Nehody u detí predstavujú vážny problém, ktorý môže viesť k zraneniam, trvalej invalidite a v najhorších prípadoch aj k úmrtiu. Mnohým z týchto nehôd sa dá pritom predísť. Deti sú prirodzene zvedavé a radi experimentujú, čo ich však môže dostať do nebezpečných situácií. Rodičia a opatrovatelia by preto mali byť obozretní a vedieť, ako reagovať na bežné detské úrazy, najmä pády.
Detské úrazy a ich prevencia
Úrazy u detí sú hlavnou príčinou vážnych zranení, invalidity a dokonca aj úmrtí, a to najmä v období letných prázdnin. Štatistiky ukazujú, že až 45 % zranení na ihriskách sú vážne, ako napríklad zlomeniny, vykĺbenia končatín a otrasy mozgu. Preto je dôležité, aby si rodičia a opatrovatelia boli vedomí fyzických signálov, ktoré sprevádzajú bežné detské úrazy. Väčšine z týchto úrazov a ich následkom sa však dá predísť. Je úžasné sledovať, ako deti rastú a učia sa nové veci. Ale spolu s každou vývojovou etapou, ktorú deti dosiahnu, prichádza nová vlna zvedavosti. Deti je možné prirovnať k malým vedcom, ktorí radi experimentujú. Radi vidia príčinu a následok toho, aby poznali riziká, a preto sa môžu z neopatrnosti a neznalosti dostať do problémov a utrpieť zranenia.
Bezpečný domov
Najčastejšie sa detské úrazy stávajú doma, kde deti trávia najviac času. Domáce prostredie, ktoré je prispôsobené dospelým, nemusí byť bezpečné pre dieťa. Väčšine domácich nehôd sa dá predísť zvýšením informovanosti, zlepšením domáceho prostredia a zvýšením bezpečnosti produktov. Prevencia detských úrazov začína tým, že domov musí byť pre deti čo najbezpečnejší. Je potrebné odstrániť z dosahu dieťaťa všetky ostré predmety ako napríklad nožnice, nože, drobné predmety ako gombíky, baterky, chemikálie, predmety, ktoré môžu spôsobiť uškrtenie alebo zadusenie. Taktiež drobný nábytok, čiže veci, ktoré môže dieťa použiť ako rekvizity na dosiahnutie výšky.
Príznaky a reakcie na pád
To, že po páde dieťa plače, nemusí hneď znamenať bolesť. Deti sa často rozplačú zo šoku a preľaknutia. Snažte sa dieťatko upokojiť a skontrolujte, či nevznikli nejaké poranenia. Menšie odreniny či hrče nie sú dôvodom na návštevu lekára. Pri silnom krvácaní ho radšej zavolajte. Dôležité je hlávku prehmatať, či ju nemá citlivú na dotyk, skontrolovať, či reagujú zreničky, sledovať, či nie je dieťa neobvykle malátne, všímať si zmeny v správaní. Vtedy s návštevou lekára neváhajte. Dôvodom na návštevu lekára je aj vracanie. Pády netreba preceňovať a s každým utekať k lekárovi, no ani podceňovať, lebo nikdy neviete, či nemohlo prísť k vnútornému krvácaniu. Ak je dieťatko pár minút po páde opäť veselé a správa sa normálne, panika nie je na mieste. Ak by sa vám však zdalo "nejaké iné," odborné vyšetrenie by ste mali zvážiť. Stávajú sa aj prípady, keď je dieťa po páde aj niekoľko hodín úplne v poriadku a problém sa prejaví neskôr. To sú však skôr výnimočné prípady.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Ak dieťa napríklad utrpí pád z výšky viac ako 1,5 metra, je vždy potrebné navštíviť pohotovosť. Ak spozorujete krv alebo tekutinu, zavolajte sanitku a popíšte nehodu a príznaky. Vždy predpokladajte, že dieťa s poranením hlavy môže mať tiež poranený krk a chrbticu. Ak máte podozrenie na zranenie chrbtice, podoprite dieťaťu hlavu a krk a nehýbte s ním, pokiaľ nie je v nebezpečenstve alebo v bezvedomí. V takom prípade ho uložte do stabilizovanej polohy. Než dorazí sanitka, sledujte dieťa, či sa nemení jeho reakcia, strážte mu pulz a dýchanie. Ak dieťa upadne do bezvedomia, uvoľnite mu dýchacie cesty. Skontrolujte kožu na hlave bez toho, aby ste s dieťaťom hýbali. Pokiaľ má výtok z ucha, prekryte ho sterilným krytím a jemne obviažte, ale ničím ucho nezapchávajte.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Otras mozgu: Príznaky a diagnostika
