Alkohol, šikana a duševné zdravie detí a dospievajúcich sú vážne problémy, ktoré môžu viesť k tragickým následkom, vrátane samovrážd. Tento článok sa zameriava na prevenciu týchto javov, identifikáciu varovných signálov a možnosti pomoci pre ohrozené deti a mladistvých.
Vplyv Alkoholu na Mladistvých
Alkohol je legálna psychoaktívna látka, ktorá má významný vplyv na zdravie, obzvlášť u detí a dospievajúcich, ktorých mozog a telo sa ešte vyvíjajú. Spoločnosť sa snaží chrániť mladistvých zákonmi, pričom na Slovensku je legálny vek na konzumáciu alkoholu 18 rokov.
Rizikové Spôsoby Pitia a "Drunkorexia"
Nebezpečenstvo konzumácie alkoholu u mladých ľudí sa prejavuje najmä v rôznych rizikových spôsoboch pitia. Ďalším nebezpečným trendom je drunkorexia, čo je kombinácia porúch príjmu potravy a pitia alkoholu. Pri drunkorexii ľudia znižujú energetický príjem z potravy, aby mohli vypiť viac alkoholu, keďže alkohol sám o sebe obsahuje kalórie.
Vplyv Alkoholu na Vývoj Mozgu a Rozhodovanie
Alkohol je obzvlášť nebezpečný pre deti a mladistvých, pretože ich organizmus ešte nie je plne vyvinutý. Pečeň nedokáže odbúravať alkohol tak efektívne ako u dospelých, čo zvyšuje riziko poškodenia pečene aj pri občasnej konzumácii. Alkohol tiež narušuje vývoj mozgu a môže mať dlhodobé negatívne účinky na duševné a fyzické zdravie. Akútna intoxikácia sa môže prejaviť útlmom centrálneho nervového systému a dýchania až edémom mozgu, ktorý môže byť smrteľný. Pitie alkoholu má významný vplyv na rozhodovacie procesy a kontrolu impulzov, čo môže viesť k rôznym negatívnym dôsledkom. Alkohol môže vyvolať pocity eufórie alebo potešenia, čím oklame mozog, aby si myslel, že pitie bolo pozitívnym rozhodnutím, čo motivuje jednotlivca k opätovnému pitiu.
Pri konzumácii väčšieho množstva alkoholu, najmä ak sa pije rýchlo, môže dôjsť k výpadkom pamäte, známych aj ako „blackouty.“ Tieto výpadky sú výsledkom toho, že alkohol blokuje prenos spomienok z krátkodobej do dlhodobej pamäte, čo sa deje v hippocampe - časti mozgu zodpovednej za konsolidáciu pamäte. U mladistvých, ktorých mozog sa ešte stále vyvíja, môže alkohol vážne poškodiť pamäť a schopnosť učenia, čo vedie k zhoršeným výsledkom v škole alebo práci. Mozog dospievajúcich je zvlášť náchylný na impulzívne správanie, keďže prefrontálna kôra, ktorá je zodpovedná za plánovanie a rozhodovanie, dozrieva až neskôr. Medzitým sú systémy mozgu reagujúce na odmeny a stres v dospievaní veľmi aktívne, čo vysvetľuje náchylnosť dospievajúcich na rizikové správanie vrátane nadmerného pitia alkoholu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Krátka Intervencia a Motivačný Rozhovor
U anamnesticky opakovanej intoxikácie či škodlivého užívania je potrebné vykonať tzv. krátku intervenciu. Motivačný rozhovor do 5 min, tzv. Cieľom tejto intervencie je rozpoznať reálny či potenciálny problém a motivovať jedinca k aktívnej náprave, osobne či dnes i prostredníctvom telefonického rozhovoru či webových stránok.
Šikana: Tichý Zabijak Detskej Duše
Deti v školách nadobúdajú nielen užitočné vedomosti, ale častokrát sa stávajú aj obeťami šikany. Stresová situácia môže dieťa doviesť až k samovražde. Prieskumy pritom poukazujú na hrôzostrašné percento, koľko detí sa s takýmto typom správania stretlo.
