Diagnóza ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) alebo poruchy autistického spektra (PAS) u dieťaťa môže byť pre rodičov náročná. Tieto neurovývinové poruchy ovplyvňujú správanie, interakciu a učenie dieťaťa. Hoci genetika zohráva významnú úlohu, čoraz viac sa hovorí o vplyve stravy a výživy na prejavy týchto porúch.
ADHD: Hyperkinetická porucha pozornosti
ADHD je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov. Prejavuje sa hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Tieto príznaky sa zvyčajne objavia už v siedmich rokoch a vo viac ako 50 % prípadov pretrvávajú až do dospelosti. Prevalencia ADHD na Slovensku stúpa, pričom v roku 2018 tvorili pacienti s ADHD viac ako 78 % z celkového počtu detí s poruchami správania a emotivity.
Príčiny a diagnostika ADHD
Jednu hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa genetickú predispozíciu, neurologické a biologické príčiny, ako aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Okrem dedičnosti treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve.
Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov, najčastejšie klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov.
Liečba ADHD
Komplexná liečba ADHD zahŕňa farmakologickú liečbu psychostimulanciami (metylfenidát a atomoxetín) a liečebné metódy bez užívania liekov. Medzi ne patria metódy modernej psychoterapie, predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)
KBT sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností. Ďalšie výchovné metódy zahŕňajú trénovanie každodenných činností doma a v škole, vytvorenie rutiny zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
Ďalšie terapeutické prístupy
- Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia: Logopédia.
- Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Vplyv stravy na ADHD
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.
Poruchy autistického spektra (PAS)
Autizmus je vývinové ochorenie, ktorého prejavy sa môžu líšiť. Často zahŕňajú ťažkosti so sociálnou interakciou a komunikáciou či opakujúce sa správanie spojené s limitovaným množstvom stereotypných činností.
Diagnózy PAS
Jednotlivé poruchy autistického spektra sú: detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné pervazívne vývinové poruchy, pervazívna vývinová porucha nešpecifikovaná.
Včasná diagnostika a intervencia
Z pohľadu medicíny má vplyv na vznik týchto porúch genetika, ale uvažuje sa aj o psychogénnych faktoroch prostredia, vplyve imunitného systému, metabolizmu, veku rodičky. PAS bude sprevádzať vaše dieťa celý život, ale na jeho kvalitu bude vplývať práve kľúčová včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapie (behaviorálnej, fyzickej, logopedickej).
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Varovné príznaky PAS
Prvé varovné príznaky môžu byť prítomné už v prvých mesiacoch života, napríklad keď dieťa nereaguje na mimiku, hlas, neplače za rodičmi, nenadväzuje očný kontakt. Inokedy môže byť v prvom roku života všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“, prestane javiť záujem o ľudí, sústreďuje sa skôr na predmety či bezcieľne pobehuje, nenapreduje v reči (používa stále pár slov, alebo ich prestáva používať), nereaguje na pokyny a podobne. Najčastejšie k tomu dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života.
Horšie to môže byť u ľahších foriem autizmu (vysokofunkčný autizmus, Aspergerov syndróm), pretože prejavy sú v ranom veku mierne a ťažkosti sa prejavia skôr pri nástupe do kolektívu napr. MŠ, alebo v rámci ZŠ, keď vzrastajú požiadavky hlavne v sociálnej oblasti.
Oblasti ťažkostí pri PAS
Vo všeobecnosti možno povedať, že diagnózy PAS pokrývajú ťažkosti detí v troch oblastiach: v sociálnej interakcii, flexibility a verbálnej a neverbálnej komunikácie.
Skoré príznaky u detí s poruchami autistického spektra
- Reč dieťaťa: Dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá - hovorí iba pár slov, alebo hovorí nezrozumiteľnou hatlaninou, alebo síce opakuje rôzne riekanky a pesničky, prípadne celé časti rozprávok (opakuje/napodobňuje počuté slová, frázy), ale vôbec nevie reč použiť v bežnej situácii alebo komunikácii s nami.
- Reakcia dieťaťa na vlastné meno: Dieťa nereaguje na oslovenie.
- Nenasleduje inštrukcie, javí sa, že nerozumie: Dieťaťu je ťažšie vysvetliť niektoré situácie než jeho rovesníkom alebo mladším deťom, javí sa, že vôbec nerozumie.
- Žiadny očný kontakt: Dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo.
- Neukazuje prstom, nevyužíva gestá: Dieťa nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo alebo by chcelo získať. Na komunikáciu nevyužíva gestá - mávnutie, privolanie, odoslanie vzdušného bozku…
- Nesleduje predmety očami: Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom.
- Kontakt s druhými deťmi: Dieťa nevyhľadáva ani dospelého človeka, ani iné deti do spoločnej hry.
- Samota: Záujem o sociálne prostredie je veľmi slabý - reaguje málo na snahu druhého človeka zaujať ho, nereaguje na prihováranie aj gestá, nezapája sa do ponúkaných aktivít.
- „Nehra“ dieťaťa: Dieťa sa nevie s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie, triedením.
- Stereotypné činnosti: Dieťa miesto klasickej imaginatívnej hry dáva prednosť stereotypným činnostiam (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie…), alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov (často sa deti už v útlom veku úzko zamerajú len na písmenká, čísla, značky áut a podobne).
- Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie: Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé).
- Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine: Dieťa má nemenné, repetitívne (opakujúce sa), stereotypné vzorce správania (rituály a zvyky pred spánkom, pred raňajkami, trasy na prechádzke, pri obliekaní, rituály pri pozdravoch), je abnormálne zamerané na túto rutinnú činnosť a snaží sa nemeniť na nej nič, ale trvá na jej presnom dodržiavaní.
- Nereaguje na dotyky: Dieťa nielen nereaguje na vaše dotyky, ale ich ani samo nepoužíva na komunikáciu či vyjadrenie svojich pocitov.
- Nenapodobňuje výrazy tváre: Dieťa má nielen problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí, ale nedokáže ich ani napodobniť.
- Necíti empatiu: Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže odhadnúť reakcie iných detí, ani nerozumie ich zámerom.
- Nezvyčajné pohyby: Dieťa vykonáva až obsesívne určité pohyby stále dokola, napríklad ťapkanie rukami, krúživé pohyby prstami, krútenie prstami.
Vplyv stravy na PAS
Hoci výskum v tejto oblasti ešte nie je rozsiahly, niektoré štúdie naznačujú, že špecifické diéty a doplnky stravy môžu mať pozitívny vplyv na prejavy PAS. Medzi najčastejšie spomínané patria:
- Bezlepková a bezkazeínová diéta: Niektoré deti s autizmom majú problémy s trávením lepku (proteín v pšenici, jačmeni a raži) a kazeínu (proteín v mliečnych výrobkoch). Vylúčenie týchto potravín z jedálnička môže zmierniť tráviace ťažkosti a zlepšiť správanie.
- Doplnky omega-3 mastných kyselín: Podobne ako pri ADHD, aj pri autizme sa predpokladá, že omega-3 mastné kyseliny môžu podporiť správny vývoj mozgu a zlepšiť kognitívne funkcie.
- Probiotiká: Niektoré deti s autizmom majú narušenú črevnú mikroflóru. Probiotiká môžu pomôcť obnoviť rovnováhu a zlepšiť trávenie.
- Vitamíny a minerály: Nedostatok niektorých vitamínov a minerálov (napr. vitamín D, vitamín B12, horčík) môže zhoršiť prejavy autizmu. Doplnenie týchto živín môže byť prospešné.
Diéta a výživa ako súčasť komplexnej starostlivosti
Je dôležité si uvedomiť, že diéta a výživa nie sú zázračným liekom na ADHD ani autizmus. Sú však dôležitou súčasťou komplexnej starostlivosti, ktorá zahŕňa aj psychoterapiu, behaviorálnu terapiu, logopedickú terapiu a ďalšie intervencie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Individuálny prístup
Každé dieťa je iné a reaguje na rôzne diéty a doplnky stravy odlišne. Preto je dôležité spolupracovať s lekárom, dietológom alebo nutričným terapeutom, aby sa vypracoval individuálny plán stravovania, ktorý bude zohľadňovať potreby a preferencie dieťaťa.
Spolupráca rodičov, lekárov a učiteľov
Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt.