Výchova detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a predovšetkým konzistentnosť. Ak tú istú vetu musíte povedať stokrát a ten posledný raz to musíte odkričať, tak niečo nefunguje. Jedným z kľúčových aspektov úspešnej výchovy je stanovenie a dodržiavanie pravidiel. Čo sa však stane, ak sa tieto pravidlá nedodržiavajú? Aké sú dôsledky a ako im môžeme predísť? Tento článok sa zaoberá touto problematikou a ponúka praktické rady a stratégie pre rodičov.
Pozitívna disciplína: Rešpektujúci prístup k výchove
Neznášam návody na výchovu. Deti sú ľudské bytosti a nie stroje, pri ktorých stačí vedieť, ktoré tlačidlo stlačiť, aby niečo začalo fungovať, prípadne sa to vyplo. Zdá sa mi to neúctivé, správať sa k niekomu, ako keby sme ho vedeli ovládať vďaka desiatim TOP zaručeným radám. V podstate celá okopírovaná z knihy Pozitívna disciplína od Jane Nelsonovej. Jediný návod na výchovu, ktorý ja osobne rešpektujem. Možno sa bude páčiť aj vám.
Pozitívna disciplína je prístup, ktorý zdôrazňuje rešpektujúcu komunikáciu a spoluprácu medzi rodičmi a deťmi. Autorka Jane Nelsonová sa pýta: "Odkiaľ sme prišli na tú bláznivú myšlienku, že na to, aby sa deti správali dobre, sa musia najprv cítiť zle?" Tento prístup sa zameriava na to, ako s deťmi komunikovať slušne, nie nechať ich zdivočieť a skákať všetkým okolo seba po hlave, pretože deti si musia uvedomiť, že nie sú na svete sami, že aj ostatní ľudia (nás rodičov nevynímajúc) majú svoje potreby a že nie sú centrom tohto vesmíru. Deti treba rešpektovať ako ľudské bytosti a vyžadovať od nich, aby ony rešpektovali nás ako ľudské bytosti.
Prečo deti nedodržiavajú pravidlá?
Každý človek potrebuje mať dostatok pozornosti a zároveň pocit, že má kontrolu nad svojim životom, teda že má istú moc. Aj deti majú tieto potreby, nechcú byť len bábkami v našich rukách, hoci sú si vedomé, že nás potrebujú. Disciplína nemá byť o trestoch. Disciplína má deti naučiť robiť správne rozhodnutia, aby samé vedeli zvážiť, že večerať sa má v čase večere, a aby to bolo ich rozhodnutie, že idú jesť.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo deti nedodržiavajú pravidlá:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Nedostatok pozornosti: Ak deti nemajú dostatok pozornosti, tak sa ju budú snažiť získať rôznymi spôsobmi, zväčša negatívnymi. Ak majú dostatok pozitívnej pozornosti, tak negatívnu nevyhľadávajú. Venovať dieťaťu pozornosť nemusíte 24 hodín denne, stačí chvíľa, ale musí to byť intenzívne. Keď vám dieťa niečo hovorí, pozeráte sa mu do očí? Skutočne ho vnímate? Keď s ním hráte nejakú hru, ťukáte si pritom do mobilu?
- Nedostatok kontroly: Majú deti nejakú kontrolu nad svojim životom? Môžu si vybrať, ktoré tričko si chcú obliecť do škôlky? Môžu si vybrať, čo chcú na chlieb alebo ktorú z dvoch príloh chcú k mäsu? Nechať slobodu voľby treba, samozrejme, s ohľadom na vek dieťaťa. Trojročné dieťa si nevie vyberať tak ako 15-ročný tínedžer. Čím menšie dieťa, tým viac potrebuje cítiť, že aj rodič má kontrolu, lebo mu to dáva pocit bezpečia. Ale mať možnosť vyjadriť svoje preferencie a názory, a hlavne mať možnosť povedať nie, to by malo mať každé dieťa.
- Nezrozumiteľné pravidlá: Ak pravidlá nie sú jasne definované a dieťa nerozumie, prečo existujú, je menej pravdepodobné, že ich bude dodržiavať.
- Nedôslednosť: Ak rodičia nie sú dôslední v presadzovaní pravidiel, dieťa si rýchlo uvedomí, že pravidlá nie sú záväzné.
- Vekové hranice: Dieťa je schopné, vzhľadom na svoj vek, chápať pravidlo. Musí byť jednoduché, jasné, vecné.
Päť bodov, ako komunikovať bez kriku a dosiahnuť dodržiavanie pravidiel
Za každým nevhodným správaním nasledujú dôsledky. Samozrejme, my dospelí tiež musíme trpieť následky svojho konania. Lenže tie dôsledky by mali dávať zmysel a nemali by byť plné ponižovania a bolesti.
