Vzťahy v rodine sú komplexné a často ovplyvnené dynamikou, ktorá nie je vždy zrejmá na prvý pohľad. Jednou z takýchto dynamík je aj zneužívanie rodičovskej dobroty, ktoré môže mať hlboké psychologické dôsledky pre všetky zúčastnené strany. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty tejto problematiky, od manipulatívnych techník až po vplyv raného detstva na vzťahy v dospelosti.
Manipulácia: Vety, ktoré obchádzajú rozum a zasahujú srdce
Manipulácia je komplexný jav, ktorý sa prejavuje v rôznych formách a kontextoch. Väčšina z nás niekedy používa manipulatívne vety bez toho, aby sme si to uvedomovali. Na druhej strane sa tiež necháme zaťahovať do situácií a vzťahov, do ktorých sme sa vôbec nechceli dostať. Základný pocit spojený s manipuláciou je previnilosť, ktorú v nás manipulátor vyvoláva. Aby sme svoju vinu „odčinili“, urobíme to, čo po nás chce.
Charakteristika manipulátora
Manipulátor je typicky presvedčený, že jeho/jej pohľad na situáciu je jediný možný, pretože je najvýhodnejší. Všetky situácie a vzťahy sú o ňom/o nej. To, čo si myslia a cítia druhí, nie je dôležité. Narušenie môjho priestoru - fyzicky, emocionálne, alebo spirituálne - manipulátora nezaujíma.
Zraniteľnosť voči manipulácii
Najzraniteľnejšími osobami pre manipuláciu a využívanie sú ľudia s nízkou sebaúctou, ktorí ľahko podľahnú lichôtkam, ale uveria aj kritike. Často majú snahu za každú cenu druhému vyhovieť. Majú strach z odmietnutia, môžu častejšie ako iní ľudia prežívať pocity viny, úzkosti, obavy. Manipulátori môžu chcieť, aby ste prevzali zodpovednosť za uspokojovanie ich potrieb, takže nezostáva žiadny priestor pre splnenie tých vašich. Vedia, že majú dobrú šancu zatiahnuť vás do vzťahu, pretože ste láskavá, vnímavá, starajúca osoba. Môžu najprv živiť vašu dobrotu lichôtkami a zdôrazňovaním, aká úžasná osoba ste. V priebehu času ale chvály za tieto vlastnosti ubúdať.
Rozpoznanie manipulácie
Cítite v prítomnosti druhého vinu? Ak je opodstatnená, je vhodné priznať chybu a ospravedlniť sa. Manipulátor ale typicky vyvoláva u druhých vinu zo svojich pohnútok. Ak vlastne nerozumiete, prečo sa tak cítite, je možné, že ste práve manipulovaní. Pocit viny môže vznikať aj vyčítavým pohľadom ( „vy si nič nekúpite, keď ste si skúšala 5 párov topánok?“) Alebo inou neverbálnou komunikáciou. Ďalšou formou manipulácie môže byť ponižovanie, citové vydieranie, a pod.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Techniky manipulácie
Získavanie informácií: „Hovorte prví, aby som zistil, kto ste, a našiel vaše slabiny“. Mnohí obchodníci používajú túto techniku, aby vás spoznali. Tým, že sa vás v úvode pýtajú na všeobecné a zvedavé otázky, majú čas vytvoriť si základnú predstavu o vašom myslení a správaní, z ktorého potom môžu zhodnotiť vaše silné a slabé stránky.
Intelektuálna šikana: Zahltenie faktami a štatistikami. Niektoré osoby využívajú „intelektuálnu šikanu“ tým, že sa tvária ako experti, napr. v oblasti predaja a finančnej situácie, v odborných diskusiách i rokovaniach.
Časový nátlak: Časový nátlak pri rozhodovaní. Toto je častá taktika v oblasti predaja a vyjednávania. Manipulátor tlačí, aby ste urobili rozhodnutia skôr, ako ste pripravení.
