Úzkosť je prirodzenou súčasťou života, no u niektorých detí sa môže vyvinúť v úzkostnú poruchu, ktorá negatívne ovplyvňuje ich každodenné fungovanie. Deti sa cítia zraniteľné, malé a neschopné sa brániť. Väčšinu z nich prenasleduje strach, ktorý zodpovedá ich veku i situácii. Ak chceme hovoriť o úzkosti, treba vedieť rozlíšiť strach a úzkosť. Strach je prirodzenou obrannou reakciou na vonkajšie faktory a vnútorné podnety, napr. bolesť. Úzkosť sa objaví v momente, keď si predstavíme nejakú nebezpečnú situáciu. Strach i úzkosť sa navzájom podmieňujú a úzkosť často vyrastá zo strachu. Tento článok sa zameriava na pochopenie úzkostných porúch u detí, ich príčin, prejavov a dostupných možností liečby.
Rozlíšenie strachu a úzkosti
Je dôležité rozlišovať medzi strachom a úzkosťou. Strach je prirodzená obranná reakcia na vonkajšie faktory a vnútorné podnety, ako napríklad bolesť. Úzkosť sa objavuje, keď si predstavujeme nebezpečnú situáciu. Strach a úzkosť sa navzájom podmieňujú, pričom úzkosť často vychádza zo strachu. Úzkosť a rôzne formy strachu znepríjemňujú dieťaťu život a často mu bráni podávať v škole taký výkon, ktorý zodpovedá jeho schopnostiam a môže natrvalo poznamenať jeho osobnostný vývoj. Fóbia je chorobný strach v situácii, ktorá strach bežne nevyvoláva. Špeciálne fóbie vznikajú v rannom detstve a v dospelosti často miznú sami, prípadne sa dajú ľahko odstrániť.
Príčiny úzkosti u detí
Úzkosť u detí môže byť spustená rôznymi podnetmi. Je normálne, že deti sú z času na čas úzkostné, no sú ich obavy dôvodom na obavy? Všetky deti majú z niečoho strach, či už sa boja tmy v spálni alebo susedovho psa. Väčšina detí ale tieto strachy dokáže s pomocou rodiča prekonať. Ale asi 7 percent detí vo veku 3 až 17 rokov má podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb úzkostnú poruchu. V prípade takýchto detí sa ich obavy časom zintenzívnia namiesto toho, aby prirodzene vymizli. „Bez ohľadu na to, do akej miery odpovedáte na úzkostlivé otázky dieťaťa alebo ho ubezpečujete, že je všetko v poriadku, nedokáže absorbovať vaše uistenia,“ vysvetľuje Tamar Chansky, autorka knihy Freeing Your Child From Anxiety.
Niektoré deti sa rodia úzkostnejšie a menej schopné zvládať stres ako iné. Deti môžu tiež zachytiť úzkostné správanie z blízkosti úzkostných ľudí. Deti s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a poruchami autistického spektra majú častejšie problémy s úzkosťou. Existuje aj rodinné spojenie, to znamená, že deti s úzkostným rodičom majú až sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať úzkostnú poruchu, v porovnaní s deťmi, ktorých rodičia nie sú príliš úzkostliví.
Medzi udalosti, ktoré najčastejšie vyvolávajú separačnú úzkosť, patria:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Udalosti spojené s reálnou alebo domnienkovanou stratou blízkej osoby (dlhšia neprítomnosť rodiča, napríklad kvôli pracovnej ceste, pobytu v nemocnici, rozdelenie s rodičom v dôsledku rozvodu, choroba alebo smrť niekoho blízkeho)
- Značné zmeny v najbližšom okolí dieťaťa (napríklad sťahovanie do nového domu, zmena škôlky alebo školy, príchod mladšieho súrodenca alebo nového partnera niektorého z rodičov)
- Prvé vzdelávacie udalosti (nastúpenie do jaslí, škôlky, začiatok výučby v predškolskej triede alebo v prvej triede)
- Zmeny každodenného rytmu života dieťaťa (napríklad absencia v škole po dobu aspoň týždňa).
