Učenie dieťaťa na nočník je významný míľnik vo vývoji, ktorý so sebou prináša radosť, ale aj výzvy. Tento článok sa komplexne venuje problematike učenia na nočník, od správneho načasovania a metód, až po riešenie bežných problémov ako odmietanie nočníka a zadržiavanie stolice. Cieľom je poskytnúť rodičom praktické rady, skúsenosti a informácie, ktoré im pomôžu úspešne zvládnuť toto obdobie.
Kedy začať s učením na nočník?
Správne načasovanie je kľúčové. Začať príliš skoro môže dieťa od nočníka odradiť, zatiaľ čo príliš neskorý začiatok môže učenie skomplikovať. Neexistuje presný vek, ktorý by bol ideálny pre všetky deti. Je dôležité sledovať signály zrelosti u dieťaťa, ktoré naznačujú, že je pripravené na učenie.
Zrelosť dieťaťa je dôležitejšia ako vek
Dôležitejšia ako vek je zrelosť dieťaťa. Je potrebné, aby dieťa chápalo podstatu toho, čo učenie na nočník znamená. Ovláda a rozlišuje základné pokyny a pojmy - cikať a kakať. Okolo 18. - 24. mesiaca si dieťa začína uvedomovať potrebu vyprázdňovania, cikania a kakania. To však neznamená, že dieťa nemôžete s nočníkom zoznamovať aj skôr. Skúste mu napríklad čítať rozprávky o nočníku, púšťať zaujímavé náučné videá, piesne, posaďte ho občas na nočník a vysvetľujte mu, čo znamená kakať alebo cikať. Rozprávajtesa s ním o tom, že na cikanie a kakanie je tu práve nočník. Prvé zoznámenia sú krátke. Ak nechce dieťa sedieť na nočníku, nenúťte ho.
Ako naučiť dieťa chodiť na nočník: Návyky a rituály
Ak predpokladáme, že vaše dieťa má osvojené vyššie uvedené návyky a má potrebnú zrelosť na odúčanie od plienok, je na čase začať robiť z chodenia na nočník rituál. Následne je vhodné trénovať sedenie bez nohavíc a plienky, naholo. Dieťatku stále vysvetľujte, že plienku už nebude potrebovať, pretože nočník. Plienky už teda vynechávajte a dávajte mu len klasické oblečenie (ideálne také, ktoré môže zašpiniť v prípade nehody). Plienky obmedzte na minimum, napr. len na spanie. Chodenie na nočník sa musí stať súčasťou dňa. To, že dieťa nestihne alebo vykoná potrebu tesne potom, čo sa postaví z nočníka, nevadí. Nekarhajte ho, nehrešte, netrestajte. Vyjadrite smútok, že je škoda, že sa to nepodarilo. Dieťaťu zdôrazňujte, aby sa pýtalo na nočník a rovnako tak sa ho pýtajte aj vy. „Nepotrebuješ ísť cikať? Vždy, keď sa dieťaťu podarí potreba vykonať, pochváľte ho, zatlieskajte, motivujte ho, pokojne ho odmeňte a tešte sa spolu s ním. Proces cikania a kakania oddeľte. Je dôležité, aby mali tento systém osvojení obaja rodičia, prípadne ďalší ľudia, ktorí s dieťaťom trávia čas. Vyhnete sa tak zbytočným komplikáciám, ktoré by mohli u dieťaťa spôsobiť zmätok a namiesto 7 dní bude učenie na nočník trvať celé týždne či mesiace.
Extra tipy a triky
Na internete nájdete množstvo extra návodov na to, ako naučiť dieťa na nočník za 3 dni. Ak si dieťa nevie nájsť cestu k nočníku, jednou z možností je, že nočník umiestnite do kúpeľne a dieťa budete brať so sebou na toaletu. Dieťa posadíte na nočník, zo začiatku pokojne aj s plienkou, a rozprávajte sa o tom, čo práve robíte vy, prečo to robíte, dieťa bude mať tendenciu vás napodobniť. Druhou možnosťou je kúpiť nový nočník. Áno, naozaj to môže fungovať, krásny farebný a s obľúbenou rozprávkovou postavičkou. Niektoré deti si na nočník nezvyknú a v takom prípade je vhodné mať doma WC dosku pre deti, resp. redukciu, aby dieťa dokázalo pohodlne sedieť na toalete a neublížilo si alebo nebodaj, aby do záchodovej misy nespadlo.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Učenie na nočník a kakanie: Špecifický prístup
Cikanie do plienky je už minulosťou, no problém, aby dieťa na nočníku vykonalo aj veľkú potrebu pretrváva? Nie ste prvý ani posledný rodič, ktorý takýto problém rieši. Zvyčajne je cesta ku kakaniu rovnako ako k cikaniu na nočníku prirodzená, no ak nie, vyžaduje si to trpezlivosť. Dieťa bolo dlho zvyknuté, že ak má na sebe plienku, môže potlačiť a nemusí nič zadržiavať.
