Nástup do školy je významný míľnik v živote dieťaťa a jeho rodiny. Pre prváčikov to znamená prechod z prostredia hier a voľnosti v materskej škole do štruktúrovaného prostredia s povinnosťami. Pre starších žiakov môže byť zmena školy, triedy alebo učiteľa tiež náročná. Ako teda zabezpečiť, aby diéta v škole bola pre dieťa čo najmenej stresujúca a čo najviac obohacujúca?
Príprava na školu: Realistické očakávania a podpora
Vytvárať v deťoch očakávania nie je zlé, ale tie očakávania by mali byť realistické. Mnoho rodičov a aj príbuzní deti často strašia. Napríklad im hovoria: „Tak už ti to začne. Neboj sa, tam si už s tebou poradia!“ Inokedy situáciu zase až veľmi zľahčujú a nepripisujú škole žiadny význam. Ani jeden extrém nie je dobrý. Deti si väčšinou nevedia reálne predstaviť, čo ich čaká. Preto sa niekoľko dní pred nástupom do školy začnú správať ináč ako dovtedy. Začnú si viac strážiť svojich rodičov, zrazu sa od nich nechcú pohnúť, môžu byť plačlivejšie. Potrebujú sa v týchto chvíľach uistiť, že rodič tu pre nich je a bude, spoločne sa budú učiť a spoločne tú veľkú zmenu zvládnu.
Vo väčšine prípadov našťastie všetko dobre dopadne, dieťa si obľúbi pani učiteľku, nájde si kamarátov a počas desiatich mesiacov prvej triedy sa naučí čítať, písať a počítať. Pre učiteľku je dôležité, aby si vybudovala s dieťmi vzťah, aby ju akceptovali, dôverovali jej. Dôvera je tu veľmi dôležitá a tú môžu podporiť aj rodičia. Učiteľ potrebuje, aby ju podporovali a spolupracovali s ňou, aby mali ku škole pozitívny vzťah, lebo dieťa to cíti. Najhoršie, čo môžete pre dieťa urobiť, je to, keď sa budete o učiteľke nelichotivo vyjadrovať. Dieťaťu veľmi záleží na tom, čo si rodičia o nej myslia.
Budovanie vzťahu medzi učiteľom a žiakom
Pre učiteľku je dôležité, aby si vybudovala s dieťmi vzťah, aby ju akceptovali, dôverovali jej. Dôvera je tu veľmi dôležitá a tú môžu podporiť aj rodičia. Učiteľ potrebuje, aby ju podporovali a spolupracovali s ňou, aby mali ku škole pozitívny vzťah, lebo dieťa to cíti. Najhoršie, čo môžete pre dieťa urobiť, je to, keď sa budete o učiteľke nelichotivo vyjadrovať. Dieťaťu veľmi záleží na tom, čo si rodičia o nej myslia.
Podpora rodičov je kľúčová
Rodičia by mali aktívne podporovať svoje deti v školskom prostredí. To zahŕňa pozitívny prístup k učiteľom a škole, účasť na školských podujatiach a spoluprácu pri riešení prípadných problémov. Dôležité je tiež rozprávať sa s deťmi o ich zážitkoch v škole, počúvať ich obavy a poskytovať im emocionálnu podporu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť a ako ich riešiť
Väčšina detí si po určitom čase na školu zvykne, niekedy sa však môžu vyskytnúť určité problémy.
Pomalé pracovné tempo
Pracovné tempo má každé dieťa iné. Niektoré dieťa by sa ešte radšej hralo, niektoré je zasnené a u ďalšieho sa môžu začať prejavovať poruchy pozornosti. Psychomotorické tempo znamená rýchlosť, s akou človek robí jednotlivé činnosti. Je vrodené, výchovou sa nedá zmeniť. Rýchle i pomalé tempo majú svoje výhody aj nevýhody. V našej spoločnosti, orientovanej na výkon, je preferované skôr rýchlejšie tempo. K tomu pomalšiemu však často patrí trpezlivosť a rozvážnosť. Ak niektoré dieťa pracuje pomalšie a jeho spolužiaci sú rýchlejší, dieťa sa postupne túži od nich odpojiť a utieka sa do svojho sveta. A niekedy je tempo v triede zbytočne nasadené rýchlo. S učiteľkou stíhajú len tí najrýchlejší.
Ak učiteľka povie rodičom, že ich dieťa je veľmi pomalé, rodičia by mali s ňou konkrétne rozobrať tie situácie, v ktorých sa táto pomalosť prejavuje. Môžu to byť prechody medzi činnosťami, obliekanie alebo napríklad kreslenie, písanie a podobne. Každopádne sa oplatí spolupracovať s učiteľkou a pokroky dieťaťa konzultovať. Spýtajte sa, ako konkrétne môžete dieťaťu doma pomôcť. Ak je dieťa výrazne pomalé, môže mať v škole množstvo úľav. Niektorí učitelia mu ich dajú sami od seba, niektorí potrebujú potvrdenia z pedagogicko-psychologickej poradne. Učiteľka takémuto dieťaťu môže dať viac času na vypracovanie úlohy, môže mu dávať menej cvičení, dieťa môže v diktáte písať každú druhú vetu alebo môže byť hodnotené len za to, čo v písomke stihlo napísať. Niekedy môže byť viac hodnotené ústne.
Je dôležité, aby učitelia nedelili deti na šikovné a menej šikovné. Každé dieťa má svoje osobné tempo, každé sa učí iným spôsobom. Nemali by tempo vyučovania určovať podľa najlepších žiakov. Stále to veľmi veľa učiteľov robí. Je to pre malé deti extrémne demotivujúce a ponižujúce. Prvý ročník je veľmi dôležitý v tom, aby sa trieda dala dokopy, aby deti držali spolu, aby sa neseparovali podľa žiadnych kritérií. Hlavne nie na šikovné a menej šikovné. Treba si uvedomiť, že každý má čas sa naučiť písať, čítať a počítať počas prvých školských rokov. Niekomu to ide skôr, inému neskôr.
Ako pomôcť dieťaťu s pomalým tempom?
- Komunikácia s učiteľom: Dôležité je prediskutovať s učiteľom, v ktorých oblastiach sa pomalosť prejavuje a hľadať spoločné riešenia.
- Úpravy v škole: Učiteľ môže poskytnúť dieťaťu viac času na prácu, znížiť množstvo úloh alebo uprednostniť ústne hodnotenie.
- Podpora doma: Rodičia môžu pomôcť dieťaťu s organizáciou času a úloh, precvičovať potrebné zručnosti a poskytovať mu povzbudenie.
Nuda v škole
Problém môže nastať aj v situácii, keď prvák vie už čítať, počítať alebo písať. Nadané deti to v školách niekedy nemajú jednoduché. Často sa nudia, vyrušujú a niekedy si aj ťažko hľadajú kamarátov, ak majú vyhranené záujmy. Aj v takomto prípade môže pomôcť učiteľ. Dieťa, ktoré je nadané, môže pomáhať ostatným, môže si samostatne pripraviť nejaký projekt, učiteľka mu môže dávať rôzne kreatívne úlohy, vďaka ktorým sa niečo nové naučí a aj sa zabaví.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako riešiť nudu v škole?
- Komunikácia s učiteľom: Rodičia by mali informovať učiteľa o schopnostiach a záujmoch dieťaťa a navrhnúť možnosti, ako ho v škole viac zapojiť.
- Individuálny prístup: Učiteľ môže dať dieťaťu náročnejšie úlohy, projekty alebo ho zapojiť do pomoci spolužiakom.
- Krúžky a záujmové aktivity: Mimo školy môže dieťa rozvíjať svoje záujmy a talent v rôznych krúžkoch a aktivitách.