Byrokracia: Zahltenie procedúrami a byrokraciou. Niektorí ľudia môžu používať administratívu a rôzne procesy na to, aby udržali svoju nadradenú pozíciu a vám skomplikovali život.
Ticho: Manipulácia tichom. Ak chcete poznať jednoduchý spôsob, ako rozlíšiť manipulátora od empatických ľudí, venujte pozornosť spôsobu, akým hovorí o druhých vo vzťahu k vám. Často bude hovoriť o vás za chrbtom rovnakým spôsobom, ako s vami hovorí o druhých.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dôležité je zamerať sa na to, čo človek robí a ako moc je to v súlade s tým, čo hovorí. Pozorujte ich bez toho, aby ste pre nich hľadali ospravedlnenia.
Typy manipulátorov a obrana proti nim
Rovnako ako môže byť toxický vzduch alebo voda, aj ľudia často dokážu poriadne otráviť svoje okolie. Šíria okolo seba negatívnu náladu a rozhodne to s vami nemyslia dobre. Čas od času môže každý vyvolať nepríjemnú atmosféru, pokiaľ mu nie je z akéhokoľvek dôvodu do spevu. Niektorí ľudia ale majú toxicitu takpovediac pod kožou a málokedy je ich správanie príznačné inými motívmi, než toxickými.
Toxické správanie
Je to s nimi ako na horskej dráhe. Jeden deň sú milí a nevedia, čo by bez vás robili. Ďalší deň sa bez zjavnej príčiny stiahnu, môžu pôsobiť protivne, smutne, chladne, s nevypovedanou výčitkou. Keď sa ich však spýtate, čo sa deje, dostane sa vám odpoveď „Nič.“ doložené takým vzdychnutím, zdvihnutým obočím alebo nepríjemným pohľadom. To citlivého človeka nenechá chladným a snaží sa skleslému náprotivku pomôcť, ospravedlňuje jeho podivné správanie a predovšetkým začne hľadať chybu u seba. A to je presne to, o čo toxickému človeku ide. Jednoducho zneužíva vašej dobrosrdečnosti a vysáva vašu energiu, ale nedáva nič späť. Ak ide o prípad, kedy ste zlú náladu zavinili naozaj vy, všetko sa dá vydiskutovať, ospravedlniť sa.
Ako sa prejavuje manipulácia
Vzťahová nerovnováha: Máte pocit, že do vzťahu prispievate iba vy, ale ten druhý nepremešká príležitosť, aby vám dal signál, že mu niečo dlhujete. Ubližuje vám, ale zároveň to berie ako pomoc. Robí to predsa kvôli vášmu dobru a vy si toho vôbec nevážite.
Skryté útoky: Tiež často pokladajú zdanlivo neutrálne otázky takým tónom, že ide vlastne o útok. Vetu typu: „Čo si dnes robil?“ možno vnímať ako príjemnú konverzáciu, ale aj ako výčitku, po ktorej by mohlo nasledovať: „Stavím sa, že nič. Ako obvykle…“ alebo „Stavím sa, že bol lepší ako ten môj. Ja som sa mal hrozne a ty sa ani nespýtaš…“. Pokiaľ na základe takto „nevinne“ mierenej otázky vznikne hádka, buďte si istí, že vo vyhrotenom momente povedia: „Veď ja som sa len pýtal, čo si dnes robil!“.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Projekcia emócií: Ich pocity sú vaše. Ide o istý druh projekcie. Ak sa hnevajú, môžu sa vyhnúť zodpovednosti za túto emóciu tým, že obvinia z negativity vás. Pravdepodobne budete zaskočení, pretože nič také nepociťujete. Začnete sa brániť a obhajovať a nakoniec budete možno naozaj nahnevaní, pretože ide o nevyrovnaný súboj a začínate sa do konfliktu zamotávať. Je preto dôležité si uvedomovať, ktoré emócie sú vaše a ktoré toho druhého.
Citové vydieranie: Keď dôjde na nejaký váš zámer, toxickí ľudia vás často postavia pred nepríjemnú dilemu - buď oni, alebo váš plán. Pričom nezabúdajú situáciu značne zdramatizovať a nepriamo vás prinútiť k prvej voľbe. Sú skrátka schopní počkať si na ten správny moment, kedy využiť citového vydierania. Typická veta je „Keby ti na mne naozaj záležalo, večer by si bol radšej so mnou ako s kamarátmi.“ Nezáleží pritom na tom, či sa s kamarátmi stretávate raz za týždeň, alebo raz za rok.
Kazenie radosti: Skazia vám každú radosť. Nech im oznámite sebalepšiu správu, nečakajte, že vás nechajú dlho sa z nej radovať. Na všetkom nájdu chybu a môžete si byť istí, že vám ju nezabudnú riadne „vmiesť“ do tváre. Povýšili vás v práci? No áno, ale toľko práce za také peniaze, to predsa ani nestojí za to… Týmto spôsobom sa snažia vás znížiť na svoju vlastnú úroveň.
Zveličovanie: Majú sklon ku zveličovaniu. „Nikdy mi nepomôžeš… Vždy si na mňa hrubá.“ Toxickí ľudia radi skresľujú a dramatizujú situáciu, len aby vás vydráždili do poriadneho konfliktu. Pritom také výhrady logicky nemôžu byť vo väčšine prípadov pravdivé. V takýchto situáciách nestojí dostať sa do konfliktu.
Samozvaní sudcovia: Sú samozvaný sudcovia. Trpezlivo čakajú na vašu chybu a ihneď vám ju vytknú. Nemusí ísť vlastne ani o chybu, stačí, keď nesúhlasia s vaším spôsobom života. Vznášaním kritiky alebo upozorňovaním na vaše chyby zámerne napádajú vaše sebavedomie.
Obrana proti toxicite
Od takých ľudí je dobré držať sa čo najďalej. Našťastie existujú spôsoby, ako sa im zdarne vyhnúť. A ak sa im nemôžeme vyhnúť, tak aspoň môžeme zvýšiť svoju odolnosť voči ich nezdravému pôsobeniu. Niekedy je to ľahké, inokedy to vyžaduje trochu tréningu a odhodlania.
Nebuďte ľahká korisť: Keď sa k vám niekto chová zle, aký mechanizmus stojí za tým, že si to necháte páčiť? Je to podvedomá túžba ľuďom vyhovieť alebo napríklad strach z vyvolania konfliktu? V situáciách, kedy narážate na osobu, s ktorou vám často nie je dobre, sa pokúste uvedomiť pozadie svojich pocitov: Prečo sa tak cítim? Časté kladenie tejto otázky vás môže priviesť k zisteniu, že problém nie je vo vás, ale v miere toxicity tejto osoby. Potom je dobré položiť si otázku: Potrebujem tohto človeka vo svojom živote? Ak nie, je radno rýchlo odísť.
Stavte na intuíciu: Ľudia majú často tendenciu ospravedlňovať nevhodné správanie druhých. Určite to nemyslel zle, prišiel som len vo zlý moment… Zrejme si neuvedomila, ako ma svojím gestom zranila - až jej vysvetlím, že mi to bolo nepríjemné, určite to nebude opakovať. Pravda je ale taká, že sa to opakovať bude. A vôbec nebude záležať na tom, ako veľmi vám to vadí.
Stanovte si hranice: Ak je vo vašom okolí toxická osoba, ktorej sa nemôžete tak úplne vyhnúť (kolega, sused, svokra atď.), je dôležité stanoviť si jasné a pevné hranice vášho vzťahu, cez ktoré nepôjde ani jeden z vás. Náznaky nestačia. Neznamená to, že by ste mali byť hrubí, netaktní alebo vyčítaví. Práve naopak. Dôležitý je predovšetkým asertívny a sebaistý postoj, nemusí však byť podávaný tvrdým a zraňujúcim spôsobom.
Nenechajte sa zmiasť: Toxické správanie sa často prejavuje skrze slová. Tá dokážu veľmi kruto zraňovať, ale toxický človek sa bude vždy obhajovať tým, že vám nič neurobil, že to bolo len pár nevýznamných slov. A práve tu je veľký háčik. Ak pristúpite na túto hru, je veľká šanca, že im to bude zakaždým prechádzať - vy budete nešťastní a oni sa budú neustále schovávať za vety typu "Veď som zase toľko nepovedal, si len precitlivená". Medzi toxické správanie patrí aj zveličovanie, bagatelizovanie, hovorenie poloprávd alebo zámerné upravovanie udalostí a následnej osočovanie: "Mal si sa opýtať priamo, ak si chcel poznať tento detail", čím vám zoberú všetky vaše karty. Preto je na mieste starostlivé vnímanie nielen formy, ale aj obsahu toho, čo ten druhý oznamuje.
Nebojte sa konfrontovať: Nielen skrze slová, ale často aj skrze správanie sa prejavuje ľudská toxicita. Môže ísť o prejavy, ako sú posmech alebo pasívna agresivita. O tomto svojom správaní veľmi dobre vedia a zámerne ho využívajú. A budú ho používať tak dlho, kým ich nebudete konfrontovať. Nemusí ísť hneď o hádku, často stačí vety typu: "Spôsob, akým so mnou hovoríš, ma rozčuľuje. Je tvojím cieľom ma naštvať?"… "Zdá sa mi, že vyzeráš znudene. Príde ti to, o čom hovorím, nedôležité?" Možno budete prekvapení, ako rýchlo vezmú spiatočku.
Striasť zo seba toxického človeka nemusí byť nič jednoduchého. Ak sa rozhodnete vymedziť proti toxickému správaniu, je celkom pravdepodobné, že dotknutá osoba nebude reagovať zrovna zmierlivo. Skôr naopak. Je dôležité si uvedomiť, že toxickí ľudia používajú svoje stratégie správania so špecifickým cieľom. Buď potrebujú mať kontrolu nad druhými, alebo znepríjemňovať život ostatným tak, aby na tom náhodou neboli sami horšie. Motívov ale môže byť celý rad a vždy platí, že ak už niekoho takého v živote máte a pristúpili ste na jeho hru, nebude sa z nej odchádzať hladko. Môžete očakávať ďalšiu dávku manipulácie, ohovárania alebo napríklad prekrúcania prebehnutých udalostí, čím vás dokáže veľmi cielene a hlboko zneistiť. V každom prípade to ale nie je dôvod na to, aby sme v takomto vzťahu zotrvávali.
9 typov manipulátorov a ich klasické vety
Jadrom manipulácie je veta "všetci, len ty nie …".
Diktátor: Silne presadzuje svoju vôľu s odvolávaním sa na tradíciu a autoritu. Môže trvať na stretnutí v priestore, kde má prevahu a kontrolu, napr. kancelária, dom, auto alebo iné miesto, kde pociťuje vlastníctvo a dobre priestor pozná (a vy nie). "Je mi jedno, čo ťa baví a nebaví."
Chudáčik: Rád by niečo urobil, ale nedostáva sa mu dostatočných síl, hrá sa na "hlupáčika". Zdôrazňuje svoje nedostatky a svoju menejcennosť. Nepríjemné úlohy nepočuje, alebo je zabudne. Predstiera, že nerozumie, čo sa po ňom chce.
Počtár: Robí vždy to, čo je pre neho najvýhodnejšie. Strieda taktiku biče a cukru podľa okolností, chová sa v očiach druhých nepredvídateľne.
Drsňák: Niektoré osoby zvyšujú hlas počas diskusií ako prostriedok agresívny manipulácie. Základným predpokladom je, že či budú kričať dostatočne hlasno, alebo ukazovať iné negatívne emócie, podriadite sa ich priania a dáte im, čo chcú. Agresívne hlas je pre zvýraznenie efektu často spojený s výraznou rečou tela, napr. "Vypadni a vráť sa, odkiaľ si prišiel, cudzinca tu nechceme!" "Tak ty si robila nadčas, jo?"
