Žiadna žena sa nerodí s návodom, ako sa stať matkou. Príchod dieťaťa prináša množstvo zmien a výziev. Po pôrode je matka často unavená a vyčerpaná, rovnako ako aj dieťa. Prvé dni, týždne a mesiace sú kľúčové pre adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Matka zohráva zásadnú úlohu v tom, aby sa dieťa cítilo v bezpečí, milované a spokojné. Prvý rok života je pre dieťa najdôležitejší, pretože prechádza prudkým vývojom. Rodičia by mali byť informovaní o tom, ako podporiť zdravý vývoj dieťaťa a čomu sa vyvarovať.
Adaptácia a psychomotorický vývoj
Počas tehotenstva bolo bábätko v brušku matky v určitých podmienkach. Po narodení by sa mali vytvoriť podobné podmienky, ktoré uľahčia dieťaťu adaptáciu na nové prostredie. Zavinovačka alebo perinka poskytuje bábätku teplo, mäkkosť a ohraničený priestor, čím mu dopomáha k stabilite a správnemu nájdeniu osi tela. Novorodenci sú zvyknutí na tmu, preto je vhodné nevystavovať ich ostrému svetlu.
Správna manipulácia s dieťaťom, v súlade s jeho psychomotorickým vývojom, je veľmi dôležitá. Chybná manipulácia môže viesť k plačlivosti a nespokojnosti dieťaťa. Matka môže pozitívne ovplyvniť psychomotorický vývoj dieťaťa správnou manipuláciou a stimuláciou, keďže je s ním najčastejšie v kontakte.
Manipulácia a stimulácia dieťaťa
Medzi vhodné polohy pre bábätko patrí bočné klbko, kedy je dieťa nosené v zavinovačke. V tejto polohe sa cíti bezpečne a isto. Využívanie perinky je vhodné počas prvých šiestich týždňov, ale je potrebné prispôsobiť sa potrebám dieťaťa. V polohe bočného klbka podopiera zdvihnutý lakeť matky hlavu bábätka a druhá ruka pridržiava jeho zadoček. Os bábätka (nos, brada, hrudná kosť, pupok a lonová spona) by mala byť v jednej línii a obe ruky dieťaťa by mali byť pred jeho telom.
Ďalšou obľúbenou polohou je klokan, kedy má dieťa rozhľad a cíti sa spokojne. Dieťa je pridržiavané chrbtom k matke, vo zvislej polohe. Jednou rukou ho matka drží jemne za bruško a druhou rukou ho zospodu chytí za zadoček, ktorý by mal byť umiestnený pod prsiami matky. V tejto polohe by si dieťa nikdy nemalo opierať o hrudník matky, ale malo by byť naviazané na ruku, ktorá mu obopína bruško.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Tretia vhodná poloha je tigrík, v ktorej je dieťa držané v 45-stupňovom uhle tvárou k zemi. Dieťa je položené na ruke matky, ktorá ho istí na brušku a dlaňou pridržiava vonkajšie stehienko a zadoček. Stehná by mali byť držané v pravom uhle s bruškom dieťaťa. Súčasne je potrebné kontrolovať os bábätka, aby nebola vychýlená.
Tomuto sa vyhnite
Pri manipulácii s dieťaťom sa vyhýbajte oblasti krku, ktorá je veľmi citlivá. Ruky matky by mali byť vždy pod hlavičkou dieťaťa, nikdy nie na krku. Rodičia sa často dopúšťajú chýb, ktoré si neuvedomujú. Príkladom je nosenie bábätka vo zvislej polohe, ktorá je vhodná až vtedy, keď dieťa dokáže samo sedieť. Predčasné usádzanie a vodenie dieťaťa za ruky, používanie chodítka či hopsadla má negatívny vplyv na chrbticu bábätka. Dieťa sa v týchto polohách udržiava len pasívne, keďže jeho svaly ho ešte neudržia.
Vyhnite sa dvíhaniu dieťaťa z podložky tzv. širokým úchopom, keď dieťa chytíte pod pazuchami a súčasne mu nepridŕžate hlavičku. Nesprávne je aj nosenie dieťaťa na predlaktí, kedy je opreté bruškom o ruku matky, pričom má chrbátik a zadoček opretý o brucho matky a súčasne má zaklonenú hlavičku, respektíve vyloženú na lakti matky.
Kontaktné rodičovstvo
Kontaktné rodičovstvo zahŕňa snahu pochopiť a správne porozumieť potrebám dieťaťa, vytvárať si s ním otvorený a úprimný vzťah, pričom sa dieťa stáva stredobodom života rodičov. Rodičia sa snažia citlivo pristupovať k svojmu dieťaťu a napĺňať jeho citové potreby.
- Bonding: Po pôrode je dieťa priložené na telo matky (alebo otca). Ide o prvý kontakt hneď po príchode na svet.
- Nosenie: Dieťa sa cíti najlepšie v náručí matky alebo inej blízkej osoby.
Nervozita matky a jej vplyv na dieťa
V dnešnej dobe sú matky často kritizované za akúkoľvek výpomoc (cumlík, kočík, zavinovanie) alebo za to, že si chcú oddýchnuť po niekoľko mesačnom nevyspatí. Spokojná matka = spokojné dieťa. Spánok je mimoriadne dôležitý pre rodičov aj pre deti. Nedostatok kvalitného spánku je rizikom, ktoré pretrváva dlhodobo a môže viesť k depresii a úzkosti. Matky s nedostatkom spánku majú vyššie riziko vzniku depresie, čo môže narušiť vzťah medzi matkou a dieťaťom. Matka sa deťom menej venuje, je nervóznejšia a nestará sa o ne tak, ako zdravá matka. To môže mať za následok znížené IQ dieťaťa, slabšiu slovnú zásobu, podráždenie, nervozitu a výbuchy zlosti dieťaťa, slabší kognitívny vývoj a mnohé iné.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Depresia je vážne ochorenie, ktoré sa môže prejaviť pred alebo po pôrode a vyžaduje si podporu psychológa, psychiatra a partnera. Matky by sa za to nemali hanbiť a mali by vyhľadať pomoc, ak majú pocit, že ich prežívanie a nálady nie sú v poriadku. Je dôležité zabezpečiť zdravé spánkové návyky pre seba aj pre deti od narodenia. Oddýchnuté a spokojné matky dajú deťom veľa lásky a kvalitného spoločného času.
Dieťa ako zrkadlo matky
Dieťa neustále nasáva náladu matky. Odborníci tvrdia, že spôsob, akým matka drží dieťa, keď je v strese, pohľad, aký mu venuje a tón hlasu sú spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa. Negatívne emócie matky sa u dieťaťa znásobujú. Dieťa sa stáva nervóznym, plačlivým a neschopným zaspať. Nervózna a nešťastná matka nemôže očakávať šťastné a spokojné dieťa. Správanie dieťaťa je odrazom nálady matky. Dieťa zrkadlí, čo do neho matka vkladá, či už je to záujem a starostlivosť, alebo nevšímavosť a prehliadanie. Nervózne a nešťastné dieťa volá o pomoc. Po vylúčení zdravotných ťažkostí, bolesti zubov, nedostatku spánku a hladu, prichádza na rad sebareflexia. Matka sa musí zastaviť a uvedomiť si samú seba, svoje pocity a situáciu, v ktorej sa nachádza.
Stres v tehotenstve a jeho následky
David Code tvrdí, že stres rodičov negatívne vplýva na dieťa, pričom najkritickejšie obdobie je počas tehotenstva. Mozog dieťaťa i jeho gény sú zasiahnuté. Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu, podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod reaguje a prispôsobuje svoj mozog stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká. Dôležité je vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Dieťa vníma náladu a vyžarovanie matky a ak cíti, že s ňou niečo nie je v poriadku, cíti sa ohrozené aj ono. Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa
Dlhodobé štúdie na deťoch, vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu, preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Deti milujú svojich rodičov bezpodmienečne a sú pre nich vzorom. Spôsob, akým sa rodičia vyrovnávajú so stresom, preberajú za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému čelia. Stres rodičov a problematické správanie detí majú významný súvis.
- Neistota: Dieťa, ktoré je často vystavené napätým a stresujúcim situáciám, trpí pocitmi neistoty a viny.
- Depresia a nervozita: Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje.
- Agresivita: Rodičia, ktorí sú často zle naladení, sa nevenujú dostatočne dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu a začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, hlavne agresivitou.
- Obezita: Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú viac nezdravého jedla a polotovarov, pretože rodičia nemajú dostatok energie pripravovať im hodnotnú stravu.
Čo robiť proti zlej nálade?
Je dôležité starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu. Ak si matka uvedomí, že dieťa kopíruje jej pocity, nemôže očakávať spokojné dieťa, ak ona sama nie je spokojná a vyrovnaná.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
- Priznanie problému: Ak sa matka odváži priznať, že dlhšie trpí pocitmi zlej nálady, je na najlepšej ceste k zmene.
- Pomenovanie spúšťača: Je potrebné špecifikovať, z čoho pramení zlá nálada.
- Hľadanie riešenia: Dôležitá je vôľa veci zmeniť. Naplňujúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí matku odolnejšou voči každodenným problémom.
- Úprimnosť voči dieťaťu: Je dôležité vysvetliť dieťaťu, adekvátne k jeho veku, prečo sa matka nejako správa, ako dlho to bude trvať a kto je za to zodpovedný.
Čo vníma dieťa v brušku?
Dieťa v maternici počuje, privoniava, ochutnáva a hmatá. Vďaka zmyslom spoznáva svoj svet a učí sa. Schopnosti zmyslových orgánov závisia na vyspelosti mozgu. Neustály prúd zmyslových vnemov podnecuje mozgový vývoj. Správanie dieťaťa je už v maternici veľmi vyspelé. Narodením nezačína nová etapa, ale pokračuje tá, ktorá začala oveľa skôr.
Stresové hormóny v materskom mlieku
Stresové hormóny majú veľmi krátky eliminačný polčas, takže sa nestihnú dostať do materského mlieka. Neexistuje vedecký dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka. Dojčenie je dôležité aj v náročných obdobiach, pretože dieťa hľadá istotu a uistenie, že napriek všetkému bude všetko v poriadku.