V mechanizme vzniku separačnej úzkosti je dôležitá aj genetická náchylnosť na nadmerné reagovanie úzkosťou, celkový zdravotný stav dieťaťa, atmosféra v rodine a postoje rodičov. Deti sa učia od rodičov úzkostným reakciám rovnakým spôsobom, akým nadobúdajú iné zručnosti.
K vzniku separačnej úzkosti môže prispieť jav indukcie úzkosti (zasievanie), teda nevedomé prenášanie nepokoja cez dospelého - dieťa pozoruje a napodobňuje emocionálne reakcie blízkych osôb v konkrétnych situáciách. Je veľmi dôležité, aby rodičia neposilňovali (verbálne ani neverbálne) úzkosť prejavovanú dieťaťom alebo správanie dieťaťa spojené s vyhýbaním sa.
Ak dieťaťu, ktoré cíti úzkosť, venujeme pozornosť nesprávnym spôsobom (napríklad ho nadmerne utešujeme, sľubujeme mu veľké odmeny za prekonanie úzkosti alebo naopak - zľahčujeme vyjadrené obavy, kritizujeme ich, vysmievame), nevedomky tým posilňujeme úzkosť.
Nevhodné môže byť aj naznačenie a slovná pochvala vyhýbavého správania. Napríklad - ak rodič počas prechádzky neustále pripomína dieťaťu „neodďaľuj sa odo mňa, lebo sa stratíš“, dieťa s veľkou pravdepodobnosťou zareaguje tak, že sa drží rodiča za ruku a vzdá sa napríklad samostatného objavovania detského ihriska. Pochválenie takéhoto správania zo strany rodiča „si veľmi šikovné“ spôsobí, že vyhýbavé správanie sa posilní a správa „som v bezpečí iba, keď som blízko mami“ sa upevní.
Oveľa lepšie je pri príchode na ihrisko dať dieťaťu správu „stanovujeme pravidlo, môžeš sa hrať na ihrisku sama, ale neodídeš za plot a zavoláš ma, keď budeš chcieť vyliezť na tú vysokú rebríkovú plošinu“, a potom dieťa pozorovať z bezpečnej vzdialenosti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Môže sa tiež stať, že prejavy separačnej úzkosti dieťaťa začnú dieťaťu paradoxne a nevedome prinášať určité výhody (pozornosť rodičov, zostanie doma), čo umožňuje ovplyvniť určité postoje okolia. Ak spôsob reagovania okolia na prejavy separačnej úzkosti poskytuje dieťaťu pozornosť alebo mu umožňuje vyhnúť sa ťažkej situácii, posilní to jeho úzkosť.
Veľmi dôležité je, že niektoré faktory, situácie a správanie rodiča u jedného dieťaťa môžu vyvolať úzkostný stav, zatiaľ čo iné dieťa na tieto isté podnety nezareaguje úzkosťou. Existujú tiež rozdiely medzi mladšími a staršími deťmi.
Pamätajme tiež, že faktory, ktoré posilňujú úzkosť (aj separačnú), môžu zahŕňať kofeín (obsiahnutý v Coca Cole, Ice Tea, čokoláde) - toto stimuluje nervový systém, spôsobuje zrýchlenie srdcovej frekvencie, úzkosť (čo dieťa môže mylne interpretovať ako príznaky úzkosti). Podobne bude pôsobiť aj nadbytok cukru (spôsobuje uvoľnenie inzulínu v tele, hladina cukru stúpa a potom rýchlo klesá, čo dieťa môže vnímať ako pocit nevoľnosti). Príznaky úzkosti sa tiež zhoršujú počas infekcií, pri ochoreniach štítnej žľazy, môžu byť vedľajším účinkom niektorých liekov, napríklad niektorých antihistaminík. Na vznik úzkostných porúch, vrátane separačnej úzkosti, vplýva aj súčasná „plaga“ - nadmerné pozeranie televízie, používanie telefónov, tabletov a podobne.
