Rozvod alebo rozchod rodičov predstavuje pre dieťa vždy náročnú životnú situáciu. Mimoriadna situácia a ochrana zdravia pred COVID19 vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom, môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým. Dištančné stretnutia s klientom na telefóne, alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napr. SKYPE, Viber, Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia. Potrebujete právne zastúpenie na súde? Vaše zastúpenie viem prevziať tiež bez toho aby sme sa osobne stretli. Z pohodlia domova mi viete udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Nemusíte chodiť na poštu. Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Príprava zmlúv a iných právnych dokumentov. Potrebujete vypracovať zmluvu? To najpodstatnejšie na začiatok: Účinný a rýchly právny spôsob ako sankcionovať či snáď zamedziť bráneniu v styku v Slovenskej republike neexistuje. Nie preto, žeby náš právny poriadok nedisponoval právnymi nástrojmi v tomto smere, to nie, ale preto, lebo zodpovedné osoby dlhodobo tieto nástroje účinne nevyužívajú. Ale to je samostatná téma. V praxi to pre vás znamená, že napriek tomu, že všetky právne kroky podniknete je vysoko pravdepodobné, že sa nič nestane a dieťa neuvidíte aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Dieťa bude dlhodobo a opakovane traumatizované odlukou, priamou alebo nepriamou manipuláciou, neúčinnými výsluchmi a vyšetreniami čo všetko v súbehu môže viesť k vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča a iným psychickým poruchám dieťaťa. Neznamená to však, že nemôžete nič robiť. Exekučný titul je základným zákonným predpokladom pre akékoľvek právne kroky smerujúce k náprave. Exekučným titulom je vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré upravuje miesto a čas odovzdania dieťaťa. Pôjde spravidla o rozhodnutia súdov, ktoré upravujú styk rodiča, či blízkej osoby s dieťaťom alebo rozhodnutia upravujúce striedavú starostlivosť. Príčiny, ktoré vedú k obmedzovaniu dieťaťa v kontakte s druhým rodičom sú rôzne a možno ich rozdeliť do dvoch skupín. V prvej skupine a najväčšej, budú príčiny spočívať v tradičnom konflikte medzi rodičmi. V dôsledku bežných, menších, či väčších nedorozumení rodič nedá dieťa druhému, ako trest za konflikt. Nemusí ísť len o trest zo strany rodiča, ale aj dieťaťa. Dieťa, ktoré je svedkom opakovaných a dlhodobých rodičovských hádok hľadá vinníka tohto stavu a má tendenciu sa postaviť na jednu stranu. Výsledkom je, že dieťa odmieta druhého rodiča a nechce k nemu chodiť, považuje ho za hrozbu. V druhej skupine, nie malej, budú príčiny oveľa závažnejšie a budú spočívať v úmysle povinného rodiča vymazať druhého rodiča zo života dieťaťa z nejakého dôvodu. Kým pri prvej skupine je riešenie spravidla jednoduché, t.j.
Jedným z najzávažnejších problémov, ktoré môžu v tomto kontexte vzniknúť, je odcudzenie dieťaťa od jedného z rodičov, často označované aj ako zavrhovanie rodiča. Tento jav má hlboké psychologické dôsledky pre všetky zúčastnené strany, vrátane dieťaťa, odcudzeného rodiča a dokonca aj rodiča, ktorý odcudzenie spôsobuje.
Čo je odcudzenie dieťaťa od rodiča?
Odcudzenie dieťaťa od rodiča (parental alienation - PA) je proces, pri ktorom dieťa bezdôvodne odmieta jedného z rodičov, zvyčajne v dôsledku manipulácie alebo ovplyvňovania druhým rodičom. Richard A. K zavrhovaniu rodiča dochádza, keď dieťa odmietne rodiča bez rozumného dôvodu, zvyčajne pod vplyvom druhého rodiča. Odmietnutie sa môže pohybovať od mierneho po závažné. V miernom odcudzení môže dieťa zdieľať rodičovskú litániu sťažností na druhého rodiča, ale hreje ho, keď sú spolu.
Je dôležité rozlišovať medzi odcudzením a oprávneným odmietnutím rodiča, ktoré je spôsobené zneužívaním, zanedbávaním alebo iným nevhodným správaním rodiča. Keď je odmietnutie dieťaťa oprávnenou reakciou na hrubé týranie rodiča alebo na to, že je svedkom domáceho násilia, nejde o prípad zavrhovania rodiča. Deti, ktoré sú chronicky týrané rodičmi, môžu privítať rozvod rodičov alebo rozchod rodiny ako príležitosť uniknúť zlému zaobchádzaniu. Keď tieto deti vedia, že už nemusia tráviť čas s násilným rodičom a neboja sa odvety, môžu sa brániť alebo odmietnuť kontakt. Toto nie je zavrhovanie rodiča.
Syndróm zavrhnutého rodiča (SZR)
Koncept ZR odborníci opísali v právnej a psychologickej literatúre už dávno, ale súčasné označenie dostal tento fenomén až v roku 1985 od MUDr. Richarda Gardnera, detského psychiatra.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Pojem „syndróm zavrhnutého rodiča“ (parental alienation syndrome - PAS) bol pôvodne zavedený psychiatrom Richardom Gardnerom na označenie zhluku správania, ktoré sa prejavuje u detí odmietajúcich jedného z rodičov. Rovnako ako pri iných problémoch duševného zdravia, naše chápanie poruchy a výrazov používaných na jej opis sa postupom času vyvíjalo. Napríklad to, čo dnes nazývame „posttraumatická stresová porucha“, bolo kedysi známe ako „šok z ulity“. Keďže lekári pozorovali, že bezdôvodne odcudzené deti majú tendenciu zdieľať zhluk postojov a správania, ako je vyjadrovanie iba negatívnych myšlienok a pocitov o odcudzených rodičoch, v minulosti bol tento problém duševného zdravia známy ako syndróm zavrhovania rodiča. Termín syndróm bol použitý, pretože sa vzťahuje na zhluk symptómov duševného zdravia, ktoré sa neustále vyskytujú spoločne.
Termín syndróm bol neskôr spochybnený a nahradený termínom odcudzenie dieťaťa od rodiča, pretože sa obávalo, že označenie „syndróm“ môže viesť k zjednodušeniu a bagatelizácii komplexnosti tohto problému. Profesionáli v oblasti duševného zdravia sa obávali, že keď odcudzené dieťa prejaví toto typické správanie voči jednému rodičovi, terapeuti a sudcovia v prípade starostlivosti o dieťa dospejú k záveru, že na vine je druhý rodič. A3. Zavrhovanie rodiča a dospelé deti Ak sa odcudzenie dieťaťa od rodiča ponechá bez nápravy, môže trvať celý život. Mnoho odmietnutých rodičov uvádza, že ich dospelé deti zostávajú rezervované alebo úplne mimo dosah. Títo rodičia prichádzajú o dôležité udalosti, ako je promócia ich dieťaťa, svadba a narodenie vnúčat. Odcudzené dospelé deti môžu pripraviť svoje vlastné deti o starých rodičov z jednej strany rodiny.
Kritika konceptu SZR
Je však dôležité poznamenať, že koncept SZR je kontroverzný a niektorí odborníci ho odmietajú ako pseudovedecký. Slávka Karkošková nazvala profesora Gardnera pseudovedcom! Sama má vzdelanie z teológie a sociálnej práce a vydáva sa za odborníčku na problematiku sexuálneho zneužívania detí, dokonca o tom prednáša sudcom. Pritom nemá odborné vzdelanie, ktoré zakladá potrebné kompetencie na takéto činnosti - napríklad psychológia či psychiatria. Okrem toho ide o medicínske diagnózy, ku ktorým nemá kvalifikáciu ani klinický psychológ - výhradne iba lekár-psychiater! Takže pseudovedkyňa či pseudoodborníčka sa vyjadruje k človeku, ktorý má len na internete 1,8 milióna citácií.
Tvrdia, že neexistuje dostatok vedeckých dôkazov na podporu existencie takéhoto syndrómu a že tento koncept môže byť zneužitý na spochybnenie tvrdení o zneužívaní detí. Ešte v roku 2002 sa vo Frankfurte uskutočnila vedecká konferencia za účasti 450 vedcov, konferencia bola na tému syndróm zavrhnutého rodiča. Ide teda len o súkromný názor frustrovanej feministky, ktorý neobsahuje žiadne odborne relevantné argumenty a nezakladá sa na štandardných metódach testovania validity a reliability kritizovaného javu. Jednoducho Slávka potrebuje pochopenie a pomoc… Som zvedavý, ak sa ozve niekto z pozostalých prof. Gardnera, a bude žiadať satisfakciu za ohováranie, či sa pred súdom Slávka rozplače ako pred časom, keď mala čeliť súdu za podobné nezmyselné tvrdenia. p. Karkošková v prvom rade neprekonala svoj osobný problém, ktorý jej na jednej strane asi pomáha niektoré veci lepšie chápať, ale na druhej strane bráni iné dôležité veci vidieť. Inak sa nedá vysvetliť, aby odborník vyhlásil, že za celú svoju kariéru sa nestretol s jediným falošným obvinením. Takže ak je naozaj dokázané, že nejaké dieťa alebo žena boli zneužívané, p. Karkošková im môže veľmi pomôcť. Ale ak by ju napr, prizvala polícia, aby sa vyjadrila k nejakému obvineniu, stane sa z nej extrémista, ktorý usvedčí každého obvineného.
Napriek kontroverzii zostáva odcudzenie dieťaťa od rodiča vážnym problémom, ktorý si vyžaduje pozornosť a citlivý prístup.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Charakteristické znaky odcudzenia dieťaťa od rodiča
Negatívne správanie dieťaťa voči rodičovi nestačí na to, aby bolo možné určiť, že dieťa je bezdôvodne odcudzené. Podľa psychológov, ktorí pracujú so zavrhovaním rodiča, deti, ktoré sú bezdôvodne odcudzené, zdieľajú určité postoje a správanie. Odcudzené deti sú zaujaté očierňovaním rodiča, recitujú zoznam sťažností a správajú sa k rodičovi, ako keď nemá žiadnu hodnotu a ani nikdy nemal. Mnohé vážne odcudzené deti hovoria, že si želajú, aby rodič zomrel alebo jednoducho zmizol.
Medzi hlavné znaky odcudzenia patria:
Dieťa sa bráni vzťahu s druhým rodičom: Charakteristickým znakom zavrhovania rodiča je emocionálne a niekedy aj fyzické odlúčenie dieťaťa od rodiča. Dieťa môže tráviť čas v dome cieľového rodiča iba na to, aby kradlo predmety a dokumenty, sabotovalo elektronické zariadenia alebo zbieralo dôkazy „špehovaním“ rodiča. Keď je dieťa doma, môže zničiť drahocenný majetok, fyzicky napadnúť rodiča alebo sa iným spôsobom pokúsiť vyvolať dramatickú scénu, ktorá vedie k sťažnostiam na zlé zaobchádzanie. Alebo sa dieťa môže brániť kontaktu s rodičom, odmietnuť dodržiavať súdom nariadený časový rozvrh rodičovstva alebo utiecť od zavrhnutého rodiča.
Strata predchádzajúceho pozitívneho vzťahu s cieľovým rodičom: Vo väčšine prípadov predtým, ako dieťa začalo odmietať cieľového rodiča, sa tešili normálnemu vzťahu. Súčasné odcudzenie dieťaťa ostro kontrastuje s minulosťou. Dieťa zvyklo rodičom prejavovať náklonnosť a pohodlie. Teraz dieťa tvrdí, že nenávidí alebo sa bojí zavrhnutého rodiča.
