehľadnej maske sú také vzrušujúce a zasahujú rôzne oblasti kognitívnych funkcií aj intuitívnych schopností.
Podvedomé bloky a presvedčenia
Na seminári Marka Komissarova na tréning videnia bez očí v Bratislave sa pred niekoľkými rokmi zúčastnilo asi 15 dospelých zo Slovenska. Autorka bola medzi nimi. Väčšina z nich techniku zvládla, ale u niektorých boli podvedomé vzorce také silné, že sa to nenaučili. Ani v tomto prípade si však netreba zúfať. Nie je to jediná technika na zvyšovanie kapacity nášho mozgu. A samozrejme, je potrebné začať pracovať predovšetkým na čistení svojho podvedomia, kde sa ukrýva obrovská hora nevyriešených emočných a mentálnych blokov.
Videnie bez očí ako zmena optiky
Videnie bez očí nie je cirkusové číslo, nie je to o predvádzaní sa pred kamarátmi a známymi. Je to o zmene optiky. Mojou najobľúbenejšou technikou na sebarozvoj sa v posledných rokoch stala hlavne meditácia a modlitba. Uvedomujem si však hodnotu každej techniky, ktorá posunie hranice človeka. Preto v škole intuície ponúkame deťom a dospelým množstvo techník na svoj vlastný rozvoj a získanie uvedomení.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prípad chlapčeka bez očných nervov
Najväčší zážitok som však ako lektorka intuície a videnia bez očí mala z jednej situácie. Prišla za mnou mamina so 4-ročným chlapčekom, ktorý sa narodil bez očných nervov. To znamená, že z očí mu nevedú nervové vlákna do mozgu. Majko nikdy nevidel. Inak veľmi živé a roztomilé chlapča. Nasadili sme mu nepriehľadnú masku, akože to je zázračná maska superhrdinu, v ktorej sa zjavuje svetielko… O chvíľočku už chlapček s istotou rozoznával svetlo od tmy.
„Vyskúšame farby“, hovorím si v duchu a prikladám farebné priehľadné fólie pred masku. „Jééééj!!!“ zajasá drobček. „Majko, čo sa ti tam tak zapáčilo?“ Chlapček to nevedel pomenovať, nikdy predtým nič také nevidel. ešte včera pred deviatou večer som musela ísť zháňať fólie :). Majko sám mi povedal, že mu mám pustiť dlhú pesničku, kým bude doma iba s tatinom, a mám ísť kúpiť fólie, aby sme mohli „svetielkovať“. Jemu sa to páčilo, sám to chce robiť. Doma sa už na to pýtal a večer ma hladkal po líci a pýtal sa ma, či aj Teba môže takto pohladkať.
Výskum v oblasti videnia bez očí
Prečo sa teda táto technika nepoužíva pri pomoci nevidiacim, resp. zrakovo postihnutým ľuďom? Prečo sa ešte vedecká obec neodvážila začať dôsledný a dlhodobý výskum v tejto oblasti? Osobne poznám niekoľko zrakovo postihnutých ľudí, ktorým sa podarilo usilovným tréningom tejto techniky zlepšiť kvalitu svojho života. My osobne sme už začali pracovať na jednom výskume v tejto oblasti, ktorého výsledky zverejníme, keď bude ukončený. Toto je však téma, ktorá presahuje jeden malý výskum.
História a staroveké zmienky
Existujú o nich záznamy v starých textoch. Už 600 rokov pred Kristom sa Patandžali zmieňoval o týchto schopnostiach - „sidhi“ vo svojom diele Jogasutry. Ale v tomto článku nejde o to, aby sme niečo dokazovali, milí čitatelia. Ide o to, ako to pojmeme my… nakoľko sme ochotní posunúť hranice svojho vnímania, otvoriť sa novému, otvoriť sa životu. Životu s veľkým Ž, tomu univerzálnemu vedomiu, ktoré je nad všetkým.
