Margita Figuli, rodáčka z Vyšného Kubína, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literatúry 20. storočia. Jej dielo, charakteristické lyrizovaným štýlom a silným sociálnym cítením, sa natrvalo zapísalo do dejín slovenskej prózy. Vo svojej tvorbe sa venovala nielen dospelým, ale aj deťom a mládeži, pričom jej najznámejším dielom ostáva novela Tri gaštanové kone.
Detstvo a mladosť
Margita Figuli sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne v roľníckej rodine ako tretie zo štyroch detí. Otec túžil po synovi a Margitin príchod na svet nebol sprevádzaný prejavmi rodičovskej radosti. Život u Figuliovcov nebol idylický, komplikovaným rodinným vzťahom nepomáhala ani ťažká ekonomická situácia. Po narodení vytúženého syna narukoval otec na front prvej svetovej vojny, čo situáciu rodiny ešte viac skomplikovalo. Kým matka a staršie sestry pracovali na poli, iba päťročná Margita sa starala o svojho mladšieho bračeka.
Základnú školu absolvovala v rodnom Dolnom Kubíne, stredoškolské štúdia v Banskej Bystrici. Pri rozhodovaní o vysokoškolskom štúdiu ju lákalo výtvarné umenie, no pre finančnú náročnosť štúdia sa svojho sna musela vzdať. Namiesto maľby študovala obchod.
Pracovný život a literárne začiatky
Po skončení štúdia nastúpila do Tatrabanky ako obchodná korešpondentka. Prostredie banky bolo pre umeleckú dušu Margity Figuli neprajné a po uverejnení jej poviedky Olovený vták ju z práce prepustili. Pre ňu to však znamenalo výhru, pretože sa mohla naplno venovať literárnej činnosti.
Publikovať začala už v roku 1930 v časopisoch Slovenská nedeľa či v kalendároch Tatra banky, neskôr tiež v časopisoch Elán, Slovenské pohľady, Živena a iné. Písala pod pseudonymami Morena a Oľga Morena. Knižne debutovala v roku 1936 novelou Uzlík tepla s ilustráciami Kolomana Sokola, ktorá je vyznaním úcty k materinskému citu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Tvorba Margity Figuli
Margita Figuli je výraznou predstaviteľkou slovenského naturizmu v novelistickej a románovej tvorbe. V jej raných prácach dominujú témy z prostredia sociálnej, zemepisnej či spoločenskej periférie, neskôr tiež láska, sociálny súcit a súčasné spoločenské problémy. V tematickej rovine využívala legendické, mýtické a rozprávkové prvky.
Najvýznamnejšie diela
- Uzlík tepla (1936): Knižný debut, novela venovaná materinskému citu.
- Pokušenie (1937): Kniha desiatich noviel, v ktorých zobrazuje jedinečnosť ľúbostných i medziľudských vzťahov v rôznych sociálnych prostrediach.
- Olovený vták (1940): Protivojnová novela, ktorá ju stála zamestnanie v Tatra banke.
- Tri gaštanové kone (1940): Najznámejšie dielo autorky, novela o ľúbostnom trojuholníku so silným sociálnym pozadím.
- Tri noci a tri sny (1942): Poviedka s ilustráciami Ľudovíta Fullu.
- Babylon (1946): Historický štvorzväzkový román, alegória o zániku totalitnej moci.
- Mladosť (1956): Autobiografický román o detstve a živote na Orave počas prvej svetovej vojny.
- Ariadnina niť (1964): Memoárová esejistická próza s autobiografickými prvkami.
- Víchor v nás (1974): Román z prostredia ženského kolektívu fabriky na Orave.
- Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980): Lyricko-epická skladba pre deti.
Tri gaštanové kone: Vrchol tvorby
Asi najznámejším dielom autorky, a zároveň jedným z vrcholných diel prózy naturizmu, je novela Tri gaštanové kone. Príbeh ľúbostného trojuholníka so silným sociálnym pozadím čitateľa doslova vťahuje do deja. Sugestívnosti novely pomáha aj fakt, že je písaná v prvej osobe z pohľadu Petra, ktorý sa snaží prekonať nepriazeň osudu a získať svoju milovanú Magdalénu. Na malej ploche novely Figuli rozvíja silnú drámu boja čistoty a ľudskej zloby.
V centre príbehu stoja dve kontrastné postavy - vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna a jej nápadník Zápotočný, bezohľadný sebec a násilník. Dej vychádza z klasického trojuholníka, kde o lásku Magdalény súperia obchodný cestujúci Peter a bohatý sedliak Zápotočný. Cez kruté peripetie života týchto troch postáv autorka dospieva k princípom kresťanskej etiky, ku ktorej patrí pokora, odovzdanosť osudu a prijímanie príkorí. Osudová láska si napokon našla cestu svojho naplnenia, a to aj za cenu porušenia zákona.
Dielo charakterizuje krátka dejová línia. Príbeh sa odohráva v malebnom prostredí Oravy, pričom dôraz sa kladie na psychológiu. Margita Figuli sa navyše nechala ovplyvniť aj ľudovým jazykom Oravy a používa jednak básnické výrazové prostriedky, ako aj dedičstvo ľudovej slovesnosti. Ten pretavila už do názvu novely Tri gaštanové kone.
Osobný život
V roku 1939 sa Margita vydala za očného lekára, neskôr univerzitného profesora, MUDr. Jozefa Šustra, rodáka z vojvodinskej obce Pivnica. Margita Figuli našla v manželstve lásku, porozumenie i podporu. Manžel čítal jej poviedky a romány ako prvý. A ona opačne, manželove populárno-vedecké články. Z manželstva mala syna Borislava. Od roku 1946 žila s rodinou v Bratislave.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ocenenia a uznania
Za celoživotnú tvorbu bola Margita Figuli ocenená titulmi zaslúžilej umelkyne (1964) a národnej umelkyne (1974).
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM