Nástup dieťaťa do materskej školy je významný míľnik pre celú rodinu. Prináša so sebou radosť, očakávania, ale aj obavy a otázky. Je moje dieťa pripravené? Ako zvládne odlúčenie? Čo ak nebude chcieť jesť alebo spať? Na tieto a mnohé ďalšie otázky sa pokúsime odpovedať v tomto článku.
Obavy rodičov a realita škôlky
Mnohí rodičia prežívajú stres, keď ich deti prvýkrát nastupujú do škôlky. Obávajú sa, ako ich potomkovia zvládnu pobyt mimo rodiny v neznámom prostredí. Tieto obavy sú pochopiteľné, pretože každý rodič sa bojí o svoje dieťa. Niekedy stresuje nástup do nového prostredia viac rodičov ako samotné deti, pretože vychádzajú aj z vlastných zážitkov. Dieťa ešte nevie, či a čoho by sa v škôlke malo báť, nemá to v hlave namodelované ako dospelí. Najčastejšou obavou u detí býva strach z odlúčenia.
Dôležité je rešpektovať obavy rodičov a ubezpečiť ich, že dieťa bude v poriadku. Materská škola by mala s rodičmi spolupracovať a robiť všetko pre to, aby boli spokojní oni aj deti.
Rituály lúčenia a adaptácia
Rozlúčka s rodičom v škôlke môže byť pre dieťa úzkostná chvíľa. Ideálne je, ak tomu predchádza dohoda s učiteľkou. Je úsmevné, ako rýchlo sa deti dokážu po rozlúčke „preladiť“. Rodičia najlepšie poznajú svoje deti, preto niekedy prídu za učiteľmi a povedia, že by radi počas prvého dňa ostali chvíľu v triede. S týmto by nemal byť problém, ale je potrebné dohodnúť si pravidlá aj to, kedy je čas odísť, aby iné deti nezačali riešiť, prečo tam niekto má rodiča a ony nie. Každá rodina má vlastné rituály lúčenia. Deti veľmi pomáha, keď im rodičia ešte ráno povedia, kedy sa po ne vrátia, napríklad slovami „prídem po teba, keď si poobede trochu oddýchneš a napapáš sa“.
Deti, ktoré ešte nie sú „pripravené“
Mnohí rodičia sa obávajú, či je ich dieťa pripravené na škôlku, ak ešte nie je úplne odplienkované, cmúľa si palec alebo poriadne nerozpráva. Tieto veci naozaj nie sú zásadné prekážky, s ktorými by si učitelia v materskej škole neporadili. Dieťa by malo zvládať aspoň základné sebaobslužné činnosti, čiže nielen otrčiť ručičky a nožičky s požiadavkou, aby ho vo všetkom obslúžili. Malo by vedieť použiť nočník alebo WC, ale vôbec to nemusí byť stopercentné. Deti sa zvezú na vlne iných. Ak sa dieťa v tomto zablokuje, je potrebný individuálny prístup.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prvé dni v škôlke a nastavenie pravidiel
Prvý týždeň v škôlke je venovaný tomu, aby si učitelia s novými deťmi nastavili a so staršími deťmi obnovili pravidlá fungovania. Deti vedieme k tomu, aby sa dokázali spolu hrať, aby si požičiavali hračky, veľa sa s nimi rozprávame a smejeme. Vytvárame postupne atmosféru bezpečia a spolupatričnosti. Malé deti vnímajú čas inak, preto potrebujú stále vedieť, čo ich čaká.
Príprava na škôlku a dôležitosť režimu
Je potrebné dieťa už pred začiatkom školského roka špeciálne pripravovať na to, že pôjde do škôlky. V prvom rade by rodičia s dieťaťom mali trénovať odlúčenie. Malo by byť naučené ostať počas dňa s inou osobou. Nemusia hneď trénovať aj škôlkarský režim, ale pomaly by od dieťaťa mohli začať vyžadovať akési plnenie úloh, teda akceptáciu toho, že teraz robíme túto činnosť, potom inú a podobne a teraz si len tak robíme, čo chceme. Dieťa musí vidieť vzor, teda rodiča, ktorý tiež dodržiava isté pravidlá. V rodine musí fungovať nejaký režim.
Individuálny prístup a spánok v škôlke
Rodičia by sa mali snažiť viac naladiť na svoje dieťa a všímať si jeho potreby. Treba si uvedomiť, že deti v škôlke sú na pomedzí batoliaceho a predškolského veku, čiže je u nich prítomný silný egocentrizmus. Je dôležité upraviť čas, kedy má ísť dieťa spať, aby bolo dostatočne oddýchnuté. Odpočinok má byť naozaj individuálny. I keď je minimálne pol hodinu povinný, nie všetky deti spia, lebo nie všetky potrebujú rovnako dlho odpočívať. Deti v škôlke nemusia spať. Záleží od dieťaťa aj od toho, či je v škôlke nové alebo ju už dobre pozná. V novom prostredí si potrebuje najskôr vybudovať dôveru - nikto nezaspí okamžite na neznámom mieste. Niektoré deti si časom začnú pospať, iné len oddychujú na postieľke.
Dary pre učiteľky a ich význam
Pred začiatkom školského roka je tradíciou nosiť učiteľkám kvety. Mnohých však viac poteší nejaký vlastnoručne vyrobený obrázok či niečo, čo dieťa samo vyrobilo. Uvedomte si, že jedna učiteľka má v triede aj viac ako 20 detí. Ak dostane toľko kytíc, naozaj s nimi nemá čo urobiť.
Plač v škôlke a jeho príčiny
Prvé dni po nástupe zvyknú plakať možno dve deti z piatich, rýchlo to však ustane. Dokonca niektorí plačú na začiatku, potom prestanú, a iní začnú plakať až po mesiaci či dvoch. Vplyv na to môže mať množstvo faktorov. Mnohé deti sú totiž prvé týždne veľmi statočné. Plač pri rannom lúčení je veľmi častý a prirodzený. Dieťa sa lúči s osobou, ktorá preň predstavuje bezpečie. Veľmi pomáha vytvorenie malého rituálu pred odchodom - môže to byť špeciálny pozdrav, kresbička na ruku alebo malý talizman.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Stravovanie v škôlke a preferencie detí
Zaujímavé je, že deti neraz v škôlke zjedia aj to, čo doma odmietajú. Učitelia by v žiadnom prípade nemali nútiť deti jesť niečo, čo nechcú, čo im nechutí. Môžu sa prekonať, ale je to zbytočné; pestujeme takto nechuť, nie chuť k jedlu. Ak niečo v škôlke zjedia a doma nie, je to zrejme dané kontextom - fungujú v kolektíve, vzájomne sa inšpirujú. Deti nemajú rady komplikované jedlá, kde je priveľa surovín. Naopak, milujú jednoduché jedlá, pokojne aj z tofu. Jedno jedlo však zbožňujú snáď všetky deti - kura na smotane s kolienkami. Pri jedle má byť pohoda, normálne je rozprávať sa, konverzovať. Dieťa debatuje a ani nezbadá, že už všetko zjedlo. Samozrejme, treba ustrážiť mantinely, aby sa to nepreklopilo len do hluku bez konzumácie jedla.
„Biomatky“ a individuálny prístup
Učitelia sa stretávajú aj s takzvanými „biomatkami“, ktoré deťom dovolia úplne všetko, lebo inak by obmedzovali ich rozvoj, nik na ne nesmie zvýšiť hlas, mamy, ktoré svoje deti vychovávajú výhradne na domácich výživách, lebo čo len jedno éčko v strave by ich poznačilo, a podobne. Tento typ rodičov je inak dosť vďačný, keď sa im dostatočne venujeme, vyžadujú individuálny prístup.
Dôvera a komunikácia medzi rodičmi a pedagógmi
Mnohí rodičia si myslia, že ich deti sú dokonalé. Keď sa v škôlke pobijú, tvrdia, že ich potomok by nikdy nezačal, že nikdy nie je na vine a podobne. Dôležitá je dôvera medzi rodičmi a pedagógmi. Osvedčila sa aj taktika - hovoriť s rodičmi dostatočne dlho. Niektorí až po hodine a pol konečne nadviažu spojenie, po ktorom začnú hovoriť to, čo je dôležité. Nik sa nedokáže pretvarovať večne. Dôležité je uvoľniť atmosféru a nastoliť medzi nami dôveru.