Definícia a Formy Šikanovania
Šikanovanie v školách stále existuje. Šikana sa definuje nasledovne: Jeden alebo viac žiakov úmyselne a väčšinou opakovane ubližuje, týra, zotročuje spolužiaka či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu. Ak chlapci bojujú o priazeň spolužiačky, nie je to šikana. Zisťujeme, že pred agresivitou a šikanovaním nie je imúnny žiadny typ školy, žiadny typ školského zariadenia, vyskytuje sa dokonca aj tam, kde sme to nikdy nepredpokladali. V súčasnosti nie je jednej školy, kde by sa šikanovanie, aspoň v jednoduchej či psychickej forme nevyskytovalo. Výskumy udávajú, že približne 20% detí je v škole šikanovaných a vysoké percento z nich, vyše 40%, sa stretli so šikanovaním v škole ako svedkovia.
Štádiá Šikanovania a Dôsledky
V počiatočnom štádiu žiaci ešte hovoria otvorene o šikanovaní a o tom, kto šikanuje, vyjadrujú nesúhlas so šikanovaním, vyjadrujú voči nemu výhrady, majú súcit s obeťou, agresorov nevidia len bielo a čierno, v triede je malá súdržnosť a narušená spolupráca. V pokročilom štádiu už žiaci nechcú prezradiť, kto ubližuje, tvrdia, že nič nevideli, násilie bagatelizujú alebo povedia, že nesmú nič povedať. Obeť sa kritizuje, znevažuje a hovorí sa, že si to spôsobila sama. Šikana môže dospieť až do samovraždy.
Formy Agresie pri Šikanovaní
V školskom kolektíve môže ísť o fyzickú agresiu (agresori zviažu obeti ruky a bijú ju, šteklia, predstierajú, že ju vyhadzujú z okna, mučia, bodajú, pichajú, kopú, fackujú, hromadne bijú, dusia látkou, sprchujú a polievajú studenou vodou, maľujú fixkou). Môže ísť aj o slovnú agresiu (agresori sa vyhrážajú obeti bitkou, mučením, obesením, zastrelením alebo urážaním, vysmievaním, ironizovaním a vtipkovaním, zosmiešňovaním). Šikana sa prejavuje aj ničením vecí (agresori berú obeti peniaze, kalkulačky, knihy, desiatu, kreslia fašistické znaky, lámu perá, schovávajú električenku, peňaženku, lístky na obed, topánky, aktovku). Môže ísť o násilné a manipulatívne príkazy (obeť je donucovaná spievať, platiť, písať domáce úlohy, kľakať si pred agresormi, prosiť o milosť, chodiť všade posledný, opakovať ponižujúce výroky, nosiť ponižujúce cedule, napodobňovať napr.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Menej Nápadné Signály a Dôležitosť Preverenia
Ťažko určiť menej nápadné signály, napríklad ponižujúce prezývky, či smiech pri neúspechu, osamotenosť žiaka. Nemali by sme ani tieto signály podceňovať a treba ich preveriť. Veľmi závisí od toho, ako ich prežíva žiak, ktorému sú určené. Dieťa sa samé brániť nedokáže. Pretože pri šikanovaní ide o „chorobu“ celej triednej skupiny. V podstate ide o to, že šikanovanie nie je nikdy iba záležitosťou jednotlivca alebo agresora a obete. Deje sa v kontexte vzťahov nejakej skupiny. Šikanovanie je vždy poruchou vzťahov skupiny, ktorá podľahla infekcii.
Opatrenia proti Šikanovaniu a Sociometrické Vyšetrenie
Ide o špeciálne sociometrické vyšetrenie celej skupiny a všetkých žiakov v nej, zistenie ich sociálnych vzťahov, sociálnych statusov, sociálnych rolí a zároveň zistenie postojov žiakov k šikanovaniu. Následne sa zabezpečuje zmena týchto postojov využitím intervenčných programov a individuálnej a skupinovej psychoterapie. Terapia musí smerovať k liečeniu celej skupiny a ich vzťahov k okoliu. V praxi to znamená cielené zastavenie sebadeštrukcie a ozdravenie skupiny.
