Správna výživa je kľúčová pre zdravý rast, vývoj a celkovú pohodu v každom veku. Od prvých mesiacov života až po seniorsky vek sa potreby tela menia, a preto je dôležité prispôsobiť stravu tak, aby vyhovovala špecifickým požiadavkám každej etapy života.
Výživa novorodencov (do 1 roka)
V prvom roku života je výživa dieťaťa mimoriadne dôležitá, pretože ovplyvňuje vývoj mozgu, nervového systému a imunity. Materské mlieko je ideálnou potravou pre novorodencov, pretože obsahuje všetky potrebné živiny v správnom pomere. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výlučné dojčenie do 6. mesiaca veku. Ak dojčenie nie je možné, dojčenské mlieko je vhodnou alternatívou.
Zhruba od šiesteho mesiaca sa do stravy dieťaťa postupne zavádzajú prvé príkrmy, ako sú jemné kaše, zeleninové pyré a ovocné príkrmy. Mlieko však zostáva základom výživy aj naďalej.
Dôležité vitamíny a minerály pre novorodencov:
- Vitamín B12 (kobalamín): Zásadný pre vývin mozgu a nervového systému, tvorbu červených krviniek. Odporúčaná denná dávka: 0,4 µg (0-6 mesiacov), 0,5 µg (7-11 mesiacov).
- Vitamín D: Podporuje vývoj kostí, vstrebávanie vápnika a funkciu imunity. Odporúčaná denná dávka: 5-10 µg.
- Vitamín K: Ovplyvňuje zrážanlivosť krvi a pôsobí ako antioxidant. Odporúčaná denná dávka: 4 µg (0-6 mesiacov), 10 µg (7-11 mesiacov).
- Vápnik: Základ pre vývoj kostí, svalov a zubov. Odporúčaná denná dávka: 200 mg (0-6 mesiacov), 260 mg (7-11 mesiacov).
- Železo: Potrebné pre tvorbu hemoglobínu a vývoj mozgu. Odporúčaná denná dávka: 0,3 mg (0-6 mesiacov), 11 mg (7-11 mesiacov).
- Omega-3 mastné kyseliny (najmä DHA): Podporujú správny rast, kognitívne funkcie a zdravý nervový systém. Odporúčaná denná dávka: 100 mg (od 7. mesiaca).
Výživa detí (1 - 6 rokov)
Po prvom roku života sa strava dieťaťa postupne rozširuje a začína sa podobať strave dospelých. Dôležité je dbať na pestrú a vyváženú stravu, ktorá zabezpečí dostatok energie a živín pre rast a vývoj. Malý žalúdok dieťaťa zvládne len obmedzené množstvo jedla, preto by každé sústo malo byť výživné.
Dôležité vitamíny a minerály pre deti:
- Vitamíny B9 (folát) a B12: Podporujú energiu a vývoj. Folát pomáha pri delení buniek, tvorbe krvi a raste tkanív. B12 sa stará o nervový systém, kognitívne funkcie a tvorbu červených krviniek. Odporúčaná denná dávka: B9: 120 µg (1-3 roky), 140 µg (4-6 rokov), B12: 1,5 µg.
- Vitamín C: Podporuje imunitu a hojenie rán. Odporúčaná denná dávka: 20 mg (1-3 roky), 30 mg (4-6 rokov).
- Zinok: Pomáha imunitnému systému, podporuje hojenie a ovplyvňuje chuť a čuch. Odporúčaná denná dávka: 4,2-6,2 mg.
- Železo: Nevyhnutné na prenos kyslíka v tele, ovplyvňuje výkonnosť a pozornosť. Odporúčaná denná dávka: 7 mg.
Výživa školákov (7 - 14 rokov)
Školský vek je obdobím intenzívneho rastu a vývoja, a preto je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem energie a živín. Deti trávia čoraz viac času v kolektíve a učia sa nové veci, preto potrebujú výživu, ktorá podporuje mozog, nervový systém a celkovú výdrž.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dôležité vitamíny a minerály pre školákov:
- Vitamín C: Podporuje imunitu a tvorbu kolagénu. Odporúčaná denná dávka: 45 mg (7-10 rokov), 70 mg (11-14 rokov).