Problémy s nájdením si kamarátov
Väčšina detí sa do školy teší aj preto, že si chcú nájsť nových kamarátov a kamarátky. Lenže, čo ak sa to nepodarí? Niekedy sa stáva, že do kolektívu nezapadnú deti sociálne vylúčené, deti výrazne nadané alebo sa im v učení nedarí. Základom je, aby si učiteľ tieto veci všímal a riešil ich. Môže na to využiť prácu v skupinách, hry, komunitné kruhy, kde sa môžu deti rozprávať o tom, že každý človek je originálny a niečím špecifický. V každom jednom dieťati by sme mali nájsť niečo pozitívne. Učiteľ by nemal dopustiť, aby sa niekomu trieda vysmievala alebo ho ponižovala. Ak niektoré dieťa trpí alebo si nemôže nájsť kamarátov, učiteľ by mal poukázať pred deťmi na jeho pozitívne stránky a povedať, v čom je šikovné. Pomocou rôznych aktivít na stmelenie kolektívu by sa mal pokúsiť vytvárať dobré vzťahy v triede.
Ako podporiť dieťa pri hľadaní kamarátov?
- Spolupráca s učiteľom: Učiteľ môže organizovať aktivity na stmelenie kolektívu a podporovať vzájomnú spoluprácu medzi žiakmi.
- Rozhovory s dieťaťom: Rodičia by sa mali s dieťaťom rozprávať o jeho pocitoch a skúsenostiach v škole a pomôcť mu rozvíjať sociálne zručnosti.
- Mimoškolské aktivity: Zapojenie do krúžkov a športových aktivít môže dieťaťu pomôcť nájsť si kamarátov s podobnými záujmami.
Poruchy pozornosti
Nezabúdajte, že problémy v škole môžu spôsobovať i poruchy pozornosti. V súčasnosti to nie je už nič neobvyklé, že má dieťa niektorú z porúch pozornosti. A možno práve kvôli nejakej poruche pozornosti je dieťa v škole nespokojné. Poruchy pozornosti sa vyznačujú nedostatočnou aktivitou určitých častí v mozgu. V EEG sa táto porucha vyskytuje zvýšeným podielom theta a delta mozgových vĺn, čo sú vlny, ktoré bežne produkujeme, keď sme unavení alebo keď spíme. Tieto mozgové vlny sú normálne do určitého veku. U delty je to do 3,5 roka a u thety do 6 rokov. Ak sa vyskytujú u dieťaťa aj neskôr, ide o nedozretý mozog, ktorý funguje na pomalšej frekvencii mozgovej činnosti, ako je pre daný vek obvyklé. Poruchy pozornosti sa zlepšujú s pribúdajúcim vekom dieťaťa, ako mozog postupne dozrieva. Medzi tým je však dieťa znevýhodnené v škole v porovnaní so svojimi rovesníkmi. V dospelosti sa tieto poruchy väčšinou vytrácajú, ale nie je to tak na sto percent. Aj niektorí dospelí ľudia môžu mať poruchu pozornosti, ale väčšinou sú to len ľahšie formy. Najrozšírenejšie poruchy pozornosti sú ADD a ADHD. ADD je bežná porucha pozornosti (Attention deficit disorder), jedná sa skôr o hypofunkciu fungovania - teda nedostatočnú aktivitu. Deti s touto poruchou bývajú viac neprítomné, pomalé, zahladené do vlastné sveta fantázie, často aj neposlušné. Majú utlmenú hlavne ľavú mozgovú hemisféru, ktorá zodpovedá za dostatočnú aktivizáciu a sústredenie. ADHD je porucha pozornosti s hyperaktivitou (Attention deficit hyperactivity disorder). Deti s touto poruchou bývajú nepozorné, ale zároveň veľmi dynamické a živé, nevydržia v pokoji, ich pozornosť akýkoľvek podnet odvedie iným smerom. Okrem týchto dvoch spomínaných porúch existuje ešte množstvo ďalších. Pri podozrení na tento problém je najlepšie sa obrátiť na odborníkov v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Toto centrum je školským zariadením, ktoré poskytuje poradenstvo v osobnostnom, sociálnom, vzdelávacom, kariérovom vývine, ako aj v oblasti prevencie závislostí a negatívnych prejavov správania.