Brečtan: Zdôrazňuje svojou závislosť. Chce, aby sa o neho iní starali, a tak sa tvária bezmocne, bezbranne. "Prosím, zostaň tu, ja to bez teba nezvládnem, umrela by som od strachu." "A čo budem cez víkend jesť, keď tu nebudeš?"
Obetavec:
Mafián: Som tvoja záštita a ochranca, ale musíš mi slúžiť. Keď sa postavíš na vlastné nohy, zničím ťa. "Čoskoro je dostaneme na kolená."
Posledný spravodlivý: Neustála kontrola, kritika, zosmiešňovanie. Vyvolaním zlého pocitu vo vás získava psychologickú výhodu, nadradenú pozíciu. Čokoľvek urobíte, nikdy to nebude dosť dobré. Neponúka ale konštruktívne radu, pomoc ani riešenie. "Pozri sa, ako vyzeráš. Nedivím sa, že ťa z tej skúšky vyhodili." "Zase neskoro."
Ako sa brániť manipulácii
Keďže manipulácia zasahuje skôr emócie, než rozum, nie je ľahké zastaviť "toxický" pocit, ktorý v nás vyvoláva. Prvým a dôležitým krokom je rozsvietiť kontrolku "manipulácie" v našej mysli. Skúsme si v takej chvíli uvedomiť, že poznámka nepatrí nám, je len prostriedkom k cieľu manipulátora. Nie je nutné sa ospravedlňovať a vysvetľovať. Manipulatívna veta by mala po nás "stiecť". Môžete vyjadriť, že nerozumiete, na čo nevhodnú otázkou naráža (tomu nerozumiem… čo presne myslíš slovom…? Akú situáciu máš konkrétne na mysli …?). Manipulátorom nenapovedajte, nechajte ho podrobne vysvetliť, čo chcel povedať. Tiež je možné manipuláciu nahlas pomenovať a navrhnúť, aby sa rozhovor ďalej rozvíjal konštruktívne a bez úderov pod pás. Nestrácajte čas snahou obhajovať sa pred ľuďmi, ktorí vám nechcú porozumieť. Neplytvajte energiou, aby ste sa každému zapáčili. Pravidelne kontrolujte, čomu veríte.
Vplyv raného detstva na vzťahy v dospelosti
Citová väzba, pripútanie, alebo tiež anglické slovo „attachment“ vyjadrujú vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosť bábätka z prvého roku života môže významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr schopnosť vytvárať harmonické vzťahy.
Vzťah rodičov a dieťaťa počas tehotenstva
Vzťah rodičov a dieťaťa sa začína budovať už počas tehotenstva. Matkina nálada a výraznejšie emočné reakcie, sprevádzané biochemickými zmenami, sa krvou prenášajú na plod. Napríklad na zmyslové pôsobenie (hlas matky, tlak na brucho masážami apod.) reaguje ešte nenarodené dieťa v poslednom trimestri pohybmi a kopaním. Význam vzťahu rodičov k ešte nenarodenému dieťaťu dokladajú časté spontánne potraty u nechcených tehotenstiev. Vnútorné odmietnutie tehotenstva vtedy može vyústiť vo „vypudenie nechceného“ (Shaffer, 1989).
Štúdia "nechcených" detí
V známej štúdii uskutočnenej v Československu (Matejček et al., 2005) autori sledovali deti matiek, ktorým bola zamietnutá žiadosť o potrat. Túto skupinu 200 „nechcených“ detí potom porovnávali s deťmi rovnakého veku a socioekonomického pôvodu. Deti boli sledované od narodenia do svojich 29 rokov. Aj keď boli všetky pri narodení zdravé, „nechcené” deti boli v priebehu ďalších 9 rokov častejšie hospitalizované, mali horšie známky v škole, menej stabilný rodinný život, horšie vzťahy s vrstovníkmi a boli všeobecne dráždivejšie oproti deťom „chceným”. V porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali viac problematických vzťahov k sebe i okoliu. Ženy z tejto skupiny boli častejšie rozvedené a mávali už v skorom veku skúsenosť s prerušením tehotenstva.