Signály, ktoré by Rodičia Nemali Prehliadnuť
Signály, ktoré by rodičia nemali prehliadnuť: dieťaťu sa ráno nechce do školy, bolí ho brucho, nevysvetliteľne často stráca veci alebo ich má zničené (oblečenie, pomôcky atď.). Predtým veselé a komunikatívne dieťa je odrazu skleslé a smutné, najmä počas dní, keď je škola. V začiatkoch existuje ešte pravdepodobnosť, že sa dieťa rodičom zverí, zatiaľ totiž takmer o nič nejde.
Ako Postupovať pri Podozrení na Šikanovanie
Ak máte podozrenie na šikanovanie, dohodnite si stretnutie s triednym učiteľom, školským psychológom alebo výchovným poradcom, eventuálne aj s riaditeľom školy. Informujte ich o tom, čo sa vášmu dieťaťu deje, a nenechajte sa uchlácholiť. Buďte vecní, konkrétni a dôslední. Chcite poznať konkrétne opatrenia, ktoré škola prijme, aj s príslušnými dátumami. Dohodnuté opatrenia aj s konkrétnymi dátumami si zapíšte a po stretnutí ako zhrnutie odošlite do školy. Ak bude najhoršie, môžete sa obrátiť aj na školskú inšpekciu, to už je však krajný krok, pretože tým si pravdepodobne proti sebe postavíte vedenie školy.
Agresor Nemusí Byť Bitkár
Pozor: agresor nemusí byť klasický bitkár, ale aj dieťa, ktoré je vtipné, vychované, vystupuje v úlohe obľúbeného vodcu triedy. Takéto dieťa je ťažšie odhaliť, pretože býva medzi učiteľmi aj spolužiakmi obľúbené.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Spolupráca so Všetkými Aktérmi a Atmosféra v Škole
Len čo sa šikanovanie zistí, je dôležité spolupracovať so všetkými aktérmi − so šikanovaným, šikanujúcim aj s ich rodičmi. Brať dieťa vážne, situáciu nezľahčovať, ale v pokoji dieťa nechať, aby sa o svojom probléme vyrozprávalo. Oveľa viac sa tak dozvedia, keď ho budú len zľahka usmerňovať v rozprávaní, než keď na neho „udrú“, prípadne mu „dobre“ poradia, ako sa s agresorom vysporiadať. Konať sám z pozície rodiča, nenabádať dieťa, aby bolo statočné a bránilo sa. Tým sa nič nevyrieši, nehľadiac na to, že dieťa by proti prípadnému agresorovi zrejme nemalo šancu. Veľmi dôležitá je pre úspešné zvládnutie šikanovania atmosféra v škole aj v triede, vzťahy medzi žiakmi navzájom, aj medzi žiakmi a učiteľmi, ale to je faktor, na ktorom treba pracovať dlhodobo a systematicky.
Úprimnosť a Pozorovanie Správania Dieťaťa
Buďte k sebe aj k svojmu dieťaťu brutálne úprimní a pozorujte, ako sa správa doma, s kamarátmi atď. Skúste ho vystavovať rôznym situáciám, keď bude môcť na vlastnej koži pocítiť, aké to je byť v pozícii slabého. Veľa spolu hovorte, o jeho pocitoch, náladách, trápeniach − pozor, nesmie to byť výsluch, skôr pokojný rozhovor, napríklad cestou autom alebo na výlete. Dobre sa situácie opisujú aj na iných ľuďoch, len treba všetko neustále vysvetľovať, aby sa dieťa postupne dokázalo vžiť do pocitov iných ľudí a vnímalo následky svojich činov. Niekedy je na mieste aj intenzívna rodinná psychoterapia, ktorá môže veľmi pomôcť celej rodine.
Informovanie Dieťaťa o Šikanovaní a Načúvanie
Ako uvádza na svojich stránkach Polícia SR, pri nástupe do školy informujte svoje dieťa o možnom nebezpečenstve a jednotlivých prejavoch šikanovania, napr. formou rozprávky či príbehu. Zdôraznite, že sa nemusí báť o šikanovaní otvorene hovoriť. Načúvajte svojmu dieťaťu, všímajte si detaily, venujte pozornosť tomu, ako trávi čas, kde je, čo robí, ako sa správa medzi deťmi a ako sa deti správajú k nemu. Dieťa, ktoré je obeťou alebo svedkom šikanovania, máva strach, zároveň sa však aj hanbí a cíti sa vinné, pretože veľmi dobre vie, že sa prizeralo niečomu, čo nebolo správne. Väčšina detí sa chce so svojím problémom zveriť, pretože tým, že o ňom niekomu povedia, sa zbavia zodpovednosti a zmierni sa ich trápenie. Načúvajte svojim deťom pozorne, snažte sa presne zistiť, čo sa stalo, nezľahčujte ich trápenie.
