Detská Kresba: Okno do Sveta Dieťaťa a Nástroj pre Rozvoj

Detská kresba je omnoho viac ako len čmáranice na papieri. Predstavuje fascinujúci prostriedok, ktorým dieťa komunikuje svoje pocity, myšlienky a vnímanie sveta. Je to forma sebavyjadrenia, ktorá môže odhaliť mnohé aspekty jeho osobnosti, emocionálneho prežívania a vzťahov. Detské kresby sú často oknom do vnútorného sveta dieťaťa - jeho emócií, myšlienok, obáv aj radostí.

Kresba ako Nástroj Komunikácie a Sebavyjadrenia

Dieťa komunikuje rôznymi spôsobmi - mimikou, gestami, slovami, ale aj kresbou. Práve prostredníctvom kresby deti vyjadrujú svoje vnútorné pocity. Podobne ako hra, aj kresba umožňuje deťom spracovávať zážitky, vyjadrovať pocity a fantázie. Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje, najmä ak ešte nevie rozprávať. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie. Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké, a naopak, kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.

Skúsenosti rodičov s detskou kresbou

Rodičia často zdieľajú svoje skúsenosti s detskou kresbou a jej vývojom. Mnohí si všímajú, že ich deti vedia nakresliť rôzne tvary, ako napríklad kolieska, slniečka, alebo dokonca autá, už v pomerne mladom veku. Iní rodičia zas hovoria o tom, že ich deti kreslenie veľmi nebaví a preferujú iné aktivity, ako napríklad tancovanie alebo hranie sa s hračkami.

Jeden rodič spomína: "Môj malý od dvoch rokov kreslí autá - nakreslí dva krúžky na ľavý a pravý spodný kraj papiera, spojí ich čiarou a hore nakreslí taký oblúk…najnovšie kreslí veľa krúžkov vedľa seba, tiež ich spojí a hore nakreslí akože kabínu…normálne sa to na auto podobá. .. tvár nakreslí tiež…tak by som chcela vedieť, či je to bežné alebo či je práve v kreslení šikovný…"

Ďalší rodič zdieľa: "Moja Sophi kreslenie vobec nebavi, skace, tancuje, hra sa so vselicim moznym. Ked uz chyti pero tak kresli take cmaranice iba, on tomu hovori burka. 🙂 A stale chce aby sme kreslili my, ona vyda rozkaz co mame nakreslit a to je vsetko. 🙂 😉"

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Tieto skúsenosti ukazujú, že každé dieťa je iné a má svoje vlastné záujmy a preferencie. Niektoré deti sú v kreslení šikovné a bavia ich, iné zas preferujú iné aktivity.

Tipy pre rodičov

Rodičia môžu podporovať svoje deti v kreslení tým, že im poskytnú vhodné podmienky a budú oceňovať ich tvorbu. Dôležité je nechať deti kresliť spontánne, bez obmedzení a pravidiel. Tento prístup pomáha deťom uvoľniť sa a užiť si proces tvorby bez tlaku.

Jeden rodič odporúča: "baby a rada by som Vám dala tip. Na www.pohadkar.cz su super vecernicky s nazvom Matysek - to je taký králiček, ktorý s lienkou učí deti kresliť, v každom dieli sa naučia napr. auto, žeriav, hasičské auto, šmykľavka - môj malý tieto rozpravky zboznuje."

Farby a Sila Čiar ako Ukazovatele Emócií

Jedným z prostriedkov vyjadrenia v detskej kresbe je farba. Ak deti používajú svetlé a teplé odtiene farieb (napríklad oranžovú a žltú), symbolizuje to pozitívne emócie (radosť, optimizmus). Ďalším parametrom pri diagnostike detskej kresby je sila čiar. Silné čiary signalizujú vnútorné napätie či hnev. Pestré farby signalizujú dobré emočné naladenie, predovšetkým teplejšie tóny. Studené a tmavé farby môžu značiť smútok. Dôležitý je aj spôsob vyfarbovania. S dozrievaním nervového systému súvisí aj pokrok vo vyfarbovaní. Dieťa musí byť schopné skoordinovať svoju rúčku so svojím videním (hovorí sa tomu vizuomotorická koordinácia) tak, aby neprechádzalo za čiaru. U starších detí tento jav poukazuje práve na problémy v tejto koordinácii.