Budovanie citovej väzby po narodení
Blízky kontakt s novorodencom v prvých hodinách po narodení môže zosilniť pozitívne pocity rodičov k dieťaťu. Pravá citová väzba sa ale buduje postupne z interakcií rodiča a dieťaťa až po prvých mesiacoch. Dôležitým prvkom v budovaní väzby je vytvorenie ritualizovaných činností a zvykov. Je potrebné, aby opatrovateľ citlivo reagoval na dieťa. Pokiaľ pri hraní hry napríklad bábätko odvráti hlavičku a tvári sa zmätene, naznačuje, že je toho naň priveľa. Rodič to vycíti a nechá dieťatku vydýchnuť, aby sa po chvíli zase vrátili k aktivite. Týmto spôsobom sa buduje vzťah a vzájomné porozumenie.
Kŕmenie a dotyk
Kŕmenie je pre dieťa silným zdrojom pozitívnych pocitov, ktoré prispievajú k budovaniu citovej väzby. Experiment Harlowa a Zimermana z roku 1959 však dokladá i význam iných zmyslových vnemov. Makaky boli oddelené od matiek v prvý deň života a ďalších 165 dní trávili v prítomnosti dvoch náhradných matiek. Obe matky mali tvár a telo vyrobené z drôtu, no jedna z nich bola obalená mäkkou látkou. Polovica mláďat bola kŕmená touto teplou, príjemnou náhradnou matkou, zvyšnú polovicu kŕmila nepohodlná drôtená „matka". Ukázalo sa, že opičky na drôtenej matke trávili čas len počas kŕmenia. Pokiaľ boli rozrušené alebo sa báli, ihneď utekali k látkovej matke. Význam tepla a dotykov popísali i Schanberg a Fieldová (1987, in Kassin, 2007). Autori robili u predčasne narodených detí masáž tela po dobu 10 dní a potom porovnali ich vývin s deťmi, ktoré nemasírovali. Obe skupiny pili rovnaké množstvo detskej výživy, ale masírované deti pribrali na váhe o 47% viac, boli živšie, aktívnejšie a koordinovanejšie. Nemocnicu opustili priemerne o 6 dní skôr. Podľa Fieldovej je dotyk cenným terapeutickým nástrojom - nielen pre predčasne narodené deti, ale aj pre deti a dospelých, ktorí sú „dotykovo deprivovaní“.
Emocionálna parentifikácia a jej dôsledky
Emocionálna parentifikácia je situácia, keď sa dieťa stáva emocionálnym rodičom svojho rodiča. To znamená, že dieťa preberá zodpovednosť za emocionálne potreby rodiča, čo môže mať negatívny dopad na jeho vývoj.
Prejavy emocionálnej parentifikácie
- Dieťa je častým svedkom rodičovských sporov.
- Je mediátorom medzi rodičmi, snaží sa zahladiť ich spory a hádky.
- Rodič sa dieťaťu zveruje so svojimi citovými záležitosťami a žiada od neho radu.
- Potomok je pre rodiča dôverníkom a slúži mu ako emočná podpora.
- Dieťa rodičia zaťahujú do diskusií o nevhodných témach.
Príčiny emocionálnej parentifikácie
Najčastejšou príčinou je to, že dospelý jednoducho nemá priateľov a ak ich aj má, netúži sa im zverovať. Alebo sa nechce, či nevie zdôverovať svojim rodičom. Potom si z dieťaťa nerobí len kamaráta, ale aj rodiča, bez ohľadu na vek dieťaťa. Ďalším prípadom je, že s partnerom má nefunkčný vzťah a robí si partnera z dieťaťa. Navonok môže tento vzťah vyzerať veľmi pozitívne, ale to, čo sa deje vo vnútri, je pre dieťa veľmi negatívne. Veľmi často je takto parentifikované najstaršie dieťa, prvorodené dieťa alebo to, ktoré prejavuje vysokú mieru empatie alebo je citlivejšie. A jeden z ďalších rizikových faktorov je aj to, keď dieťa žije len s jedným z rodičov.