Duševné Zdravie Detí a Dospievajúcich
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Čo by ste si mali všímať?
Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Časté Psychické Ťažkosti u Detí
Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
Signály Depresie u Detí
Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Bipolárna Afektívna Porucha (BAP)
Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Psychoterapia a Lieky
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Genetická Predispozícia a Prostredie
Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Varovné Signály a Prevencia Samovrážd u Mladých Dievčat
V posledných dňoch si dve mladé dievčatá vzali život brutálnym spôsobom. V tomto období puberty si nedokážu plne uvedomiť následky fatálneho rozhodnutia. Chcú svoje problémy riešiť radikálne. Chcú aj upútať a zaujať, aby si to všetci navždy zapamätali.
Zodpovednosť Rodičov a Spoločnosti
V dnešnej dobe, ktorá je strašne rýchla, nemáme čas poriadne ani na seba, nieto ešte na deti. Rodičia sa snažia uživiť rodinu, majú dve práce. Prídu domov, sú unavení, vyčerpaní. Nenájdu si pár chvíľ, aby sa s deťmi porozprávali, aký mali deň, čo zažili a podobne. Viniť teraz z toho rodičov je však zbytočné. Tí sú smrťou svojho dieťaťa vytrestaní do konca života. Avšak určitá zodpovednosť im musí byť pripísaná. Stačí si s deťmi sadnúť a porozprávať sa s nimi. Určite je to dobrá cesta, ako si získať ich dôveru. Z našich životov sa vytratil reálny rozhovor. To je obrovská chyba. Žiadne sociálne siete nenahradia otvorenú komunikáciu. Je choré, ak rodinní príslušníci komunikujú cez internet. Rodičia si myslia, že dieťa je najedené, má kde spať, má najnovší telefón či pekné oblečenie a to stačí.
Sociálne Siete a Dôležitosť Záujmu Rodičov
Ak sú už rodičia zaregistrovaní na takýchto sieťach, treba si všímať, čo tam dieťa robí. O čom píše, aké stránky sa mu páčia. Treba sa s deťmi zhovárať tak, aby nemali pocit, že ich sledujete. A ak sa nechce baviť a zatvára sa v izbe či badáte zmeny nálad, smútok alebo nechuť do jedla, treba vyhľadať všeobecného lekára. Ten posúdi, či treba navštíviť odborníka. Rodičia sa možno hanbia navštevovať s deťmi psychológa. To je absolútny nezmysel. V moderných spoločnostiach deti bežne navštevujú psychológa. Ale komu sa má dieťa vyrozprávať? Hľadať pomoc u spolužiakov? Veď tí nevedia, ako riešiť kritické situácie. Tu pomôže len odborník.
Komunikácia s Deťmi a Dôležitosť Pozitívnej Spätnej Väzby
Z praxe viem, že deťom vyčítame, čo spravili zle, no zabúdame ich chváliť. Dávame len negatívnu spätnú väzbu. Práve v období dospievania sa potrebujú tínedžeri cítiť dôležití a zaujímaví. Stačí sa len dieťaťa spýtať na jeho názor, či aké riešenie navrhuje. Treba ho brať ako člena rodiny, ktorý má v nej nejakú váhu a má právo na svoj názor, ktorý ostatní rešpektujú. To sú najväčšie chyby, ktorých sa dospelí dopúšťajú.
Ostražitosť a Odstránenie Predmetov, Ktorými by si Dieťa Mohlo Ublížiť
Ak rodič vie, že jeho dieťa má samovražedné úmysly, treba ho ostražito chrániť, chodiť pravidelne k odborníkovi a vyjadrovať mu absolútnu podporu. A, samozrejme, odstrániť z jeho dostupnosti všetky možné predmety, ktorými by si mohlo ublížiť.
Školskí Psychológovia a Práca s Celou Triedou
Tu je veľká chyba, že na školách nie sú školskí psychológovia. Školy si ich nemôžu dovoliť a často sa nahrádzajú len výchovnými poradcami. To sú vo väčšine učitelia a k nim majú deti nízku dôveru. Dieťa by nemuselo nikam chodiť, rozpráva sa s človekom znalým problematiky a v známom prostredí. Pravidelným rozhovorom, stačí raz za čas, psychológ vyhodnotí, či je problém zrelý na terapiu, alebo sa dieťa potrebuje len zdôveriť. V situáciách, ako je samovražda spolužiaka, by mal odborník pracovať s celou triedou. Takáto udalosť zastihne aj celú školu, nielen kamarátov. Toto je veľmi dôležité a myslím, že by sa problémom malo zaoberať aj ministerstvo školstva.
Práca s Emóciami Detí: Kľúč k Zdravému Vývoju
Práca s emóciami detí je kľúčová pre ich zdravý vývoj. Rodičia by mali reagovať na prežívanie dieťatka, na jeho potreby, ich uspokojovanie alebo neuspokojovanie. Tým dieťaťu ukazujeme, že sme naň napojení, že ho vnímame a že v danej chvíli rozumieme jeho prežívaniu. Je zároveň dobré prežívanie komentovať. Napríklad slovami ako „vidím, že sa ti to páči“, „si teraz rád“, „si šťastný“, „páči sa ti táto hračka“, „páči sa ti tento zvuk“.
Dôležitosť Reagovať s Emóciami a Autenticitou
Dôležité je reagovať nielen slovami, ale aj tónom hlasu. Ak len skonštatujeme, že „teraz si smutný“ alebo „si šťastný“, bez náboja emócie, je to chladné. Dieťa si to vysvetlí tak, že mama alebo otec sú akoby naučení niečo hovoriť, ale nemyslia to úplne vážne. Je to neautentické. Takáto reakcia je často horšia ako žiadna. Dieťa vníma a cíti, že dospelý nie je emočne zainteresovaný do prežívania a nemyslí to vážne. Z takýchto reakcií dieťa získava dojem, že mu mama, otec alebo ktokoľvek blízky nerozumie, neberie jeho a jeho pocity, potreby a prežívania vážne. Môže sa cítiť prehliadané a nepochopené.
Reakcia na Plač Dieťaťa a Uvedomenie si Vlastných Emócií
Mnohí rodičia zvládajú plač svojho dieťaťa veľmi ťažko a snažia sa ho odvrátiť za každú cenu. So snahou rýchlo ukončiť detský plač sa vo svojej praxi stretávam veľmi často. Keď začneme s rodičmi pátrať po príčinách, prečo im plač dieťaťa prekáža, najčastejšie počúvam, že je to pre neželanú pozornosť okolia. Rodičom prekáža, že sa ľudia za plačúcim dieťaťom otáčajú, pozerajú sa a že je plač rušivý. A presne takto to vníma aj dieťa. Cíti, že to, čo si myslí pani predavačka, je pre jeho mamu v danej chvíli dôležitejšie ako ono a jeho vlastné pocity. A práve toto uvedomenie veľakrát u dieťaťa ešte umocňuje prežívanú emóciu.
Rozvíjanie Sebakontroly a Emocionálnej Kontroly
Vo veku približne tri a pol až štyroch rokov začína dieťa získavať sebakontrolu a emocionálnu kontrolu. Rodičia ani učitelia by však v tomto veku nemali od dieťaťa očakávať, že začne samo pomenúvať svoje pocity. To by mal robiť rodič, napríklad slovami ako „zdá sa mi, že ťa niečo vystrašilo“, „vyzeráš prekvapená“, „cítiš sa šťastný“. My dospelí vnímame vypytovanie sa na pocity dieťaťa ako prejav starostlivosti. Majú pocit, že od nich rodičia očakávajú, že samy prídu s odpoveďami, prečo sa nejako cítia. Z tohto hľadiska majú rodičia často od detí priveľké očakávania. Dieťa nadobúda dojem, že ho rodič skúša a ono je tým, kto má prísť so správnou odpoveďou, aby rodiča uspokojilo. Otázky zároveň na dieťa pôsobia dojmom, že mu rodič v danej chvíli nerozumie. Ono jasne ukazuje, že je nahnevané alebo plače, a rodičia sa ho namiesto pochopenia pýtajú, ako sa cíti, aj keď je to úplne zjavné.
