Keď diéta povie len prvé dve písmená: Čo to znamená a ako podporiť správny vývoj reči u detí

Úvod

Vývoj reči je komplexný proces, ktorý prebieha u každého dieťaťa individuálnym tempom. Často sa však stáva, že sa v našej poradenskej praxi stretávame s predškolákmi, ktorí nemajú správnu výslovnosť. Šušlú, ráčkujú, alebo majú iné poruchy reči. V tomto článku sa pozrieme na to, ako podporiť správny rečový vývin u detí, aké sú bežné problémy s výslovnosťou a kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc logopéda.

Prirodzený vývoj reči u detí

Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Vývoj reči je ovplyvnený mnohými faktormi, vrátane genetických predispozícií, pohlavia, prostredia, viacjazyčnosti, osobnosti a zdravotného stavu dieťaťa.

Dôležitosť rečového vzoru

Veľa detí sa naučí vyslovovať samo, len odpočúvaním a odzeraním reči z najbližšieho okolia. Zo začiatku nie je dôležité presné napodobovanie jednotlivých hlások, ale skôr zvuková nápodoba slabík a slov. Reč sa u detí v predškolskom veku vyvíja tak, že zvládajú hlásky, gramatické tvary a základné syntaktické konštrukcie jazyka. Reč sa tak stáva základňou v ďalšom poznávacom procese pri vstupe do ZŠ.

Vplyv prostredia a komunikácie

Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. Deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti. Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Viacjazyčnosť

Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom.

Bežné problémy s výslovnosťou u detí

U detí predškolského veku sa môžeme najčastejšie stretnúť s narušenou zvukovou rovinou reči. Ide o neschopnosť tvoriť a/alebo používať jeden, alebo viacero hlások materinského jazyka. Daný jav je prirodzený približne do 5 roku života. Vtedy hovoríme o vývinovo neustálenej výslovnosti / nesprávnej výslovnosti. Medzi 5. až 7. rokom života ide o predĺžený fyziologický vývin. Ak nesprávna výslovnosť hlások u detí pretrváva aj po 7. roku života, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Detská hatlavosť (Dyslália)

Najčastejšou chybou, pre ktorú sa rodičia rozhodnú navštíviť logopéda, je dyslália, teda detská hatlavosť. Dieťa obtiažne alebo nesprávne vyslovuje niektoré hlásky, prípadne je jeho reč nezrozumieteľná. Samostatná výslovnosť však tvorí len štvrtinu všetkých návštev logopedickej ambulancie. Ak niektorú z hlások dieťatko vyslovuje chybne alebo s problémami, znamená to, že dieťa má dysláliu. V takomto prípade sa odporúča vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr, tým lepšie.

Račkovanie

Dieťatko je pripravené správne vyslovovať hlásku „r“ až po piatom roku života. My dospelí často robíme tú chybu, že hneď, ako dieťatko začne rozprávať, upozorňujeme ho na to, aby pekne hovorilo „r“. Nútime ho hovoriť dlhé „ŕŕŕŕŕŕ“ a slová, ako napríklad traktor. To, že dieťatko do 5 rokov nevie povedať „r“ je prirodzené. Ak sa ho to snažíme naučiť skôr, môžeme u neho vytvoriť problém s račkovaním. Dieťatko v čase, keď jeho prirodzený vývin nie je pripravený na hlásku r, začne toto písmenko hovoriť cez hrdlo. Naučí sa tak hovoriť hrdelné r, a tým začne račkovať. Písmeno „r“ nahradí iným písmenom. Račkovanie je jedna z najčastejších rečových chýb a je náročné sa jej zbaviť. Preto vaše dieťatko do ničoho nenúťte, ale nechajte ho prirodzene sa vyvíjať. Tak ako všetko aj toto sa naučí, keď príde jeho čas.

Šušlanie

V tomto období sa profiluje vyslovovanie náročnejších písmen ako napríklad L, R, G a K. Nemá rozprávať maznavo a detinsky a slová by malo používať v ich správnom tvare. Zlá výslovnosť, šušlanie a iné rečové chyby. Z návštevy u logopéda netreba mať istotne strach.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Oneskorený vývin reči (OVR)

Oneskorený vývin reči (OVR) je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Ide o najčastejšiu poruchu komunikačnej schopnosti u detí. Príčiny OVR môžu byť rôzne. Diagnostika OVR sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia.

Kedy vyhľadať logopéda?

Rodičia sa často nevedia rozhodnúť, kedy by mali so svojím dieťaťom navštíviť logopéda. Návštevu určite neodkladajte, ak vášmu 3 ročnému dieťaťu nerozumejú cudzí ľudia, komolí aj ľahšie slová a nesprávne vyslovuje hlásky, prípadne si zamieňa písmená (napr. K za T a pod.). 4 ročné dieťa by už nemalo komoliť žiadne slová, malo by tvoriť a používať správne takmer všetky hlásky (výnimkou môže byť R a L), nemalo by ani ráčkovať, ani šušlať. Pri veku 5 rokov, čo je už predškolské obdobie, by dieťa malo vyslovovať a rozprávať už úplne správne.

Vývoj reči podľa veku

• 10 - 12 mesiacov: Dieťa už musí vedieť spájať určité hlásky, z ktorých si vytvára vlastné slová. Viackrát už pomenuje rovnakým pazvukom ten istý predmet a vytvára si tak prvú primitívnu slovnú zásobu.
• 12 - 18 mesiacov: Do detského slovníka pribúdajú prvé slová. Dieťa by už malo vysloviť povestné prvé slovko „mama“ a k tomu pridať ostatné, ktoré sú zložené z jednoduchých slabík. Môže to byť napríklad ham, pá pá, toto a podobne.
• Do 2 rokov: Váš potomok by už mal rozprávať viacero slov. Ich výslovnosť ešte nie je čistá a pomaly začína tvoriť krátke vety zložené maximálne z dvoch slov. Medzi nimi robieva niekedy malú pauzu, no časom pôsobí jeho reč plynulejšie.
• 2 - 3 roky: Slovná zásoba je už širšia a dieťa si pamätá čoraz ťažšie slová. Pomaly ho môžete začať opravovať a zlepšovať tak jeho výslovnosť. Slová, ktoré hovorí najdlhšie, by už mali byť jasne vyslovované a hlavne by už nemalo komoliť jednotlivé hlásky. Ak dieťa v tomto veku ešte nekomunikuje, resp. používa len do desať slov, mali by ste navštíviť logopéda.
• 3 - 4 roky: V tomto období by ste mali venovať dieťaťu z hľadiska reči najviac pozornosti. Práve teraz sa učí normálne rozprávať a chytá najviac návykov. Postupne už musí samostatne hovoriť, tvoriť dlhšie vety a komunikovať bez väčších problémov. Nemali by mu vypadávať slová a zároveň by sa mu mala čistiť reč, aby vyslovoval jednoduché hlásky v ich správnom tvare.
• 4 - 5 rokov: Teraz už musí váš potomok zvládnuť aj ťažšie slová. Jeho slovná zásoba je bohatá a nemá problém s tvorbou súvetí. Postupne by mal čisto vyslovovať všetky mäkké slabiky a vie správne rozlišovať jednotlivé významy slov.
• 5 - 6 rokov: Z reči sa odstraňujú posledné chybičky. V tomto období sa profiluje vyslovovanie náročnejších písmen ako napríklad L, R, G a K. Nemá rozprávať maznavo a detinsky a slová by malo používať v ich správnom tvare.

Ako podporovať správny vývoj reči?

Rozvoj reči je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. Ako rodičia však máte možnosť tento proces podporiť a stimulovať správnym smerom.

Komunikácia a aktívne počúvanie

Jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rečový vývin je pravidelná a zmysluplná komunikácia s dieťaťom. Môžete mu opisovať, čo práve robíte, pomenovávať predmety vo svojom okolí a vyjadrovať svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek. Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie. Napríklad, ak dieťa povie "havo", môžete reagovať "Áno, to je havko. Je to veľký havko.". Ďalším dôležitým aspektom komunikácie je aktívne počúvanie. Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí.

Hry a aktivity na stimuláciu reči

Existuje mnoho hier a aktivít, ktoré môžete použiť na stimuláciu rečového vývinu vášho dieťaťa. Hry na pamäť a kategorizáciu (napr. "Pexeso", "Čierny Peter"), hry na rozširovanie slovnej zásoby (napr. pomenovávanie obrázkov, opisovanie predmetov) a hry na rozvoj gramatiky (napr. dopĺňanie viet, tvorenie otázok). Dôležité je, aby ste sa hrali spolu s dieťaťom a poskytovali mu správny rečový vzor.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Čítanie kníh a rozprávanie príbehov

Čítanie kníh a rozprávanie príbehov je jednou z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu. Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom. Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv. Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy. Môžu to byť spomienky z vášho detstva, vymyslené príbehy alebo zážitky z bežného dňa. Pravidelné čítanie a rozprávanie príbehov má dlhodobý pozitívny vplyv na rečový vývin dieťaťa.

Dychové a artikulačné cvičenia

Hovorená reč je uvedomelá zámerná činnosť pohybového aparátu hovoridiel a má základné charakteristiky, ktoré sú spoločné s akýmkoľvek pohybovým aktom. Keďže artikulačné orgány sú primárne orgány s inými funkciami ako je reč, teda orgánmi dýchania a prijímania potravy. V prípravných cvičeniach je vhodné vychádzať z prvotných funkcií, ako sú sanie, žuvanie, prehĺtanie, fúkanie, mľaskanie, pískanie, ako aj mimické pohyby. Na tvorenie hlasu a na artikuláciu sa využíva výdychový prúd vzduchu. Na rečový výkon je dôležitý dostatočne silný tlak vzduchu, dĺžka výdychu a jeho pravidelnosť. Úlohou dychových cvičení je prehĺbiť dýchanie, ovládanie fyziologicky správneho vdychu a výdychu pri hovorení, tzn. predĺženie fázy výdychu a presné riadenie výdychu. Účinnosť nácviku prehĺbeného dýchania sa zvýši sprevádzajúcimi pohybmi paží, ktoré majú za úlohu umožniť čo najväčšie rozpätie hrudného koša.

Príklady dychových cvičení:

• Súvislý pomalý nádych, súvislý pomalý výdych - s artikuláciou „fff, ššš“.
• Krátky rýchly nádych, krátky rýchly výdych.
• Krátky nádych, dlhý výdych s artikuláciou „húúúú, fíííí, fúúúú“.
• Nádych - výdych - pauza.
• Dlhý nádych, krátky výdych s artikuláciou „ fi“.
• Pomalý nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou: „ fu, t“.
• Pomalý nádych, rýchly výdych s artikuláciou „fíííí“.
• Rýchly nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou „ fo“.
• Prerušovaný nádych, prerušovaný výdych.

Príklady artikulačných cvičení:

• Pery:
  • Nafukovanie líc.
  • Zaokrúhľovanie a rozťahovanie pier.
  • Spúšťanie a dvíhanie sánky.
  • Dieťa vysúva pery pri zovretých čeľustiach.
  • Dieťa pri vdychu „pije vodu“ svojím chobotom.
• Mäkké podnebie:
  • Kloktanie, pitie vody slamkou, fúkacie cvičenia alebo šepkanie.
• Jazyk:
  • Vysúvanie jazyka von a vsúvanie späť do ústnej dutiny.
  • Krúživý pohyb jazyka po perách vpravo i vľavo.
  • Pri spustenej sánke vykonáva jazyk pohyb striedavo raz k horným, raz k spodným ďasnám.
  • Dvíhanie a spúšťanie lopatovito rozloženého jazyka k hornej i dolnej pere.
  • Mľaskanie končekom jazyka na tvrdom podnebí.
  • Oblizovanie hornej a dolnej pery končekom jazyka.
  • Oblizovanie zubov.

Rozvíjanie slovnej zásoby a gramatiky

• Slová precvičovať v 1. páde jednotného a množného čísla, použiť i 2. pád množného čísla.
• Dieťa samostatne nachádza správnu formu chýbajúcich slov. Napr.: „To je chlapec a to sú (chlapci).
• Slová precvičovať v jednotnom, množnom čísle a v zdrobnelom tvare. Napr.: kameň - kamene, kamienok - kamienky, okno - okná, okienko - okienka.
• Zhoda slovesa s podstatným menom v čísle. Napr. Alica tancuje.
• Zhoda slovesa s podstatným menom v osobe. Napr.: Ja spím v stane. Slávka spí v stane.
• Slová použiť v rôznych pádoch na otázky: komu? čomu? o kom? s kým? koho? čo?… Napr.: čokoláda, čokoládu, kľúč, kľúčom; čaj, do čaju; holič, holičovi; čítanka, čítanku, v čítanke; babička, babičke, babičku; vajíčko, vajíčka, z vajíčka.
• Zhoda prídavných mien s podstatnými menami. Napríklad: šikovný šuhaj - šikovného šuhaja - šikovnému šuhajovi - o šikovnom šuhajovi; šedá šatka - šedú šatku - na šedej šatke; špinavé šaty - na špinavých šatách - zo špinavých šiat.
• Tvorenie slov príponami - zdrobneliny. Napr.: kôš - košík - košíček; hruška - hruštička; šatka - šatôčka a pod.
• Zhoda čísloviek s podstatnými menami. Napr.: jedna žena. S jednou (ženou). Jednu (ženu).
• Tvorenie prídavných mien z podstatných mien príponami. Napr.: železo - železná lopatka; čerešňa - čerešňový koláč; zajac - zajačí kožuštek; mesiac - mesačné svetlo.
• Dopĺňať vety chýbajúcim slovom s predložkou. Napr.: Vlak vošiel (do tunela). Saláma je (na stole). Chlapec sedí (pri stole). Lietadlo letí (nad oblakmi). Alena ide (zo školy).
• Tvorenie slov predponami - odvodené slová. Napr.: plával, zaplával, odplával, priplával, preplával; (Deti sa kúpali. Roman dobre plával. Plával dlho. Zaplával ďaleko. Preplával rieku. Potom Roman plával späť. Priplával k brehu a ľahol si do trávy.)
• Tvorenie slov pomocou prípon - slová, ktoré označujú osoby podľa ich zamestnania. Napr.: Kto učí deti? - učiteľ, učiteľka; Kto lieči ľudí? - lekár, lekárka; maliar, holič a pod.

Logopedická terapia

Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť. Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie.

Alternatívne metódy komunikácie

V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie.

Domáce cvičenia a aktivity

Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít.

• Hladný jazýček: Dieťa vyplazuje jazyk čo najďalej a potom ho zasunie späť.
• Aký je? (Prídavné mená): Keď dieťa pomenuje predmet, pridajte otázku: "Aká je tá loptička?" Navádzajte ho k použitiu prídavných mien (napr. "je guľatá, červená").
• Slová z tej istej rozprávky: Z vybranej rozprávky (napr. "O troch prasiatkach") vyberte slová, ktoré sa v nej často opakujú (napr. dom, prasa, vlk) a hrajte sa s nimi.
• Hádanky: Hádajte si navzájom jednoduché hádanky, ktoré opisujú predmety alebo zvieratá. Napríklad: "Mám kolesá a jazdím po ceste. Čo som?".
• "Na čo myslím?": Myslíte na nejaký predmet a dieťa háda otázkami. (Je to červené? Je to jedlo?).
• Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka.
• Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).
• Hry na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
• Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia.
• Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.

Príprava na nácvik artikulácie

Príprava na nácvik artikulácie zahŕňa sluchové rozlišovanie (napr. schopnosť počuť rozdiel medzi slovami, ktoré sa rozlišujú len jednou hláskou - myška/miska, rampa/lampa) a oromotoriku (cvičenia na posilnenie jazyka, napr. ilustrovaná logopedická rozcvička Rozcvičme si jazýček). Realizujú sa na každej z úrovní a v rôznej miere majú vplyv na výslovnosť. Pokiaľ má dieťa s určitou hláskou ťažkosti, práve v tomto kroku je pomoc logopéda najdôležitejšia. Ak sa totiž dieťa naučí tvoriť hlásku chybne, jej nesprávnym vyslovovaním ju viac a viac upevňuje. Ak následne dieťa logopéda navštívi, trvá dlhšiu dobu, kým sa daný zlozvyk napraví.

