Otázka, kedy je ten správny čas na dieťa, je dilema, ktorú si mnohí z nás prejdú. Rozoberali ste ju s partnerom, rodičmi a priateľmi, vymenovali ste rôzne „za aj proti“. Možno túto dilemu ešte stále riešite alebo už medzitým máte potomka, či uvažujete o ďalšom dieťatku. Kedy je však naozaj to najvhodnejšie obdobie? Zisťovali sme, čo si o tom myslia známe slovenské mamičky a odborníci, ktorých profesie majú ženský svet zmapovaný najlepšie.
Biologická zrelosť a psychická pripravenosť
Gynekológ Marian Kollár radí: „Ak sa na to pozrieme z pohľadu mojej profesie, na prvom mieste stojí určite fakt, či je žena na materstvo fyzicky zrelá a psychicky pripravená. Na založenie rodiny musí predovšetkým vnútorne dozrieť. Keby sme hľadali ideálny biologický vek, v našich zemepisných šírkach je to okolo 18. až 23. roku života. Mne sa hranica do 25 rokov života ženy pozdáva najviac. No za rovnako dôležitý považujem výber vhodného otca, ekonomické zázemie a stotožnenie s budúcou rolou matky.“
Výber partnera a ekonomické zabezpečenie
Na rôzne situácie v živote môžu mať partneri svoj vlastný názor, no otázka, kedy mať dieťa, je jedna z mála, pri ktorej sa musia zhodnúť obaja. Aj preto je rovnako dôležitý výber správneho a primeraného partnera. Je to tak trochu lotéria, no ak sa podarí, je to potom výhra na celý život. Žiaľ, výberu často ženy nevenujú takú pozornosť, akú treba. Je rozumné priviesť dieťa do prostredia, ktoré je sociálne a finančne primerane zabezpečené. Na druhej strane to však pôrod prvého dieťaťa posúva bližšie k tridsiatemu roku života. Dvojice obyčajne riešia najprv zamestnanie, hypotekárny úver na byt. A až keď cítia, že čas je neúprosný, potom sa púšťajú do plodenia potomkov. „Možno to znie malicherne, no zo svojich skúseností môžem potvrdiť, že veľká časť párov býva pri plánovaní potomka ovplyvnená aj takýmito maličkosťami,“ potvrdzuje lekár.
Emancipácia a materstvo
„Mne osobne sa niektoré prejavy emancipácie zdajú mylné, napríklad, keď povyšujete svoju profesionálnu kariéru a osobné zabezpečenie nad prirodzené atribúty ženskosti a svoje pravé poslanie,“ konštatuje odborník a dodáva: „Nie je zriedkavé, keď mnohé prvýkrát rodia až po 35. roku života a tie najúspešnejšie, najcieľavedomejšie vôbec nestihnú porodiť svojho potomka.“
Zodpovednosť a stabilita vzťahu
Psychiatrička Anežka Imrišková upozorňuje: „Pred 50 rokmi bol patriarchát na Slovensku výrazný, muž bol v rodine jedinou autoritou. Dnes sú však už partnerské vzťahy vyrovnanejšie, príkladom je muž na materskej dovolenke. Postavenie ženy sa výrazne zmenilo, je ekonomicky samostatnejšia, a tým aj podstatne menej závislá od muža, čo mení jeho pozíciu v rodine. Za posledné desaťročia sa skrátka mnohé v ľudskom živote zmenilo, posunulo sa preto aj vnímanie ideálneho času, kedy mať dieťa. Za dôležitý považujem aj pocit osobnej zodpovednosti za rodičovstvo.“ Iránsky prezident nedávno vyhlásil, že tamojšie ženy môžu mať dieťa už v šestnástich rokoch, kvôli vylepšeniu populačnej krivky. U nás by bolo optimálne, keby žena mala dieťa v čo najmladšom dospelom veku, teda v našich podmienkach po 18. roku života. No človek nie je iba biologický druh, ale má aj rozum, a preto aj zodpovednosť. Dieťa by malo prísť v situácii, keď má dvojica kde bývať a dokáže potomka uživiť. Pritom by mal byť vzťah dvojice dostatočne stabilizovaný, čo dieťaťu zaručí citové zázemie. „Z tohto pohľadu sa dá porozumieť materstvám žien po tridsiatke. V drvivej väčšine sú ich deti chcené a vytúžené, čo je najlepším predpokladom na ich starostlivú výchovu,“ konštatuje odborníčka.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vek matky a jeho kompenzácia
To, čo mladá dvadsaťročná matka zvláda svojou vitalitou, to staršia matka po tridsiatke vykompenzuje trpezlivosťou a prehĺbenou osobnou zrelosťou. No pravda je, že ak sa rodičom stane dvadsaťročný človek, je mladý aj v štyridsiatke, keď sú už jeho deti dospelé. Preto môže potom naplno rozvíjať svoju kariéru alebo záujmy. No ak má žena dieťa medzi 30. - 40. rokom života, musí si uvedomiť, že bude zažívať jeho pubertu a svoje klimaktérium naraz. Z medicínskeho hľadiska je zároveň potrebné dôslednejšie sledovať genetické parametre plodu, čo je pre budúcu mamičku psychickou záťažou.