Čo ak 3-ročné dieťa nechce na nočník a odmieta ho?
Problémom môže byť, že ste s učením na nočník začali vo vyššom veku. Staršie deti, okolo 2 - 2,5 roka si k plienke dokážu vytvoriť citovú väzbu, čo môže byť problém. Zmena je pre dieťa stresujúca, preto radšej čaká na to, kým dostane plienku, do ktorej vykoná potrebu. Podstatné však je komunikovať s dieťaťom a vysvetliť mu, že na plienku už je veľké a na toto slúži nočník. Druhým častým problémom pri učení kakania na nočníku je, že výsledok označuje rodič ako „kako“, ako každú inú špinu. V tomto prípade by však úspech mala sprevádzať pochvala a radosť, že kakanie bolo úspešné.
Čo pri učení na nočník určite nerobiť
Rodič by mal byť počas učenia dieťaťa na nočník dôsledný, trpezlivý a mal by si zachovať pozitívny prístup. Nezačínajte s učením v okamihu, keď to je zrazu nevyhnutné. Chystáte sa na dovolenku, dieťa bude prespávať u starých rodičov alebo sa sťahujete? Časová tieseň rozhodne nie je vhodný čas na odplienkovanie a učenie na nočník. Dieťa nikdy netrestajte za to, ak nestihne vykonať potrebu alebo ju vykoná pár minút na to, ako sa postavilo z nočníka. Nie je dobré, ak dieťa na nočníku nútite sedieť až pokým sa nevyciká alebo nevykaká, dieťa nesmie byť pod nátlakom či v strese, inak bude mať z nočníka strach. Dôsledkom takýchto nevhodných postupov je, že dieťa odmieta nočník. Častým zlozvykom u detí je aj to, že nočník sa naučia používať len doma a na iných miestach s tým majú problém. Dôvodom je, že dieťa si vytvorilo rituál v spojitosti s určitou špecifickou situáciou, pozeraním televízora, spievaním alebo pri čítaní knihy. Treba si uvedomiť, že učenie na nočník je overenou metódou odplienkovania. Často sa stáva, že rodičia robia zásadnú chybu v tom, že plienku dieťaťu najskôr nedajú a následne po pár nehodách plienku dieťaťu zasa oblečú. Takéto striedanie a zmeny nie sú z hľadiska budovania návykov pri učení sa na nočník vhodné. Dieťa následne môže odmietať nočník a bude čakať, kým mu nedáte plienku, do ktorej následne vykoná potrebu. Je v poriadku, ak v počiatkoch dávate dieťaťu plienku počas spánku alebo ak sa chystáte na dlhší výlet. Počas dňa by však dieťa malo zvládať pýtať sa postupne na nočník a vykonať doň potrebu.
Odplienkovanie: Plienky idú bokom
Viacero mamičiek v diskusiách uviedlo, že najvhodnejšie je počkať - dieťa si samo nočník vypýta. Niektoré odporúčajú pri učení na nočník trpezlivosť, pretože dieťa musí pochopiť, že už nemôže cikať, keď si zmyslí, ale musí sa na záchod vypýtať. Ideálne je dieťa učiť na nočník, keď je teplo, môže behať nahé a samo nočník použiť, keď to bude potrebné.
Keď dieťa nechce kakať: Zadržiavanie stolice
Mnohí rodičia sa čoraz častejšie stretávajú s problémom detí so zadržiavaním stolice. ktoré už toto obdobie majú za sebou. príde na kakanie, zadržiava ho, až kým to nie je naozaj akútne. otázka niekoľkých hodín, inokedy aj niekoľkých dní. riešiť po dobrom, po zlom. Sľubujú aj sa vyhrážajú. pediatra a ďalšie vyšetrenia. plač a ďalšie pokusy dieťaťa zadržať stolicu. kruhu?