Kognitívny Vývoj a Jeho Odraz v Kresbe

Kognitívny vývoj a kresba spolu veľmi úzko súvisia. Ak dieťa dobre chápe priestorové vzťahy, dokáže pomerne presne zachytiť proporcie a perspektívu. Vyvíja sa napríklad aj kresba ľudskej postavy.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Symbolika v Detskej Kresbe

Symboly zohrávajú už oddávna dôležitú úlohu vo výtvarnom prejave. Už v jaskynných maľbách sa objavuje bohatá symbolika. Aj detská kresba je plná symbolov. Deti ich často využívajú na vyjadrenie zložitejších myšlienok a emócií. Tieto symboly môžu byť univerzálne, alebo špecifické pre konkrétne dieťa.

Kresba Rodiny ako Projektívna Technika

Ide o projektívnu techniku, vďaka ktorej možno odhaliť, ako dieťa vníma svoje miesto v rodine. Významnú úlohu v nej zohráva umiestnenie postáv. Blízkosť jednotlivých členov rodiny môže naznačovať emocionálne väzby medzi nimi. Kľúčová je aj veľkosť postáv. Väčšie postavy spravidla odrážajú autoritu (rešpekt), naopak, menšie môžu naznačovať, že ich dieťa vníma ako menej dôležité alebo je táto osoba odsúvaná, či prehliadaná. Kresba môže okrem iného odhaliť aj stres či traumu, ktorú dieťa prežilo, hoci o nej nehovorí. Prostredníctvom kresby môžu deti vyjadriť to, čo nedokážu povedať slovami. Autoportrét či zobrazenie samého seba v detskej kresbe odráža, ako dieťa vníma samo seba. Umiestnenie postavy v priestore môže signalizovať mieru sebadôvery, ale aj pocit izolácie.

Psychologický Pohľad na Kresbu Domu

Podľa odborníkov sa v kresbe domu najviac projektuje vzťah k domovu, vzťahy medzi rodičmi, súrodencami. Najvhodnejšia je najmä pre deti predškolského a mladšieho školského veku, pretože radi sami od seba kreslia domov. Túto obľubu sa dá vysvetliť ako závislosť od domova a rodičov. Čiže kresba domu vypovedá veľa o osobnosti a charaktere dieťaťa, schováva v sebe početné symboly - rodinné zázemie či otvorenosť vonkajšiemu svetu. Okná aj dvere predstavujú jednoznačne komunikačný prostriedok. Dvere sú považované za sociálne schopnosti. Dvere otvorené znamenajú silnú potrebu citových väzieb. Okná predstavujú zase vzťahy s okolím. Uzatvorené okná alebo dvere bez kľučky, prípadne neprítomnosť cesty vedúcej k domu svedčí o uzavretosti dieťaťa alebo jeho prípadnej úzkosti, absencii hlbších citov či prejavov náklonnosti. Strecha symbolizuje myslenie a fantáziu.

Kresba ako Forma Terapie

Detská kresba neslúži len ako diagnostický nástroj, ale aj ako forma terapie. Deti totiž kresbou vyjadrujú zložité či potláčané emócie. Prostredníctvom kresby majú deti prístup k podvedomiu - rôzne emócie, obavy či konflikty môžu byť ukryté hlboko pod povrchom.

Gardnerova Teória Mnohonásobnej Inteligencie a Kresba

Teória amerického psychológa Howarda Gardnera sa zameriava na rôznorodé formy ľudskej inteligencie. Upozorňuje na to, že tradičné meranie inteligencie prostredníctvom IQ testov nezohľadňuje rôzne schopnosti a zručnosti. Jednou z foriem umeleckého vyjadrenia je kresba, ktorá úzko súvisí s niektorými druhmi inteligencie. H. Gardner ďalej zdôrazňuje dôležitosť kresby, ktorá podporuje symbolické myslenie a umožňuje deťom spracovávať zložitejšie informácie - tak vizuálne, ako aj emocionálne.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Ako Hodnotiť Detskú Kresbu Rodiny?

Kresba rodiny je metóda, ktorú používajú psychológovia, učitelia a sociálni pracovníci na diagnostiku dieťaťa a jeho rodiny. Deťom zadáme nasledovnú úlohu: Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej rodiny. Dôležité sú slová „život“ a celej“. Prvé pre istú voľnosť v rámci témy kresby a druhé slovo špekuluje o tom, že nenakreslenie niektorého člena rodiny je proti inštrukcií a teda nejde o náhodu, ale dôležitú správu.

Čo Je Možné Zistiť z Kresby Rodiny?

