Každý rodič si želá, aby sa jeho dieťa vyvíjalo zdravo a správne. Sledovanie psychomotorického vývinu je preto prirodzenou súčasťou starostlivosti o dieťa. Akékoľvek odchýlky od bežného vývoja môžu vyvolať obavy a otázky. Tento článok sa zameriava na problematiku zaostávania vo vývoji detí, pričom sa dotýka rôznych aspektov, od príčin a prejavov až po možnosti intervencie a podpory.
Identifikácia skorých príznakov
Podľa rehabilitačnej lekárky, pediatričky a fyziatričky Marty Hodulovej, je dôležité, aby rodičia venovali pozornosť akýmkoľvek nápadným prejavom u bábätiek a v prípade pochybností vyhľadali pediatra. Medzi príznaky nesprávneho vývoja patria:
- Asymetrické používanie končatín (dieťa používa len končatiny na jednej strane tela, naťahuje sa za hračkou výlučne jednou rukou).
- Stuhnutosť a trhavé pohyby končatín.
- Neprirodzené zakláňanie alebo úklon hlavičky do jednej strany.
- Asymetria na tvári.
- Zvláštne zvukové prejavy pri dýchaní.
- Komplikované a namáhavé prijímanie potravy.
Klinická logopedička Adelaida Fábianová zdôrazňuje, že v psychomotorickom vývoji môžu zaostávať aj deti narodené v termíne, nielen predčasniatka. Rodičia by nemali vyčkávať a myslieť si, že dieťa je len lenivé a vyrastie z toho.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Fyzioterapeutka Zuzana Hejduková odporúča, aby neurológ posúdil, či dieťa zaostáva v pohybovom vývoji. Ak áno, rodič by mal čo najskôr navštíviť fyzioterapeuta. V centrách sa deti testujú formou hry, pričom sa snažia vyvolať určité pohybové prejavy zodpovedajúce konkrétnemu mesiacu vývoja.
Skúsenosti rodičov s intenzívnou rehabilitáciou
Skorú intenzívnu rehabilitáciu oceňujú aj mamy predčasne narodených detí. Príkladom je Daniel, narodený v 34. týždni tehotenstva, ktorý má znížený svalový tonus a oneskorený psychomotorický vývoj. Jeho mama Lucia s ním cvičí od ôsmeho týždňa, ale až komplexná intenzívna neurorehabilitácia priniesla väčšie zmeny. Po prvej rehabilitácii sa Daniel začal v ôsmich mesiacoch prvýkrát pretáčať na bruško a po druhej sa začal stavať na nožičky popri nábytku.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Eliška, narodená dva mesiace pred termínom, pri ambulantnom cvičení nenapredovala. Pokrok priniesla podľa jej mamy Jany raná intenzívna rehabilitácia. Každý pobyt priniesol úžasný pokrok, či to bolo sedenie, chodenie po štvornožky, stoj s oporou. Eliška stále motoricky zaostáva oproti rovesníkom, ale začína chodiť s oporou, čiže s barličkami, chodítkom alebo s pomocou rúk.
Intenzívna rehabilitácia a jej dostupnosť
Intenzívna komplexná rehabilitácia je nákladná a zdravotné poisťovne ju nepreplácajú. Poisťovne hradia len bežnú rehabilitáciu, kedy dieťa navštevuje odborníkov ambulantne. Intenzívna starostlivosť znamená cvičenie niekoľko hodín denne po dobu viac týždňov. Adelaida Fábianová hovorí, že so skorou intenzívnou rehabilitáciou môžu deti začať už od prvého mesiaca.
Rast a jeho význam pre vývoj
Nič nie je u detí také samozrejmé, ako to, že rastú. Od narodenia sledujeme dôležité centimetre, ktoré sú zrkadlom ich zdravia. Kým genetika spraví svoje a rozhodne o výške človeka, prvé roky rodičia a detskí lekári pozorne pozorujú smerodajné centimetre. Pritom nejde len o čísla v tabuľkách, rastové krivky porovnávané s rovesníkmi napovedia veľa. Pretože každý centimeter sa počíta…
Tri obdobia rastu
- Prenatálne obdobie: Vývoj dieťaťa sa pozorne sleduje počas deviatich mesiacov v tele matky. Veľkosť plodu môže ovplyvniť výživa matky, funkcia placenty, či niektoré prekonané infekcie.
- Obdobie po narodení do puberty: Hlavnú úlohu v raste hrá genetika a ovplyvňuje ho najmä rastový hormón. Dieťa rastie priemerne 5 - 7 cm za rok.
- Puberta: Rastový výšvih v puberte je vyvolaný predovšetkým pohlavnými hormónmi, ktoré produkujú dozrievajúce pohlavné žľazy ako aj zvyšujúcim sa vyplavovaním rastového hormónu.
Poruchy rastu a ich príčiny
O poruchu rastu ide vtedy, ak je jeho rastová rýchlosť vyššia, než by mala byť v danom veku. Za nižším vzrastom môžu byť poruchy štítnej žľazy, chronické ochorenia, ako napríklad celiakia, zápalové ochorenia čreva či problémy s obličkami alebo srdcom, ale aj mnohé ďalšie závažné diagnózy. Niekedy môže byť problémom, že sa u dieťaťa netvorí dostatok rastového hormónu, čo sa dá celkom účinne ovplyvniť liečbou.
Dôležité je na chorobu prísť čo najskôr, najlepšie v predškolskom veku a pred pubertou, aby hormonálna liečba zabrala. S malým zrastom súvisí aj defekt v SHOX géne, čo je príčina takzvaného familiárneho malého vzrastu, ktorý je dedičný. Dôjde k nemu vtedy, ak jeden alebo obaja rodičia sú veľmi nízkeho vzrastu. Zaostávanie za rovestníkmi v počte centimetrov sa prejaví najmä v období puberty, keď dochádza k pomalšiemu biologickému dozrievaniu organizmu. Nedostatočnú tvorbu rastového hormónu spôsobuje aj znížená funkcia štítnej žľazy alebo ak ho podmozgová žľaza produkuje málo. Príčinou zníženej tvorby rastového hormónu v podmozgovej žľaze, takzvanej hypofýze, sú vrodené chyby, ale aj získané poškodenia spôsobené úrazom, nádorom, či ožarovaním. Vo výnimočných prípadoch môže dôjsť aj k nadmernému rastu u detí, čo opäť okrem genetiky ovplyvňuje aj rastový hormón.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Príklad z praxe
Zuzankini rodičia si všimli, že ich dcérka je v škôlke najnižšia. Mala len 85 cm vo veku 4,5 roka. Jej tvárička bola nápadne guľatá, s vystúpeným čielkom, prominovalo veľké bruško, pri relatívne tenkých rukách a nohách. Lekárka zistila, že jej chýba rastový hormón.
Pomalší rast majú deti, ktoré trpia na vážne, chronické ochorenie. Veľmi často sa práve za zníženým rastom môže skrývať neznášanlivosť lepku, bielkoviny, ktorá sa nachádza v múke. Ak dieťa dostane diétu, ktorá je bez lepku, svoj rastový deficit rýchlo dobehne. Podobne za poruchou rastu sa môžu skrývať nerozpoznané ochorenia pečene a obličiek. Zle rastie aj dieťa, ktoré má ťažkú srdcovú chybu a jeho organizmus trpí nedostatkom kyslíka.
Grafomotorika a jej rozvoj
Grafomotorika je súbor zručností potrebných na plynulé a koordinované kreslenie a písanie. Zahŕňa koordináciu oko - ruka, jemnú motoriku, správny úchop ceruzky a držanie tela.
- 3-5 rokov: Dieťa sa učí kresliť kruhy, čiary a jednoduché tvary.
- 5-7 rokov: Dieťa sa učí kresliť zložitejšie tvary a písmená.
Nerozvinutá grafomotorika sa prejavuje pri každodenných činnostiach, a tak si celkom ľahko všimnete jej prejavy. Signálom nedostatočne alebo pomaly sa rozvíjajúcej grafomotoriky je aj nezáujem dieťaťa o činnosti, ktoré si vyžadujú prácu rúk. Má slabú koordináciu oko - ruka a ťažkosti s kreslením základných tvarov a línií.
Ako podporiť rozvoj grafomotoriky
- Kreslenie a maľovanie: Poskytnite dieťaťu rôzne kresliace a maliarske potreby, ako sú pastelky, fixky, farby a papier.
- Stolové hry: Rôzne hry napr.
- Vytvorte pre dieťa príjemné prostredie a nechajte ho kresliť a tvoriť tak, ako to samo cíti. Nekritizujte kresby, ale chváľte jeho snahu. Zapojte sa do spoločných aktivít, ako je kreslenie, omaľovánky, skladačky… Dovoľte deťom pomáhať pri rôznych prácach v domácnosti a sledujte, ako stále napredujú.