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečo dieťa nechce kakať?
Dôvodov môže byť niekoľko. zápchou. vrátiť. proces, ktorý si vyžaduje veľa trpezlivosti a pochopenia. je základom. tekutín a vlákniny. či acidofilné mlieko alebo kyslú kapustu. bezpečné a pozitívne prostredie. aj na toalete. tam stráviť toľko času, koľko bude potrebovať. chránilo ho. detskú myseľ a telo sa pri tom uvoľní. pravidelný režim. napríklad po prebudení, po jedle, pred hraním alebo pred spaním. dieťa za každý úspešný pokus na toalete. ním budete rozprávať a ukážete mu, ako sa používa toaleta. dieťaťu pocit, že má nad týmto procesom kontrolu. si so sebou chce vziať na toaletu atď. z vyprázdňovania stresujúcu záležitosť. tresty za neúspech, nekričte na dieťa, nevyhrážajte sa. posilniť pocit strachu a úzkosti dieťaťa. s odborníkom. psychológom. niektoré potrebuje viac času ako iné.
Nespravte si zo záchodu nepriateľa
Teórie o tom, kedy by dieťa malo začať skúšať sedieť na šerblíku sa rôznia. Bez ohľadu na to ako a kedy to začnete skúšať, môže vaše dieťa začať štrajkovať. Nie jeden rodič sa potom sám seba pýta "kde som spravil chybu?". Stáva sa totiž, že aj 3ročné dieťa, ktoré už bezproblémovo komunikuje, vie sa samo obliecť, chodí do škôlky aj na angličtinu, vie sa bez pomoci vycikať do záchoda a nie je s ním jednoducho žiadny problém, zápasí samo so sebou a so šerblíkom.Čo sa deje v dieťati a ako mu pomôcť? Rozprávali sme sa s psychologičkou PhDr. Niektorí rodičia si to nevedia predstaviť, lebo to nezažili. Každý, kto má doma takýto problém a zaujíma sa o to ale zistí, že to nie je až taká nezvyčajná situácia: dieťa, ktoré sa nechce vykakať do šerblíka.
Existuje nejaký všeobecný dôvod prečo niektoré deti majú v sebe takýto blok?
Schopnosť ovládať zvierače pri vyprázdňovaní je celkom komplikovaná záležitosť, aj keď sa to nemusí tak javiť. V prvom rade dieťa musí byť neurofyziologicky zrelé na to, aby dokázalo vedome ovládať zvierače, a to zároveň znamená, že by malo byť aj kognitívne dostatočne zrelé na to, aby dokázalo pochopiť, že medzi jeho akciou a následkom je nejaká príčinná súvislosť.K tomu sa pripája ešte aj dynamika vnútorných procesov, v 2. a 3. roku života je tréning čistoty spolu s nadobúdaním autonómie (nielen v oblasti čistoty, ale aj vzďaľovania sa od matky) u dieťaťa tá najdôležitejšia vývinová úloha.Nestane sa to „len tak“, dieťa potrebuje vynaložiť veľa úsilia na to, aby dokázalo prekonať svoju úzkosť, ktorá vyplýva zo separácie od primárnej vzťahovej osoby v oblasti autonómie, a vysoko autonómnym činom je aj to, že sám rozhodujem o tom, čo pôjde von a čo ostane vnútri. Nároky, ktoré na dieťa máme v tejto oblasti sa môžu stať pre dieťa zdrojom pocitu devalvácie.
Čo sa mohlo stať?
Aj napriek tomu, že teória nie je veľmi záživná, na niečo nám slúži. Na základe toho, čo ste popísali viem ako psychológ veľmi málo o tom „čo sa mohlo stať“, pretože ste popísali len izolovaný problém. Na to, aby som sa vedela vyjadriť, čo sa v tomto konkrétnom prípade udialo by som potrebovala viac informácií o dieťati, jeho povahe, dynamike v rodine, nárokoch a očakávaniach rodičov na vlastné dieťa, možný vplyv stresorov atď.Z môjho pohľadu je čas, kedy títo konkrétni rodičia začali s tréningom čistoty priskoro, ale pokiaľ neboli na dieťa kladené na jej dodržiavanie prisilné nároky, tak by to možno mohlo dopadnúť dobre. Avšak, viem si predstaviť, že rodič, ktorý od 8 mesiacov dieťaťa začne s tréningom čistoty pri najlepšej vôli, božskej trpezlivosti a dobrej konštitúcii, bude veľmi pravdepodobne po pol roku - roku svojej snahy už zákonite vyčerpaný, ak nie zúfalý. A pritom v iných oblastiach môže byť úžasným rodičom. Začne na dieťa tlačiť, bude sa naň hnevať. A to má dieťa ešte len približne 18 mesiacov alebo 2 roky.
