Problémy s vyprázdňovaním sú u detí častým javom, ktorý môže rodičov znepokojovať. Rodičia hľadajú rôzne cesty, ako tento problém vyriešiť, od úpravy stravy a používania dostupných liečiv až po návštevu lekára. Často sú však prekvapení, keď sa dozvedia, že jednou z príčin môžu byť aj psychické problémy alebo blok dieťaťa. Ako tieto veci spolu súvisia?
Psychosomatické príčiny problémov s vyprázdňovaním
Ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, znamená to, že niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba. Mnohí rodičia bývajú prekvapení, pretože z ich pohľadu sa v rodine nedeje nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“. Problém však môže spustiť aj nevedomé správanie rodičov. Tí v dobrej viere napríklad príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu.
Stretávame sa s tým, že sa cítia byť do tejto situácie donútení od svojich vlastných rodičov, či svokrovcov. Dostávajú tie „dobre mienené“ rady - Kedy sa naučí, ak nie teraz?; Ty si nemala plienky od roka!; Už by si ju mala dávať na nočník.; a pod. Patria k nim aj rituály, keď sa celá rodina zbehne okolo nočníka a čakajú na ten veľký „zázrak“. Ak je dieťa v období vzdoru, môže dospieť k úvahe, či stojí za to tak bohato všetkých „obdarovávať“ každý deň. Takisto porovnávanie pokrokov detí v podobnom veku („Vy ešte nosíte plienky?“, „Vy už nemáte plienky?“) dá sebavedomiu rodiča zabrať. Dobre sa to číta (neporovnávajte svoje deti!), ale v praxi ťažšie uplatňuje. A tu niekde môže vyklíčiť semienko ťažkostí s vyprázdňovaním.
Ďalšia teória tvrdí, že dieťa podvedome využíva vyprázdňovanie na ovládanie svojich najbližších. Ide o to, že dieťa zistí - kakanie je „veľká vec“, za ktorú si vyslúži ovácie a pochvalu, alebo naopak. Že to, čo sa (ne)ocitlo v plienke alebo v nočníku, môže spôsobiť emócie, radosť, ale aj hnev a podobne. Túto jemnú manipuláciu môže dieťa nevedome použiť v prípade napätia, či problémov v rodine. Zjednodušene môžeme povedať, že ak má dieťa problém vykakať sa a pokiaľ sa vylúčila telesná príčina, ide o prejav nedostatku, trápenia, frustrácie alebo nenaplneného vzťahu.
Ako sa ťažkosti s vyprázdňovaním prejavujú?
Ťažkosti si rodič všimne okamžite a je nútený riešiť ich. Dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu aj niekoľko dní, bojuje s kŕčmi v brušku, plače, vzpiera sa, ak ho chce rodič posadiť na nočník alebo záchod, sťahuje zvierače. Prejavy sú jasné a každý rodič vie, že niečo s kakaním ich dieťatka nie je v poriadku. A každý rodič to aj väčšinou náležite rieši. Konzultuje s pediatrom, prípadne psychológom.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prax ukazuje, že zadržiavanie stolice sa najčastejšie objavuje medzi dva a pol až štyrmi rokmi. Ale sú, samozrejme, aj prípady kedy jednoročné, ale aj dieťa staršie ako 4 roky odmieta tlačiť (kakať).
Bežné spúšťače problémov s vyprázdňovaním
Spúšťačov môže byť mnoho, ale vo výsledku to závisí najmä od rodinnej atmosféry, v ktorej dieťa vyrastá. Ak by som mala byť konkrétna, pri vylúčení organických porúch mozgu a gastroenterologických ochorení, už aj samotný prechod z nočníka na záchod môže byť spúšťačom. Dieťa sa môže báť veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu (pomáha podložiť pod nožičky stolček).
Pri prechode z plienky na nočník majú zasa niektoré deti ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky. Ďalším spúšťačom býva už spomínaný nevhodný nácvik vyprázdňovania (príliš skoré zaúčanie na nočník - odporúčam začať najskôr po 18. mesiaci), príliš autoritatívny, ale aj príliš starostlivý štýl výchovy v zmysle prehnanej ochrany, súrodenecká žiarlivosť, rozvod rodičov, časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, sexuálne zneužívanie, necitlivý prístup pri výchove dieťaťa, návrat matky do pôvodného zamestnania (separačná úzkosť), nástup do kolektívu, zmena bydliska. Začína sa to zvyčajne bolestivým vyprázdnením, po ktorom majú deti strach ísť znova na záchod a odďaľujú ďalšie vyprázdnenie.
Ak je rodič vnímavý a dešifruje zadržiavanie stolice ako signál, ktorý mu dieťa vysiela, môže sám prísť na to, že za problémom s kakaním nie je zlá strava, lenivé črevo a iné zdravotné problémy, ale práve nejaký psychický blok. Veľa takýchto rodičov pátra po pomoci rôzneho druhu - vyhľadajú rodičov v podobnej situácii, diskutujú na internetových fórach, študujú literatúru s psychosomatickou tematikou, obracajú sa na pomoc pediatra a pri neúspechu následne aj na psychológa.
Mám napríklad skúsenosť s mamičkou, ktorá šla na vec sedliackym rozumom. Vylúčila psychickú príčinu zadržiavania stolice u svojho synčeka a stanovila si za cieľ, že bude robiť všetko pre to, aby mu kakanie spríjemnila. Vždy ho pri kakaní objímala a čičíkala, až sa nakoniec vypýtal kakať sám. Ak dieťa zistí, že stolica odchádza bez bolesti, nebude sa obávať vyprázdňovania.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Odplienkovanie: Dôležitý krok k samostatnosti
Odplienkovanie je dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa, ale aj výzva pre rodičov. Kedy začať a ako postupovať?
Bábätko sa od narodenia učí všetkému novému, a tak je prirodzené, že jedného dňa dozreje aj k tomu, aby sa samé vypýtalo na nočník a rozlúčilo sa tak s nosením plienok .Kedy však začať s učením dieťatka? Je možné to prešvihnúť? Ktoré signály si všímať a ako to svojmu pokladu uľahčíte?
Správny čas na odplienkovanie: Medicínsky, ale aj praktický pohľad sa zhoduje v tom, že s odplienkovaním dieťaťa je najlepšie začať okolo 18. až 24. mesiaca, teda zhruba okolo 1,5 až 2 rokov. V tomto sa zhodujú názory pediatrov, detských psychológov i skúsenosti rodičov. Odplienkovanie 2-ročného dieťaťa by malo tiež úzko súvisieť s jeho učením na nočník alebo na toaletu.
Kedy dieťa nie je pripravené: Začať s odplienkovaním príliš skoro nemusí byť vhodné a naopak, môže spôsobiť, že dieťa si vytvorí blok a následné učenie na nočník alebo využívanie inej bezplienkovej metódy bude náročnejšie. Začať neskoro však taktiež nie je ideálny stav, pretože dieťa si dokáže k plienke za istých okolností vytvoriť citovú väzbu a potom môžu zmeny spôsobovať stres, čo vedie ku komplikáciám pri odplienkovaní.
Každá mamička by mala vedieť na základe určitých signálov usúdiť, že dieťa je na odplienkovanie dostatočne vyspelé. Dieťa si musí uvedomovať svoje potreby a prejavovať záujem o cielené vyprázdňovanie. Inak nemá zmysel dieťa tlačiť do niečoho, čo nechce a netuší, prečo by to malo robiť. Pozitívne je, ak dieťa v mokrej plienke pociťuje diskomfort alebo dokáže pomenovať, že sa pocikalo či pokakalo. Možno sa samo začne dožadovať, aby ste ho umyli a špinavú plienku dali preč. Dieťa určite nie je pripravené, ak nerozumie inštrukciám a pojmom, ako cikať, kakať, nočník, záchod a pod.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Významným sginálom je, ak sa dieťa prebúdza suché alebo počas dňa dokáže vydržať 2 - 3 hodiny bez nehody, napríklad aj po poobednom spánku. Možno dieťa odpozorovalo vás alebo staršieho súrodenca, ako chodíte na toaletu a chce sa vám podobať. Pokiaľ takéto signály u vášho dieťaťa nepozorujete, s odplienkovaním ešte počkajte. Pokojne však môžete dieťatko zoznamovať s nočníkom. Vysvetľujte mu, k čomu nočník slúži, umiestnite ho na toaletu, berte ho so sebou, posaďte ho na nočník aj s plienkou, kým vy sedíte na záchode a komunikujte o tom, čo robíte, čo je kakanie a cikanie, že nočník alebo toaleta je tu presne na to.
Odplienkovanie v zime alebo v lete?: Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že ročné obdobie ani náhodou nehrá rolu v tom, kedy by ste mali s odplienkovnaím začať. Rodičia i pediatri sa zhodujú v tom, že leto je lepšie z dôvodu klímy a počasia. Dieťa totiž chodí oblečené naľahko a či pobehuje po dome, byte alebo po záhrade, postačovať budú obyčajné gaťky alebo slipy. Keď sa dieťa pociká, bude pociťovať nepohodlie a vlhkosť, čo v ňom vyvolá potrebu po suchom oblečení. Odplienkovanie v zime sa z hľadiska postupu v ničom nemení, no dieťa v chladnejšom počasí, a to aj keď sa priestor vykuruje, nebude pobehovať polonahé, aby neprechladlo. Jednou z možností sú aj klasické látkové plienky bez vložky. Rovnako ako pri slipoch alebo nohavičkách aj tu platí, že dieťa bude pociťovať nepohodlie z dôvodu vlhkosti.
Rodič ako vzor: Viacerým rodičom sa v praxi osvedčilo, ak dieťaťu išli vzorom. Odučiť dieťa od plienok môžete v tomto skorom veku aj spôsobom, že necháte, aby vás dieťa pozorovalo. To znamená, že nočník umiestnite do kúpeľne a keď pôjdete na potrebu vy, zoberiete spolu s vami aj vaše dieťa. Počas toho môžete dieťaťu hovoriť o cikaní, kakaní a o tom, že nočník či toaleta sú tu na tento účel. V istom bode sa v dieťati prebudí „malý dospelák“, ktorý bude chcieť rodiča napodobniť.
Ako naučiť dieťa na nočník: Overené metódy
Rodičom tiež odporúčame s odplienkovaním nezačínať, ak očakávajú zázraky na počkanie. Blíži sa nástup do jaslí, dieťa má prespávať u známych alebo sa chystáte na dovolenku? Prvý týždeň si vyžaduje vytvorenie systému, návykov a režimu, aby odplienkovanie malo zmysel. Prostredie musí byť stabilné. Ak vás tlačí čas a budete dieťa súriť a proces budete chcieť uponáhľať, nemusí sa to stretnúť s pochopením.
Odplienkovanie za 7 dní (metóda Giny Fordovej): Je to najfrekventovanejšia a najobľúbenejšia metóda, ako odučiť dieťa od plienok a zvládnuť odplienkovanie. Takáto metóda je overená, čoho dôkazom sú skúsenosti a prax rodičov samotných.