Experimenty a neuropsychologický pohľad
Pred pár rokmi bol v Taliansku uskutočnený zaujímavý experiment. Vykonal ho profesor neuropsychológie Elio Konte, odborník na perceptívno-kognitívnu psychológiu. Experiment spočíval v tom, že pozorovanej osobe boli do nepriehľadnej masky namontované minikamery, ktoré sledovali činnosť očí. Zároveň bol prístrojom sledovaný zrakový nerv a jeho výkon v čase experimentu, teda pri videní bez očí. Pozorovaná osoba mala čítať z obrazovky náhodne generované číslice, zároveň prístroj meral všetky zmeny činnosti zrakového nervu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Význam zmyslového poznávania
Nad tým, že sa pozeráme a vidíme, zvyčajne príliš nerozmýšľame. Sú to všedné a automatické činnosti. Autori knihy nám však predstavujú zrak ako úžasný zmysel, vďaka ktorému nielenže nenarážame do vecí, ale aj poznávame rozmanitosť sveta, objavujeme jeho krásu a môžeme komunikovať s inými ľuďmi. Kniha obohacuje faktické poznanie o hodnotovú dimenziu.
Odbúravanie stereotypov a predsudkov
Čitateľ si prostredníctvom knihy uvedomí, že nie všetci vidíme rovnako. Aj medzi jedincami so zdravým zrakom existujú rozdiely v tom, čo sú ich oči schopné zachytiť, ako si to, čo vidia, vysvetľujú a ako pracuje ich obrazotvornosť. Toto zistenie pomôže dieťaťu akceptovať inakosť a pozrieť sa na svet pohľadom tých, ktorí majú so zrakovým vnímaním nejaké ťažkosti - či už je to slabozraký spolužiak alebo nevidiaca osoba v ich okolí. V knihe sa okrem poznatkov z optiky, biológie a psychológie objavujú aj zaujímavosti z iných oblastí. Deti sa v nej môžu dočítať napríklad o histórii výroby zrkadiel či kurióznych typoch „okuliarov“, ktoré sa používali v minulosti.
Divoký rok: Pohľad do sveta autistického tínedžera
Kniha Divoký rok s podtitulom Denník mladého prírodovedca, od 14-ročného Daru McAnultyho, taktiež s poruchou autistického spektra, umožňuje nahliadnuť do sveta, myslenia, cítenia a špecifík tohto výnimočného chlapca a ponoriť sa do jeho silného prežívania prírody a každodenných radostí, obáv a úzkostí. Dara si značí svoje pozorovania prírody v záhrade, v areáli školy, na prechádzkach a na výletoch s rodinou. Denník „zaznamenáva pohyby môjho sveta od jari do zimy, doma, v prírode, v mojej hlave“.
Dara a jeho rodina tvoria vlastný svet, akúsi bublinu, v ktorej sa navzájom chránia, podporujú, starajú jeden o druhého a o prírodu. Kniha je teda aj pohľadom do fungovania takejto rodiny - Dara opisuje, ako spolu plánujú, rozhodujú sa, tešia sa zo svojej spoločnosti a z prírody, ale aj spoločne riešia záchvaty úzkosti a hnevu.
Darove zápisky sú plné pozorovaní vtáčikov a rôzneho hmyzu - ich výzoru a správania - s citom pre detaily a neobyčajné obrazy. Viac ako Dara aktivista je v knihe prítomný Dara milovník a pozorovateľ prírody. Nepovažuje sa za posla konca sveta. Každý deň okolo seba v prírode vidí toľko krásy, že to považuje za privilégium. Príroda je pre neho aj útočiskom, miestom na rozjímanie a zdrojom energie, keď sa cíti vyčerpaný či podlieha úzkostiam.
Na autorovom štýle ani jazykových schopnostiach necítiť, že knihu napísal ako 14-ročný. Kompozícia je vyvážená - opisy prírody sa striedajú s úvahami a spomienkami, prírodné pasáže s rodinnými a osobnými. Darovu mladosť však cítiť v istej naivite a idealizme jeho pohľadu na svet, takým príznačným pre tento vek, ktoré však knihe vôbec nie sú na škodu a čitateľovi môžu pripomenúť „detské nadšenie“, ktoré „mnoho deciek, čo poznám, stratilo ešte skôr, ako mali osem či deväť“.
Dievča, ktoré nevedelo nenávidieť: Príbeh preživšej z Osvienčimu
Medzinárodný bestseller Dievča, ktoré nevedelo nenávidieť od Lidie Maksymowicz, ktorá prežila Osvienčim, je príbehom o prežití a odpustení. Ako trojročná prežila sadistické experimenty doktora Mengeleho v detskom bloku. Po oslobodení tábora stratila matku, ktorá bola považovaná za mŕtvu. Lidia bola adopciou prijatá poľskou rodinou a neskôr zistila, že jej biologickí rodičia žijú v ZSSR. Jej príbeh oslovil ľudí po celom svete a má poslanie pripomenúť holokaust. Lidiin silný príbeh má poslanie pripomenúť holokaust, aby pravda nikdy nezmizla.
Kráčanie so zatvorenými očami: Duchovný príbeh o dôvere v Boha
Keď sa mladá aristokratka Ružena z Cressy po rodinnej tragédii a strate domova ocitne sama v bezútešnom Paríži, zostáva jej jediné - dôvera v Boha. Vo svete, ktorý je hluchý k bolesti a slepý k cnosti, musí čeliť poníženiu, neistote a existenčnému zápasu. Vstupuje do sveta chudoby pod menom Mária Durandová a ako slúžka v dome novozbohatlíckej rodiny čelí ľahostajnosti, ponižovaniu i skrytej nenávisti. Uprostred skúšok objavuje hlboký zmysel obety a pravú silu viery. Jej mlčanie sa v hlbokom vnútornom zápase o zachovanie dôstojnosti stáva modlitbou a jej služba tichým svedectvom. Tento duchovný a dojemný ľudský príbeh rozpráva o duši, ktorá sa rozhodne kráčať so zatvorenými očami - nie zo strachu, ale z dôvery a odovzdanosti Bohu. Lebo iba so zatvorenými očami možno vidieť to, čo je večné.
Rozprávky na dobrú noc: Pomoc deťom pri zaspávaní
Kniha zostavená spánkovou špecialistkou ponúka okrem rozprávok aj rôzne cvičenia, ktoré by mali deťom pomôcť pri zaspávaní. Pri menších deťoch môže nastať problém s cvičeniami, ktoré sú súčasťou každej rozprávky. Dieťa má zatvoriť oči, predstavovať si, čo mu rodič číta, uvoľniť svaly a podobne. Dôležité pri čítaní je, aby ste čítali monotónnym a upokojujúcim hlasom. Rozprávky sú napísané tak, že svojim spôsobom iba plynú. Nič vzrušujúce ani akčné sa v nich nedeje. To je zámer. Deti zostávajú pokojné a spolu s hrdinami z rozprávok zaspávajú.
O víle menšej ako makové zrnko: Bábkové divadlo pre najmenších
Inscenácia Martina Geišberga O víle menšej ako makové zrnko rozpráva príbeh z lesného prostredia, kde žijú víly a elfovia. Elfovia majú mimoriadne vyvinutý sluch a čuch, a preto sa môžu pohybovať so zatvorenými očami. Takto sa vyberie elfka Lála a elf Lulú hľadať svoju stratenú kamarátku, vílu Lily, ktorá dovtedy prebývala v lupeňoch kvetov. Lenže, Lily je taká malá, že ju ani vidieť nie je. Je menšia ako makové zrniečko a nájsť ju môžu iba podľa vône. Geišberg rozpráva o prírode, jej živloch a bytostiach s nádychom snového rozprávkového tajomna. Autor a režisér v jednej osobe imaginatívne situácie nielen vyvoláva, ale on do nich vťahuje aj detského diváka. Nechce sa uspokojiť iba s ich pasívnym prijímaním príbehu, usiluje sa, aby ho dieťa zmyslovo prežívalo. Citová stránka má v inscenácii dominantné postavenie. Je ukrytá nielen v samotnom texte a režijnej koncepcii, ale aj v prejave Márie Danadovej a Juraja Smutného, predstaviteľov elfov.
tags: #dieta #zo #zatvorenymi #ocami