Dôsledky emocionálnej parentifikácie
Ľudia, ktorí zažili takéto emocionálne zneužívanie, neskôr javia isté charakteristické správanie:
- Veľmi potláčajú svoje potreby a vychádzajú v ústrety iným.
- Majú veľmi nízku sebaúctu.
- Sú veľmi často nervózni, majú úzkosti alebo depresie.
- Často trpia obsedantno-kompulzivnou poruchou, sebapoškodzovaním, anorexiou a bulímiou.
- V mnohých prípadoch skĺzavajú k podobnému správaniu voči svojim deťom.
Ako zmeniť toto nastavenie
Podľa klinického psychológa Jaroslava Simona, takéto správanie rodiča voči svojmu dieťaťu veľmi často nie je zámerné. „Rodičia mnohokrát netušia, že takéto správanie je zlé. Veľmi často totiž niečo podobné zažívali od svojich rodičov,“ podotýka. Takéto správanie sa preto nechcene prenáša z generácie na generáciu. Pocity viny urobia väčšiu škodu. „Väčšinou títo ľudia zostávajú celý život v tejto naučenej pozícii. A toto nastavenie z pôvodnej rodiny ich negatívne ovplyvňuje. Je to pozícia, z ktorej je však možné a užitočné vystúpiť. Nikdy nie je neskoro, bez ohľadu na vek a bez ohľadu na to, či rodičia ešte žijú,“ odporúča Jaroslav Simon. Ak si matka alebo otec teraz uvedomili, že svoje dieťa takto neprimerane zaťažujú, mali by to zmeniť a nemali by mať pocit viny z toho, že to predtým robili. Pocitom viny voči dieťaťu by to ešte zhoršili. Zmena u rodiča je prvý krok. A až v druhom kroku je z toho celého vytiahnuť dieťa. To rodič bez odbornej pomoci sám nezvládne.
Energetickí upíri a zneužívanie dobroty
Energetický upír je osoba, ktorá zneužíva vašu dobrotu a vyvoláva vo vás nepríjemné pocity, akéhosi „násilného vysatia“ energie. Mnohí „upíri“ o svojom „dare“ vedia a s obľubou ho aj zneužívajú. Za energetického upíra môžeme označiť kohokoľvek z nášho okolia, ktorý v nás vyvoláva nepríjemné pocity z rôznych dôvodov. Osoba, ktorá sa označuje za energetického upíra vie vcelku dobre odhadnúť silu osobnosti druhej strany a vyberá si ju ako vhodnú obeť na zbavenie sa jemu nepríjemných vecí. Ide o zneužívanie dobroty iných, dalo by sa povedať toho, čo nás doma odmalička učia, teda že máme pomáhať iným, byť ku nim ústretoví a empatickí.
Ako sa brániť energetickým upírom
Ak máme pocit, že sme zneužívaní a správanie týchto upírov nám nevyhovuje, je potrebné, aby sme zmenili svoje správanie prostredníctvom sebapoznania a rozvíjania svojich obranných mechanizmov. Pre obranu proti energetickým upírom je dobré trénovať v sebe asertívne práva a schopnosti. Treba sa držať toho, že práva iného končia tam, kde začínajú moje práva a moje práva končia tam, kde začínajú práva iného, na čo nesmieme zabudnúť. Stanovovať hranice by sme sa mali učiť už od detstva, aby sa to dostalo do našich stereotypov a vzorcov správania. Prejavuje sa to už v ranom detstve, keď deti pri hraní nemajú problém povedať, ak mi nedáš túto hračku, nebudem sa s tebou hrať a zo strachu, že budem sám, mu túto hračku dám. Pritom sa vlastne učím tomu, že budem viac menej vo svojej budúcnosti v podriadenej pozícií. Ide vlastne o páchateľa a obeť, kde „páchateľ“ zvažuje a ohodnocuje svoju „obeť“ či je schopná sa ubrániť alebo nie, aby sa tak vyhol prípadnému neúspechu.