Na základe všímania si určitých znakov kresby dieťaťa viete zistiť, ktorého člena rodiny má dieťa najradšej či ktorého si vôbec nevšíma. Kresba rodiny je aj dobrým spôsobom ako prísť na to, či je dieťa v rodine týrané alebo zneužívané. Zistiť viete taktiež identifikáciu dieťaťa s niektorým z jeho rodičov, jeho postavenie v rodine či vzťah so súrodencami.

Ako Vytvoriť Ideálne Podmienky pre Kreslenie

Skôr, ako sa pustíte s dieťaťom do kreslenia, je dôležité, aby malo vytvorené ideálne podmienky, v ktorých sa bude cítiť bezpečne a bude chcieť spolupracovať. Odporúča sa začať úpravou miestnosti, kde bude práca s dieťaťom prebiehať. Dobré je zabezpečiť prirodzené denné svetlo, čiže premiestniť pracovný stôl so stoličkami k oknu.

Vývin Detskej Kresby podľa Veku

Detská kresba prechádza určitým vývinom a záleží na detských skúsenostiach a vývine intelektuálnych a motorických zručností. Kreslenie určitých tvarov, postáv alebo tém sa vyvíja rovnako individuálne ako každé dieťa, predsa však možno sledovať veľa typických prvkov, ktoré sa v jednotlivých fázach vývinu kresby objavujú.

  • 1 rok: Ročné dieťa začína spoznávať svet a zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu.
  • 2 roky: Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí a dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál.
  • 3 roky: Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
  • 4 roky: V štyroch rokoch začína byť kresba veľmi konkrétna, a to aj vrátane farieb. Dieťa kresbou komunikuje s okolím, odovzdáva okoliu tak svoje zážitky, spomienky alebo predstavy. Dieťa zvláde nakresliť menší kruh do veľkého a nakresliť krížik. Keď sa dieťa naučí kresliť základné tvary, začína kresliť panáčika. Najprv ide o človeka v tvare hlavonožca - postava je tvorená kruhom, ktorý predstavuje hlavu a trup zároveň. Ku kruhu dieťa dokreslí čiary, ktoré znamenajú nohy a niekedy pridá aj ruky. Najdetailnejšie sa zaoberá kresbou ľudskej tváre.
  • 5 rokov: Pri kreslení človeka oddeľuje hlavu od trupu, kde je každá časť tela zobrazená vlastným kruhom alebo oválom. Hlava býva väčšia, pretože ju dieťa považuje za podstatnejšiu. Šikovnejšie deti panáčika obohacujú o vlasy alebo prsty na rukách. Dieťa dokáže nakresliť štvorec a trojuholník.
  • 6 rokov: Dieťa až v šiestich rokoch veku zvládne nakresliť kompletnú postavu človeka, ktorá má všetky viditeľné orgány umiestnené na správnom mieste. Ruky vychádzajú z trupu a smerujú do strán, hlava býva pokrytá vlasmi, končatiny majú prsty. Postupne dieťa u kresleného panáčika určuje tiež pohlavie. Až keď si dieťa uvedomuje svoje telo vrátane svojho pohybu v priestore, zvládne nakresliť aj seba samého.
  • 7 rokov: 7-ročné dieťa kreslí to, čo vidí a časom jeho záujem o kreslenie klesá. Kreslená postavička má nohy umiestnené bližšie k sebe, ruky sú vo výške ramien. Na obrázku je viditeľný aj krk panáčika. Dieťa sa učí kresliť postavu človeka z profilu.
  • 9-10 rokov: Deväťročné dieťa sa snaží kresliť postavu v pohybe alebo pri nejakej činnosti. Pri kreslení sa viac zameriava na detaily odlišujúce postavu chlapca od postavy dievčaťa. Po 10. roku veku sa záujem o kresbu u dieťaťa znižuje. Ak nie je dieťa výtvarne nadané, kresba sa ďalej nevyvíja.