- Vitamín D a vápnik: Podporujú stavbu kostí a zubov. Odporúčaná denná dávka: vitamín D: 15 µg, vápnik: 900 mg (7-10 rokov), 1 150 mg (11-14 rokov).
- Horčík: Hrá rolu v stovkách procesov v tele, od energetického metabolizmu až po sústredenie v škole. Odporúčaná denná dávka: 200 mg (7-10 rokov), 250-280 mg (11-14 rokov).
Výživa tínedžerov (15 - 17 rokov)
Tínedžerské roky sú obdobím veľkých zmien, a preto je dôležité dbať na vyváženú stravu, ktorá zabezpečí dostatok energie a živín pre rast, vývoj a hormonálne zmeny. Rozdiely v potrebách medzi dievčatami a chlapcami sa začínajú prejavovať čoraz viac.
Dôležité vitamíny a minerály pre tínedžerov:
- Vitamín D a vápnik: Podporujú stavbu kostí. Odporúčaná denná dávka: vitamín D: 15 µg, vápnik: 1 150 mg.
- Zinok: Podieľa sa na správnom pohlavnom vývine, tvorbe hormónov a raste. Odporúčaná denná dávka: 11,3-13,2 mg (chlapci), 7,9-9,6 mg (dievčatá).
- Železo: U dievčat kompenzuje straty krvi počas menštruácie, u chlapcov podporuje rast svalovej hmoty. Odporúčaná denná dávka: 13 mg (dievčatá), 11 mg (chlapci).
- Omega-3 mastné kyseliny: Podporujú pamäť, koncentráciu a schopnosť riešiť problémy. Odporúčaná denná dávka: 250 mg.
Výživa dospelých (18 - 60 rokov)
Po 18. roku sa potreby tela z výživového hľadiska stabilizujú. Dôležitý je zdravý jedálniček na udržiavanie energie, imunity, svalov aj psychickej pohody.
Dôležité vitamíny a minerály pre dospelých:
- Draslík: Pomáha udržiavať normálny krvný tlak, podieľa sa na prenose nervových vzruchov a správnom fungovaní svalov. Odporúčaná denná dávka: 3 500 mg.
- Vitamín D: Podporuje imunitu, svaly aj kosti. Odporúčaná denná dávka: 15 µg.
- Omega-3 mastné kyseliny: Priaznivo vplývajú na mozgové funkcie, koncentráciu a chránia pred zápalmi a neurodegeneratívnymi ochoreniami. Odporúčaná denná dávka: 250 mg.
Špecifické potreby tehotných a dojčiacich žien
Počas tehotenstva a dojčenia sa výživové nároky zvyšujú. Je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem energie, vitamínov a minerálov pre zdravý vývoj dieťaťa.
Dôležité vitamíny a minerály pre tehotné a dojčiace ženy:
- Vitamín B9 (folát): Podporuje zdravý vývoj mozgu a miechy plodu. Odporúčaná denná dávka: 600 µg (tehotenstvo), 500 µg (dojčenie).
- Vitamín D: Pomáha udržiavať pevné kosti a svaly u matky a podporuje správny vývoj tých detských. Odporúčaná denná dávka: 15 µg.
- Vápnik: Stavebný prvok kostí, zubov a svalov. Odporúčaná denná dávka: 1 000 mg.
- Železo: Potrebné pre zvýšenú tvorbu krvi a zásobovanie dieťaťa kyslíkom. Odporúčaná denná dávka: 16 mg (tehotné), 11 mg (dojčiace).
Výživa žien v klimaktériu a po menopauze
Keď začne hladina estrogénu klesať, telo na to reaguje po svojom. Vhodné zloženie stravy môže zmierniť symptómy a predchádzať niektorým problémom.
Dôležité vitamíny a minerály pre ženy v klimaktériu a po menopauze:
- Vitamín D a vápnik: Podporujú vstrebávanie vápnika, ktorý je potrebný pre zdravé kosti.
Zdravé stravovanie detí v školskom veku
Nový školský rok so sebou prináša nové výzvy, vrátane otázky stravovania. Rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie, a preto je dôležité dbať na zdravý a vyvážený jedálniček.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zásady zdravého stravovania pre školákov:
- Pravidelnosť: Dieťa by malo jesť 5-6 krát denne (raňajky, desiata, obed, olovrant, večera a druhá večera).
- Pestrosť: Strava by mala obsahovať všetky zložky - bielkoviny, sacharidy a tuky.
- Kvalitné zdroje: Bielkoviny vo forme kuraťa, rýb, strukovín, cereálií. Tuky, hlavne rastlinné. Sacharidy vo forme ovocia a zeleniny.
- Rozmanitosť: Nebojte sa do stravy zaradiť mlieko a mliečne výrobky, množstvo ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov, rýb a hydiny.
- Úprava jedál: Pripravujte jedlá varením, dusením, pečením a dochucujte ich nedráždivými koreninami, bylinkami, rascou, majoránom či kôprom.
- Veľkosť porcie: Prispôsobte veľkosť porcie veku dieťaťa a sledujte detský apetít.
- Pitný režim: Ponúkajte deťom vodu, ovocné a bylinkové čaje, kvalitné ovocné šťavy (pozor na obsah cukru). Vyhýbajte sa sladeným a sýteným nápojom.
- Obmedzenie: Vyhýbajte sa vyprážaným jedlám, údeninám a chipsom.
Ako na zdravú desiatu a olovrant
Namiesto rožkov s maslom a salámou nabaľte deťom orechy, semiačka, syry, biely jogurt a obohaťte desiatu čerstvým ovocím alebo zeleninou. Aj pre dospelých sú výborné mrkvové a zelerové tyčinky so syrovým alebo avokádovým dipom. Nakrájané ovocie alebo jogurt sú zdravé možnosti dezertu po obede. Ak chcete podávať niečo špeciálne, vyskúšajte domáci banánový chlieb.
Čo by malo obsahovať zdravé jedlo pre deti?
Deti v školskom veku by mali jesť potraviny zo všetkých piatich skupín zdravých potravín: zeleninu, ovocie, obilniny, mliečne výrobky a bielkoviny.
- Zelenina a ovocie: Dodajú energiu, vitamíny, antioxidanty, vlákninu a vodu. Chránia pred chorobami v neskoršom veku.
- Obilniny: Dodajú energiu potrebnú na rast, vývoj a učenie sa. Vyberajte celozrnné výrobky s nízkym glykemickým indexom.
- Mliečne výrobky: Sú dobrým zdrojom bielkovín a vápnika.
- Bielkoviny: Chudé mäso, ryby, kuracie mäso, vajcia, fazuľa, šošovica, cícer, tofu a orechy. Sú nevyhnutné pre rast a vývoj svalov.
Čo deťom neponúkať?
- Sladké nápoje: Vedú k nezdravému priberaniu, obezite a zubnému kazu.
- Spracované potraviny a fastfoodové jedlá: Majú vysoký obsah soli, nasýtených tukov a cukru, pritom málo vlákniny.
Tipy pre rodičov
- Radšej menšie jedlá a častejšie: Nie je dobré, keď dieťa pociťuje intenzívny hlad.
- Posledné jedlo: Samozrejme, dostatočne bohaté na bielkoviny, vlákninu a zdravé sacharidy - by malo jesť minimálne dve hodiny pred spaním.
- Stravovanie v materskej škole: Jedálny lístok v materskej škole neovplyvníte, ale môžete ovplyvniť stravovanie doma a počas školských prestávok.
- Výber v školskej jedálni: Ak má vaše dieťa v školskej jedálni možnosť vybrať si z niekoľkých pokrmov, pomáhajte mu s výberom čo najzdravších jedál.
- Športujúce dieťa: Dieťa, ktoré športuje, môže mať tiež oveľa vyššiu spotrebu energie ako dospelý človek so sedavým zamestnaním.
Výživa 16-ročných: Dôležité živiny a ich zdroje
Strava je absolútny základ pre zdravie, a to platí obzvlášť počas obdobia rastu a dospievania. V tomto období sa menia nároky na príjem živín, a preto je dôležité prispôsobiť jedálniček potrebám mladého organizmu. Nevyvážená strava, či už ide o nadmerný alebo nedostatočný príjem makroživín (tuky, bielkoviny, sacharidy) alebo mikroživín (vitamíny, minerály), môže viesť k vážnym zdravotným problémom.
Dospievajúci by mali byť vedení k tomu, aby konzumovali pestrú stravu a jedli pravidelne, ideálne aspoň päťkrát denne. Ich strava by mala byť bohatá na vlákninu, bielkoviny, zdravé tuky, vápnik a vitamín D, ktorý je kľúčový pre správny vývoj kostí. Samozrejme, v strave nesmú chýbať ani ostatné živiny, vitamíny a minerálne látky.
Makroživiny: Základné stavebné kamene stravy
Makroživiny tvoria základ stravy a sú zdrojom energie pre organizmus. Medzi ne patria bielkoviny, sacharidy a tuky.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Bielkoviny (Proteíny)
Bielkoviny sú nevyhnutné pre rast a opravu tkanív, tvorbu svalov, nervov a transport iných látok v tele. Sú zdrojom dusíka a aminokyselín, z ktorých si telo vytvára vlastné bielkoviny. Niektoré aminokyseliny sú esenciálne, čo znamená, že si ich telo nedokáže samo vytvoriť a musí ich prijímať z potravy. Rýchlo rastúci organizmus potrebuje pomerne vysoké množstvo arginínu a histidínu, ktoré sú považované za semiesenciálne aminokyseliny.
Priemerná denná potreba bielkovín u detí a adolescentov sa líši v závislosti od veku a hmotnosti.
Ako zdroj bielkovín sa neodporúča sója kvôli obsahu anti-nutričných látok, ktoré znižujú využitie vitamínov alebo enzýmov.
Dôležitou súčasťou stravy by malo byť mäso a mliečne výrobky, napríklad mäkké syry, tvaroh, cottage a jogurty. Mliečne výrobky sa odporúča deťom ponúknuť ako druhú večeru. Podporuje sa tým regenerácia svalovej hmoty.
Sacharidy
Sacharidy by mali tvoriť 43 - 58 % denného príjmu energie u detí a dospievajúcich, pričom cukry by mali pokrývať 16 - 36 % tohto príjmu. Sacharidy sa delia na tie s vysokým a nízkym glykemickým indexom. Sacharidy s vysokým glykemickým indexom (70 - 100) rýchlo zvyšujú hladinu cukru v krvi a patria sem monosacharidy, disacharidy, oligosacharidy a škrob. Osobitnú skupinu tvoria "pridané cukry", ktoré sú jednoduché cukry pridávané do potravín počas výroby a prípravy.
Minimálna dávka cukrov na deň je 50 - 100 g, čo zabráni ketóze (stav, keď telo kvôli nedostatku cukrov začne štiepiť tuky). EFSA odporúča príjem 130 g celkových sacharidov denne u detí (> 1 rok) na pokrytie potrieb glukózy pre mozog.
V jedálnom lístku športujúcich detí a dospievajúcich majú významné postavenie sacharidy. Mali by tvoriť 55 až 60 % energetického príjmu. Tie správne nájdeme v ovocí a zelenine, v ryži, zemiakoch a cestovinách. Staršie deti môžu sacharidy získavať aj z celozrnného pečiva.
Vláknina
Vláknina patrí medzi polysacharidy a hoci je nestráviteľná, zohráva dôležitú úlohu v tráviacom systéme. Delí sa na rozpustnú a nerozpustnú, pričom oba druhy sú dôležité. Rozpustná vláknina absorbuje vodu, spomaľuje vstrebávanie tukov a cholesterolu a vyvoláva pocit sýtosti. Funguje tiež ako prebiotikum pre črevné baktérie. Nadmerný príjem vlákniny však môže znižovať vstrebávanie živín a minerálnych látok, ako je vápnik, železo alebo zinok.
Tuky
Tuky sú dôležitým zdrojom energie, tvoria bunkové membrány a slúžia ako nosiče vitamínov (A, D, E, K) a antioxidantov. Delia sa na nasýtené a nenasýtené mastné kyseliny. Medzi nenasýtené mastné kyseliny patria omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktoré sú esenciálne, teda telo si ich nevie vyrobiť samo.
Omega-3 mastné kyseliny majú význam v prevencii srdcových ochorení, chránia pred aterosklerózou a obmedzujú zrážanlivosť krvných doštičiek. Patria sem EPA, DHA a ALA. Minimálna dávka EPA a DHA na deň pre deti od 3 rokov je 250 mg. ALA by mala tvoriť aspoň 0,5 % denného príjmu energie a podieľa sa na udržaní normálnej hladiny cholesterolu v krvi.
Omega-6 mastné kyseliny zahŕňajú kyselinu linolovú (LA), ktorá by podľa WHO mala tvoriť 4 % z referenčného denného príjmu pre deti od 3 rokov.
Čo sa týka tukov, ich množstvo by nemalo presiahnuť 30 % denného energetického príjmu, pričom väčšiu časť by sme mali zabezpečiť konzumáciou rastlinných tukov a olejov. Vhodné je konzumovať aj orechy a semienka. Zvyšnú 1/3 potom tvoria živočíšne tuky, teda maslo, sadlo, tuky v mliečnych výrobkoch, v mäse, údeninách a vo vajciach.
Mikroživiny: Vitamíny a minerály pre zdravý vývoj
Vitamíny a minerály sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu.
Čo sa týka vitamínov a minerálnych látok, výsadné postavenie by mal mať vápnik, pretože je dôležitý pre správny rast a vývoj kostí a zubov. Nedostatok vápnika v detstve výrazne zvyšuje riziko zlomenín, čo je pri akomkoľvek športe veľmi dôležité.
Pre správnu tvorbu kostí však nie je dôležitý len vápnik, ale aj fosfor, preto by mali mladí športovci často konzumovať mliečne výrobky. Obsah mliečnych výrobkov v ich strave by mal zodpovedať približne jednému litru mlieka.
U dievčat je navyše potrebné sledovať aj príjem železa. Nedostatok železa totiž môže spôsobiť zlé okysličovanie svalových tkanív.
Pitný režim
Dôležitý je pre športovcov aj pitný režim, pretože pri športe sa voda z tela vo veľkom vytráca potením. Výraznejšie straty tekutín však zaťažujú obehový systém a ak je telo dehydratované dlhodobo, môže sa objaviť únava, bolesti hlavy a problémy s obličkami, dokonca aj celkový kolaps organizmu.
So športom súvisí aj pitie iontových nápojov. Zdravý sedliacky rozum samozrejme hovorí, že deti niečo takéto nemôžu piť, no aj napriek tomu sa s týmto javom často stretávame. Pritom to ani nie je nutné, stačí malým športovcom pridať jednu porciu ovocia denne. Rovnako sa to týka aj rôznych doplnkov stravy. Pre deti sú však úplne nevhodné, pretože ich strava by mala byť čo najprirodzenejšia. Všetky potrebné živiny by malo dieťa získať z pestrého a bohatého jedálneho lístka.
Strava športovcov
Ak je dieťa, v akomkoľvek veku, zároveň aj aktívnym športovcom, napríklad navštevuje športovú triedu, musí mu byť prispôsobený aj jedálny lístok, pretože spotreba príjmu bielkovín dieťaťa alebo adolescenta, ktorý športuje, je vyššia ako spotreba detí, ktorí svoj čas trávia viac menej pasívne.
Strava žiakov športových škôl a športových tried však musí byť presne vymedzená a definovaná a nemôže byť ponechaná na intuícii, že čo je pre dieťa zdravé a čo nie. Preto sú vypracované pre tento prípad odporúčané výživové dávky, ktoré vytvárajú základný predpoklad na zabezpečenie zdravej výživy. Táto skupina žiakov má totiž zvýšené nároky na energetickú a výživovú hodnotu jedla. Zabezpečujú skvalitnenie štruktúry výživy a dávok spotreby potravín používaných na prípravu stravy.
Vyššie sme spomenuli význam bielkovín, tukov, sacharidov a vybraných minerálnych látok a vitamínov v strave. Odporúčané výživové dávky boli vytvorené na základe priemerného denného tréningového zaťaženia, ktoré je vo vekovej skupine 11 až 14 ročných športovcov 2 až 2,5 hodiny denne a vo vekovej skupine 15 až 19 ročných 3 až 3,5 hodiny denne. Zohľadnili sa aj priemerné údaje o telesnej výške a telesnej hmotnosti. Do úvahy sa brali odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike a poznatky z dostupnej odbornej literatúry o energetickom výdaji z hľadiska bazálneho metabolizmu a stupňa fyzického zaťaženia.
Odporúčania pre obézne deti
Ak už máte obézne dieťa, rozhodne mu nezačnite dávať nejakú diétu, aká sa dá nájsť v časopise! Ani v knihách o chudnutí pre dospelých! Dieťa má iné výživové potreby a preto je zloženie stravy typické pre chudnutie dospelých celkom nevhodné pre chudnutie u detí. U detí nepoužívajte ani výpočet BMI. Naštudujte si zásady, ako sa má dieťa stravovať. Dodržiavajte ich. Naštudujte si základy racionálnej stravy pre dospelých a začnite ich dodržiavať. Vy ste pre svoje deti príkladom. Zaveďte v rodine režim v ktorom sa niekoľkokrát do týždňa cvičí. Nekompromisne, pravidelne. To je všetko.
Nedávajte deťom nejaké diéty. Stačí, ak ich zbavíte nevhodných jedál - čo najmenej potravín s cukrom, presolených a mastných. Preč vyprážané, sladkosti, slanosti. Dajte dieťaťu jesť 6 krát denne normálne jedlo, vždy aj zeleninu alebo ovocie. Ak máte tučné dieťa, mali by ste mu znemožniť, aby jedlo nevhodné potraviny.
Pokiaľ chcete pre svoje deti pripravovať stravu, stretnete sa asi s mnohými protichodnými odporúčaniami. Ak pracujete s kalorickými tabuľkami, môžete si pomocou nich a váhy vypočítať, koľko energie vaše deti zjedia za jeden deň. Potom ich môžete porovnať s niektorou z nižšie uvedených tabuliek. Neodporúčam však mechanicky prebrať bežný jedálniček na chudnutie pre deti.
Dohliadnite, aby vaše deti mali aspoň zhruba vyvážený príjem energie aj pokiaľ ide o obsah tuku (sledovať najprísnejšie), sacharidov a bielkovín. Veľa tuku najrýchlejšie vedie ku obezite. Vylučujte živočíšny tuk, uprednostňujte rastlinný - olivový a iné za studena lisované oleje, semená, orechy. Tuk sledujte prísne. Sacharidov dieťa potrebuje veľa, no mali by to byť komplexné sacharidy. Ovsené vločky, celozrnné pekárenské výrobky, semená, zelenina, strukoviny. Opatrnejšie so sladkými druhmi ovocia ak má dieťa nadváhu, inak bez problémov môžete podávať ovocie. Úplne vylúčte podávanie jednoduchých sacharidov, ako je rafinovaný cukor, med. Sacharidy dávajú deťom silu behať a fungovať. Bielkoviny je vhodné kombinovať z viacerých zdrojov - rastlinné a živočíšne. Z rastlinných sú vhodné strukoviny, sója. U živočíšnych uprednostňujte nízkotučné mäsá a mliečne výrobky. Bielkoviny sa snažte pre deti podávať v čo najpresnejších množstvách. Sú dôležité pre rast svalov, kostí.
Čomu sa vyhýbať
Sladkosti: koláčiky, sušienky, cukríky, čokoláda, tyčinky, sladené musli, sladké mliečne výrobky, puding, sladké kakao. Zmrzliny a mrazené krémy. V princípe ide o to, aby vaše deti nedostávali do svojho tela látky, ktoré im neprospievajú.
Možno lepšie, než výpočet konkrétnych potravín bude vymenovať látky, ktoré by deti mali jesť len opatrne. Mimochodom - nielen vaše deti! Tuk: Deti potrebujú tuk, ale nie živočíšny. Je vhodné, ak veľmi prísne zrušíte čo najviac zdrojov živočíšneho tuku a vytvoríte tak priestor pre tuk vhodný. Doprajte svojim deťom radšej rastlinný tuk, za studena lisované oleje zo semien. Cukor: Deti potrebujú veľa komplexných sacharidov - ovsené vločky, celozrnné pečivo a chlieb sú ideálnym zdrojom energie aj živín. Vyhýbajte sa však podávaniu "rýchlych sacharidov", teda pečivu, chlebu a koláčom z bielej múky. Bielkoviny: Priveľa bielkovín v strave zaťažuje organizmus, pretože pri štiepení bielkovín vznikajú toxické látky, ktoré môžu vyvolať veľa problémov. Soľ: Priveľa soli škodí. Myslite na to, že aj obľúbená sojová omáčka a mnoho potravín obsahuje glutamát sodný, teda inými slovami sodík a ešte inými slovami to isté, čo obsahuje soľ. Priveľa soli hromadí v tele detí vodu. To potom zhoršuje energetický výdaj. Fosfor: Fosfor sa do vašich detí dostáva najčastejšie vo veľkých dávkach a celkom zbytočne! Kyselina fosforečná je obľúbená zložka mnohých nápojov typu kola. Môžete si prečítať môj článok "ako sa čistí záchod Coca colou". Fosforečnany sa veľmi často dávajú do tavených syrov. Aditíva (éčka): Tie sú dnes pridávané takmer do všetkého. Väčšinou sú, dúfajme, neškodné, aspoň v malom množstve. Ale ak niečo je dobré, deti súä schopné jesť to aj vo veľkom množstve.
Ak sa deti stravujú nevhodne, môžu na jednej strane priberať (veľký príval energie z jedál) a zároveň pritom trpieť aj podvýživou (!), teda nedostatkom vitamínov, minerálov, antioxidantov (lacná strava neobsahuje živiny, len energiu). Nevhodná strava zaťažuje organizmus detí, pretože telo sa snaží zbaviť rôznych odpadových látok z prebytku potravy, často nevhodnej. Telo trpí aj pre nedostatočný pitný režim. Bublinkové nápoje podporujú telo aby sa vody zbavovalo. A tak sú preťažené hlavne ľadviny, pečeň.
Dôležitosť správnych návykov
Deti by sa mali už od útleho veku naučiť, že správna životospráva, teda dostatok pohybu a zdravé jedlo, môže ovplyvniť ich budúcnosť. Dôležité je to u každého dieťaťa, ale u športujúcich detí je správna strava ešte dôležitejšia. A pritom je to také jednoduché. Vyvážený pomer jednotlivých živín, vitamínov a minerálnych látok dosiahneme pestrým jedálnym lístkom, dostatkom ovocia a zeleniny a správnym zastúpením každej potravinovej skupiny.
Pamätajte, že strava je investícia do zdravia vašich detí.