Citové a psychické rozpoloženie
Anna Jónášová zdôrazňuje: „Túžba po dieťati v nich však, napriek všetkému, zostáva. Keď sa u ženy, u manželov začne prebúdzať, je krásna najmä fáza plánovania a snívania. Obaja premýšľajú, čo bude treba zariadiť, nakúpiť, ,vidia‘, ako sa ich bábätku bude páčiť postieľka, kočík. Veľká časť rodičov však rieši najmä existenčné problémy. Pri všetkých týchto starostiach sa zabúda na citové a psychické rozpoloženie ženy, ktorá si uvedomuje dôležitosť materstva, svoju zodpovednosť. Práve preto je dôležité, aby v týchto otázkach mali rodičia istú predstavu už pred otehotnením.“ Najdôležitejšiu úlohu nezohráva vek ženy, ale jej citový a psychický stav. Dôležité sú nielen materiálne podmienky pre budúce dieťatko, no žena potrebuje aj psychickú pohodu, na ktorú naozaj niekedy stačí veľmi málo. „Pri takomto pozitívnom prístupe by sa určite znížil počet rizikových tehotenstiev a predčasných či komplikovaných pôrodov,“ dodáva odborníčka.
Skúsenosti známych mamičiek
Mária Čírová (22), syn Hugo (15 mesiacov): „Neviem sformulovať žiadne pravidlá, ja osobne som proste vedela, že som pripravená na dieťa. No myslím si, že každý by to mal cítiť takýmto prirodzeným spôsobom, najmä keď nájde k sebe pre rodičovstvo toho správneho človeka. S odstupom času viem, že som sa nemýlila a na dieťa som bola pripravená. Je to moja najväčšia radosť!“
Petra Nagyová Džerengová (38), deti Teo (13), Leo (12), Lóra (9) a Klára (2): „To, že chcem veľa detí, som vedela od začiatku. Vždy som si však predstavovala, že to bude neskôr, okolo tridsiatky. Mala som totiž plány, že si po vysokej škole ,pocestujem a požijem‘. Prvé dieťa sa mi napokon narodilo pár mesiacov pred dvadsiatymi šiestymi narodeninami. Keďže som rodila aj v neskoršom veku, mala som takmer 37 rokov, viem porovnať, čo to prináša. Najmä energie už nemám tak veľa, ako keď som bola mladšia. Dnes tiež viem, že moje obavy, ako sa mi zmení život, keď sa mi narodí dieťa, boli zbytočné. Samozrejme, že sa zmenil, ale k lepšiemu. Deti nás nikdy neobmedzovali, práve naopak, náš život je vďaka nim oveľa pestrejší. Osobne si myslím, že odkladať rodičovstvo na neskorší vek, lebo si človek chce užiť a obáva sa, že s dieťaťom to nepôjde, je zbytočné. Ak by ste čakali na „pravý čas“, kedy mať dieťa, možno sa ho ani nedočkáte. Vždy sú totiž dôvody, prečo to odložiť, najprv zohnať byt, potom ho splatiť, nájsť si lepšiu prácu, ísť na lepšiu dovolenku…“
Bibiana Ondrejková (38), dcéry Bibiana (6) a Gréta (4): „Odjakživa som chcela mať rodinu, svoje deti. Po tridsiatke som na to myslela intenzívnejšie. Keď som sa stretla so svojím manželom, mala som 32 rokov. Obidvom nám bolo jasné, že chceme mať deti, a tak to prišlo pomerne skoro. Vtedy sa mi zdalo, že patrím do kategórie zrelá rodička, dnes sa mi zdá, že som bola mladá mamička. V každom prípade, deti sa nám narodili v správnom čase.“
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vývoj dieťaťa a dôležité míľniky