Faktory ovplyvňujúce vývin detskej kresby

  • Mentálna vyspelosť dieťaťa: Detská kresba nemusí byť na rovnakej úrovni vývinu ako ako je mentálna vyspelosť dieťaťa.
  • Motorika: Aby dieťa mohlo kresliť, musí zvládnuť koordináciu oko - ruka. Ak dieťa koordináciu nezvláda, alebo je handicapované, odráža sa to na vývine jeho kresby.
  • Lateralita: U detí, u ktorých prebieha vývin laterality pozvoľnejšie, býva nechuť na kreslenie. Keď dieťa s poruchou laterality začína kresliť, je uprednostňovanie jednej strany tela rozhodnuté.
  • Zrakové vnímanie: Zrakom dieťa rozlišuje celok kresby na jednotlivé časti, viditeľné detaily, odlišnosti a zhody.
  • Pamäť, schopnosť predstavivosti a reprodukcie a pozornosť: Dieťa si je schopné zapamätať objekt, ktorý kreslí a pri samotnom kreslení "loviť" z pamäti.

Na vývin detskej kresby pôsobia aj ostatné faktory: podpora rodičov a okolia, nadanie pre kreslenie, individuálny záujem dieťaťa.

Fázy detského kreslenia

Detská kresba prechádza troma vývinovými fázami:

  • Nezobrazujúca sa: Dieťa v tomto období spoznáva spôsob a podstatu kreslenia. Počas hrania dieťa vytvára prvé čmáranice.
  • Izolované predstavy: Detská kresba začína mať tvar, kreslí postavy a predmety. Veci zatiaľ nie sú umiestnené v priestore, alebo nezasahujú do deja na obrázku. V myšlienkach dieťa vidí, že na obrázku je psík, ktorý šteká na pána, v skutočnosti je na obrázku namaľovaný len psík.
  • Situačná kresba: Ide o najrozvinutejšiu fázu detskej kresby, kedy postavy a predmety zasahujú do deja na obrázku a vytvára tak kompozíciu.

Čo môže odhaliť detská kresba?

Mnohí odborníci využívajú vo svojej práci okrem iných možností aj kresbový prejav dieťaťa. Na jeho interpretáciu je však potrebná veľká odborná skúsenosť, profesionálna opatrnosť a poznanie kontextu problematiky daného dieťaťa. Aby sa nestalo to, že z kresby sa usúdi niečo, čo nezodpovedá pravde.

Formálna (technická) stránka detskej kresby

  • Intenzita, prevedenie a súvislosť čiar: Hrubo a silno kreslia väčšinou maličké deti, ktorých motorika ešte nie je natoľko vycibrená. Problémy s motorikou u starších detí naznačuje ako príliš silná intenzita čiar a liniek, tak aj slabšia, ktorá svedčí o neistote v ruke kvôli absencii sily.
  • Preferencia farieb: Dobré emočné naladenie signalizujú pestrofarebné obrázky s využitím celej škály farieb, predovšetkým teplejších tónov. Studené farby a tmavé farby ako čierna a hnedá môžu značiť strach a smútok.
  • Spôsob vyfarbovania: S dozrievaním nervového systému súvisí aj pokrok vo vyfarbovaní. Dieťa musí byť schopné skoordinovať svoju rúčku so svojím videním (hovorí sa tomu vizuomotorická koordinácia) tak, aby neprechádzalo za čiaru. U malých detí je prirodzené, že vychádzajú za čiaru. U starších detí tento jav poukazuje práve na problémy v tejto koordinácii.

Zobrazenie postáv:

  • Malé postavy môžu znamenať malé sebavedomie, strach, obavy, utiahnutosť, introverziu. Veľké postavy sú pre dieťa významné, ale môžu byť aj znakom oslabenej jemnej motoriky.
  • Zväčšenie časti alebo celej postavy (objektu) je pre dieťa nejakým spôsobom významné (napr. deti často kreslia zväčšenú mamu oproti iným postavám).
  • Ďalším formálnym kritériom je využitie priestoru na papieri, ktorý podľa niektorých odborníkov odráža životný priestor dieťaťa, či má dieťa dostatočný priestor pre svoju realizáciu a vie ho aj využiť.
  • Kritériom, ktoré si tiež môžeme všimnúť, je kompozícia a integrácia kresby, t. j. usporiadanosť, resp. neusporiadanosť jednotlivých prvkov do celku. Vložená energia nám hovorí o prepracovanosti, dotiahnutosti obrázka, záujme o kresbu a podobne.

Obsahová stránka detskej kresby

  • Kto alebo čo sa na obrázku nachádza
  • Či sú jednotlivé objekty/postavy zobrazené v deji
  • Či je medzi nimi zachytený vzťah
  • Aké prostredie dieťa zobrazuje
  • Aké námety preferuje
  • Aká je logika obrázka

tags: #dieta #vyuziva #svoje #skusennosti #pri #kresbe