Môže sa takéto malé dieťa hanbiť alebo už kopíruje a vidí, že aj rodičia nechú byť pri veľkej potrebe videní?
Myslím si, že dieťa uteká preto, lebo je to preňho príliš, ešte to nezvláda a nechce byť devalvované, nechce zažívať neúspech. Samozrejme, že malé dieťa sa hanbí, hanba je jedna z jadrových emócií. Ak som neprijímaná, zažívam pocit hanby, nestačí kým som, musím byť iný, aby ma mali radi. Áno takáto jednoduchá je detská logika, pretože dieťa nie je na tom kognitívne tak ako my, keď má 1,5 r. nedokáže chápať veci tak ako my, v ich komplexnosti.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Čoho a prečo sa môže báť?
Predpokladám, že sa môže obávať nárokov, ktoré sa spojili s udržiavaním čistoty.
Ako prejsť dieťaťu cez rozum?
Ako rodičia ste preukázali veľkú kreativitu a úžasnú schopnosť kreatívneho prispôsobenia. Vyskúšali ste už všetko, veľmi sa snažíte a ono to nejde. Pravdepodobne sa cítite frustrovaní, možno máte pocit, že ako rodičia ste zlyhali. Otázkou je odkiaľ to viete, že vaše 2ročné dieťa „by malo byť bez plienky“? Dôležitou informáciou tu je aj narodenie súrodenca v čase kedy sa dieťa ešte len začína separovať od matky.
Prečo niektoré deti pochopia tieto veci v roku a pol, iným na to nestačiia ani tri roky?
Pretože ľudia sú úžasne fascinujúci a individuálni, každý sa rodíme s inou predispozíciou, psychickou a fyzickou výbavou, preto nie je možné pri našej najlepšej snahe deti natlačiť do tabuliek. Samozrejme existujú nejaké hranice zdravého vývinu, ale čo sa týka nácviku čistoty je potrebné mať naozaj tie hranice široké.
Mali by sme sa s tým uspokojiť a nechať veciam voľný priebeh keď už je jasné, že dieťa všetkému, čo sa od neho chce rozumie len to nechce spraviť?
Áno, myslím si, že v dnešnej dobe nárokov a výkonov je dobré osvojiť si tak trochu „lenivý“ prístup a nechať deťom čas dozrieť, netlačiť na nich, aby dosahovali tabuľkové výkony. 4 roky pri nácviku čistoty je z môjho pohľadu úplne normálny vek, možno by som k tomu rok ešte pridala. V individuálnych prípadoch aj viac.
Môže byť problémom strach z vlastného zlyhania alebo zlý zážitok napr. bolestivé kakanie?
Určite áno. Dieťa s horšou životosprávou môže mať fyziologický problém, tvrdá stolica a skúsenosť s bolesťou môže v tomto hrať významnú rolu.
Ako postupovať? Čo radíte? Platí: chváliť chváliť chváliť, alebo byť konštruktívne kritický?
Nechváliť, nekričať, brať to ako normálnu vec, ktorú dieťa potrebuje prebrať ako bežnú súčasť života. Nehody nekomentovať, pomôcť dieťaťu upratať si, navliecť si čisté nohavičky, ísť proste ďalej tak, ako ide aj život. Na dieťati sa nedá nič kritizovať, ani konštruktívne, ani inak, dieťa je dokonalé také aké je.
Zápcha u detí: Príčiny, príznaky a riešenia
Zápcha, teda obstipácia je upchatie hrubého čreva stolicou. Ide o pomerne častý problém a bežne sa vyskytuje aj v detskom veku.
Čo robiť, keď sa dieťa nevie vykakať?