Náročnosť práce učiteľky v materskej škole
Práca v materskej škole je mimoriadne náročná a zaťažujúca, nech už to ktokoľvek bagatelizuje. Aj učitelia pritom mávajú svoje vlastné povahy, súkromné problémy, svoj hnev, emócie, strachy či vnútornú agresiu. S týmto nákladom musia pracovať tak, aby to deti nijako nepocítili. Osobne ako najťažšie na práci učiteliek v škôlke vnímam to, že ručia za bezpečnosť detí. Keby sa však jeho dieťaťu niečo stalo, nebodaj vážny úraz, tobôž smrteľný, bolo by to strašné.
Limity a tresty vo výchove
Deti by sme mali naučiť žiť v limitoch bez toho, aby sme museli použiť tresty. Je kritikom súčasných trendov nevýchovy, odporúča ju len tým, ktorí chcú svoje dieťa vychovávať v juhoamerickej pampe. Je potrebné rozlišovať dve veci. Na jednej strane je zákon, podľa ktorého musia zriaďovatelia, mestá a obce pripraviť miesto v materských školách pre deti od dvoch rokov. Druhou vecou je reálny nástup dvojročných detí do materskej školy. Nástup detí pred tretím rokom do škôlky je predčasný.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ciele výchovy a spokojnosť dieťaťa
Treba si položiť zásadnú otázku: Čo je cieľom? Spokojné dieťa alebo deprivované dieťa? Pokiaľ dá matka dieťa do materskej školy v štyroch rokoch a pritom je doma s novorodencom, ten starší súrodenec to chápe tak, že matka ho opustila. Štát by sa mal pýtať, o čo nám ide. Či o blahobyt, alebo o dieťa. Ak má byť cieľom blahobyt matky a dieťa predefinujeme len na vec či istú zábranu sebarealizácie matky, tak to posuňme na dva roky. Ale pokiaľ chceme, aby dieťa bolo naozaj spokojné, malo by sa so zaškoľovaním počkať.
Materializmus a výchova
Deti si na materializmus zvykajú a dokonca ho už berú ako normu. Mení sa im preferencia hodnôt.
Autorita a vzdelávanie
Nemôžete poslúchať niekoho, kto nemá autoritu. Ale pokiaľ tam bude len exot, ktorý tam púšťa obrázky z dataprojektora, bude to on, kto zastaví chuť a motiváciu dieťaťa sa učiť. Keď sa budete snažiť dostať sa k žiakovi cez strach, niečo ho naučíte, ale jeho mozog sa nenaučí vedomosti aplikovať. Keď však učíte cez zručnosti, vediete žiaka k tomu, aby samostatne myslel, aby diskutoval a cítil sa akceptovaný. Je veľké umenie takto učiť, aby si dieťa ani nevšimlo, že sa vlastne učí.
Reakcia na sťažnosti dieťaťa
Keď sa vám príde dieťa sťažovať na konanie učiteľa, opýtajte sa ho, prečo tak učiteľ konal. Navádzate ho, aby pochopilo konanie učiteľa. A keď to nezaberie, skúste s ním prejsť momenty, ktoré sa stali predtým, ako učiteľ zareagoval tak, ako zareagoval. Cieľom teda je, aby dieťa pochopilo, že každé konanie je prísne logické, keď sa na to pozeráte v koži toho človeka. A je absolútne nelogické, keď sa na to pozeráte zo svojej perspektívy. Takto ho učíte, aby sa snažilo pochopiť druhého človeka.
Fyzické tresty a ich neprijateľnosť
Fyzické tresty sú v materskej škole neprípustné. Ak k tomu dôjde, znamená to, že učiteľka nezvláda svoju prácu. Skôr by som nakričala.
Riešenie problémov s učiteľkou a hľadanie pomoci
Ak máte problémy s učiteľkou, informujte ju o tom, že pôjdete za riaditeľkou. Ešte pred rozhovorom s učiteľkou by som si overila, kto bol svedkom tej facky - aj deti sú svedkovia.