Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje rôzne aspekty života dieťaťa, od sociálnej interakcie a komunikácie až po správanie a záujmy. Rodičia detí s autizmom často hľadajú rôzne spôsoby, ako svojim deťom pomôcť, a jedným z nich je aj úprava stravy. Tento článok sa zameriava na výskum v oblasti diét a autizmu, pričom zohľadňuje rôzne faktory, ktoré môžu ovplyvniť vývin a fungovanie detí s PAS.
Pochopenie autizmu
Autizmus je porucha vývinu nervového systému, ktorá sa zvyčajne prejavuje v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môže sa objaviť aj neskôr. Prejavuje sa narušením v troch hlavných oblastiach: sociálnej interakcii, komunikácii a správaní. Deti s autizmom môžu mať problémy s nadväzovaním očného kontaktu, reagovaním na svoje meno a zdieľaním záujmov s ostatnými. Často majú stereotypné vzorce správania a záujmov, ako napríklad opakovanie určitých činností alebo fascinácia určitými predmetmi.
Psychológ Ivan Belica z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zdôrazňuje, že deti s autizmom prežívajú a prejavujú emócie, hoci ich môžu mať problém regulovať a identifikovať u iných ľudí. Rodičia by sa nemali desiť diagnózy autizmu, ale mali by sa snažiť získať čo najviac informácií o tom, čo autizmus je a ako môžu svojim deťom najlepšie pomôcť.
Rozmanitosť prejavov autizmu
Je dôležité si uvedomiť, že autizmus má rozmanitú podobu s rôznou mierou závažnosti príznakov. Preto sa často hovorí o poruche autistického spektra, pretože deti s autizmom sa môžu výrazne líšiť v obraze konkrétnych príznakov. Jedným z kľúčových faktorov je úroveň intelektu. Existujú deti s autizmom so závažným intelektovým postihnutím, ale aj deti s priemerným až nadpriemerným intelektom. S mierou intelektu do istej miery súvisí aj funkčnosť dieťaťa v bežnom živote.
Okrem toho sa u detí s autizmom často vyskytujú aj ďalšie ťažkosti, ako napríklad porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD), úzkostné poruchy, problémy so spánkom, poruchy imunitného systému alebo tráviace ťažkosti. Preto je dôležité pristupovať ku každému dieťaťu s autizmom individuálne a zohľadňovať všetky jeho špecifické potreby.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Včasná diagnostika a intervencia
Prvé príznaky autizmu si často všimnú práve rodičia, najčastejšie vo veku 2-4 rokov, hoci sa dajú postrehnúť už okolo jedného roka. Medzi tieto príznaky patrí málo usmievania, absencia očného kontaktu pri dojčení, nezáujem o spoločnú hru s rodičom, problémy so spánkom a celková dráždivosť dieťaťa.
Ak majú rodičia podozrenie, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne, mali by sa obrátiť na odborníkov, ako sú pediatri, centrá včasnej intervencie, detskí psychiatri a psychológovia, alebo priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu. Existuje aj krátky dotazník M-CHAT-R, ktorý je voľne dostupný na internete a môže pomôcť odhaliť riziko prítomnosti PAS u detí vo veku 16-30 mesiacov.
Včasná intervencia je kľúčová pre zlepšenie vývinu a fungovania detí s autizmom. Čím skôr dieťa podstúpi terapiu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti.
Terapie a intervencie
Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu, ale používané intervencie sú postavené na psychologickom základe. Jedným z najpoužívanejších a najlepšie účinkujúcich postupov je ABA terapia (Aplikovaná behaviorálna analýza), ktorá podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si čo chce, primeraným spôsobom vyjadriť čo potrebuje, a redukuje nežiaduce problémové správanie. Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie. Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom.
Diéta a tráviace problémy u detí s autizmom
Nedávny výskum ukázal, že autistické deti trpia tráviacimi ťažkosťami podstatne častejšie než ich rovesníci bez tejto diagnózy. Riziko týchto problémov je až štvornásobné. Vedci zistili, že deti s autizmom mali spočiatku o päťdesiat percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť žalúdočnými symptómami ako nafukovanie, zápcha alebo hnačka. Najčastejším problémom bola zápcha, ktorá trápila až tretinu detí s autizmom v štúdii.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Výskumníci tiež zistili, že deti s výraznejšími žalúdočnými ťažkosťami zároveň vykazovali intenzívnejšie autistické prejavy, ako sú opakujúce sa správanie, problémy so spánkom, sociálne ťažkosti, úzkosť či agresia. Podpora tráviacemu zdraviu preto predstavuje dôležitý krok k zlepšeniu celkovej kvality života detí s autizmom.
Prečo majú autistické deti viac tráviacich ťažkostí?
Existuje viacero teórií, prečo majú autistické deti viac tráviacich ťažkostí. Mnohé autistické deti jedia len niekoľko „bezpečných“ jedál, ktoré im vyhovujú. Tieto potraviny sú často vyprážané, chudobné na vlákninu a silno spracované, čo môže viesť k nafukovaniu, zápche a hnačke. Ďalším faktorom je narušená rovnováha črevných baktérií, ktorú vedci pozorujú u mnohých autistických ľudí. Mikrobiálne spoločenstvo v našich črevách ovplyvňuje trávenie a keď nie je v poriadku, môže spôsobovať rozličné problémy. Okrem toho, autistické deti majú často potravinové alergie, ktoré môžu k ťažkostiam tiež prispieť. Najčastejšou formálnou diagnózou medzi účastníkmi bol gastroezofageálny reflux, stav, keď žalúdočná kyselina stúpa späť do pažeráka a spôsobuje pálenie záhy a bolesti.
Možnosti diétnej intervencie
Vzhľadom na vysokú prevalenciu tráviacich problémov u detí s autizmom a ich potenciálny vplyv na správanie a celkovú kvalitu života, je dôležité zvážiť možnosti diétnej intervencie. Hoci neexistuje univerzálna diéta, ktorá by vyhovovala všetkým deťom s autizmom, niektoré diétne úpravy môžu byť prospešné.
Bezlepková a bezkazeínová diéta
Jednou z najčastejšie diskutovaných diét pre deti s autizmom je bezlepková a bezkazeínová diéta (GFCF diéta). Lepek je proteín nachádzajúci sa v pšenici, raži a jačmeni, zatiaľ čo kazeín je proteín nachádzajúci sa v mliečnych výrobkoch. Teória, ktorá stojí za GFCF diétou, je, že u niektorých detí s autizmom môžu tieto proteíny spôsobovať tráviace problémy a negatívne ovplyvňovať funkciu mozgu. Hoci výskum v tejto oblasti je zmiešaný, niektoré štúdie naznačujú, že GFCF diéta môže zlepšiť správanie, komunikáciu a sociálne interakcie u niektorých detí s autizmom. Je dôležité konzultovať s lekárom alebo dietológom predtým, ako začnete s GFCF diétou, aby ste zabezpečili, že dieťa dostáva všetky potrebné živiny.
Eliminácia potravinových alergií a intolerancií
Potravinové alergie a intolerancie môžu tiež prispievať k tráviacim problémom a zhoršovať autistické prejavy. Identifikácia a eliminácia týchto potravín z diéty môže priniesť úľavu a zlepšiť celkový stav dieťaťa. Na identifikáciu potravinových alergií a intolerancií sa môžu použiť rôzne testy, ako napríklad kožné testy, krvné testy alebo eliminačné diéty.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Probiotiká a prebiotiká
Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré môžu pomôcť obnoviť rovnováhu črevnej mikroflóry a zlepšiť trávenie. Prebiotiká sú nestráviteľné vlákniny, ktoré slúžia ako potrava pre probiotiká a podporujú ich rast a aktivitu. Užívanie probiotík a prebiotík môže byť prospešné pre deti s autizmom, ktoré majú tráviace problémy a narušenú črevnú mikroflóru.
Zvýšený príjem vlákniny
Vláknina je dôležitá pre správne trávenie a prevenciu zápchy. Deti s autizmom, ktoré majú obmedzený výber potravín, často neprijímajú dostatok vlákniny. Zvýšenie príjmu vlákniny prostredníctvom konzumácie ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov a strukovín môže pomôcť zlepšiť trávenie a zmierniť zápchu.
Senzorické dysfunkcie a diéta
Senzorické dysfunkcie sa vyskytujú takmer u každého dieťaťa s PAS a majú priamy dopad na jeho učenie a správanie. Deti s autizmom môžu mať neprimerané reakcie na zvuky, textúry, pachy alebo chute. Tieto senzorické odlišnosti môžu ovplyvňovať aj ich stravovacie návyky. Niektoré deti môžu preferovať len určité textúry jedál, vyhýbať sa určitým farbám alebo mať averziu voči určitým pachom. Pri diétnej intervencii je preto dôležité zohľadňovať senzorické preferencie dieťaťa a postupne ho zoznamovať s novými potravinami a textúrami.
Zlepšenie prístupu k deťom s autizmom u lekára
Pri autizme sa vo zvýšenej miere vyskytujú rozličné zdravotné problémy, ako poruchy trávenia, ťažkosti so spánkom, neurologické problémy, alergie alebo potravinová neznášanlivosť. Neraz si vyžadujú častejšie návštevy lekára. Deti s autizmom je lepšie na vyšetrenie pripraviť. Rovnako aj medikov, ktorí s nimi budú prichádzať do kontaktu. Ivana Trellová, zakladateľka OZ Srdce Autizmu, vysvetľuje, ako spoločne s Akademickým centrom výskumu autizmu pripravujú deti a medikov v simulačnom prostredí.
Ako možno pripraviť dieťa na návštevu lekára?
Už doma môžeme pomôcť dieťaťu zoznámiť sa s vybavením, s ktorým sa stretne počas vyšetrenia. S použitím obľúbených hračiek sa môžeme zahrať na doktora. Ak sa dá, môžeme navštíviť ambulanciu lekára ešte pred vyšetrením, aby sa dieťa zoznámilo s prostredím a lekárom. Môžeme s ním vojsť do čakárne, zaklopať na dvere ambulancie, pozdraviť lekára a odísť. Ďalšími metódami, ktoré im uľahčujú návštevu lekára, sú sociálne príbehy, písané alebo obrázkové rozvrhy či inštruktážne videá. Rodič si s dieťaťom môže doma vytvoriť aj tzv. coping kit, tašku so senzorickými hračkami a s auditívnymi a vizuálnymi pomôckami.
Autizmus je špecifický v tom, že deti majú ťažkosti so zmenami a s vytrhnutím z rutiny. Veľakrát s nimi potrebujú byť oboznámené vopred. Sociálne príbehy sú úžasnou metódou, pomocou ktorej môžete deťom veľmi krátkym príbehom ukázať, čo sa bude diať. Aj tým eliminujeme frustráciu a stres.
Tipy pre lekárov, ktorí vyšetrujú dieťa s autizmom
S odborníkmi z ACVA odporúčame znížiť množstvo senzorických podnetov počas vyšetrenia. Dieťa a rodiča je vhodné umiestniť do tichej, slabo osvetlenej miestnosti s minimálnym lekárskym vybavením. V miestnosti by nemali byť iní pacienti. Cieľom je, aby bolo v ambulancii pokojné a uvoľnené prostredie, aby vyhovovalo špecifickým potrebám dieťaťa. Lekár si môže vopred zistiť, akým spôsobom malý pacient komunikuje. Či využíva alternatívnu a podpornú komunikáciu. Prípadne či dieťa rozumie hovorenej reči a do akej miery je schopné hovoriť, či vie čítať a písať. Ak dieťa nekomunikuje, postačí jednovetná inštruktáž. Ak hovorí jednoducho, vtedy je na mieste dvojvetná.
Prognóza a budúcnosť detí s autizmom
Dôležitá otázka, na ktorú rodičia hľadajú odpoveď po stanovení diagnózy je, aké sú perspektívy dieťaťa do budúcnosti, či sa môže jeho stav zlepšiť, ako bude fungovať v škole či v práci, nakoľko bude vo svojom živote samostatný. Podľa výskumov sa deti líšia vo vývine závažnosti príznakov. U časti detí prichádza postupne k zhoršovaniu príznakov, u inej skupiny detí sa závažnosť udržiava na približne rovnakej úrovni alebo sa postupne zlepšuje. Dokonca malá časť detí v neskoršom veku už nespĺňa kritériá autizmu.
Medzi významné ukazovatele patrí úroveň intelektu a úroveň reči. Deti s autizmom, ktoré majú vyššie IQ a u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote. Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti. V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.
tags: #dieta #s #autizmom #kazuistiky