Zatiaľ čo si jedno dieťa odskočí na záchod trikrát za deň, ďalšie len raz za dva-tri dni. Z toho vyplýva, že aj keď sa dieťa vyprázdni raz za čas, neznamená to, že trpí zápchou. A hoci zápcha je bežným javom, s ktorým má skúsenosť viac než 90% detí (funkčná zápcha), existuje veľa variácií v tom, čo môžeme považovať za normálne - trikrát za deň, raz za tri dni? Udáva sa, že len v 5% prípadoch spôsobujú zápchu u detí zdravotné problémy a ochorenia (organická príčina, alergie, intolerancie).
Akútna či chronická zápcha?
Ak dieťa trpí zápchou, znamená to, že sa vyprázdňuje veľmi zriedkavo (v intervaloch dlhších ako 72 hodín), stolica býva veľmi tuhá, hustá, tvrdá v malých kúskoch („bobky“), často spojená s bolesťami pre jej veľký priemer alebo s únikom malého množstva stolice, ktorá akoby „obtekala“ tú tuhú.U starších detí rozlišujeme akútnu zápchu, ktorá trvá niekoľko dní či týždňov a chronickú, ktorá trvá viac ako 3 mesiace.
Príčiny vzniku zápchy u detí
Väčšinou za zápchou môžeme hľadať iné príčiny: určité životné obdobia ako prechod na umelé mliečko, prechod na pevnú stravu, odplienkovanie, učenie na záchod, nástup do škôlky alebo školy, krátka choroba či neznáme prostredie, cestovanie alebo rozvod rodičov. Príčin môže byť hneď niekoľko.
Najčastejšie príčiny zápchy:
- Psychický blok
- Zlá, nepravidelná strava, nedostatok vlákniny
- Dehydratácia dieťaťa
- Ľahšie choroby alebo užívanie niektorých liekov
- Nesprávna príprava umelého mlieka
- Nedostatok fyzickej aktivity
- Neurologické, endokrinné problémy
- Gastroenterologické ochorenia
Ešte stále to nemusí byť zápcha
Väčšinou si mamičky veľmi rýchlo všimnú, keď sa dieťa „pučí“, krčí, snaží sa tlačiť a plače, mrnčí a ochká. Lenže podľa lekárok a lekárov stále nemusí ísť o zápchu, ale len o proces učenia sa vyprázdňovať, ku ktorým deti skôr či neskôr sami dospejú. Najmä počas takých období ako odplienkovanie či učenie sa na nočník alebo záchod.V skutočnosti sa učia „uvoľniť vonkajší zvierač“ aj konečník. Prvé takéto „pučenie“ sa objavuje už u novorodeniatok. Stačí dieťa vybaliť z plienočky a podržať ho s pokrčenými nožičkami nad umývadlom. Výlučne dojčené deti sa vyprázdniť nemusia aj týždeň a stále ide o normálnu vec. U detí na umelom mliečku je stolica tuhšia a objemnejšia.
Čo si treba u detí všímať, ak majú zápchu
- Tvrdá, suchá stolica a intenzívne bolestivé vyprázdňovanie
- Krv v okolí konečníka
- Zadržiavanie stolice, strach a stres z vyprázdňovania
- Strata chuti do jedla
- Iritujúce správanie
- Cvrknutie denné aj nočné, únik stolice
Kedy ísť k lekárovi?
Väčšinu prípadov zápchy u detí dokážete vyriešiť doma sami spôsobmi, ktoré si povieme nižšie. Spozornieť by ste však mali v momente závažnejších príznakov, ktoré môžu signalizovať rôzne ochorenia.
12 metód ako na zápchu u detí: Prevencia a domáce riešenia
- Pravidelná strava: Raňajky by sa nemali vynechávať.
- Úprava stravy s dostatkom vlákniny: Ovocie a zelenina sú dôležité.
- Nevhodné potraviny: Obmedzte sladkosti, fastfoody a vyprážané jedlá.
- Pravidelný a dostatočný príjem tekutín: Čistá voda je najlepšia.
- Dostatok pohybu, fyzická aktivita: Pravidelný pohyb je dôležitý pre činnosť čriev.
- Masírovanie bruška, cvičenie nožičkami u bábätiek: Pomáha pri vyprázdňovaní.
- Nácvik vyprázdňovania u malých detí: Vytvorte príjemné prostredie.
- Nenútiť, netrestať, pochváliť: Prístupujte k dieťaťu citlivo a s trpezlivosťou.