Každý rodič má so svojím milovaným dieťatkom nejeden významný okamih, ktorý sa zapíše hlboko do jeho pamäte i srdca. Takouto chvíľou zvykne byť aj prvý krok bábätka. Neznamená to len významný medzník v rámci psychomotorického vývoja, ale začína sa etapa objavovania, skúšania vlastných hraníc, zvedavosti, zdokonaľovania sa v poznaní, ale i „vykročenia do života“. Mnohí z rodičov často porovnávajú svoju ratolesť s inými rovesníkmi. Už sa pretáča? Už sedí? Už chodí? A keď sa Ankin Miško nepretáča vtedy ako Silviin Robko, Monikina Sofka nesedí ako Elenina Laura a Milkin Peťko nechodí ako Ivkina Sonička, začína sa napr. s pasívnym posádzaním a podopieraním dieťatka o vankúše, kupovaním chodítok, hopsadiel, pavúkov a podobných „pomôcok“ alebo vodením dieťaťa do chôdze ťahaním za ruky. Je potrebné si stále opakovať, že každé dieťatko je individuálne, avšak vo všeobecnosti sa v období 10. mesiaca snaží stavať samostatne k stene, nábytku, balansuje so svojou rovnováhou, ale pridržiava sa rukami. Postupne je čoraz viac odvážnejšie a po šikmej chôdzi nasleduje okolo jedného roka už odhodlanie a prvé pokusy urobiť aj samostatné prvé kroky.
Príkrmy a pevná strava
Väčšina rodičov podáva deťom zo začiatku príkrmy mixované na úplne hladké pyré. Presný čas sa určiť nedá, pretože každé dieťatko je jedinečné, teda aj tempo vývoja sa medzi deťmi líši, no často to býva okolo 8. mesiaca. Veľkú úlohu zohráva psychomotorický vývin. Všeobecne sa dá povedať, že dieťa je pripravené na pevnú stravu, keď už samo sedí, vie používať lyžicu, uchopiť jedlo pomocou palca a ukazováka a je schopné ďasnami jedlo rozžuvať. Dôležité je na dieťatko netlačiť a mať trpezlivosť. Niektoré deti to zvládajú hneď, ale niekedy sa stáva, že zvyknúť si na kúsky v jedle im trvá dlhšie. A je to úplne normálne. Ak máte pocit, že dieťa má veľké problémy s rozdrvením stravy a následným prehĺtaním, je možné, že ešte nie je pripravené.
Zo začiatku podávajte väčšinu dňa takú stravu, na ktorú bolo dieťa doteraz zvyknuté. Deti rady jedlo skúmajú. Nechajte ich, aby si všetko poriadne ohmatali a mohli sa tak s novinkami v jedálnom lístku dobre zoznámiť. A potom ich postupne začnite učiť zaobchádzať s lyžičkou. Začnite malými mäkkými kúskami, ktoré bude môcť dieťa pohodlne uchopiť prstami a následne rozžuť v ústach. Kúsky by mali byť také veľké, aby sa na jedno sústo zmestili dieťaťu do úst. Je takisto lepšie začínať potravinami, ktoré sa dobre prehĺtajú a nie sú príliš suché. Ponúkajte pestrú škálu potravín, a to z hľadiska konzistencie, chutí, farieb a vôní. Vhodnými potravinami na zoznamovanie sa s pevnou stravou sú mäkšie druhy ovocia, napríklad banány alebo avokádo. Ďalej sú to cestoviny, na kúsky nakrájaný žĺtok z vareného vajca, kuracie mäso, mleté hovädzie a morčacie mäso. S jedlom by malo byť k dispozícii aj pitie, a ak ste ešte nezačali dieťa učiť piť z hrnčeka, teraz je ten pravý čas. Najprv podávajte vodu v hrnčeku s mäkkým cumlíkom, s rastom zúbkov prejdite na cumlík z pevného plastu. Potom začnite skúšať hrnček ako pre dospelých. Vyberte však nerozbitný a z materiálu, ktorý je vhodný pre deti. Nenalievajte doň príliš veľké množstvo vody, zo začiatku bude dieťatko ešte neobratné. Keď bude mať dieťatko 9 mesiacov, kúpte mu hrnček s mäkkou slamkou. Na pitie zásadne podávajte nesladené nápoje. Najlepšie dojčenskú alebo prevarenú a vychladnutú vodu, prípadne detský čaj.
