Rodičovstvo je krásne, ale aj náročné. Prináša so sebou množstvo radostí, ale aj výziev. Medzi tie najťažšie patrí zvládanie detského vzdoru, neposlušnosti a krízových situácií. Tento článok ponúka komplexný pohľad na to, ako efektívne zvládať tieto náročné obdobia, podporovať rozvoj dieťaťa a zároveň dbať na vlastné duševné zdravie.
Detský vzdor a neposlušnosť: Prirodzená súčasť vývoja
Detský vzdor a neposlušnosť sú bežnou súčasťou vývoja, najmä okolo druhého roku života, keď sa deti snažia formovať svoju identitu. Táto fáza, niekedy označovaná aj ako "fáza samostatnosti", začína približne vo veku dvoch rokov, hoci niektorí rodičia si ju všimnú už po prvom roku života dieťaťa. Prejavuje sa návalmi hnevu a zlosti kvôli drobnostiam, túžbou rozhodovať o všetkom a odmietaním požiadaviek dospelých.
Je dôležité si uvedomiť, že táto fáza súvisí s vývojom mozgu. Deti do veku štyroch rokov ešte nie sú schopné regulovať svoje emócie vlastnými silami, pretože prefrontálna kôra, ktorá je zodpovedná za sebakontrolu a plánovanie, ešte nie je dostatočne zrelá. Preto potrebujú pomoc zvonku, od rodičov, ktorí by im mali pomôcť zvládať emócie, ktoré nemajú pod kontrolou. Spôsoby, akými im pomáhame, si časom môžu zvnútorniť a stanú sa ich vlastnými metódami, ktoré využijú v budúcnosti.
Prečo sa deti vzpierajú?
Skutočná potreba dieťaťa v tomto období nie je odporovať, ale odlišovať sa. Detský hnev a odmietanie sú snahou o samostatnosť. Práve v týchto rokoch si dieťa buduje svoju identitu, spoznáva sa a vyvíja na základe reakcií, ktoré dostáva od okolia na svoje správanie. Toto obdobie je živnou pôdou pre naučenie sa spoločensky prijateľných reakcií na impulzy hnevu.
Tým, že sa dieťa často hnevá, my ako rodičia sa snažíme spoločensky prijateľne zvládať jeho hnev. Je to reakcia, ktorú chceme dieťa naučiť, aby si vedelo v budúcnosti samé pomôcť. Čím častejšie dieťa zažíva tú istú reakciu na svoj hnev, tým silnejšie spoje v mozgu sa vytvoria. To znamená, že spôsob, akým reagujeme na dieťa počas hnevu, sa mu stane jeho vlastným spôsobom, ako svoj hnev bude zvládať.
Prečítajte si tiež: Rodičovské práva a povinnosti
Metódy a techniky, ktoré vedú k spolupráci
Namiesto príkazov a zákazov skúste nasledovné:
- Možnosť voľby: Umožnite dieťaťu rozhodovať sa všade tam, kde je to možné. Napríklad: "Chceš na večeru jahodový alebo čučoriedkový jogurt?" Alebo "Chceš si umyť zuby pred čítaním rozprávky alebo po?" Dôležité je, aby výber neobsahoval možnosti, ktoré nechcete.
- Pýtajte sa namiesto príkazov: Keď dieťa počúvne príkaz, jeho frontálny mozog ostáva nečinný. Keď dieťa naopak necháte premýšľať za pomoci otázok, umožníte mu zmobilizovať jeho frontálnu časť mozgu. Napríklad, ak vonku prší, opýtajte sa: "Je vonku sucho, alebo mokro?" A potom: "A keď je mokro, čo si obujem?"
- Povedzte "Stop" namiesto "Nie": Slovo "STOP" je pre dieťa viac jasné. Zároveň, keď hovoríme slovo "NIE", zväčša sa pri tomto slove mračíme a hovoríme ho vyčítavým tónom. Pri slove "STOP" máme oči viac otvorené a tón hlasu i napriek tomu, že je rozkazovací, nie je vyčítavý. Detský mozog ešte nevie správne chápať negácie a tak často chápe vetu: „Nebehaj.“ Ako „Bež.“
- Buďte hraví! Ak sa dieťa nechce obliekať, skúste sa obliecť do jeho vecí vy. Vydávajte smiešne zvuky a tvárte sa pritom neohrabane. Ale ak máte súrodencov, skúste tomu mladšiemu obliecť veci staršieho a naopak. Skúste dať čiapku na nohu a topánky na ruky… hravosťou dovediete dieťa ku spolupráci.
- Popíšte, čo vidíte alebo povedzte to slovom: Keď sa obmedzíme na opis toho, čo vidíme, vyhýbame sa kritike dieťaťa a zameriavame sa iba na to, čo je potrebné. Ak dieťa niečo vyleje, namiesto kritiky skúste situáciu popísať: "Na podlahe je mlieko, Julka." Ak chcete, aby sa dieťa obulo, skúste povedať jedno slovo: "Topánky."
Krízy v detskom živote: Ako ich zvládnuť
Deti sa stretávajú s krízami rôzneho druhu. Krízu u detí najčastejšie spúšťajú traumy. Kríza môže mať aj pozitívny význam, pretože prispieva k rozvoju dieťaťa. Každé riešenie krízy u dieťaťa však nemusí byť pozitívne, ako je napr. alebo prerastie kríza u dieťaťa do psychického ochorenia, napr. do reakcií na závažný stres, do úzkostných a afektívnych porúch a pod. Rodič by si mal zároveň uvedomiť aj to, že kríza je šancou na premenu, na vývin, kedy môže dieťa vziať svoj život do vlastných rúk a zmeniť ho, príp. krízy, ktoré vyplývajú z toho, že im my, dospelí ľudia, kladieme nadmerné požiadavky, ktoré majú splniť, napr. deti sa okrem toho môžu stretnúť s krízou, ktorá bola spôsobená napr.
Je dôležité uvedomiť si, že deti niekedy pociťujú krízu aj z toho, keď sú sami a nemajú žiadneho kamaráta, vtedy, keď ich druhí podceňujú a znižujú ich sebadôveru, vtedy, keď nedokážu zvládať svoje emócie, napr.
Je vhodné, aby dieťa dalo svoje pocity navonok prijateľne vhodným spôsobom, napr. je dôležité dbať na to, aby dieťa dalo svoje pocity von nielen po psychickej stránke, ale aj po stránke telesnej, pretože nevyjadrené pocity u detí vedú k rôznym psychosomatickým ťažkostiam, napr. v neskorších rozhovoroch s dieťaťom, keď nám už povedalo o všetkom, čo sa stalo, ako to prežíva, čo ho trápi a pod., je vhodné zamerať sa aj na budúcnosť a na stratégie, ktoré by dieťaťu pomohli zvládnuť danú krízovú situáciu, napr.
Ako pomôcť dieťaťu v kríze:
- Prijmite jeho pocity: Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho pocitom a že je v poriadku cítiť sa tak, ako sa cíti.
- Podporujte vyjadrenie emócií: Pomôžte dieťaťu vyjadriť svoje pocity vhodným spôsobom, či už prostredníctvom rozhovoru, kreslenia, hry alebo inej formy sebavyjadrenia.
- Dbajte na telesnú stránku: Nezabúdajte, že nevyjadrené pocity môžu viesť k psychosomatickým ťažkostiam. Podporujte dieťa v telesnej aktivite a relaxácii.
- Zamerajte sa na budúcnosť: Pomôžte dieťaťu nájsť stratégie na zvládnutie krízovej situácie a zamerať sa na budúcnosť.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak si neviete rady, neváhajte vyhľadať pomoc psychológa alebo iného odborníka.
Keď je rodič sám: Ako zvládnuť rodičovstvo a uzdravovanie zo závislosti
Vychovávať deti, keď si na ne sám, je samo o sebe náročné, no robiť to a zároveň sa uzdravovať zo závislosti, je obzlášť zložité. Zo všetkých síl sa snažíš žiť triezvo a pritom uspokojuješ zdanlivo nekonečný zoznam potrieb tvojich malých detí. Väčšina rodičov priznáva, že čas a energia, ktorú venujú výchove detí, ich vyčerpáva. Áno, je jasné, že to za to stojí, no niektoré dni ťa môžu tak veľmi vysiliť, že sotva dokážeš stáť na nohách.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Keď k tomu pridáš pravidelnú účasť na skupinách a prácu na Krokoch, život sa môže stať naozaj hektickým. To je dôvod, prečo je potrebné pristupovať k takémuto rodičovstvu a uzdravovaniu s optimistickým postojom. Pomocou určitého úsilia a múdrosti sa môžeš naučiť, ako zvládať potreby detí a zároveň si nájsť čas, ktorý potrebuješ pre seba.
Tipy pre rodičov, ktorí sa uzdravujú zo závislosti:
- Daj si záväzok: Si matka alebo otec a tvoja rodičovská rola je teraz to najdôležitejšie. No takisto platí, že sa dokážeš starať o svoje deti a zároveň chodiť na mítingy. Prvá vec, ktorú musíš urobiť, je dať si záväzok, že naozaj budeš chodiť na stretnutia a robiť program.
- Nájdi si dôveryhodného človeka, ktorý ti bude dávať pozor na deti: V tom robí veľa rodičov chybu. Buď nevedia, komu môžu dôverovať alebo si dotyčného kvôli financiám nemôžu dovoliť. Maj na mysli, že existuje niekoľko možností. Po prvé, požiadaju rodinu a priateľov, aby ti raz, dvakrát do týždňa dali pozor na deti.
- Pracuj na Krokoch tak, aby si to zvládal: Možno ťa prekvapí, že iba 15 minút každodenného čítania a práce na Krokoch ti môže pomôcť výrazne napredovať. Daj si záväzok, že si vyhradíš aspoň krátky časový úsek pre prácu na Krokoch alebo na inšpiratívne čítanie, aby ti to pomohlo zosilnieť.
- Buď k deťom otvorený: Otvorene a úprimne im hovor o svojom programe uzdravovania. V závislosti od ich veku im môžeš povedať o svojej závislosti a o tom, ako teraz žiješ triezvo a usiluješ sa byť tým najlepším človekom.
- Buduj si podpornú sieť: Ako rodič, ktorý sám vychováva deti, možno nemáš veľa možností na rozhovory s inými dospelými ani dostatočnú podporu, preto si buduj podpornú sieť. Mať iných, s ktorými môžeš zdieľať svoj život a ktorí ťa budú povzbudzovať, je veľmi dôležité.
- Webové stránky pre rodičov: Je veľa ďalších rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti sami a ktorí sú ochotní zdieľať sa s dobrými radami a tipmi. Môžeš pravidelne navštevovať tieto webové stránky alebo podobné skupiny, ktoré fungujú online a súvisia s rodičovstvom alebo uzdravovaním.
Emočný koučing: Ako učiť deti zvládať hnev
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať.
Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie.
Ako učiť deti zvládať hnev:
- Zamyslite sa nad vlastnou reakciou na hnev dieťaťa: Zvládať hnev sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný.
- Neustúpte, ale zároveň empaticky počúvajte a prijmite pocity dieťaťa: Vety ako „ si zlý“… „ reveš ako malé decko“…nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „ chápem, že ťa to nahnevalo“…“ viem, že si z toho smutný“…“vidím, že sa ti to nepáči“…
- Neriešte konflikt s dieťaťom v návale hnevu: Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte. ( nie dieťa, ktoré je mladšie ako 2 roky).
- Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo: Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo, ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.
- Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní: - môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu. Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne.
Minimalizujte pravdepodobnosť vzdoru
Vyhnite sa situáciám, ktoré by mohli vyvolať vzdorovitosť u dieťaťa. Je to pre neho ťažký vek, aby sa vedelo perfektne správať v obchode s oblečením alebo pokojne sedieť. Návšteva obchodu v čase, keď je dieťa unavené alebo hladné, to môže zvýšiť pravdepodobnosť výbuchu hnevu.
Keď sa vzdor rozbehne naplno, je dôležité zachovať pokoj a umožniť dieťaťu čas na upokojenie. „Vrátime sa k tomu, keď budeš pokojnejší," hovorí Beáta Tancsáková , čo môže byť efektívnou vetou, ktorá mu dá priestor na zvládnutie emócií bez zbytočného boja.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ak dieťa často kričí, hnevá sa alebo ničí veci, ide o prejav jeho neschopnosti zvládať silné emócie. Keďže ešte nedokáže presne pomenovať, čo prežíva, kričanie a agresívne správanie sú jeho spôsobom, ako vyjadriť frustráciu a hnev.
Problémom nie sú pocity dieťaťa, problémom je to, čo dieťa robí so svojimi pocitmi!
Existujú hranice, za ktoré by správanie dieťaťa nemalo zájsť. „Ak je vzdor príliš intenzívny, častý alebo agresívny voči iným, môže to signalizovať hlbší problém. Najmä ak ohrozuje seba či druhých, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc,“ dodáva detská psychologička.
Podpora samostatnosti a riešenia problémov u detí
Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo nezávislé, a riešilo svoje problémy samostatne a efektívne, bez jeho pomoci. Začnite preto už od kolísky a nechajte dieťa riešiť ťažkosti. Schopnosť postaviť sa problému čelom a prichádzať s účinnými spôsobmi riešenia je nevyhnutná a dôležitá zručnosť pre úspech v živote, škole a vzťahoch.
Zahrňuje v sebe schopnosť zvládať emócie a kontrolovať pudy, sústrediť sa a udržať pozornosť, čerpať z vedomostí, ktoré sme získali v minulosti a kreatívne myslieť, aby sme dokázali uspieť s novými spôsobmi riešenia akonáhle stojíme pred prekážkou.
Je nevyhnutné, aby sme deti viedli k samostatnému riešeniu ťažkostí, jedine tak im zaistíme zručnosť zvládať život so všetkými nástrahami.
Ako podporiť samostatnosť dieťaťa:
- Nezasahujte, pozorujte: Dieťa sa musí naučiť vo svete fungovať, skúšať a skúmať ho, aby mu porozumelo a obišlo sa v budúcnosti bez vašej pomoci. Dieťaťu možno potrvá po prvýkrát veľmi dlho, než si obuje topánku, a vy by ste to urobili za sekundu, ale čo ho to naučí?
- Vzdajte sa predstavy dokonalosti a bezchybnosti: Chybovanie nás posúva ďalej, zlepšuje naše schopnosti a jeho prostredníctvom sa učíme byť lepšími. Deti musia cítiť, že sú milované za to kým sú, nie za to čo robia.
- Nechajte deti nech zápasia s bežnými činnosťami: Prizvite deti k domácim prácam už od malička - nechajte ich zamiešať ingrediencie v miske alebo triediť ponožky po usušení.
- Berte problémy ako normálnu súčasť života: Uistite sa preto, že beriete prekážky ako normálne, a učte to isté i dieťa. Nezameriavajte sa na to, aby v živote dieťaťa bola absencia problémov, zamerajte sa na podporu schopností, aby problémy zvládlo prekonať.
- Hra ako základ života: Deti sa učia potrebné znalosti práve pri slobodnej, ničím nerušenej hre.
Tipy pre rodičov:
- Dýchajme zhlboka a čakajme: Pokiaľ nášmu dieťaťu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, tak najprv sa zamerajme na to, ako sa cítime my. Keď cítime, že sa v nás stupňuje napätie, hnev, frustrácia, bezradnosť, zúfalstvo, nadýchnime sa zhlboka a vydýchnime pomaly.
- Pomenujme pocity dieťaťa: Za vzdorom býva hnev, frustrácia, smútok, sklamanie a iné emócie. Skúsme sa na situáciu pozrieť očami svojho drobca a pomenujme jeho pocit: „Vidím, že si nahnevaný, lebo chceš ešte zostať na ihrisku.“
- Dajme dieťaťu príležitosti robiť vlastné rozhodnutia: Nech zažije, aké to je, keď niečo je tak, ako si ono želá.
- Nastavte hranice a podporujte dieťa v nezávislosti: Jedno druhé nevylučuje, práve naopak. Deti potrebujú hranice, ktoré im pomáhajú porozumieť a zvládnuť to, čo sa okolo nich deje.
- Vyberte si svoje bitky: Deti nedokážu absorbovať príliš veľa pravidiel a zákazov či príkazov. Zamerajte sa na to, čo je naozaj dôležité.
- Hrajte sa s deťmi: Nechajte ich vybrať si aktivitu a nerobte si starosti s pravidlami. Len sa uvoľnite a bavte sa.
- Čítajte (spolu) knihy každý deň: Nikdy nie je priskoro. Bábätká milujú počúvať hlas rodičov.
- Rodinné aktivity: Najväčším nevyužitým zdrojom na zlepšenie života detí je čas strávený s rodičmi.
- Buďte dobrým vzorom: Deti sa učia pozorovaním. Modelovanie vhodného, rešpektujúceho, dobrého správania funguje oveľa lepšie ako im neustále opakovať, čo majú robiť.
- Chváľte deti: Správnym spôsobom oceňte dieťa a to, čo sa vám páči. Posilňujte dobré správanie.
- Rozvíjajte sociálnych zručnosti: Každý deň sa napríklad detí opýtajte 3 „ty“ otázky.
- Uznávajte emócie dieťaťa: Keď sa napríklad skončí záchvat hnevu, opýtajte sa: „Ako si sa cítil, keď si musel ísť z ihriska domov?“
- Vychovávajte zodpovedné deti: Aj keď sú ešte len malé, môžu zlepšovať život okolo seba.
- Nerozmaznávajte deti: Majte na pamäti: Každé dieťa je poklad, ale žiadne dieťa nie je stredom vesmíru.
- Naučte deti vďačnosti: Je úžasné žiť vo svete, kde sa dejú aj dobré veci. Pýtajte sa na ne, rozprávajte o nich.
- Jedzte aspoň jedno jedlo ako rodina každý deň: Spoločne si sadnúť k stolu je skvelý spôsob, ako sa napríklad na konci dňa spojiť - je to čas na zdieľanie zážitkov, zábavy, dobrých aj zlých správ.
- Vždy hovorte „Ľúbim ťa“: Milujte svoje deti rovnako, ale zaobchádzajte s nimi individuálne. Sú to jednotlivci.