„Poranenia hlavy sú mimoriadne časté u malých detí. Príznaky otrasu mozgu sú bezprostredné bezvedomie, nadmerná spavosť, vracanie. Tieto príznaky vyvolávajú značné obavy a vyžadujú okamžitú lekársku pomoc. Najčastejšími úrazmi, s ktorými sa na pediatricko-neonatologickom oddelení stretávame sú poranenia hlavy s následným otrasom mozgu,“ vyjadrila sa primárka Pediatricko-neonatologického oddelenia levickej nemocnice MUDr. Kristína Apostolov. Otras mozgu sa môže rozvinúť za nejaký čas po úraze, zostaňte preto ostražití a dieťa kontrolujte aj v noci tak, že ho preberiete zo spánku.
Symptómy otrasu mozgu
Medzi symptómy otrasu mozgu patria:
- Závrat
- Nevoľnosť
- Krátke alebo dlhšie bezvedomie
- Akýkoľvek významný opuch na hlave
- Zmeny v správaní - malátnosť, ospalosť, zmätenosť
- Väčšie zrenice ako obvykle alebo zrenice nerovnakej veľkosti
- Krátkodobý výpadok pamäti (dieťa si nepamätá udalosti, ktoré sa stali bezprostredne v čase úrazu)
- Skorý nástup bolesti hlavy
Ak sa ktorýkoľvek z týchto príznakov otrasu mozgu prejaví počas 24 hodín od úrazu hlavy, vyhľadajte urgentnú lekársku pomoc a dopravte dieťa do nemocnice! Nečakajte na všetky symptómy, než sa vydáte na pohotovosť. Na pohotovosti budú chcieť vedieť, kedy k nehode došlo, z akej vzdialenosti dieťa spadlo na hlavu, napr. či z výšky väčšej ako je ono veľké, a do čoho hlavou udrelo, napr. do kamennej podlahy, ostrého rohu stola. Pri podozrení na otras mozgu a týždeň po ňom nedovoľte dieťaťu sledovať televíziu, ani mu nedávajte mobil či tablet.
Diagnostika otrasu mozgu
Diagnostika otrasu mozgu u detí je založená na dôkladnom rozhovore s dieťaťom a rodičom, kompletnom neurologickom vyšetrení a sledovaní dieťaťa v domácom prostredí. V prípade dlhšieho bezvedomia alebo zhoršujúceho sa stavu sa využíva CT vyšetrenie mozgu. Pri podozrení na kŕče sa realizuje EEG vyšetrenie.
Prvá pomoc pri poranení hlavy
Ako ošetriť poranenie hlavy? Ranu prekryte sterilným obväzom s vankúšikom. Tieto obväzy obsahujú absorpčný vankúšik, po oboch koncoch s dlhou rolou obväzu, ktorý potom drží absorpčný vankúšik na mieste. Otvorte obal obväzu a odrolujte ho až po absorpčný vankúšik. Ak je vankúšik veľký, preložte ho na polovicu a prekryte ním ranu. Položte vankúšik na ranu a ak je to možné, požiadajte dieťa, aby si ho pridržal. Teraz obtočte obväz dieťaťu okolo hlavy, aby ste vankúšik upevnili na miesto. Obväz obtáčajte okolo hlavy z oboch strán, vytvoríte tak akúsi šatku. Konce obväzu zviažte dohromady. Uistite sa, že obväz nepadá a nezakrýva dieťaťu oči. Upokojte dieťa a uistite ho, že sa o neho postaráte.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zlomenina lebky
Dieťa so zlomeninou lebky má niekedy číry výtok z nosa alebo uší. Neprítomnosť krvi alebo tekutiny však neznamená, že zlomeninu neutrpelo.