Úrovne nácviku výslovnosti

1. Hláska: Najskôr sa dieťa učí výslovnosť hlásky, izolovaného zvuku, napr. S, R, F. Úroveň hlásky vyžaduje najväčšiu spoluprácu pred zrkadlom. Dieťa potrebuje odsledovať a zapamätať si ako sa hláska tvorí. Postupne ju skúša opakovať viackrát za sebou aj bez toho, aby malo zrakovú oporu v odraze zrkadla. Ak je to možné (ak to dovoľuje zdravotný stav, intelekt, motorika…), malo by aj samo vedieť vysvetliť ako sa daná hláska tvorí. Dôležitá je aj schopnosť rozlíšiť správnu a nesprávnu výslovnosť (tip: ľahšie to ide najskôr na druhom, napríklad na rodičovi, logopédovi a až potom na sebe).
2. Slabika: Nie je to deťmi obľúbená časť, pretože pracujú s kombináciou zvukov, ktoré (väčšinou) nemajú žiadny význam. Je však dôležité danú úroveň nepreskočiť a zotrvať v nej, kým dieťa väčšinu slabík neartikuluje správne.
3. Slovo: Slovo sa skladá zo slabík. Ide teda o spájanie toho, čo už má dieťa osvojené a uchopené z predchádzajúcich úrovní. Na tejto úrovni sa pracuje (najmä) s obrázkovými kartičkami. Postupne sa dieťa učí čoraz viac slov. Niekedy mu stačí naučiť sa ich naozaj len pár a zvyšok je už tzv. Upevňovanie slov vie byť zábavné! Treba rozlíšiť aj to, či vie dieťa slovo zopakovať správne aj bez toho, aby ho chvíľku predtým počulo (aby jeho slovo nebolo len opakovaním). Napríklad či vie zvukovo správne pomenovať obrázok.
4. Veta: Na tejto úrovni spája slová do viet. Aj tá má svoju postupnosť. Pracuje sa s vetami, kde je jej časť pevná a mení sa len jedno slovo (s trénovanou hláskou). Prechod medzi vetou a textom tvoria básničky, rýmovačky. Ideálne také, v ktorých sa často opakuje cieľová hláska.
5. Text: Ak ste sa s trénovaním novej hlásky dostali až sem, stále to nemusí znamenať, že je koniec. Úroveň textu je „citlivá“, pretože rodič má tendenciu zakríknuť dieťa vždy, keď nejaké slovo nepovie správne, opravuje ho, trvá na opakovaní. U každého dieťaťa je hranica medzi radosťou z učenia a frustráciou z učenia rôzna. Kompromisom je dohodnúť sa na situáciách, kedy ho môžete upozorniť na nesprávnu výslovnosť (napr. keď vám bude hovoriť čo dnes robilo, rozprávať rozprávku, čítať v Šlabikári).

Rady pre rodičov pri nácviku výslovnosti

• Nepoukazujte na chyby pred ostatnými.
• Vždy keď sa dá, snažte sa zapojiť zábavný prvok, hru.
• Neprerušujte ho, keď niečo rozpráva (aj keď nesprávne).
• Väčšina detí nemá rado, keď ho nútia slovo zopakovať.
• Niekedy stačí „len“ to, keď slovo zopakujete správne vy. Napr. „Bolí ma vuka.“ „Bolí ťa ruka?
• Ak nie sú osvojené jednotlivé úrovne dostatočne, dieťa nemusí vedieť opraviť svoju výslovnosť. To znamená, že si neuvedomuje svoju chybu, veľakrát ju ani „nepočuje“.
• Nemusí sa vždy začať od úrovne hlásky.
• Nemá zmysel nútiť dieťa zopakovať slovo správne, ak nedokáže danú hlásku povedať izolovane/v slabikách. Pre dieťa to môže byť frustrujúce. Toto je jedna z najčastejších chýb, ktorú rodičia pri nácviku výslovnosti robia.
• Jedna hláska sa postupne posúva po úrovniach smerom hore.
• A najmä - všetko čo ste si doteraz prečítali si prispôsobte tak, aby vás to spolu s dieťaťom bavilo a aby vám to prinášalo radosť. Vnímajte, čo mu je príjemné a čo už nie. Nová hláska sa dá naučiť aj bez sĺz.

Časté chyby rodičov

• Premaznávanie: Rodičia si myslia, že im bude dieťa lepšie rozumieť. V skutočnosti dieťa vníma danú výslovnosť ako správny rečový vzor. Namiesto používania nesprávneho rečového vzoru môžeme v reči orientovanej na dieťa využiť zmenu modality (výšky, sily) hlasu. Bude nás počúvať, keď budeme šepkať a zrazu zvýšime silu hlasu.
• Upozorňovanie na chyby: My dospelí často robíme tú chybu, že hneď, ako dieťatko začne rozprávať, upozorňujeme ho na to, aby pekne hovorilo „r“. Nútime ho hovoriť dlhé „ŕŕŕŕŕŕ“ a slová, ako napríklad traktor. Ak sa ho to snažíme naučiť skôr, môžeme u neho vytvoriť problém s račkovaním.
• České rozprávky: Dávajte pozor na rozprávky nadabované v českom jazyku. Keď ich budú pozerať denne a budú tak s češtinou v častejšom kontakte ako so slovenčinou, časom sa im tieto jazyky budú miešať a slová začnú vyslovovať nesprávne.
• Nedostatočná komunikácia: Častou príčinou poruchy reči je slabá komunikácia v rodine!

tags: #dieta #vyslovuje #iba #prve #2 #pismena