Pomoc deťom v núdzi
Príbeh Hany, ktorá sa narodila na ulici a s mamou sa snažili prežiť, ukazuje dôležitosť pomoci deťom v núdzi. Hana prišla na svet na ulici. S mamou sa snažili prežiť ako sa dalo. Denne prosili o jedlo, ale často dostali iba bitku. Kedže nemali domov, prespávali na ulici v krabici. Hanina mama snívala o tom, aby jej dcérka žila v lepších podmienkach a mala lepší život ako ona. „V domove som sa naučila veľa dôležitých vecí do života. Ak by sa Hane nepodarilo dostať do nášho detského domova, jej život by zrejme vyzeral úplne inak. Chceme deťom ako Hana poskytnúť pomoc v ten pravý čas. V budove nášho detského domova Praise Gate, ktorú sme nedávno dokončili je miesto pre viac detí. V spolupráci s miestnym sociálnym úradom budeme poskytovať dočasný domov bábätkám a deťom, ktoré budú neskôr umiestnené do pestúnskych rodín. Jednoducho! Následne vám pošleme všetky potrebné informácie a vaša pomoc deťom sa môže začať. Vaše dary poputujú do našich centier v Keni, v ktorých program realizujeme. Pravidelní darcovia budú z Nadácie Integra priebežne dostávať informácie o novinkách z programu s príbehmi detí a fotkami.
Voľný čas detí a jeho vplyv
Pre deti je čas nekonečný, a preto si ho užívajú najmä v prítomnosti. Na rozdiel od dospelých ešte nemajú prehľad o minulých či budúcich časových úsekoch. Podobne nevedia odhadnúť ako dlho trvá hodina, alebo kedy bude zajtra a tobôž už nevnímajú, že existujú tzv. zlodeji, ktorí ich oberajú o voľný čas. Prídu na to až počas dospievania a v dospelosti, keď si už budú musieť vedieť zorganizovať pracovný i voľný čas.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Voľný čas je čas, ktorý zostáva deťom po splnení si školských povinností, kedy môžu vykonávať rôzne činnosti podľa vlastnej záľuby, v súlade s oddychom, zábavou a uspokojením vlastných potrieb. Zároveň je tiež časom, v ktorom si postupne vytvárajú predpoklady na realizáciu vlastných túžob a snov. Deti majú relatívne veľa voľného času, na ktorý významne vplývajú informačné prostriedky a technológie, čo deti a mládež do veľkej miery neovplyvňuje práve najvhodnejšie. Významnú časť svojho voľného času trávia s médiami, sledovaním televízie, počúvaním hudby, pracujú s internetom, hrajú sa počítačové hry, ale nájdu sa aj také, ktoré čítajú rôzne časopisy či knižky. Veľa detí však prežíva svoj voľný čas na ulici, bez akéhokoľvek dohľadu a záujmu dospelých. V období dospievania a prirodzeného „rebelantstva“ to ale môže vyústiť až do tzv. sociálno-patologických javov a problémov, kými sú napr. záškoláctvo, drogová závislosť, vandalizmus, násilie až kriminalita.
Počítač a internet
Počítač a internet tvoria pevnú súčasť života malých i veľkých detí. Počítač je pre ne úplnou samozrejmosťou a nie je nič výnimočné, keď už štvorročné dieťa sedí za počítačom a uprene hľadiac na monitor o stošesť kliká na obľúbené hry. Možno by na tom nebolo nič zlé, keby pri nich netrávili neúmerne veľa času. Deti v predškolskom veku by však radšej mali pomocou rodičov spoznávať reálny svet okolo seba. Aj školáci zvyknú tráviť pri počítači veľa času. Okrem hier ho už využívajú i na vypracovávanie rôznych úloh do školy, komunikáciu s kamarátmi a spolužiakmi cez rôzne sociálne siete, ale aj len tak na surfovanie po internete. Počítač síce pomáha deťom rozvíjať fantáziu, tvorivosť, logické myslenie či schopnosť riešiť niektoré problémy, prispieva tiež k získavaniu vedomostí a pomáha im chápať niektoré komplexné vzájomné súvislosti. Lenže všetko „za“ zvyčajne má aj svoje „proti“. Podľa odborníkov existujú opodstatnené obavy, že časté zamestnávanie sa počítačom vedie u detí k rozvoju len technického a priamočiareho myslenia, pričom sa potláča tzv. asociačné a intuitívne myslenie. Počítačové hry napríklad dokážu ovplyvniť sociálne správanie detí, ich aktivity vo voľnom čase, až sa väčšinou dopracujú k závislosti.