Dôležitosť prevencie a ostražitosti
Zabrániť každému pádu dieťaťa nie je v ľudských silách. Najmä u drobcov, ktorí sa začínajú hýbať, je to nemysliteľné. Pri deťoch nie je ostražitosti nikdy dosť. Pozná to snáď každý rodič - stačí sa obzrieť, načiahnuť sa pre niečo alebo nebodaj si odbehnúť do vedľajšej miestnosti a je to tu. V prvom momente, najmä pri prvom dieťati, reagujú rodičia často priam panicky. A práve zachovanie pokoja je to, čo je v takej chvíli potrebné. Treba sa snažiť pád správne posúdiť.
Čo si majú rodičia všímať?
Takmer každému rodičovi už niekedy dieťa spadlo, žiaľ, niektorým dokonca aj na hlavičku. Opýtajte sa vo svojom okolí, budete počuť možno až ťažko uveriteľné príbehy. Vo väčšine prípadov nemajú úrazy hlavy u malých detí tragické následky, ale poranenia tejto časti tela sa rozhodne nevypláca podceňovať.
Hovorí sa, že malé bábätká chránia pred vážnym úrazom hlavy pružné kosti lebky. Je to pravda? Do istej miery áno. Pružná lebka umožňuje lepšie rozloženie nárazu, ktorý potom nemusí mať také devastačné účinky. Nie je však dobré sa na to spoliehať. Pád na hlavu u novorodenca je vždy nebezpečný a vždy vyžaduje pozornosť.
Ako postupovať pri úraze hlavy?
Mozog je pred poškodením dobre chránený. Je uložený vo vnútri tvrdej kostenej lebky, pokrytý obalmi, medzi ktorými sa nachádza tekutina - mozgovomiechový mok. Ak presne vieme, ako sa dieťaťu úraz stal a ak dieťa nestratilo vedomie - napr. Úraz spojený s poruchou vedomia a poruchou pamäti vždy patrí na vyšetrenie do nemocnice a traumatologickej ambulancie. Nepodceňujte úraz hlavy, po ktorom sa dieťa uloží a zaspáva! Sledujte jeho spánok, nenechajte dieťa spať dlhšiu dobu a bez dozoru.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Po úraze hlavy sa môže dieťa psychicky zmeniť - môže byť uplakané, nepokojné, dráždivé. Všetky tieto problémy sa môžu objaviť nezávisle od stupňa poranenia mozgu. Nevyskytujú sa však pri banálnom poranení lebky a pri ľahkom otrase mozgu.
Ako rozpoznať otras mozgu?
Otras mozgu zvyčajne nastáva po tupom poranení hlavy. Strata vedomia pri otrase mozgu nastáva bezprostredne po úraze hlavy a je krátkodobá. Obyčajne trvá niekoľko sekúnd, maximálne 30 minút. Pri závažnejších mechanizmoch vzniku úrazu nastáva zreteľnejšie poranenie hlavy s možnosťou zlomenín lebky - často trieštivých, vyžadujúcich chirurgický zákrok. Niekedy je nutné úlomky kostí odstrániť, inokedy pri impresívnej zlomenine (vpáčení kostí smerom do vnútrolebečnej dutiny) vtlačenú kosť dostať na úroveň lebečného krytu. Pri silnejších nárazoch mozgových lalokov na kosti lebky nastáva mozgové pomliaždenie (contusio cerebri).
Závažnejšie poranenia
Žiadne dojča nemožno nechať ani na chvíľku bez dozoru na posteli bez zábradlia, ani na prebaľovacom stole (niekedy sa používa práčka, ktorá slúži ako prebaľovací stôl v kúpeľni). Každý rodič má mať informácie o tom, kde a akej činnosti sa jeho dieťa venuje. Samostatnou kapitolou v úrazovej problematike je ublíženie na zdraví, bitie po hlave rodičmi či cudzími osobami. Jednorazovo, aj opakovane. Takéto stavy sa hodnotia ako syndróm týraného dieťaťa.
Dôsledky úrazu s odstupom času
Niektoré úrazy je potrebné posudzovať aj s odstupom viacerých rokov, nielen bezprostredne po úraze. Niekedy je možné zhodnotiť trvalé následky úrazu len s odstupom času. Na to by rodičia nemali zabúdať aj vo vzťahu k poisťovni, kde majú dieťa poistené. Pokiaľ sa nejedná o stavy komplikované mozgovým krvácaním, úprava stavu je takmer vždy úplná. Závažnejšie poranenia môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu s určitým stupňom telesného alebo duševného poškodenia.
Rady skúseného záchranára
Pád a úder sú najčastejšími príčinami úrazov v detskom veku. Ak to bol navyše pád na hlavu, o to nebezpečnejšie to môže byť.
„Môže dôjsť k poškodeniu kože, teda k tržnej rane na hlave, a pokiaľ sú okraje rany vzdialené, tak treba ísť na šitie na chirurgiu bez ohľadu na vek dieťaťa. Najčastejšia diagnóza pri úraze hlavy a mozgu je otras mozgu. Otras mozgu má u detí jeden typický ukazovateľ, a to je spätná strata pamäti. Ak dieťa po páde povie, že hojdal som sa, nesedel som na nej, ale stál a šmykla sa mi noha a spadol som na zem, tak to je detail, ktorý si nevymyslí, a toto otras mozgu nie je. Ale keď povie, že hojdal som sa, a neviem ako som spadol, tak to by svedčalo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti,“ začal opis lekár záchrannej služby, vysokoškolský pedagóg a autor príručky prvej pomoci Ako neprísť o dieťa Viliam Dobiáš.
Rozhodujúca je aj výška, z ktorej dieťa spadlo
Pri úrazoch hlavy je mimoriadne rozhodujúca aj výška, z akej dieťa spadlo. Keď ide o pády na hlavu z malej výšky, teda, že drobec sa potkol a padol pri chôdzi, tam nehrozí veľké riziko, ale ak ide o väčšie výšky ako je dieťa samotné, v takom prípade by si mohlo doživotne poškodiť nielen chrbticu, ale aj miechu a ostať na vozíku.
Čo robiť, keď sme pád či zrážku nevideli?
Nemôžete byť všade. Deti často padnú v tej jednej chvíľke, keď ich rodičia nesledujú. Vtedy musia konať čo najrýchlejšie a zachovať duchaprítomnosť. Po pribehnutí musí rodič zistiť, či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí.
„Ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá. Ale ak povie, že hojdal som sa a neviem ako som spadol, tak to by svedčalo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti," poradil.
Kedy ísť do nemocnice
Mnoho rodičov krátko po páde zvažuje a rozhoduje sa, či je potrebné ísť na vyšetrenie, alebo si dieťa nechajú len doma a budú ho pozorovať.
„Keď sú rodičia na pochybách, či ísť, alebo neisť na vyšetrenie, tak áno, radšej ísť. Keď mám pochybnosti, tak k tomu pristupujem, ako by to bol ten horší prípad. Alebo stále môžete zavolať na linku 155, kde vám poradia,“ odporúča Dobiáš.
Kedy neváhať a ísť hneď do nemocnice:
- Keď je tam násilný mechanizmus - pád, úder, skok, zle stúpenie, sotenie. Teda akékoľvek násilie, ktoré si spôsobím sám, že do niečoho vrazím, alebo padnem alebo ak to spôsobí niekto druhý.
- Bolesť v nejakej časti tela, ktorá vznikne v momente pôsobenia násilného mechanizmu.
- Keď v tej časti tela, ktorá bolí je obmedzená hybnosť. Keď padnem na schodoch, bolí ma v lakti a nemôžem rukou hýbať, tak by to malo byť vyšetrené. Keď je to v hornej časti tela, tak môžu príbuzní človeka odviesť, pokiaľ je to dolná časť tela a chrbát, tak treba volať záchranku.