Prijatie Detského Strachu a Rozhovor o Ňom
Treba si uvedomiť, že aj každý dospelý sa niečoho bojí. My sa však možno bojíme väčších alebo hrozivejších vecí. Dieťa sa vo svojom malom, ešte nepoznanom a nepreskúmanom svete bojí vecí, ktoré sú preň rovnako veľké. Strach je súčasťou každého človeka. Dokonca môže byť veľmi prospešný. Reagujte najskôr tým, že strach dieťaťa pomenujete. Napríklad slovami - vidím, že máš strach z toho, že ideš teraz do novej škôlky, alebo z toho, že ideme k doktorovi, no môžeme tvoj strach zvládnuť spoločne. Riešením je už to, že sa o strachu rozprávame. Už vďaka tomu ho môže dieťa ventilovať. Vyzvite dieťa, aby skúsilo povedať, čoho presne sa bojí a ako by ste mu s tým mohli pomôcť. Ubezpečte ho, že pri ňom stojíte. Toto chcú počuť všetky deti.
Klamstvo o Pocitoch a Dôsledky
Ak poviete, že sa nemá čoho báť, lebo ho to nebude bolieť, je to klamstvo. Takto zároveň deti učíme klamať. Hovoríme totiž niečo, čo pravda nie je alebo byť nemusí. Učia sa takto deti klamať aj o svojich pocitoch? Áno, napríklad, keď dieťa cíti a počúva, že neradi vidíme, keď je smutné. Po čase nám o svojom smútku radšej prestane hovoriť. Keď neprijímame emócie ako smútok, strach či hnev, tak sa stáva, že nám deti postupne prestanú ukazovať svoje emócie. Začnú si ich nechávať pre seba, alebo budú robiť veci, ktorými tie emócie prekryjú. Prípadne v dôsledku stresu a strachu budú neskôr v adolescentnom období riskovať, rebelovať, alebo sa budú svoj strach a stres snažiť zastierať alebo zvládať pomocou podporných látok ako alkohol a drogy, aby sa upokojili.
Negatívne Emócie a Agresivita
Dieťa môže byť tak silno nahnevané alebo v takom veľkom amoku, že v tej chvíli už nezaberá nič. Ani keď má rodič naučené vhodné postupy a formulky a emócie empaticky pomenúva. Ak je dieťa v amoku, nevníma a nepočúva. Vtedy je dôležité len byť s ním a nechať emóciu odznieť. Môže pomôcť, ak mu napríklad opakujeme, že vidíme, že sa veľmi hnevá, a dávame mu najavo, že prežívame danú emóciu spolu s ním. Vtedy nie je dobré hovoriť nič viac.
Potláčanie Emócií a Prehnaná Starostlivosť
Najčastejšie je to práve potláčanie emócií, vysvetľovanie a stavanie sa do roly učiteľa, ktorý je mocný a vševediaci. Časté je však aj prehnané ošetrovanie dieťaťa, prílišná starostlivosť, ak sú rodičia hyperprotektívni. Vzbudzuje to v dieťati dojem, že je neschopné, že potrebuje príliš veľkú starostlivosť, lebo by nič samo nezvládlo. Takéto deti chcú na terapii či na ihrisku o všetkom rozhodovať, chcú mať všetko vo svojej moci, keďže doma nemajú.
Hnev Dieťaťa a Sebareflexia Rodičov
V prvom rade si však треба uvedomiť, že dieťa takto dáva najavo svoju obrovskú frustráciu, ktorú prežíva. Chce rodičovi vykričať, že je z niečoho naozaj veľmi nešťastné alebo dlhodobo nahnevané a frustrované. V skutočnosti to nie je o tom, že rodiča nemá rado. Len baží po tom, aby si ho mama alebo otec všimli, porozumeli mu a niečo zmenili. Netreba brať tieto vyjadrenia doslovne, ale prísť so sebareflexiou.
#
tags: #dieta #sa #vyhraza #samovrazdou