- S rešpektom: Ak chceme dieťaťu odkomunikovať, aké dôsledky bude mať jeho správanie, mali by sme to robiť pokojne, bez kriku. V hneve je to ťažké, preto sa treba najprv upokojiť. Môžete aj odísť z miestnosti, dopriať si čas, aby ste si uvedomili, že vy ste v tomto vzťahu dospelý človek, nie to dieťa, ktoré ešte vývojovo nie je zrelé zvládať stresové situácie. Potom sa môžete vrátiť a povedať: “Poďme sa porozprávať o tom, čo sa stalo.” Alebo: “Všimla som si, že v poslednej dobe máme ťažkosti s dodržiavaním pravidiel o používaní technológií.” A diskusia začala.
- Dôsledok má súvisieť s nevhodným správaním: Ak dieťa nerešpektuje pravidlo o nepoužívaní mobilu počas večere, tak prirodzeným dôsledkom je, že mu mobil na pár dní vezmete. Ale zakázať mu ísť na kamarátovu narodeninovú oslavu je úplne mimo a je to nefér. Ak malé dieťa odmieta večerať, tak dôsledok je úplne zrejmý - bude hladné. Ale je nefér vziať mu za to hračky. Nebojte sa, dieťa nezomrie od hladu, ak jeden deň nebude večerať. Oznámte to ale slušne: “Toto je naša dnešná večera. Ak nechceš jesť, v poriadku, ale nič iné nemáme a musíš vydržať do raňajok.” Keď bude nariekať, že je hladné, vyhnite sa hodnoteniu: “Ja som ti to hovorila.” To nemá zmysel. Radšej takto: “Rozumiem ti, aj ja by som bola hladná, keby som nevečerala. Ale som presvedčená, že to vydržíš.”
- Dôsledok má byť rozumný: Napríklad časovo - ak tínedžer prekročí dohodnutý čas na playstation o pol hodinu, tak mu ju nezabavíte na pol roka, ale na pár dní.
- Dohodnutý vopred: Toto je to najdôležitejšie. Dieťa musí vopred vedieť, aký dôsledok ho čaká. Nie je fér si to vymyslieť za behu. Takže tínedžer má vedieť, koľko času môže stráviť za počítačom. Ak to prekročí, vie, že chyba je na jeho strane, hoci možno na vás aj tak bude kričať, že je to nefér. Nebojte sa, raz si uvedomí, že to bolo skutočne fér. Dieťa musí vedieť, že medzi hlavnými jedlami sa nesnackuje a ak nezje obed, musí vydržať do ďalšieho jedla. Vie to napríklad preto, lebo to jednak poviete nahlas, a jednak je to pravidlo, ktoré platí vždy bez výnimiek.
- Nechajte ho to zopakovať: Samozrejme, dostanete sa do situácie, kedy musíte zaviesť nové pravidlo. Ale ako sme si povedali, nerobte to v hneve, ale s chladnou hlavou, a povedzte pravidlo narovinu aj s dôsledkami. “Všimla som si, že v poslednej dobe nedávaš špinavú bielizeň do koša, ale nechávaš ju rozhádzanú. Ak ju tam nedáš, neoperieme ju a nebudeš si mať čo obliecť. Rozumieš?” Dieťa odpovie, ale vy idete ďalej: “Môžeš mi zopakovať, na čom sme sa práve dohodli?” Ak zopakuje, máte verbálnu dohodu, ktorá platí.
Dôsledky nedodržiavania pravidiel
Dôsledky nedodržiavania pravidiel môžu byť rôzne a závisia od konkrétnej situácie a veku dieťaťa. Medzi najčastejšie patria:
- Hnev a frustrácia: Rodičia sa cítia frustrovaní a nahnevaní, čo môže viesť k nezdravým interakciám s dieťaťom.
- Strata rešpektu: Ak rodičia nie sú dôslední v presadzovaní pravidiel, dieťa stráca rešpekt k ich autorite.
- Problémy so správaním: Nedodržiavanie pravidiel môže viesť k vážnejším problémom so správaním, ako je vzdor, agresivita a porušovanie zákonov.
- Narušené vzťahy: Neustále konflikty kvôli nedodržiavaniu pravidiel môžu narušiť vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
Ako predísť nedodržiavaniu pravidiel
Existuje niekoľko stratégií, ktoré môžu rodičia použiť na predchádzanie nedodržiavaniu pravidiel:
- Jasné a zrozumiteľné pravidlá: Pravidlá by mali byť jasne definované, zrozumiteľné a primerané veku dieťaťa.
- Spoločné vytváranie pravidiel: Zapojte dieťa do vytvárania pravidiel. Tým sa zvýši jeho pocit zodpovednosti a ochota ich dodržiavať.
- Dôslednosť: Buďte dôslední v presadzovaní pravidiel. Ak raz určíte pravidlo, držte sa ho a neustupujte.
- Pozitívna motivácia: Používajte pozitívnu motiváciu, ako je pochvala a odmeny za dodržiavanie pravidiel.
- Prirodzené dôsledky: Ak dieťa poruší pravidlo, nechajte ho znášať prirodzené dôsledky svojho správania.