- deň: Po nočnom spánku dieťa po zobudení posadíte na nočník a namiesto plienky mu dáte len nohavičky prípadne oblečenie, ktoré si bude vedieť ľahko stiahnuť. Plienky budú súčasťou odplienkovania len na noc prípadne počas spánku cez deň. Nočník musí mať svoje stabilné miesto. Dieťa každú hodinu posaďte na nočník a pýtajte sa ho, či bude cikať alebo kakať. Vytvorte si napríklad zvukový signál „ciki-ciki alebo kaki-kaki“. Ak potrebu do nočníka vykoná, pochváľte ho. Ak idete na WC vy, berte ho so sebou, posaďte ho na nočník a vysvetľujte mu, čo sa deje. V prípade nehody dieťa nekarhajte.
- deň: Druhý deň začnite rovnako, no počas dňa prenášajte zodpovednosť na dieťa, pripomínajte mu „ciki-ciki“ či „kaki-kaki“. Vysvetľujte mu, že ak bude chcieť cikať alebo kakať, nech sa pýta.
- deň: Vyberte sa s dieťaťom na prechádzku, na nákup alebo na návštevu, predtým ho dajte vycikať. Ani náhodou mu nedávajte plienku, či idete autom, v kočíku alebo pešo. Vezmite si náhradné oblečenie, pre každý prípad. Ak je to možné, môžete so sebou vziať aj nočník.
- až 7. deň: Pokiaľ všetko pôjde tak ako má, vaša asistencia by mala byť minimálna. Dieťaťa sa už nepýtajte vy, malo by sa začať pýtať samo. Nehôd by malo ubúdať. Samozrejme, niektoré deti nebudú schopné si túto rutinu osvojiť za 3 dni a možno to potrvá dlhšie. Ak bude nehôd viac, vráťte sa o deň naspäť. Dobrým signálom je, ak sa dieťa bude budiť so suchou plienkou po noci alebo po absolvovaní denného spánku, v takom prípade skúste plienku odložiť úplne.
Indiánska metóda: Táto metóda odplienkovania sa radí k najrýchlejším a doba trvania sa odhaduje na jeden až dva týždne. To však neznamená, že musí fungovať u každého dieťaťa, pretože nie všetky skratky budú na vášho drobca fungovať. Vhodná je pre deti okolo 2 rokov, ktoré si už uvedomujú vykonávanie potreby a dokážu túto potrebu aspoň čiastočne ovládať. Dieťaťu je potrebné vysvetliť, že plienku nepotrebuje, že počas dňa je tu pre tento účel nočník alebo záchod. Zo dňa na deň teda plienky dieťaťu zoberiete a nesmiete od tohto zámeru upustiť. Samozrejme, ešte predtým je nutné, aby nočník alebo toaletu vnímalo. Je dôležité, aby sa na potrebu pýtalo a uvedomelo vykonávalo malú a neskôr aj veľkú potrebu do nočníka alebo do záchoda. Plienky ponechávate len na nočný spánok, prípadne na spánok počas dňa. Počítajte s nehodami, je to normálne. Dôležité však je vytrvať, dieťa postupne začne dávať signály, ktoré budú znamenať, že potrebuje na malú/veľkú potrebu.
Odplienkovanie v noci: Ide o proces, ktorý sa týka odnaučenia používania plienky u dieťaťa na noc. Ak sa vám úspešne darí udržať dieťa cez deň v suchu, pýta sa cikať, kakať a nemá problém s nočníkom či záchodom, je to úspech. Nočné pomočovanie však možno pretrváva. To, či dokáže dieťa moč v spánku udržať, závisí od tvrdosti spánku alebo tiež od množstva tekutín pred spánkom. Dieťa otestujte. V prípade, že ste vo fáze odplienkovania a dieťa sa aj po poobednom spánku budí suché, je to jasný signál, že plienky na noc môžete vynechať. Platí úzus, že nočné plienkovanie by sa malo skončiť zhruba do veku 5 rokov. Samozrejme, občasné nehody sú prirodzené. Spôsobovať to môžu rôzne zmeny, napríklad nástup do škôlky.
Bezplienková komunikačná metóda (BKM): BKM alebo bezplienková komunikačná metóda je spôsob odplienkovania, ktorý úzko súvisí s komunikáciou matky a dieťatka. Už odplienkovanie ročného dieťaťa je možné vďaka takejto metóde. Dieťa vydáva určité signály aj keď ešte nerozpráva, môže ísť o reč tela, grimasy alebo pohyby. Mamička sa sama musí učiť, čo jednotlivé prejavy znamenajú. Dôležitý je preto úzky kontakt. Prejavy bábätka v podobe pokrčenia kolien môžu znamenať, že dieťatko chce cikať alebo kakať. Pri BKM je dôležité aj vytvorenie alebo skôr spoznanie harmonogramu, mamička časom zisťuje, ako organizmus bábätka funguje, kedy kaká či ciká, či ho dať cikať pred dojčením alebo po, pred jedlom alebo pred ním. Ide svojím spôsobom o akúsi intuíciu, kedy mamička dokáže vycítiť a vyčítať potreby bábätka. Vyprázdňovanie prebieha spôsobom, že dieťa podrží nad nočníkom alebo záchodom. Plienky počas tejto metódy mamička používa maximálne počas nočného spánku alebo dovtedy, dokým sa nezoznámi so signálmi u bábätka.
Tréningové nohavičky: Veľmi nápomocné môžu byť pri učení dieťaťa na nočník a odplienkovaní tzv. tréningové nohavičky. Tie si môžete predstaviť ako staršie tepláky alebo spodnú bielizeň, ktoré budete dieťaťu obliekať počas dňa. Dieťaťu budú gaťky na odplienkovanie evokovať, že ich má oblečené z nejakého dôvodu. Keď sa bude chcieť dieťaťu cikať alebo kakať, choďte s ním na nočník alebo na záchod, pomôžte mu prípadne vyzliecť sa, pričom mu dávajte inštrukcie o tom, čo robíte, prečo to robíte a podobne. Nehoda sa stať môže, veď od toho sú učiace nohavičky. Existujú aj špeciálne tréningové nohavičky na odplienkovanie dieťaťa, ktoré si môžete zakúpiť u predajcov s detským vybavením. Tie vyzerajú ako klasická spodná bielizeň (gaťky na odplienkovanie), ľahko sa obliekajú i vyzliekajú a majú pritom veľmi jemnú savú vrstvu, ktorá zachytí únik, no zároveň bude vytvárať pocit chladu. Tie lepšie sú úplne nepriepustné a moč sa tak nedostane do okolia. Ako učiace nohavičky ani náhodou nepoužívajte štandardné plienky.
Dôležité zásady pre úspešné odplienkovanie
Trpezlivosť a dôslednosť: Odplienkovanie predstavuje pre mnohých rodičov náročné obdobie, zvlášť v dnešnej uponáhľanej dobe. Nervozitu, hnev a frustráciu však nesmiete prenášať na svoje dieťa. Počítajte so stresom, nervozitou a snažte sa ovládať aj v krízových situáciách. Odplienkovanie je proces, nie každá metóda, ktorú zvolíte bude na vaše dieťatko fungovať, nie vždy to pôjde rýchlo. Prvé cikanie či kakanie do nočníka môže byť otázkou dní, týždňov alebo mesiacov a normálne sú aj striedavé úspechy a neúspechy. Nečakajte rýchle zázraky. Odplienkovanie dieťaťa si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a čas. To, že jeden deň sa podarilo dieťatku do nočníka vycikať, ale na druhý deň to nevyšlo neznamená neúspech. Zázraky na počkanie nie sú možné.
