Úvod
Reč je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie a zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji osobnosti dieťaťa. Bez reči by sme neboli schopní rozlišovať medzi dobrom a zlom, pravdou a klamstvom, príjemným a nepríjemným. Reč nám umožňuje chápať svet okolo nás a je základom pre rozvoj abstraktného a logického myslenia. Výchova reči je tak kľúčová pre výchovu a rozvíjanie osobnosti v najvyšších ľudských kvalitách. Vzhľadom na to, že hociktorá výchova má najtrvalejšie výsledky, ak sa začína od najútlejšieho veku dieťaťa, preventívna logopedická starostlivosť zohráva nezastupiteľnú úlohu v predškolskom veku. Cieľom tohto článku je poukázať na dôležitosť logopédie v predškolskom veku, čo to logopedická starostlivosť je a ako prebieha v predškolských zariadeniach.
Prečo má dnes toľko detí problém s rečou?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná ani dokázaná, môžeme uviesť iba vlastnú úvahu. Dojem, že dnes potrebuje logopéda omnoho viac detí ako kedysi, môže vytvárať nasledovné:
- Rodičia sú informovanejší, majú lepší prístup k informáciám a sami vyhľadávajú logopedickú starostlivosť.
- Vedecké poznatky z posledných desaťročí umožňujú lepšie vyhľadať a odlíšiť tieto deti, a to v skoršom veku.
- Dnešná doba vyžaduje od detí, ale i dospelých odlišný spôsob práce s pozornosťou. Pracujeme v prostredí s mnohými podnetmi a potrebujeme sa sústrediť inak. Deti sú od útleho veku vystavované vplyvom, ktoré sústredenosť roztriešťujú, čo sa odráža aj na spôsobe, akým sa rozvíja reč.
- Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, používa odlišné pravidlá sociálnej komunikácie ako kedysi. Deti netrávia toľko času s dospelými v práci či s inými staršími i mladšími deťmi, ale prevažne len s jedným dospelým alebo len s rovesníkmi. To im uberá príležitosť učiť sa reč prirodzene odpozorovaním z rozhovorov dospelých a starších detí.
- Čiastočne sa mení aj spôsob hry detí. Na trhu sú hračky, rozprávky a interaktívne CD-čká, ktoré sľubujú, že rozvíjajú reč dieťaťa. Hračky a rozprávky však neučia deti rozprávať. Rozprávanie učí deti rozprávať. Rozprávka či hovoriaca hračka neodpovedá (alebo odpovedá vždy rovnako), nežiada od vás hovoriť, neopraví vás. Ak sa hráte s elektronickou hračkou, hovoríte menej. A to, koľko a ako hovoríte počas hry (alebo bežnej rutiny) s dieťaťom, je pre vývin reči zásadné.
- V neposlednom rade môže byť faktorom aj rozvinutá zdravotná starostlivosť - predpôrodná, aj starostlivosť o rizikových a predčasne narodených novorodencov. Určitú časť logopedickej klientely tvoria predčasne narodené deti a deti s vývinovými syndrómami. Keďže toto percento detí vďaka lepšej lekárskej starostlivosti vlastne stúpa, stúpa aj počet detí v logopedických ambulanciách.
Čo je reč a jazyk?
Reč je súčasťou oznamovacieho procesu v medziľudskej komunikácii. Pokladá sa za všeobecnú ľudskú schopnosť užívať výrazových a oznamovacích prostriedkov. Reč ako špecificky ľudská schopnosť nie je človeku vrodená, ale musí sa ju naučiť. Novorodenec si síce prináša na svet vrodenú dispozíciu naučiť sa reč, ale bez rečového kontaktu s hovoriacim okolím, by sa táto vrodená schopnosť ďalej nerozvinula - človek by nehovoril. Rozhovor je spôsob, ako sa reč používa. Jazyk je súhrn slovných i neslovných prostriedkov užívaných v danom národe. Zatiaľ čo reč je výkon jednotlivca, jazyk je výtvor spoločenský. Nutným predpokladom reči je počutie. Reč je produktom vyššej nervovej sústavy ľudského jedinca a je viazaná na vývojovo najvyššiu oblasť šedej kôry veľkého mozgu, na určité funkčné oblasti dominantnej hemisféry. Spomínané oblasti sa označujú ako centrá reči. Výkonnými orgánmi reči hovorenej sú hovoridlá t.j.
Ako často sa vyskytujú poruchy reči u detí?
Za najčastejší druh porúch reči sa považuje narušenie zvukovej roviny reči, známe aj ako dyslália, fonologická alebo artikulačná porucha, nesprávna alebo chybná výslovnosť. Niektorí autori uvádzajú až 60 % výskyt okolo štvrtého roku života a 40 % na začiatku školskej dochádzky, častejšie u chlapcov, zhruba v pomere 3 : 2. Detí, ktorých vývin reči je aj v školskom veku stále narušený, je medzi žiakmi 3 - 10 %. Špecificky narušený vývin reči (alebo aj vývinová dysfázia, pozri kap. 6.7) sa vyskytuje u 5,4 % detí, a to troj- až štvornásobne častejšie u chlapcov ako u dievčat. Ľudia so zajakavosťou tvoria zhruba 1 % populácie, poruchy hlasu u detí v predškolskom veku 5 - 7 %, v školskom veku 6 - 23 %, brblavosť 0,05 - 1,5 %, špecifické poruchy učenia 5 - 15 %.
Ako má rozprávať predškolák?
Po piatom roku života by dieťa bez poruchy reči malo správne vyslovovať a používať všetky hlásky, aj sykavky (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ), L a R. Správna výslovnosť L a R sa môže ustáliť do siedmich rokov. Zároveň by všetky mali byť tvorené správne (teda nie tzv. „francúzske R“ či jazyk vybiehajúci medzi zúbky pri vyslovovaní sykaviek). Reč je zrozumiteľná pre každého a slová nie sú skomolené.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dieťa má dobre rozvinutú rozprávačskú schopnosť - rozpráva príbehy, ktoré majú nielen úvod, jadro a záver, ale aj príčinu a pointu. Chápe a vie presne pomenovať „čo sa prečo stalo“. Tieto udalosti majú správne logické poradie (najprv sa umyjem, až potom sa oblečiem, nie naopak). Používa pri tom i súvetia a hovorí gramaticky správne. Správne používa minulý a budúci čas, predložky, správne časuje a skloňuje. Má bohatú slovnú zásobu (až 2000 slov). Neznámu rozprávku si pomerne presne zapamätá a prerozpráva. Nebojí sa komunikácie, pozerá sa vám do očí, samo iniciuje otázky. Dokonca si aj overí, či vám porozumelo správne. Správne rozumie i zložito povedanej inštrukcii, napríklad: Obuj si topánky, vezmi batoh a počkaj ma pri dverách. Dotkni sa nosa alebo ucha! Ukáž, ako mama umýva bábo! a pod. Zvládne tiež vyslabikovať niekoľko slov, počuje i prvú hlásku v slove, ak ju zvýrazníte, a často pozná i niekoľko písmen. Zopakuje po vás bez chyby i ťažké, dlhé či vymyslené slovo, dlhšiu vetu, zapamätá si tri-štyri čísla za sebou. Rovnako po vás bez zaváhania správne zopakuje niekoľko pohybov jazykom, napr. vyplaziť, dať ho za horné zuby, striedavo ho dávať rýchlo do pravého a ľavého kúta pery, usmiať sa, našpúliť pery a i. Dýcha nosom, zúbky majú správny zhryz a jazyk v pokoji ani pri reči netrčí von z úst. Hlas znie prirodzene, je zvučný, jasný, v primeranej výške a sile, bez chripotu. Nezajakáva sa - neopakuje slová či ich časti. Dokáže sa 15 - 20 minút sústrediť aj na činnosť, ktorá ho nebaví, ale dostalo ju za úlohu.
Ak jeden z rodičov rozpráva iným jazykom, bude sa reč ich dieťaťa vyvíjať inak ako v slovensky hovoriacich rodinách?
Áno. Vývin reči viacjazyčného dieťaťa má svoje špecifiká. Prvé slová sa uňho objavujú v podobnom rozmedzí ako u jednojazyčných rovesníkov (12 - 18 mesiacov). Štatistiky však ukazujú, že môže začať hovoriť aj o niečo neskôr, avšak stále v hraniciach normy. Do troch rokov ešte dieťa môže jazyky „miešať“, nesprávne používať slovnú zásobu alebo gramatiku z oboch jazykov. Okrem toho viacjazyčné „deti často prechádzajú tzv. obdobím ticha, ktoré zvyčajne trvá 3 - 6 mesiacov“ (Statpedu, 2021). Porozumenie novému jazyku je určitú dobu znateľne lepšie než jeho používanie. Vtedy je vhodné na dieťa netlačiť. Môže sa tiež zdať, že dieťa nové naučené slová z niektorého jazyka „zabúda“. Môže ísť o prechodné obdobie, ktoré podporíte častejším opakovaním novonaučených slov. Po treťom roku si už dieťa osvojí slovníky oboch jazykov a dokáže plynule odpovedať jednému rodičovi v jednom a druhému rodičovi v druhom jazyku.
Dokedy môže dieťa ešte „šušlať“?
Dieťa by šušlať nemalo v žiadnom veku. „Šušlanie“ je chybná výslovnosť sykaviek (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ). Ak ich vaše dieťa tvorí chybne (nesprávnym spôsobom, na nesprávnom mieste, s jazykom medzi zubami alebo so zvláštnym netypickým šumom), je namieste kontaktovať logopéda. Mladšie dieťa ešte nemusí dobre sluchom rozlišovať rozdiely medzi jednotlivými sykavkami a zamieňa ich, prípadne ešte všetky znejú trochu podobne. Dieťa všade používa napr. iba S alebo Š. Povie tú hlásku, ktorá je pre neho jednoduchšia na vyslovenie. Takáto nesprávna výslovnosť je vývinovo prirodzená, dieťa si sykavky osvojí a začne ich používať správne v štvrtom alebo v piatom roku života.
Niektorí hovoria, že logopédiu stačí riešiť po štvrtom roku. Je to pravda?
Detská výslovnosť sa do piateho až siedmeho roku života stále vyvíja. Je prirodzené a normálne, že väčšina detí do štyroch rokov vyslovuje nesprávne. Z tohto pohľadu by takéto usmernenie stačilo. Jazyk, reč a celkovo komunikácia však nie je len o výslovnosti. Existujú aj iné problémy, ktoré je potrebné riešiť bez ohľadu na vek, napr. zajakavosť, oneskorovanie v reči, porucha hlasu a i. Tiež sa môže stať, že za nesprávnou výslovnosťou nestojí prirodzený vývin, ale iný organický problém (zlá inervácia, fyzická prekážka v ústach) alebo že dieťa vyslovuje niektorú hlásku už chybne, patologicky, napr. tzv. „francúzske R“. Vtedy je vhodné začať logopedickú starostlivosť aj pred štvrtým rokom.
Dieťa sa zajakáva, ale u logopéda hovorí plynulo. Prečo?
Stretla som sa s prípadmi, keď sa dieťa s cudzím človekom rozprávalo celkom plynulo, hoci rodič doma postrehol výraznú neplynulosť. Nebojte sa, logopéd vám uverí. Ak to bude potrebné, prineste mu videonahrávku z domáceho prostredia, z ktorej môže analyzovať jednotlivé príznaky. Zajakavosť ich má veľmi variabilné. Môžu sa meniť v závislosti od prostredia, situácie, osoby, s ktorou sa dieťa rozpráva. Menia sa tiež v čase. Nie je to nič netradičné. Logopedickú starostlivosť je potrebné začať napriek tomu, že dieťa v jednom prostredí hovorí plynulejšie ako v inom. Iná situácia môže byť, ak dieťa už prešlo logopedickou terapiou a u logopéda alebo pri cielenom domácom nácviku dokáže byť plynulé. Keď však rozpráva spontánne v bežných situáciách, rozpráva neplynulo. Nedokáže ešte naučené stratégie uplatniť v bežnom živote; neprebehol tzv. „transfer“ naučeného do prirodzeného prostredia dieťaťa. Žiaľ, toto je často tá najťažšia a najdlhšia fáza a jej zvládnutie už závisí viac od vás a od dieťaťa, než od logopéda. Nepoľavte, vyzbrojte sa trpezlivosťou, pohodou a radami vášho logopéda.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečo na logopédii fúkame do vrtuľky?
