Separačná úzkosť je bežný jav u detí, ktorý môže rodičov znepokojovať. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na separačnú úzkosť, jej príznaky, príčiny a stratégie zvládania, aby rodičia mohli lepšie porozumieť a podporiť svoje deti.
Čo je Separačná Úzkosť?
Separačná úzkosť je psychický stav, ktorý sa prejavuje nadmerným strachom z odlúčenia od blízkych osôb, zvyčajne rodičov alebo opatrovateľov. Ide o normálnu fázu emocionálneho vývoja, ktorá sa vyskytuje najčastejšie medzi 6. mesiacom a 3. rokom života dieťaťa. Dieťa vníma odlúčenie od najbližšej osoby ako strach alebo ohrozenie, pretože ešte nechápe, že neprítomnosť je len dočasná.
Priam panický strach z odlúčenia od mamy majú deti obvykle v období medzi pol rokom a rokom a pol života. Je to pre nich prirodzené a prejde si tým každé dieťa. A jedným z nich je aj obdobie spoznávania, keď ho však zároveň prepadá strach z neznámeho. Kvôli tomu sa upne na to najdôležitejšie, čo v živote má, na jeho matku. Tá je pre neho všetkým a najmä znamená pocit istoty. Keď sa stratí z jeho dohľadu, spustí sa panika a začne plakať.
Príznaky Separačnej Úzkosti
Separačná úzkosť sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa a jeho individuálnych odlišností. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Plač a Krik: Usedavý plač, krik a záchvaty hnevu pri odlúčení od matky alebo inej blízkej osoby. Dieťa môže nepretržite plakať aj dve hodiny.
- Panika a Stuhnutie: Prejavy paniky, stuhnutie, keď sa dieťa nechce hýbať a hovoriť.
- Strach a Zadúšanie: Strach a zadúšanie sa pri plači.
- Agresivita: Stupňujúce sa prejavy agresie, najmä ak má dieťa súrodenca.
- Fyzické Ťažkosti: Sťažnosti na bolesti hlavy, brucha alebo nevoľnosť, ktoré sa zhoršujú pred odlúčením.
- Problémy so Spánkom: Problémy so zaspávaním, najmä ak dieťa nemá v blízkosti osobu, s ktorou je silno spojené. Môžu sa objaviť zlé sny a nočné mory.
- Kontrolovanie: Neustále kontrolovanie okolia a opýtajúc sa na prítomnosť dôležitej osoby (napr. "Kedy sa vrátiš?", "Zostaneš so mnou?").
- Odmietanie Samostatnosti: Dieťa sa fixuje na problém a nie je schopné prijímať logické argumenty. Odmieta chodiť do školy, škôlky alebo na iné aktivity bez prítomnosti blízkej osoby.
- Nadmerná Závislosť: Nadmerná závislosť od partnera alebo rodinných príslušníkov v dospelosti.
- Iracionálny Strach: Iracionálny strach, že sa stane niečo zlé, ak nebudú s blízkymi.
Sledujte hlavne správanie. Separačná úzkosť sa môže prejavovať viacerými formami. Medzi hlavné znaky patrí napríklad: usedavý plač, prejavy paniky, stuhnutie, keď sa dieťa vôbec nechce hýbať a hovoriť, strach, zadúšanie sa pri plači, krik, stupňujúce sa prejavy agresie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Veľkú pozornosť venujte úzkosti najmä ak prerastá do agresie. Tieto stavy nie sú zdravé a sú nebezpečné ak má drobec súrodenca. V nestrážený moment mu tak môže ublížiť a upokojiť si tak svoje citové vypätie. V tom prípade je nutné jeho stav konzultovať s lekárom a nečakať, či sa upokojí. Keď sa to prejaví iba dva alebo tri razy, nemusíte ešte robiť paniku. Stačí ho usmerniť a upokojiť. Ak sa to stále opakuje, je to už práca pre odborníka.
Príčiny Separačnej Úzkosti
Separačná úzkosť u detí môže mať rôzne príčiny. Medzi najčastejšie faktory patria:
- Vývojové Obdobie: Separačná úzkosť je normálnou súčasťou vývinového procesu, keď si dieťa začína uvedomovať svoju oddelenosť od matky a vytvára si citové putá s najbližšími osobami.
- Odlúčenie od Blízkej Osoby: Nutné odlúčenie od osoby, s ktorou dieťa trávi väčšinu času (napríklad nástup do škôlky, školy, zmena bydliska).
- Traumatické Udalosti: Udalosti spojené s reálnou alebo domnienkovanou stratou blízkej osoby (dlhšia neprítomnosť rodiča, pobyt v nemocnici, rozvod, úmrtie).
- Zmeny v Prostredí: Značné zmeny v najbližšom okolí dieťaťa (sťahovanie, príchod súrodenca, nový partner rodiča).
- Genetická Náchylnosť: Genetická predispozícia k úzkostným reakciám.
- Atmosféra v Rodine: Úzkostné reakcie rodičov a prenášanie nepokoja na dieťa. Deti sa učia od rodičov úzkostným reakciám rovnakým spôsobom, akým nadobúdajú iné zručnosti.
- Nadmerná Ochrana: Nadmerná ochrana dieťaťa a bránenie v samostatnosti.
- Nedostatok Rutiny: Nedostatok rutiny a predvídateľnosti v každodennom živote dieťaťa.
Ako Zvládať Separačnú Úzkosť
Zvládanie separačnej úzkosti si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a konzistentný prístup. Tu je niekoľko stratégií, ktoré môžu pomôcť:
- Začnite od Seba: Upokojte sa pred každým odchodom a nerobte z toho drámu. Dieťa prenáša vašu energiu. Ak ste nervózne, nervózne je aj dieťa.