Pozitívny prístup: Žiadny krik, tresty ani posmešky. Ak sa dieťaťu ani na „xtý“ raz nepodarí úspešne dobehnúť na nočník, nevypýta sa alebo sa jednoducho pociká či pokaká, reakcia rodiča je najdôležitejšia. Vyjadrite smútok nad tým, že je škoda, že to nevyšlo, rozhodne ho však netrestajte, neporovnávajte s ostatnými deťmi ani nezosmiešňujte. Vety typu „všetci sa ti budú smiať“ rozhodne psychike dieťatka neprospievajú. Nedajte dieťaťu pocítiť, že je hodné odsúdenia rodiča či svojho okolia, ak sa mu v tomto smere nedarí. Donucovacie prostriedky nefungujú!
Motivácia a odmena: Je prirodzené, že aj rodič má svoje limity a ak sa stretáva s tým, že dieťa nočník odmieta alebo si naň sadne, ale potrebu vykoná do nohavíc tesne potom, čo vstane, hladina nervozity stúpa. Nútené sedenie na nočníku až pokým sa dieťa nevyciká alebo nevykaká, však nie je riešenie. U dieťaťa sa začne tvoriť negatívna asociácia, nočník bude miestom plným stresu a odplienkovanie bude trvať násobne dlhšie. Najlepšia motivácia je pochvala a odmena, avšak s mierou. Nemusia to byť sladkosti či hračky, ale pokojne nejaký rituálny tanec, pesnička či niečo obdobné. Ak sa vaše dieťa úspešne posadí na nočník, zatlieskajte, pochváľte ho. Ak sa vyciká a vykaká, motivujte ho odmenou, tešte sa s ním, je to zlomová udalosť. Časom však z odmien a prehnaných osláv upustite, dieťa si musí uvedomiť, že kakanie a cikanie sú fyziologické a prirodzené potreby.
Nočné plienky nie sú zlyhanie: Hoci dieťa cez deň vydrží v suchu, dokáže sa pýtať na nočník alebo na záchod, v noci sa môže občas prihodiť, že sa dieťa pociká. Dôvodov môže byť viac, no ak sa situácia opakuje, nie je zlým riešením dať dieťaťu na noc plienku.
Čo robiť, ak dieťa odmieta nočník
Pri odplienkovaní je rovnaký problém ako pri učení na nočník - dieťa môže byť tvrdohlavé a zadržiavať moč aj celý deň, alebo sa jednoducho nechce plienky vzdať. Podľa mamičiek aj v tomto prípade musí dieťa pochopiť, prečo už je najvyšší čas plienky prestať používať. Niektoré deti sa snažia v istom veku napodobňovať rodičov a chcú chodiť na záchod ako dospelí, takže plienku zrazu nepotrebujú.
Ak dieťa odmieta nočník, skúste zistiť, čo je príčinou. Môže to byť strach, negatívna skúsenosť alebo jednoducho potreba viac času.
- Výmena nočníka za iný typ.
- Používanie redukcie na WC.
- Demonštrácia používania toalety.
- Vytvorenie nového rituálu.
- Dostatočná motivácia a pochvala.
Ak nič nepomáha, odložte nočník na 1-2 mesiace a skúste to znova.
Riešenie problémov pri učení na nočník
- Zápcha: Zápcha môže byť častým problémom pri odvykaní od plienok. Dieťa odmieta vyprázdniť stolicu, zadržiava ju aj niekoľko dní, čo vedie k jej zahusteniu a bolestivému odchodu. Ak lekár vylúči zdravotné príčiny, môže byť zápcha psychosomatickým prejavom. Problém môže spustiť nevedomé správanie rodičov, napríklad príliš skoré uplatňovanie vysokých nárokov na čistotu.
Ako pomôcť dieťaťu pri zápche?
- Nenúťte dieťa a netrestajte ho.
- Buďte trpezliví a citliví.
- Uvoľnite atmosféru.
- Pomôžte dieťaťu reflektovať jeho pocity.
- Používajte rozprávky a príbehy.
- Dodržiavajte režimové opatrenia - úprava stravy, dostatok tekutín a pohybu, stabilný čas určený na vyprázdňovanie.
- Vytvorte pre dieťa príjemné prostredie na toalete.