- Probiotiká v prirodzenej forme: Probiotické jogurty a olivový olej sú vhodné.
- Teplý kúpeľ: Podporuje pohyby čriev.
- Žiadna rektálna rúrka, lieky len výnimočne: Rúrka môže narobiť viac škody ako úžitku.
- Babské recepty vhodné pre staršie deti: Kompótová šťava zo sliviek, nastrúhané jablká.
Skúsenosti rodičov
Mamička Vanda: Museli sme pravidelne nakupovať
Naša dcérka začala zadržiavať stolicu, keď sme ju odplienkovali. Asi to bolo priskoro. Radšej sa krčila, krútila, bolestivo mraštila tvár a zadržiavala. Mala asi dva rôčky. Keď nekakala aj týždeň, rozhodli sme sa plienky vrátiť. Nepomohlo. Skúšali sme všetko, aby sa to vrátilo do pôvodného stavu.Nakoniec sa to vyriešilo samo, hoci nie ideálne. Ona si totiž našla jedno netypické, pre seba bezpečné miesto, kde sa do plienok konečne vykakala. V rohu istého obchodu. Tam si čupla, usmiala sa a pustila do plienok. Istý čas sme teda chodievali pravidelne každý deň nakupovať. Našťastie to trvalo len krátko (pár týždňov), než si opäť navykla krásne kakať.
Učenie na nočník u detí so znevýhodnením
Hoci sa internet doslova hmýri všemožnými radami ako naučiť dieťa chodiť na záchod za 3 dni či dokonca za kratší čas, takáto úloha predstavuje pre rodičov detí so znevýhodnením komplexný a zložitý problém. Odhliadnuc od všetkých komunikačných a senzorických výziev ako i prekážok súvisiacich so správaním, naučiť dieťa s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami používať toaletu je pre rodiča nesmierne únavné a frustrujúce. Je prirodzené, že si všetci želáme, aby dieťa i napriek znevýhodneniu bolo úplne rovnaké ako jeho ostatní rovesníci. Žiaľ, realita nám ukazuje opak. Deti s poruchou autistického spektra, či inými pervazívnymi vývinovými poruchami majú ťažkosti v oblastiach, ktorým možno nebudeme nikdy úplne rozumieť. Z toho vyplýva, že aj nácvik používania toalety môže niekedy trvať do veku 6, 7, či 8 rokov, poprípade i dlhšie. Bez ohľadu na všetky naplnené úlohy, dosiahnuté medzníky alebo predpísané ciele je najdôležitejšie, aby dieťatko malo pocit bezpečia a cítilo, že je milované, či nosí plienky alebo nie. I napriek tomu, že naučiť chodiť na záchod dieťa so znevýhodnením vyzerá na prvý pohľad veľmi náročne, pre všetky deti je postup rovnaký.
Ako na to?
- Sledujte dieťa: Všímajte si kedy sa vyprázdňuje, čo tomu predchádza.
- Používajte vizuálne zobrazenie: Vizuálne kartičky alebo fotografie pomáhajú.
- Vytvorte si signál: Zvoľte si signál, ktorý môže používať, keď potrebuje ísť na toaletu.
- Nastaviť si časovač: Dávajte dieťa na toaletu v rovnakých intervaloch.
- Motivujte dieťa odmenou: Ponúknite odmenu, ktorá sa dá priblížiť vizuálnou formou.
- Odstráňte všetko, čo môže rozptyľovať zmysly dieťaťa: Buďte predvídaví a odstráňte z kúpeľne všetko, čo by mohlo pôsobiť na dieťa rušivo a rozptyľujúco.
- Obliekajte dieťaťu spodnú bielizeň: Najrozumnejšie je zbaviť sa plienok úplne a nekompromisne.
- Buďte trpezliví: Nácvik chodenia na toaletu pre detičky so špeciálnymi potrebami je náročný a zdĺhavý „projekt“.
- Dajte dôraz na skutočnosť, aby celá situácia prebiehala pozitívne: Nie aby mala na dieťa stresujúci alebo nebodaj negatívny vplyv.
- Zapojte do procesu celú najbližšiu rodinu a pedagógov v škôlke.
- Neobávajte sa, dať si pauzu: Ak dieťa pri nácviku nespolupracuje, urobte si prestávku.