Dýchanie sa počas rozprávania mení. Skúste si zrátať, koľko sekúnd vám trvá bežný nádych a koľko výdych. Tento pomer je u väčšiny ľudí približne 4 : 6. A teraz si predstavte, že by sme mohli niečo na šesť sekúnd povedať a potom by sme potrebovali ďalšie štyri na to, aby sme sa nadýchli. Takéto rozprávanie by pôsobilo veľmi zvláštne. Preto pri rozprávaní kontrolujeme napätie dýchacích svalov, bránicu uvoľňujeme pomalšie a dych meníme. S dýchaním úzko súvisí i tvorba hlasu, plynulosť reči a výslovnosť. Väčšina spoluhlások okrem M, H, J, Ň, N vyžaduje, aby sme vytvorili silný tlak vzduchu. Aby sa nám vôbec podarilo otvoriť hlasivky. Veľmi špecifickými hláskami v slovenčine sú tzv. sykavky S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ. Sykavkami sa volajú preto, lebo vydávajú „sykavý zvuk“. Pokiaľ poviete napríklad P, celkom pritom zatvoríte pery. Ak však poviete Š, jazyk sa vám síce k podnebiu priblíži, ale celkom sa nezavrie, preto Š znie ako Š a nie ako Ť, ktoré je celkom uzatvorené. To však vyžaduje i umenie hladko a plynulo viesť vzduch smerom von z úst. V neposlednom rade hláska R bez poriadneho fúknutia iba ťažko zaznie. Časté dýchanie ústami môže ovplyvniť výslovnosť i polohu jazyka. Pokiaľ máme stále otvorené ústa, jazyk stráca prirodzené postavenie, ktoré by mal v ústach mať. Ochabuje a nie je dostatočne pripravený na správnu výslovnosť. Vtedy je potrebné nielen posilniť jazyk cvičením, ale naučiť dieťa aj správne dýchať nosom.
Logopedické zručnosti predškolákov: Čo by mali rodičia vedieť?
Predškolský vek je obdobie, keď sa dieťaťu výrazne rozvíjajú jazykové schopnosti. Práve v tomto čase sa vytvára pevný základ pre budúce čítanie a písanie. Ako rodičia môžete svojmu dieťaťu pomôcť rozvíjať schopnosti vášho dieťaťa prostredníctvom jednoduchých, no efektívnych aktivít. Ktoré logopedické zručnosti by mal predškolák zvládať a ako ich podporiť? Rozvoj reči u predškolákov je kľúčovým predpokladom úspešného nástupu do školy. Správne logopedické zručnosti ovplyvňujú nielen výslovnosť, ale aj porozumenie, vyjadrovanie a celkový jazykový vývin dieťaťa. Mnohí rodičia si však nie sú istí, čo je v tomto veku „normálne“ a kedy už treba spozornieť. V článku vám prinášame prehľad dôležitých jazykových míľnikov a praktické tipy, ako ich hravo rozvíjať doma.
Ktoré logopedické zručnosti by mal predškolák ovládať?
- Výslovnosť hlások a slov: V predškolskom veku by malo dieťa zvládnuť správnu výslovnosť všetkých hlások, vrátane zložitejších ako S, Z, C, Š, Č, Ž, R a L. Ak má dieťa problémy s výslovnosťou týchto hlások, je vhodné venovať sa ich precvičovaniu.
- Rozlišovanie zvukov a sluchová analýza slov:
- Dieťa by malo vedieť rozdeliť slová na slabiky (vytlieskavaním).
- Dieťa by malo vedieť rozpoznať prvú hlásku v slove, ideálne aj poslednú.
- Hry na rozpoznávanie prvej a poslednej hlásky v slove, počítanie hlások a slabík pomáhajú rozvíjať sluchovú diferenciáciu.
- Slovná zásoba a tvorenie viet: V predškolskom veku by malo dieťa dokázať tvoriť jednoduché i zložité vety, opísať predmety a vysvetliť jednoduché situácie.
- Dieťa by malo vedieť uhádnuť predmet, zviera podľa inštrukcií. (Skvelým spôsobom, ako u detí rozvíjať schopnosť porozumieť inštrukciám je hra „Hádaj, kto som“. Táto hra nielen baví, ale tiež rozvíja slovnú zásobu, logické myslenie a schopnosť vnímať a spracovávať informácie).
- Malo byť vedieť triediť slová do kategórií (čo je ovocie, zelenina, nábytok) a vymenovať viacero vecí z danej kategórie (vymenuj 5 druhov zeleniny…..).
- Gramatika a skladanie viet:
- Dieťa by malo vedieť správne skloňovať podstatné mená, prídavné mená a časovať slovesá.
- Dieťa by malo vedieť používať zápor, vedieť množné číslo.
- Dieťa by malo vedieť správne poskladať jednoduchú vetu podľa slovosledu.
- Porozumenie reči: Dieťa by malo vedieť pochopiť aj zložitejšie inštrukcie (Sadni si a zavri oči. Namiesto psíka mi ukáž mačku…).
- Veľmi dôležité je čítať kratšie rozprávky alebo príbehy a pýtať sa dieťaťa, čo sa stalo na začiatku, v strede a na konci príbehu.
Kedy je vhodné navštíviť logopéda?
Ak vaše dieťa:
- má problémy s výslovnosťou hlások,
- nie je schopné vytvárať súvislé vety,
- nevie odpovedať na otázky,
- nepozná základné farby, tvary alebo predmety,
- nesprávne skloňuje a časuje,
- robí pauzy kým ho napadne dané slovo.
Hry a cvičenia pre predškolákov:
- Hádaj na čo myslím - výborné na kladenie otázok, porozumenie.
- Vymenuj mi… (5 lesných zvierat, 5 druhov oblečenia, 6 hračiek…) - podpora slovnej zásoby a kategorizácie.
- Oprav vetu po robotovi (rodič povie jednoduchú vetu v neurčitku a dieťa ju musí opraviť. Mama- jesť- polievka.) - gramatické zručnosti.
- Meno, zviera, vec (vymýšľať na jednotlivé hlásky mená kamarátov, zvieratká alebo veci).
Vyššie opísané schopnosti sú pre predškolákov kľúčové pre ich budúci akademický aj sociálny úspech. Ako rodičia môžete svojmu dieťaťu pomôcť prostredníctvom jednoduchých hier a cvičení, ktoré prirodzene rozvíjajú reč, slovnú zásobu a porozumenie.
Ako ovplyvňuje nesprávna výslovnosť učenie v škole?
Mnoho detí predškolského veku má nesprávnu výslovnosť. V závislosti od toho, čo je jej príčinou, môže byť nesprávna výslovnosť podkladom neskorších porúch učenia v škole.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Čo je to vlastne tá logopédia?
Slovo logopédia vzniklo zložením dvoch gréckych slov: logos znamená slovo, paidea výchova. Cieľom logopédie je rozvíjanie správneho vývinu reči z hľadiska formu aj obsahu, predchádzanie vzniku porúch a chýb reči a odstraňovanie už vzniknutých porúch a chýb reči. Zhrňujúci názov pre všetky chyby a poruchy reči je pojem “narušená komunikačná schopnosť”. Tá je podľa odbornej literatúry definovaná nasledovne: Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko jazykových rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na jeho komunikačný zámer. Zjednodušene povedané - ak cítime, že reč nášho komunikačného partnera (hovoriaceho tým istým jazykom ako my) sa v niečom líši od normy, odhliadnuc od jeho nárečia a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza.
Čo všetko spadá do kompetencie logopéda?
narušenie článkovanie reči (dyslália, dyzartria):
dyslália - chybné tvorenie hlások:
- mogilália (vynechávanie hlások)
- paralália (zamieňanie hlások za iné)
- tvorenie hlásky na inom artikulačnom mieste (napr. ”francúzske” R - rotacizmus)
- dyslália multiplex (viac chybne tvorených hlások)
- tetizmus (takmer nezrozumiteľná reč, nahrádzanie všetkých spoluhlások hláskou ”T”)
dyzartria - porucha reči pri detskej mozgovej obrne. Všeobecné symptómy sú v rôznej miere narušená respirácia, fonácia, rezonancia, artikulácia a prozódia.
narušenie plynulosti reči (zajakavosť, brblavosť):
zajakavosť - syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov zúčastňujúcich sa na hovorení:
- klonická (opakovanie hlások, slov alebo slabík)
- tonická (kŕčovité sťahy na začiatku slov)
- zmiešaná forma: klonicko-tonická, tonicko-tonická
tumultus sermoris (brblavosť) - porušenie tempa a rytmu reči.
narušený vývin reči (vývinová dysfázia, vývinová bezrečnosť):
vývinová dysfázia - štruktúrne a systémové narušenie niektorých oblastí vývinu reči, osvojovania si materinského jazyka:
- impresívny typ (neschopnosť rozoznávať počuté výrazy a chápať obsah počutých slov)
- expresívny typ (nedostatok rečového prejavu pri dobrom chápaní a porozumení počutej reči)
- zmiešaný typ
NVR na báze psychomotorickej retardácie
získaná neurotická bezrečnosť (mutizmus, elektívny mutizmus, surdomutizmus):
- mutizmus - náhla strata už vyvinutej reči
- elektívny mutizmus - výberová strata reči s negativistickým postojom - útlm reči k určitým osobám, v určitom prostredí, za určitých okolností.
- surdomutizmus - onemenie pri strate sluchu.
získaná orgánová bezrečnosť (afázia): Afázia - porucha už vyvinutej reči, ktorá nastáva po niektorých ochoreniach alebo úrazoch mozgu.
narušenie zvuku reči (fufnavosť, palatolália):
fufnavosť (rhinolália) - zmenená nosná rezonancia:
- zatvorená (znížená nosovosť)
- otvorená (zvýšená nosovosť)
- zmiešaná
palatolália - vývinová chyba reči, ktorá vzniká na základe rázštepu podnebia.
narušenie grafickej podoby reči (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia):
- dyslexia - vývinovo podmienená neschopnosť naučiť sa čítať bežným vyučovacím spôsobom aj napriek normálnemu intelektu
- dysgrafia - neschopnosť naučiť sa písať
- dysortografia - neschopnosť zvládnuť gramatiku
- dyskalkúlia - neschopnosť naučiť sa počítať, písať číslice, zvládnuť niektoré matematické operácie.
symptomatické poruchy reči - sprevádzajú iné dominantné postihnutie, narušenie alebo ochorenie:
- zrakové postihnutie
- sluchové postihnutie
- mentálnu retardáciu
poruchy hlasu
- detská hyperkinetická dysfónia: korene v útlom detstve - dôvodom vzniku môže byť dlhý plač bábätka; kričanie ako reakcia na slabý hlas; snaha prekričať ostatné deti v kolektíve; snaha vyniknúť, upútať na seba pozornosť;
- hyperkinetická dysfónia u dosp.: z premáhania hlasu, najčastejšie u hlasových profesionálov;
- psychogénne poruchy hl.: psychogénna dysfónia a afónia;
- mutačné poruchy - predĺžená, predčasná, perverzná mutácia a fistulový hlas.
autizmus - bezrečnosť spôsobená vrodenou poruchou osobnosti ako celku, z neschopnosti nadväzovať kontakty s okolitým svetom.
kombinované chyby a poruchy.
Bežné míľniky vo vývoji reči
Prvé slová dieťaťa sú pre rodičov magickým okamihom, no vývin reči nezačína až pri prvom „mama“ či „tata“. Komunikačné schopnosti sa budujú už od narodenia - od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety.
- tzv. pudové džavotanie sa objavuje cca po 3 mesiaci života, kedy dieťa začína experimentovať a hrať sa so svojimi artikulačnými orgánmi. Postupne vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí.
- Po 6 mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa najprv objavuje džavotanie 2 rovnakých slabík napr.
- sa začína okolo 8 mesiaca, kedy začína používať prirodzené gestá ako je napr. ukazovanie predmetu rodičovi, ukazovanie prstom alebo rukou, otočenie hlavy na stranu ako odmietnutie jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť, aby ho rodič zodvihol, tlieskanie atď. Veľmi dôležitou súčasťou tohto predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči.
- Už cca v 8 mesiaci dokáže reagovať na svoje meno, na otázku ,,Kde je mama?“
- Prvé slová obvykle prichádzajú okolo 12 mesiaca.
- Medzi 18 a 24 mesiacom prichádzajú prvé 2-slovné výpovede.
Najčastejšie problémy, s ktorými chodia rodičia detí k logopédovi:
V ambulancii sa najčastejšie stretávame s narušenou zvukovou rovinou reči, teda s deťmi, ktoré majú ťažkosti so správnou výslovnosťou a s oneskoreným vývinom reči, prípadne vývinovou jazykovou poruchou (často známou pod starším termínom - narušený vývin reči alebo vývinová dysfázia).
#