Mentálne postihnutie a možnosti intervencie
Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie (poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Príčiny mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie môže siahať do prenatálneho obdobia. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva - nebezpečná je napr. rubeola). Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi - dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím, dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr. Downov syndróm). Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu - narušenie rozvoja rozumových schopností - napr. úrazy hlavy, zápal mozgových blán, encefalitída. Existuje aj tzv. sociokultúrna retardácia - vplyv prostredia na intelektový vývin dieťaťa.
Stupne mentálnej retardácie
- Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50): Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší. IQ u dospelých zodpovedá mentálnemu veku 9 - 12 rokov.
- Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35): U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov.
- Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20): Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň základné schopnosti. Zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení.
Špecifiká osobnosti dieťaťa s mentálnym postihnutím
Príznaky vystupujú najzreteľnejšie v oblasti rozumovej ako obmedzenie, prerušenie alebo zastavenie vývoja. Navodzovanie podmienených reflexov a sťažené úmerne stupňu mentálnej poruchy. Pozornosť neúmyselná i úmyselná je nedostatočne vyvinutá, zameriava sa najviac na pudové potreby, poprípade na životné situácie. Prevláda netlmené napodobňovanie. Pamäť býva prevažne mechanická. Dieťa s mentálnou retardáciou si osvojuje všetko nové veľmi pomaly, len po mnohých opakovaniach, rýchlo zabúda osvojené a hlavne nedokáže včas využiť získané vedomosti a zručností v praxi. Príčina pomalého a zlého osvojovania nových vedomostí a zručností je predovšetkým vo vlastnostiach nervových procesov. Reč sa vyvíja úmerne s vývojom rozumovým. Deti majú spomalené tempo zrakového vnímania, potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu. Oblasť hmatového vnímania je u mentálne retardovaných najmenej postihnutá, výkony sa najviac približujú výkonom normálnych. Mentálne postihnuté dieťa má zníženú schopnosť produkcie predstáv, trpí stratou originality. Deti si oneskorene a obtiažne vytvárajú city. Dominujú city viažuce sa na uspokojenie biologických potrieb. Charakteristický je aj nedostatočný rozvoj vyšších citov, slabá diferencovanosť citových prejavov, značná impulzívnosť citových reakcií a znížená schopnosť neprejaviť navonok aktuálny citový stav. U mentálne postihnutých sa len oneskorene a s veľkou námahou formujú vyššie city ako je svedomie, cit povinnosti, zodpovednosti, zvedavosti. Je to vyvolané tým, že tieto city si vyžadujú spájanie citu často s myslením. U mentálne postihnutých jedincov do popredia vystupuje ovplyvniteľnosť, nekritické prijímanie pokynov a rád okolitých ľudí, absencia pokusov o overenie si, porovnanie týchto pokynov a rád s vlastnými záujmami a sklonmi.
Optimálna výchova mentálne postihnutých detí
Najvýznamnejší socializačný a výchovný činiteľ je pre deti s mentálnym postihom nepochybne rodina. Tá významnou mierou ovplyvňuje dieťa od jeho narodenia. Optimálna situácia pre všestranný vývin dieťaťa je v zdravej rodine, kde dominuje láska a zdravá náklonnosť k dieťaťu, trpezlivosť, vzájomné porozumenie a spoločný výchovný postup rodičov. Pohyb a hra neslúži len na jeho rozptýlenie, ale plní dôležitú funkciu aj pri rozvoji a vzdelávaní dieťaťa. Formou hry si dieťa oveľa ľahšie osvojí určité pohybové, zmyslové, či rečové návyky, ako pri prikazovaní pre dieťa bezvýznamnom. Správne zvolená hra dáva dieťaťu pocit zodpovednosti, dôležitosti a malých víťazstiev. Dieťa sa v hre môže realizovať, uplatniť svoje zručnosti, po prípade sa zdokonaľovať vo svojich nedostatkoch. Význam hry vo vývoji každého jedinca je teda nepopierateľný. Je dôležité nájsť si čas, venovať sa dieťaťu pri hre, pomáhať mu, usmerňovať a koordinovať ho. Hra nemá v živote dieťaťa náhradnú, zábavnú funkciu, ktorú bežne nadobúda v živote dospelého človeka. Dieťa sa nehrá preto, aby sa odreagovalo alebo pobavilo.
Čo robiť, ak máte pochybnosti?
Ak máte akékoľvek pochybnosti o vývoji svojho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom. Skorá diagnostika a intervencia môžu výrazne zlepšiť prognózu a kvalitu života dieťaťa.