Ako pomôcť dieťaťu s poruchou pozornosti?
- Diagnostika: Dôležité je navštíviť odborníka (pediatra, psychológa, neurológa), ktorý diagnostikuje poruchu pozornosti a navrhne vhodnú liečbu.
- Individuálny prístup: Učiteľ by mal prispôsobiť vyučovanie potrebám dieťaťa s poruchou pozornosti, napríklad skrátiť úlohy, poskytnúť mu viac času na prácu alebo použiť vizuálne pomôcky.
- Terapia a lieky: V niektorých prípadoch môže byť potrebná terapia alebo lieky na zlepšenie koncentrácie a zníženie hyperaktivity.
- Podpora doma: Rodičia by mali vytvoriť pre dieťa doma štruktúrované prostredie s jasnými pravidlami a podporovať ho v rozvíjaní jeho silných stránok.
Školská zrelosť a odklad školskej dochádzky
Psychologička a pedagogička Gabriela Herényiová je presvedčená, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý.
Kedy je dieťa zrelé na školu?
Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Či do nej nasledujúci školský rok nastúpi alebo nie, to je už vecou psychológov, resp. rodičov. Psychológ môže na základe vyšetrenia povedať, že dieťa nie je pripravené, ale ak sa rodič rozhodne, že ho dá do školy, tak je to jeho vec.
U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická, fyzická zrelosť. Stačí, že v niektorej z týchto oblastí je pozadu, je potrebné to zlepšiť. Fyzicky zrelé znamená, že musí mať určitú výšku a váhu. Mentálna zrelosť je dôležitá preto, aby sa dieťa dokázalo chvíľku vnímať. Deti majú pozornosť veľmi krátku, ale aj to sa dá natrénovať. Dôležité je, aby sa pred nástupom do školy vedeli sústrediť na jednu činnosť. Sociálna zrelosť zase predstavuje schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Problémy priskorého nástupu do školy
Dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Sú to deti, ktoré nestíhajú a sú vďaka tomu stále na chvoste. Nikdy vlastne necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa stále neúspešné, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať. Jeho sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži.
Odklad školskej dochádzky
Ak sú rodičia na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, je lepšie voliť radšej odklad školskej dochádzky. Netreba brať nástup do školy ako výzvu. Môže to dieťaťu iba ublížiť. Každé dieťa si ten úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku. Radšej mu odporúčam počas škôlky pridať navyše nejaký krúžok, ale netlačiť ho do školy.
Ak nechajú rodičia dieťa ďalší rok v škôlke, nemali by ho nechať doma a odložiť ako lekvár na policu. Naopak, ak vedia, v čom potrebuje pomôcť, či je to motorika, pamäť alebo reč, treba sa na to zamerať a pracovať s dieťaťom. Obrovské problémy majú teraz deti s rečou. Málo sa s nimi rozprávame, v škôlkach už odmietajú memorovať básničky a deti zle hovoria. Potrebujú logopédov. Mali by sa tiež počas toho roka sústrediť na budovanie samostatnosti, aby bolo dieťa schopné byť bez mamy celý deň. Zvládať nejakú záťaž a nasledovať inštrukcie.