Chýbajúca ambivalencia: Väčšina detí máva obvykle zmiešané pocity zo svojich rodičov. Niektoré veci majú radi a iné nemajú radi. Dokonca aj deti, ktoré utrpeli fyzické, sexuálne alebo emocionálne zneužívanie rodiča, lipnú na spomienkach na pekné chvíle s týmto rodičom, chcú vidieť násilníka v pozitívnom svetle a často ho obhajujú pred úradmi. Naproti tomu v prípade zavrhovania rodiča deťom, ktoré sú iracionálne odcudzené, chýba ambivalencia voči rodičom. Nenapadá im nič dobré, čo by mohli povedať o zavrhnutom rodičovi, ale odmietajú kritiku preferovaného rodiča (nazývaného aj uprednostňovaný rodič), s ktorým sú v spojení. V rodičovských sporoch sa deti automaticky postavia na stranu svojho preferovaného rodiča proti zavrhnutým rodičom a automaticky akceptujú ako pravdivé tvrdenia preferovaného rodiča o cieľovom rodičovi.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Dehonestovanie postojov a správania voči rodičom: Odcudzené deti sú zaujaté očierňovaním rodiča, recitujú zoznam sťažností a správajú sa k rodičovi, ako keď nemá žiadnu hodnotu a ani nikdy nemal.
Šírenie nenávisti: Keď sa ich odcudzenie u detí zakorení hlbšie, odmietajú nielen rodiča, ale aj ľudí, domáce zvieratá a aktivity spojené so zavrhnutým rodičom. Príbuzní, ktorí odmietajú odsúdiť rodiča, sú odsúdení ako nehodní vzťahu, ako keby dieťa verilo, že „priateľ môjho nepriateľa je môj nepriateľ“. Je tragické, že hlboko láskyplné vzťahy so starými rodičmi, strýkami, tetami a bratrancami sa v okamihu vyparia.
Mechanizmy odcudzenia
B. Väčšina rozdelených a rozvedených rodičov chápe, že je dôležité chrániť svoje deti pred konfliktmi rodičov a túto zodpovednosť si ctia celkom dobre. Niektorí rodičia však strácajú zo zreteľa potrebu svojich detí milovať a byť milovaní oboma rodičmi. Takýto rodič, niekedy nazývaný manipulujúci rodič, získava deti ako spojencov v boji proti druhému rodičovi, niekedy nazývanému cieľový rodič alebo zavrhnutý rodič.
Prostredníctvom rôznych stratégií zavrhovania rodiča učia manipulujúci rodičia deti, že ich druhý rodič je zlý rodič, ktorý ich v skutočnosti nemiluje, môže byť nebezpečný a nezaslúži si ich dôveru, náklonnosť ani rešpekt. Manipulujúci rodičia povzbudzujú a podporujú vzdor a neúctu detí k druhému rodičovi a odmeňujú deti za to, že sa vyhýbajú kontaktu s druhým rodičom.
Odcudzujúci rodičia narúšajú kontakty medzi rodičmi a deťmi plánovaním protichodných aktivít, dávajú deťom možnosť rozhodovať o nevyužití súdom nariadeného času s druhým rodičom, alebo zasahujú do tohto času častými hovormi a textovými správami s cieľom posilniť negatívne postoje detí, kým sú s druhým rodičom.
Tým, že sa odcudzujúci rodič nikdy nevyjadruje pozitívne o druhom rodičovi a bubnujúcich negatívach, manipuluje deti, aby odmietli druhého rodiča, rovnako ako politik vykresľuje nepriaznivý obraz, aby odcudzil voličov od svojho oponenta.
Dôsledky odcudzenia dieťaťa od rodiča
Dôsledky obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom budú záležať najmä od dĺžky trvania odluky dieťaťa od rodiča a intenzity priamej či nepriamej manipulácie dieťaťa. Pôjde o širokú škálu psychických dôsledkov od zvýšenej tenzie, strachu, fóbií, tikov, hyperaktivity, agresivity, až po rôzne formy neuróz, psychóz či syndrómu zavrhnutého rodiča. Tiež môžu byť pridružené fyzické prejavy ako napr. pomočovanie, neudržanie alebo zadržiavanie stolice, sebapoškodzovanie. Následky môžu byť aj trvalé, najmä pri extrémnych formách manipulácie dieťaťa pôjde skoro vždy o depresie, paranoje.
Odcudzenie dieťaťa od rodiča má závažné negatívne dôsledky pre všetky zúčastnené strany. Pre dieťa môže viesť k:
Psychickým problémom: U zavrhujúcich detí je zvýšené riziko, že neskôr budú mať problémy s dôverou a so vzťahmi, s depresiou a požívaním návykových látok.
Problémom s identitou: Dieťa môže mať ťažkosti s vytváraním si vlastnej identity, pretože je ovplyvňované názormi a postojmi jedného rodiča.
Narušeným vzťahom s odcudzeným rodičom: Dieťa prichádza o možnosť budovať si zdravý a láskyplný vzťah s druhým rodičom.
Pre odcudzeného rodiča je bolesť neznesiteľná. Pre odmietnutého rodiča je to ako smrť jeho dieťaťa. Pre dieťa je to porovnateľné s predčasnou smrťou rodiča, navyše komplikovanou bolestivými pocitmi viny dieťaťa, že prispelo k strate rodiča.
Prevencia odcudzenia dieťaťa od rodiča
Prevencia pred konfliktom je najúčinnejším nástrojom ako vylúčiť riziko obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom. Je prirodzené, že po rozchode rodičov sú a budú vzťahy, prinajmenšom chladné či dokonca zlé, vždy poznačené rozchodom. Rovnako je potom prirodzené, že takýto rodičia ľahšie prídu do konfliktu hoci aj pre maličkosť. Kto do mňa kameňom ja do neho chlebom. Stará kresťanská zásada, ktorá sa bez výnimky dá aplikovať aj pri predchádzaní konfliktom s rodičom. Pomôž si sám, zisti si sám. Mnoho rodičov aj po rozchode vyťažuje toho druhého s požiadavkami, ktoré sú zdrojom zbytočných konfliktov, hoci nemusia byť. Neviete ako sa darí dieťaťu v škole? Informujte sa v škole, zabezpečte si elektronický prístup do žiackej knižky, chodievajte na rodičovské združenia. Neviete aký je zdravotný stav dieťaťa? Kontaktujte lekára, zabezpečte si elektronický prístup do zdravotnej karty dieťaťa. Potrebujete pas pre dieťa a rodič Vám ho nechce dať? Vybavte si druhý pas. Komunikáciu obmedzte na nevyhnutné minimum. Ak nedokážete eliminovať konflikty, tak nezostáva nič iné len obmedziť komunikáciu na to najnevyhnutnejšie minimum čo sa týka dieťaťa. Obmedziť dĺžku trvania preberania dieťaťa. Väčšina konfliktov vzniká práve pri odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi. Rodičia, ktorí spolu málo komunikujú si informácie odovzdávajú spravidla pri preberaní dieťaťa, čo samozrejme vedie k hádkam. Vyhľadajte pomoc ak si nedokážete pomôcť pri zlepšení vzťahov rodičov. Nespoliehajte sa však, že niekto tretí vyrieši vaše problémy, nie, maximálne Vám pomôže zlepšiť komunikáciu.
Je ľahšie zmierniť zavrhovanie rodiča prv, než sa stane vážnym a zakorení sa. Rodičia zapojení do odcudzujúceho správania sa musia naučiť, ako ubližujú svojim deťom, a vyvinúť zdravšie spôsoby, ako sa vyrovnať so sklamaním a hnevom voči bývalému partnerovi. Potrebujú vedieť, že ich deti môžu mať odpor k tomu, že osočujú cieľového rodiča, a chcú sa vyhnúť tomu, aby boli v ich blízkosti - spätný úder (blowbach). V niektorých prípadoch môže vážne odcudzujúce správanie viesť k obmedzeniu, dozoru alebo dočasnej strate kontaktu s deťmi. Učenie sa o takýchto možných negatívnych dôsledkoch môže pomôcť motivovať rodičov, aby potláčali toxické odcudzujúce správanie.
Kľúčové stratégie prevencie:
Podpora vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi: Rodičia by mali aktívne podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom, aj keď majú medzi sebou konflikty.
Vyhýbanie sa negatívnym komentárom o druhom rodičovi: Rodičia by sa mali vyhýbať negatívnym komentárom o druhom rodičovi pred dieťaťom.
Rešpektovanie rozhodnutí druhého rodiča: Rodičia by mali rešpektovať rozhodnutia druhého rodiča týkajúce sa výchovy dieťaťa, pokiaľ neohrozujú jeho bezpečnosť alebo blaho.
Otvorená komunikácia: Rodičia by mali komunikovať otvorene a konštruktívne o otázkach týkajúcich sa výchovy dieťaťa.
Profesionálna pomoc: Ak rodičia nedokážu sami vyriešiť konflikty, mali by vyhľadať pomoc odborníka, napríklad mediátora alebo terapeuta.
Ako reagovať na odcudzenie dieťaťa od rodiča
Rodičia s deťmi, ktoré zavrhujú rodiča, sa musia naučiť spôsoby komunikácie so svojimi deťmi, ktoré problém nezosilnia. Rodičia, od ktorých sa deti odcudzujú, by mali udržiavať kontakt s deťmi, okrem prípadov, keď to vyvoláva obavy o bezpečnosť rodiča alebo dieťaťa.
Ak už k odcudzeniu došlo, je dôležité podniknúť kroky na jeho zmiernenie. Medzi tieto kroky patria:
Vyhľadať odbornú pomoc: Terapia môže pomôcť dieťaťu a rodičom spracovať svoje emócie a zlepšiť vzájomnú komunikáciu. Ešte predtým, než podáte návrh na výkon súdneho rozhodnutia či trestné oznámenie odporúčam požiadať o pomoc UPSVAR, čo je štátny orgán, ktorý je určený na ochranu detí a ponúka možnosti bezplatnej rodičovskej poradne. V rámci našej poradne ponúkame komplexnú starostlivosť o deti a mládež, ktorá prebieha v spolupráci s ich rodičmi, často aj so školou. Snažíme sa prispôsobiť potrebám konkrétneho klienta a vytvárať postup „na mieru“.
Udržiavať kontakt s dieťaťom: Aj keď dieťa odmieta kontakt, je dôležité naďalej sa oň zaujímať a dávať mu najavo svoju lásku a podporu.
Nezhoršovať situáciu: Rodičia by sa mali vyhýbať konfliktom s druhým rodičom a nemali by dieťaťu hovoriť negatívne veci o druhom rodičovi.
Byť trpezlivý: Zmiernenie odcudzenia môže trvať dlho a vyžaduje si trpezlivosť a vytrvalosť.
Rodičia zapojení do odcudzujúceho správania sa musia naučiť, ako ubližujú svojim deťom, a vyvinúť zdravšie spôsoby, ako sa vyrovnať so sklamaním a hnevom voči bývalému partnerovi. Potrebujú vedieť, že ich deti môžu mať odpor k tomu, že osočujú cieľového rodiča, a chcú sa vyhnúť tomu, aby boli v ich blízkosti - spätný úder (blowbach). V niektorých prípadoch môže vážne odcudzujúce správanie viesť k obmedzeniu, dozoru alebo dočasnej strate kontaktu s deťmi. Učenie sa o takýchto možných negatívnych dôsledkoch môže pomôcť motivovať rodičov, aby potláčali toxické odcudzujúce správanie.
Čo nerobiť
Rodičia s deťmi, ktoré zavrhujú rodiča, sa musia naučiť spôsoby komunikácie so svojimi deťmi, ktoré problém nezosilnia. Rodičia zapojení do odcudzujúceho správania sa musia naučiť, ako ubližujú svojim deťom, a vyvinúť zdravšie spôsoby, ako sa vyrovnať so sklamaním a hnevom voči bývalému partnerovi.
Rodičia s deťmi, ktoré zavrhujú rodiča, sa musia naučiť spôsoby komunikácie so svojimi deťmi, ktoré problém nezosilnia. Kniha Divorce Poison (Rozvodový jed) učí rodičov, ako reagovať na negatívne správanie detí, ktoré sú odcudzené, a ako sa vyvarovať týmto 10 bežným chybám, ktoré situáciu ešte zhoršujú.
- Nestrácajte nervy, nesprávajte sa príliš agresívne ani kruto nekritizujte svoje deti.
- Neodmietajte svoje deti tým, že im poviete, že ak vás nechcú vidieť, vy ich nechcete vidieť.
- Nedovoľte svojou pasivitou deťom a vášmu ex, aby diktovali podmienky vášho kontaktu s deťmi. Nečakajte trpezlivo, kým deti „vychladnú“ alebo pocítia, že „je správny čas“, aby vás videli. Zavrhnutí rodičia sa príliš neskoro dozvedia, že nikdy nie je ten správny čas.
- Nestrácajte čas pokúšaním sa vyhovoriť deťom ich negatívne postoje. Namiesto toho sa zapojte do bezkonfliktných a príjemných interakcií.
- Neodmietajte pocity detí ani im nehovorte, že v skutočnosti nie sú nahnevané alebo sa vás neboja. Hoci to môže byť pravda, deti môžu mať pocit, že im nerozumiete.
- Neobviňujte deti, že iba opakujú to, čo im povedal druhý rodič. Opäť, hoci to môže byť pravda, deti to budú vehementne popierať a budú sa cítiť z vašej strany napadnuté.
- Neznevažujte svojho ex.
- Nevyžadujte od svojich detí ospravedlnenie za ich minulé neúctivé správanie. Zamerajte sa na svoj vzťah v súčasnosti a v budúcnosti.
- Netrvajte na náprave tvrdení o nepravdivých obvineniach z minulosti ako predpoklade pre posun vpred. Nie je potrebné, aby deti súhlasili s tým, že ste boli falošne ohováraní. Môže to spôsobiť, že budú pri vás neprimerane úzkostlivé a bude to kontraproduktívne.
Úloha súdov
Ešte predtým, než podáte návrh na výkon súdneho rozhodnutia či trestné oznámenie odporúčam požiadať o pomoc UPSVAR, čo je štátny orgán, ktorý je určený na ochranu detí a ponúka možnosti bezplatnej rodičovskej poradne. Návrh na výkon súdneho rozhodnutia je nevyhnutné podať na súde, v obvode ktorého má mal. dieťa bydlisko. Doplnenie návrhu na výkon rozhodnutia podávajte zakaždým, keď rodič zmarí odovzdanie dieťaťa. Je maximálne dôležité, aby súd vedel o každom opakujúcom sa obmedzovaní v kontakte. Preto súdu pošlite oznámenie o zmarenom kontakte k spisovej značke pod ktorou sa výkon vedie. Túto zistíte v infocentre súdu.
Zákon umožňuje súdu postupovať v troch fázach. V prvej fáze, ešte pred samotným nariadením výkonu súdneho rozhodnutia, súd písomne vyzve povinného rodiča, aby sa rozhodnutiu podrobil. Upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. V druhej fáze, ak výzva zostane neúspešná, súd nariadi výkon rozhodnutia a môže ukladať povinnému rodičovi pokuty a to aj opakovane v prípade opakovaných porušení. Súd tiež môže zastaviť povinnému rodičovi vyplácanie prídavku na dieťa, príp. rodičovského príspevku. V tretej fáze, ak ani výzva ani sankcie nepomôžu, môže súd v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa a jeho odovzdanie oprávnenému rodičovi.
#