Vnímanie času u detí
Pre malé dieťa má čas jednu dimenziu, a to nekonečnú a celistvú. Najčastejšie chápe prítomnosť a pojmy včera a zajtra sú pre neho dôležité len vtedy, ak sa na ten čas viaže nejaká výrazná spomienka, alebo vie, že ho čaká niečo príjemné a zaujímavé (torta na narodeniny, Vianoce). Plynutie času vníma obrazne povedané ako prúd rieky. V staršom veku (11-12 rokov) môžeme u dieťaťa okrem chápania nových časových dimenzií včera, dnes a zajtra, sledovať už aj vplyv biologického rytmu na vnímanie času. Napr. aktívne dieťa pri hrách či koníčkoch ani nepostrehne plynutie času a únavu pokiaľ ho tá ktorá činnosť plne zaujala. Vtedy mu čas plynie rýchly, ale ak by malo vykonávať činnosť „za trest“, bude sa mu čas nekonečne vliecť. Keď dieťa pochopí chronológiu času ako sled udalostí a trvanie času, ako niečo, čo sa dá merať či ohraničiť, bude vedieť lepšie „narábať“ s vlastným časom. V škôlke a neskôr v škole majú deti stanovený rozvrh hodín pre rôzne aktivity, resp. vyučovanie. Po návrate domov sa ich pevne stanovený rozvrh mení na voľný čas, ktorého ubiehanie si už tak neuvedomujú, a tak ho „zabíjajú“ pri televízii či počítači. Ako budú deti dospievať, mali by sa naučiť svoj voľný čas organizovať a je len prirodzené, že s tým budú mať spočiatku problém, s ktorým sa môžu boriť až do dospelosti. Naučiť sa riadiť svoj voľný čas je veľmi dôležité, aby napokon neskončil v „gágore“ požieračov času.
Ak má dieťa zhruba 5-6 hodín voľného času denne, malo by si ho s pomocou rodičov rozplánovať tak, aby ani minúta nevyšla navnivoč. Treba skúsiť odhadnúť čas, ktorý potrebuje na splnenie bežných každodenných povinností (učenie, úlohy do školy), aby sa nestresovalo a zvyšok voľného času venovať iným aktivitám, ako športu, odpočinku či PC hrám. Takéto riadenie času ešte pre dieťa nepredstavuje nejaký nepopulárny tvrdý režim, ktorý predstavuje skôr hrozbu ako pomôcku.
Deti 21. storočia a ich trávenie voľného času
Deti narodené v 21. storočí sú často označované za špecifickú generáciu. Vplyv sociálnych sietí a digitálneho pokroku ich sprevádza takmer od narodenia a hrá rolu v ich dospievaní. Je dôležité, aby mali deti nielen poučné, ale i zábavné aktivity.
Slovenskí žiaci trávia počas pracovných dní v priemere 5 hodín denne v škole. Okrem toho majú krúžky a učenie. Deti trávia digitálnou zábavou príliš veľa voľného času, čo vedie k nižšej miere socializácie.
Podľa prieskumu agentúry NMS Market Research pre značku Milka, deti na Slovensku trávia v priemere takmer 2 a pol hodiny svojho voľného času digitálnou zábavou. Mnohé deti navštevujú záujmové krúžky a preferujú tie športové a pohybové. Mnohé deti trávia veľmi veľa času učením, niekedy aj niekoľko hodín, aby zvládli veľmi náročné učivo.
Vplyv rodičov na voľný čas detí
To, ako deti trávia svoj voľný čas, závisí aj od toho, aké majú rodičia priority. Rodičia majú zohrávať úlohu a pomáhať deťom pri rozvoji a profesijnej profilácii. Rodičia majú niekedy potrebu, aby dieťa niečo dosiahlo a znamenalo, čo vyvoláva veľký tlak na deti.