- Postupné Odlúčenie: Učte dieťa postupne samostatnosti. Začnite s krátkymi odlúčeniami a postupne ich predlžujte.
- Vytvorte Rituál: Vytvorte si rozlúčkový rituál, ktorý dieťa upokojí (napríklad objatie, pusa, zamávanie).
- Komunikujte Verbálne: U starších detí komunikujte obsažnejšie, uistite ich o tom, že sa vrátite a dodržiavajte sľúbený čas vyzdvihnutia.
- Uistite Dieťa: Uistite dieťa, že ho máte radi a že sa vrátite. Pripomeňte mu, kedy sa vrátite (napríklad "keď skončí rozprávka").
- Neignorujte Prejavy: Nikdy neignorujte prejavy separačnej úzkosti, menovite hysterický plač. Váš prístup k tomuto problému môže mať v budúcnosti veľmi výrazný dopad na sebavedomie vášho dieťaťa.
- Zabezpečte Bezpečné Prostredie: Uistite sa, že dieťa je pred vaším odchodom nakŕmené a vyspinkané.
- Intenzívna Hra: Venujte dieťaťu intenzívnu chvíľu hrania a mojkania sa, aby sa cítilo bezpečne.
- Hra na Schovávačku: Hrajte sa s dieťaťom na schovávačku, aby si uvedomilo, že sa k nemu vždy vrátite.
- Obľúbená Hračka: Dajte dieťaťu obľúbenú hračku, ktorá v ňom vzbudzuje pocit istoty.
- Vytvorte Harmonogram: U detí majte vytvorený harmonogram dňa, čas jedla, spánku, hry, vzdelávania. U dospelých pevný pracovný čas, vyhradené hodiny na cvičenie, relax, záujmy.
- Podporné Prostredie: Vytvárajte bezpečné a podporné prostredie. Rodičia by mali byť citliví na potreby svojho dieťaťa, dospelý potrebuje zas oporu v rodine a priateľoch.
- Otvorená Komunikácia: Umožnite otvorenú komunikáciu a pochopenie prežívania človeka, mať možnosť komunikovať bez posudzovania a cítiť uznanie a prijatie svojich pocitov.
- Relaxačné Techniky: Relaxačné techniky môžu výrazne pomôcť lepšie zvládať stresové situácie a navodiť celkovú pohodu.
- Postupné Vystavovanie sa Situáciám: U starších detí, ako i dospelých môže ísť o postupné vystavenie sa situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť, ideálne pod dohľadom odborníka (tzv. metóda expozície).
- Znížte Kofeín a Cukor: Obmedzte príjem kofeínu (v Coca Cole, Ice Tea, čokoláde) a nadbytok cukru, pretože tieto látky môžu zhoršovať príznaky úzkosti.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc
Väčšina detí vyrastie zo separačnej úzkosti, ale v niektorých prípadoch môže byť potrebná odborná pomoc. Navštívte lekára alebo psychológa, ak:
- Prejavy separačnej úzkosti pretrvávajú dlhšie ako tri mesiace.
- Úzkosť je veľmi intenzívna a neprimeraná veku dieťaťa.
- Úzkosť zasahuje do každodenného fungovania dieťaťa (škola, sociálne aktivity).
- Dieťa prejavuje agresívne správanie.
- Máte podozrenie na psychickú poruchu.
- U dospelých sa nepríjemné stavy opakujú a evidentne nezlepšujú, vyslovene sa nevedia s danou situáciou vysporiadať.
Liečba Separačnej Úzkosti
Najúčinnejšou terapiou separačnej úzkosti je behaviorálno-kognitívna terapia (KBT). Cieľom terapie je naučiť dieťa (s príslušnou podporou) vyrovnať sa so situáciou, ktorej sa bojí. Terapia zvyčajne začína tzv. psychoedukáciou - vysvetlením toho, čo je úzkosť, aké má prejavy a ako ju zvládať. V terapii je dôležitá zásada, že čím skôr dieťa opäť postavíme do situácie, ktorej sa chce vyhnúť, tým ľahšie bude prekonávať separačnú úzkosť. Používa sa metóda tzv. postupnej expozície - dieťa musí najprv čeliť situácii, ktorá vyvoláva menší nepokoj, potom postupne sťažovať situácie vyvolávajúce čoraz väčšiu úzkosť. Na tento účel sa vytvára „zoznam strachov“ s dieťaťom, teda zoznam situácií rozlúčky, ktoré vyvolávajú úzkosť rôznej intenzity, s presným popisom. Zavádza sa tzv. „škála úzkosti“ - dieťa ohodnotí, ako sa cíti v danej situácii.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
V niektorých prípadoch, najmä tých ktoré znemožňujú každodenné fungovanie človeka s touto diagnózou je nevyhnutné na zníženie intenzity symptómov aj nasadenie psychofarmatík. V spojení so psychoterapiou sa však môže následne opäť človek plnohodnotne zaradiť do každodenného života.
Mýty o Separačnej Úzkosti
Existuje niekoľko mýtov o separačnej úzkosti, ktoré je dôležité vyvrátiť:
- Mýtus: Separačná úzkosť je len prejav rozmaznanosti.
- Realita: Separačná úzkosť je normálna vývojová fáza a nie je vždy spojená s rozmaznanosťou.
- Mýtus: Separačná úzkosť postihuje len deti.
- Realita: Separačná úzkosť môže postihnúť aj dospelých.
- Mýtus: Separačná úzkosť nie je vážny problém.
- Realita: Separačná úzkosť môže mať významný emocionálny vplyv, najmä ak nie je správne zvládnutá.
- Mýtus: Separačná úzkosť sa dá jednoducho vyliečiť.
- Realita: Liečba separačnej úzkosti si vyžaduje trpezlivosť a konzistentný prístup.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM