Dedenie predstavuje prechod všetkých práv, ako aj povinností zo zomrelého na jeho dedičov. Po zomrelom je teda možné zdediť nielen majetok, ale aj dlhy. Čo robiť, ak sú vaši rodičia v dlhoch? Ako sa vyhnúť splácaniu cudzích dlhov? Možno dedičstvo odmietnuť, alebo existuje iný spôsob?
Úvod do dedičského konania
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
V prvom rade je dôležité uviesť, že zisťovanie existencie dlhov poručiteľa je povinnosťou notára. V rámci konania o dedičstve majú dediči možnosť podať návrh na súd, aby vydal uznesenie, ktorým vyzve veriteľov poručiteľa na oznámenie svojich pohľadávok v lehote nie kratšej ako jeden mesiac (§ 199 zák. č. 161/2015 Z.z.).
Dedenie zo zákona a zo závetu
Dedenie zo závetu - poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny. Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.
- Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2.
- osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
- Dedia rovnakým dielom.
- Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.
Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dôležitosť správne napísaného závetu
Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.
Neplatnosť závetu
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov. poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov. holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný. alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu. závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr.
Zodpovednosť za dlhy poručiteľa
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.
Prijať alebo odmietnuť dedičstvo s dlhmi? Ak sa rozhodnete dedičstvo prijať, tak nadobudnete okrem aktív (majetku) aj pasíva (dlhy). Zákon však v situácii ak sú predmetom dedičstva aj dlhy pamätá na dedičov a zabezpečuje im ochranu. Dlhmi poručiteľa sú len tie, ktoré vznikli za jeho života a ich splnenie nie je viazané iba na jeho osobu. Nemôžete preto zodpovedať napr. za vykonanie diela, ktoré sa poručiteľ zaviazal vyhotoviť ak bol napr. stolár a vy ste napr. Čo sa týka peňažných záväzkov, v tomto prípade dedič zodpovedá len do výšky zdedeného majetku. Dedič taktiež zodpovedá za primerané náklady vynaložené na pohreb. Ak je dedičov viac každý zodpovedá len do výšky svojho podielu.
Príklad rozdelenia zodpovednosti za dlhy
Dedič A zdedil z celkového dedičstva podiel vo veľkosti 50%, dedič B zdedil 30% a dedič C zdedil 20%. Zodpovednosť za dlhy si teda rozdelia tiež podľa týchto podielov. Suma ktorú však vynaložia na úhradu dlhov nesmie presiahnuť výšku sumy dedičstva, ktorú reálne zdedili. Ak dedičstvo bolo v hodnote 100 000,- Eur, dedič A zdedil 50 000,- Eur, dedič B zdedil 30 000,- Eur a dedič C zdedil 20 000,- Eur, a dlh bol dokopy v sume 150 000,- Eur, tak dedič A zodpovedá za tento dlh len do sumy 50 000,- Eur, dedič B do sumy 30 000,- Eur a dedič C do sumy 20 000,- Eur. Platí tu totiž zásada, že dedičstvo nemôže byť nikomu na príťaž.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Možnosti riešenia dlhov v dedičskom konaní
Druhou možnosťou je odmietnutie dedičstva. Je však nutné podotknúť, že odmietnuť môže len dedičstvo ako celok a nie iba dlhy.
Dediči môže s veriteľom uzatvoriť dohodu o vysporiadaní dlhu viacerými spôsobmi. Čo sa týka prvých dvoch možností dedič zodpovedá len do výšky toho čo zdedil. Na samotných účastníkoch dohody je potom už len dohodnúť sa na spôsobe úhrady. Čo sa týka prenechania dedičstva veriteľovi využíva sa najčastejšie v prípade ak sú dlhy väčšie ako dedičstvo, hovoríme teda, že dedičstvo je predĺžené. Príklad: predmetom dedičstva je chata v hodnote 50 000,- Eur ale pohľadávka je vo výške 100 000,- Eur. Ak by súhlasili obe strany, chatu by v takomto prípade nadobudol veriteľ a uspokojil by tak svoju pohľadávku. V prípade ak nie je možné uzatvoriť dohodu medzi dedičom a veriteľom a dedičstvo je predĺžené, môže súd nariadiť likvidáciu dedičstva.
V momente, ako sa dedič rozhodne prijať dedičstvo ručí za záväzky poručiteľa, len do výšky dedičstva, ktoré nadobudol. Za predpokladu, ak by si tieto záväzky neplnil veriteľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie. V takomto prípade sa bude vykonávať exekúcie, taktiež len do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak však dedič vie, že poručiteľ má veľa dlhov, a chce sa vyhnúť zbytočným komplikáciám, môže dedičstvo odmietnuť, a to buď písomným podaním na súd, prípadne ústne do zápisnice.
Postup v dedičskom konaní
- Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
- V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
- Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty. Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie. Otvorenie dedičského konania. Dedičské konanie sa otvára automaticky po úmrtí osoby. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa. K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.
Praktické rady a riešenia
Ako sa chrániť pred dedením dlhov?
- Odmietnutie dedičstva: Najjednoduchší spôsob, ako sa vyhnúť dedeniu dlhov, je dedičstvo odmietnuť. Musíte to urobiť do jedného mesiaca od doručenia oznámenia o začatí dedičského konania.
- Uplatnenie výhrady súpisu pozostalosti: Ak sa rozhodnete dedičstvo prijať, môžete uplatniť výhradu súpisu pozostalosti. V takom prípade zodpovedáte za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.
- Dohoda s veriteľmi: Môžete sa dohodnúť s veriteľmi, že im prenecháte dedičstvo na úhradu dlhov.
Čo robiť, ak sa objavia dlhy po skončení dedičského konania?
Ak sa po skončení dedičského konania objavia ďalšie dlhy, dedič zodpovedá za tieto dlhy len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Veriteľ musí preukázať existenciu a výšku dlhu. Dedič môže namietať premlčanie dlhu.
Ako postupovať, ak je dedičstvo predlžené?
Ak je dedičstvo predlžené (dlhy prevyšujú majetok), dedič môže dedičstvo odmietnuť alebo sa dohodnúť s veriteľmi na prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Dedenie a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)
Rozdiel je len vtedy, ak mal poručiteľ v čase smrti spolu s manželom/manželkou bezpodielové vlastníctvo manželov. Ak mal, tak sa najprv vykoná vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov a následne sa pristúpi k dedeniu. V rámci vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporadúvať a takzvane deliť aj dlhy manželov, teda pozostalý manžel/manželka z vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov môže získať aj majetok, aj dlhy. Majetok, ktorý po vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov ostane ako majetok poručiteľa, bude tvoriť predmet dedičstva. Následne už v prípade dedenia neexistuje rozdiel medzi dedením dlhov v prípade manželov a v prípade detí zosnulého.
V tomto smere je potrebné povedať, že pri vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporadúvať aj dlhy, nie len aktíva, pričom pri tomto vysporiadaní (nie pri dedení) sa pozostalý manžel nemôže dlhov len tak „zbaviť“. Taktiež neplatí limitácia ohľadne zodpovednosti. Po vysporiadaní nasleduje dedenie. Ostáva ním len tá časť majetku, ktorá sa na základe vysporiadania dostala v podstate do výlučného vlastníctva poručiteľa. Dlhy po poručiteľovi, ktoré budú predstavovať pasíva dedičstva, bude možné uspokojiť len z majetku, ktorý sa stal súčasťou dedičstva.
Záver
Dedenie dlhov môže byť komplikované, ale s dostatočnými informáciami a správnym postupom sa dá vyhnúť finančnej záťaži. Dôležité je poznať svoje práva a povinnosti, aktívne sa zúčastňovať na dedičskom konaní a v prípade potreby vyhľadať právnu pomoc.