Sexuálna výchova a extrémizmus v školách
Škola má byť miesto, kam sa rodičia nebudú báť posielať svoje deti. Žiaľ, stávajú sa prípady, že učiteľ, alebo prizvaný prednášajúci, rozpráva deťom v škole veci, s ktorými rodičia nesúhlasia. Alebo presnejšie, nesúhlasili by, ak by o nich vedeli. Problémom nie je matematika, ani chémia. Najčastejšie ide o citlivú oblasť tzv. sexuálnej výchovy, ako napríklad propagácia antikoncepcie, dostupnosti umelých potratov, predčasného sexu, rodovej ideológie, požiadaviek LGBTI aktivistov, a podobne. Môže ísť o samoiniciatívne aktivity učiteľov, kontroverzné učebné texty, divadelné a prednáškové turné, či o aplikovanie prepracovaného systému sexuálnej výchovy. Ďalšia citlivá oblasť, ktorá v poslednom čase nabrala na dôležitosti, je prítomnosť polovojenských skupín na škole, napríklad pri organizovaní branných cvičení.
Rodičia majú právo, aby výchova ich detí prebiehala v súlade s ich presvedčením. Toto právo je garantované viacerými medzinárodnými ľudskoprávnymi dohovormi, Ústavou SR aj Zákonom o rodine.
Ako sa brániť nevhodnému obsahu v škole?
- Výber školy: Rodičia si môžu vybrať školu, ktorá viac zodpovedá ich hodnotám a presvedčeniu.
- Domáce vzdelávanie: Ak sú pravidlá príliš prísne, rodičia môžu zvážiť domáce vzdelávanie.
- Komunikácia s učiteľmi: Je dôležité, aby rodičia komunikovali so školou a učiteľmi a vyjadrovali svoje obavy.
- Organizovanie sa: Rodičia by sa mali navzájom spoznať a vymieňať si informácie a skúsenosti.
- Žiadosť riaditeľovi školy: Ak majú rodičia dôvodné obavy, môžu poslať riaditeľovi školy žiadosť, aby ich vopred informoval o obsahu potenciálne kontroverznej výchovy.
- Aktívny prístup vo výchove: Rodičia by sa nemali vyhýbať ani ťažkým témam, práve naopak. Oni by mali byť prví, kto dieťaťu vysvetlí chúlostivé témy citlivo, primerane jeho veku a charakteru.
Nástup do škôlky a adaptácia
Nástup do škôlky môže byť pre dieťa veľmi stresujúci. Rodičia by preto mali zvážiť, kedy je dieťa pripravené odlúčiť sa od rodiny a na škôlku ho pripraviť.
Ako uľahčiť adaptáciu na škôlku?
- Vysvetľovanie: Nezabudnite deťom dopredu vysvetľovať, čo sa v škôlke bude diať, na čo sa majú pripraviť, ako bude prebiehať ich deň, na aké aktivity sa môžu tešiť aj aké prekvapenia ich tam čakajú či si pre ne pani učiteľky pripravili. Vysvetlite im však aj pravidlá správania sa.
- Hry: Vzťah medzi rodičmi a deťmi sa môže posilniť aj hraním hier. Treba však sledovať určité signály. Rodičia by mali pozorovať napríklad postoj dieťaťa k hre.
- Trpezlivosť: V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si.
- Známá osoba: Keď nemôžete dieťa vyzdvihnúť, pošlite poň niekoho známeho. V neposlednom rade treba pripomenúť aj vec, ktorá sa rodičom občas stáva - vo víre povinností jednoducho dieťa zabudnú vyzdvihnúť, zle sa pochopili s druhým rodičom, alebo meškajú a dieťa ostáva v škôlke posledné. Pre deti to nie je dobrý pocit.
- Alternatívy: Niekedy predsa len adaptačný proces nevyjde na jednotku a podľa vašich predstáv. Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc a nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa.
Problémy v treťom ročníku
Mnohí rodičia si všímajú prechod z prvého stupňa na druhý, no viac požiadaviek je na dieťa už v tretej triede. Majú tam viac násobilky, vybrané slová. Doma im pomáhajme, opäť hrou. Vytlieskavajme slová, hrajme slovný futbal, kocky či rôzne hry na počítanie. Tam majú viac učiteľov, viac učební a presúvajú sa, delia sa na skupiny.