Prejavy úzkosti u detí
Aj u detí v predškolskom veku môže nastať úzkostná porucha. Podľa výskumnej správy z roku 2019 má 10 percent detí vo veku 2 až 5 rokov príznaky úzkostnej poruchy. Úzkosť sa však u malých detí prejavuje inak ako u ich starších rovesníkov. Podľa psychológov sa príznaky úzkosti u predškolákov prejavujú nasledovne:
- Hnev alebo agresivita.
- Častý plač.
- Napäté svaly.
- Ťažkosti pri zaspávaní.
- Sťažnosti na bolesti brucha a hlavy bez predchádzajúcich zdravotných problémov.
- Nečakané pohyby tela alebo tiky.
- Časté záchvaty hnevu.
- Nočné mory.
Dokonca aj šťastné deti majú tendenciu mať väčšie obavy, keď dosiahnu vek 7 alebo 8 rokov, pretože lepšie rozumejú svetu okolo seba a začnú si uvedomovať, koľko toho nemajú pod kontrolou. Rozdiel medzi normálnou starosťou a úzkostnou poruchou je závažnosť. Mladšie deti si možno neuvedomujú, že ich obavy sú nereálne alebo prehnané, a môžu ich prejaviť iba správaním. Ak majú obavy, že sa niečo môže stať napríklad rodičom, môžu mať problém odlúčiť sa od nich alebo zaspať. Ďalšie úzkostné symptómy u detí zahŕňajú bolesti hlavy alebo žalúdka či problémy so spánkom. Staršie dieťa môže tiež klásť otázky poháňané strachom, ktorý sa časom môže zhoršovať.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Emočné poruchy v detskom veku bývajú neurotické príznaky veľmi pestré a premenlivé, môžu ovplyvňovať psychické i fyzické funkcie. V prípade detských neuróz má veľký význam faktor vývoja. Nadmerné intenzívny, dlhodobý prežitok strachu a úzkosti môže narušovať celkové prežívanie, uvažovanie i správanie dieťaťa. Úzkosť tlmí všetky prejavy dieťaťa, cíti sa ohrozené a uzatvára sa do seba, čo je jeho spôsob obrany. Úzkosť vytvára vnútorné psychické napätie, a preto môže byť spojená s nepokojom. Napätie zhoršuje úroveň pozornosti i pamäte. Deti sa tak horšie učia a všeobecne majú aj horšie výsledky.
Abnormálna úzkosť je spojená so zníženou toleranciou k záťaži, to znamená, že sa ťažkosti stupňujú, napr. pri nástupe do školy, sťahovaní rodiny, rozvode rodičov apod. V útlom veku bývajú deti s nadmernou úzkostnou poruchou výrazne nepokojné, často aj intenzívne plačúce. U batoliat a detí predškolského veku sa prejavuje uzavretosťou, pasivitou, nedostatočnou iniciatívou, častými poruchami jedenia či spánku. Nadmerná úzkosť sa u predškolákov prejavuje cmúľaním prsta, hryzením nechtov, či trhaním vlasov, čím sa zbavujú napätia. Deti s touto poruchou bývajú stále napäté, v škole niekedy akoby prilepené na stoličku, resp. výrazne pohyblivé.
Fóbická úzkostná porucha
Charakteristická je iracionálnym, neprimeraným strachom z ničoho, čo samo o sebe nie je nebezpečné. V dôsledku nedostatočného rozlišovania fantázie od skutočnosti vznikajú u detí viaceré strachy a fóbie, najmä v predškolskom veku, kedy je ich fantázia mimoriadne aktívna. Tieto detské fóbie bývajú spravidla prechodné a len niekedy majú vplyv na neskoršie vzniknuté psychické problémy v dospelosti.
Niekedy sa u dieťaťa strach, resp. fóbia rozvíja pozvoľna, inokedy je príčinou vzniku a rozvíjania fóbie nejaký traumatický zážitok, ktorý dieťa šokuje, vystraší či nepríjemne prekvapí. V predškolskom veku sa vytvárajú rôzne strachy napr. z myší, pavúkov, psov, lekárov a môžu pretrvať až do dospelosti. Po štvrtom roku života dieťaťa sa k bežným strachom z konkrétnych predmetov alebo situácií pridávajú aj tzv. imaginárne strachy - zo strašidiel, duchov či tmy.
Fóbia je neprimerane silný a trvalý strach, ktorý dokáže potrápiť deti i dospelých. Niektoré fóbie sú pre deti typické - strach z tmy, zvierat, lekárskeho vyšetrenia, školy, no postupne s vekom by mali zmiznúť. Okolo troch rokov veku by sa napr. dieťa mohlo prestať báť cudzích ľudí. Do šiestich rokov sa ešte u nich predpokladá istý strach pri odlúčení od rodičov, pri hospitalizácii, v škole prírody či letnom tábore. Fóbia najviac prekáža najmä u školopovinných detí, pretože strach môže znepríjemniť skúšanie, pri odpovedaní pred celou triedou.
Výskumy ukázali, že asi tretina záškolákov trpí tzv. sociálnou fóbiou, teda strachom z ľudí. Ide o chronický strach z pozorovania a posudzovania druhými ľuďmi, zo strachu pre uvedením do pomykova alebo ponížením. Medzi prejavy sociálnej fóbie patrí strach jesť, piť, alebo prehovoriť pred skupinou ľudí so sprievodnými príznakmi ako červenanie, výrazné potenie, triaška rúk príp. celého tela. Puberta je asi najčastejším obdobím vzniku sociálnej fóbie. Problém je v tom, že v puberte sa mladý človek hľadá, pritom nemá skúsenosti a veľmi o sebe pochybuje. Chce sa páčiť druhému pohlaviu a súčasne zažíva pocit, že vyzerá nemožne, nielen čo sa týka vzhľadu, ale aj inteligencie a vtipnosti. Okrem toho hľadí vlastnú identitu.
Školská fóbia je druhom sociálnej fóbie, keď má dieťa strach chodiť do školy a všetkého, čo ju predstavuje, vrátane učenia a učiteľov. Dieťa sa skutočne bojí úplne špecifických situácií či konfliktov v škole - svojho vlastného zlyhania, nespravodlivého hodnotenia učiteľom, nevhodných pedagogických prístupov a nadväzovania kontaktov s inými deťmi. Deti, trpiace touto poruchou sú zvyčajne tiché, v škole podávajú dobré výkony, často bývajú perfekcionistické. Hladina ich úzkosti býva výrazne zvýšení rôznymi somatickými príznakmi, ako sú bolesti hlavy, nevoľnosť, hnačky apod. najčastejšie ráno pred odchodom do školy a môžu tiež trpieť poruchami spánku.
Mnoho detí a mladistvých, ktorí majú strach zo školy sa sťažujú na náhle bolesti brucha alebo hlavy, sťažujú sa na rôzne telesné príznaky (napätie, spotené ruky, trasenie rúk, búšenie srdca, poruchy trávenia a vyprázdňovania) alebo psychické príznaky (strata energie, podráždenosť, poruchy koncentrácie pozornosti, pamäte, pocity preťaženia, problémy so spánkom, nadmerná bdelosť, prehnané reakcie). Lekárske vyšetrenie často neprinesie žiadne konkrétne výsledky a častosť a pravidelnosť nevoľnosti si možno ťažko vysvetliť. Niektoré ťažkosti sú spôsobené práve stresom, ktoré deti zažívajú v škole. Výčitky, že dieťa len predstiera, spravidla ešte zhoršujú situáciu dieťaťa. Mnoho detí má ťažkosti behom dopoludnia, potom náhle zmiznú a objavia sa znovu večer pri predstave ďalšieho školského dňa, cez víkend tiež príznaky zmiznú.
Deti a mladiství s úzkostnou poruchou - robia si často starosti za všetkých okolnosti, nemajú radi nové situácie, často sa im zdá, že svet alebo život ich blízkych je ohrozený, často si robia neustále starosti: kvôli možným nehodám, vzťahom s kamarátmi, boja sa o svoje zdravie, sú perfekcionisti, často hľadajú istotu a majú potrebu utvrdzovania, sú rozpačití, napätí, majú problémy s koncentráciou. Deti a mladiství so sociálnou úzkosťou - majú strach z negatívneho postoja druhých, boja sa, že budú pôsobiť smiešne, majú problém napr.