- Trpezlivosť a pochopenie: Buďte trpezliví a chápaví. Deti sa učia a robia chyby. Je dôležité, aby vedeli, že ich ľúbite a podporujete bez ohľadu na ich správanie.
- Rituály: Dobrý spôsob, ako predísť tomu, aby sa z vášho dieťaťa nestal špión vašich emócií, je odmalička ho viesť k pravidlám, zodpovednosti za svoje činy a pravidelnému rytmu. Deti potrebujú pravidelnosť, vyvoláva v nich pocit istoty, bezpečia.
- Plán: Najlepšie bude, ak si spoločne s dieťatkom vytvoríte plán na celý deň, každý deň v týždni. Plán si môžete napísať na veľký papier, vyzdobiť si ho a zavesiť na stenu, aby si ho dieťa mohlo kedykoľvek pozrieť. Rozvrh dňa a týždňa pomáha dieťatku naučiť sa rozdeliť si čas. Dobré je, ak si ho pripravujete s prváčikom. Naučí sa rozvrhnúť si deň tak, aby stihol domáce úlohy, hrať sa a aj oddychovať. Tak sa vyhnete zbytočnej únave dieťatka i vás.
Rodičovské štýly a ich vplyv na dodržiavanie pravidiel
Rodičovské výchovné štýly sú konštrukty, ktoré rodičia používajú pri výchove detí a ovplyvňujú tak jeho vývoj. Nájsť spojitosť medzi výchovným štýlom a neskorším správaním dieťaťa je ťažké. Existujú rôzne štýly výchovy, ktoré ovplyvňujú, ako deti vnímajú pravidlá a ako ich dodržiavajú.
- Autoritatívny štýl: Autoritatívny štýl je charakterizovaný jasnými pravidlami, hranicami a očakávaniami a aj citlivosťou, porozumením a láskou. Pre toto vyváženie sa považuje za ideálny štýl výchovy. Autoritatívni rodičia si vypočujú názory detí, ale konečné rozhodnutie je v ich rukách. Vysvetľujú deťom dôvody pravidiel a aj dôsledky ich porušenia a investujú veľa času a energie do predchádzania problémov so správaním skôr než začne. Autoritatívna výchova naučí deti dôverovať si a robiť pre ne správne rozhodnutia.
- Autoritársky štýl: Autoritársky štýl výchovy má prísne pravidlá, prevláda v ňom dôraz na poslušnosť a disciplínu. Rodičia neváhajú potrestať dieťa, ak nedodrží ich príkazy a pokyny. Rozhodujú takmer o všetkom a len málokedy dovolia dieťaťu vstúpiť do procesu rozhodovania. Autoritárski rodičia nevysvetlia deťom dôvody pravidiel, ktoré stanovili. Autoritársky výchovný štýl sa zameriava na poslušnosť. Rodičia očakávajú, že deti budú ich príkazy plniť bez rečí a vysvetlenia a majú na ne vysoké nároky. Často pri výchove používajú tresty. Deti, ktoré boli vychovávané v autoritárskom štýle sú výborné v dodržiavaní pokynov a dobre sa správajú. Môžu ale vyrastať so strachom z trestu a mať problémy samostatne sa rozhodovať.
- Permisívny štýl: Pre permisívny, alebo aj pasívny či zhovievavý štýl výchovy je typická veľká zhovievavosť rodičov. Rodičom záleží na tom, aby ich deti mali rady, aby boli ich najlepšími kamarátmi. Aj keď rodičia nastavia isté pravidlá, málokedy trvajú na ich dodržiavaní. Porušenie pravidiel nemá dôsledky. V podstate sú zhovievaví rodičia presným opakom autoritárskych rodičov. Neznamená to ale, že deti vychovajú zle. Ak musia zakročiť, miesto trestu zoberú deťom privilégiá, ktoré im dali (napríklad posunú večierku z 22:00 na 20:00). Deti, ktoré mali zhovievavých rodičov, sa vyznačujú vysokým sebavedomím. Keďže si v podstate môžu robiť čo chcú, môže to viesť k vyberavému jedeniu a následne k nezdravému životnému štýlu.
- Nezúčastnený štýl: Tomuto štýlu výchovy sa zvykne hovoriť aj nezúčastnené rodičovstvo. Rodičia pri tomto štýle výchovy naplnia len základné potreby dieťaťa a následne sa mu venujú už len málo. Je preň typická minimálna výchova, rodičia majú minimálne nároky na deti a neurčujú im ani žiadne (alebo len minimálne) pravidlá a hranice. Rodičia sa môžu zdať ľahostajní, odmietaví. Pri nezúčastnenom rodičovstve rodičia v podstate ignorujú svoje dieťa, nie sú zúčastnení na jeho výchove. Zanedbávajúci výchovný štýl nemusí byť zámerný. Často je to z dôvodu práce na zmeny. Príčinou môže byť aj zlé duševné zdravie rodiča/rodičov alebo užívanie návykových látok. V týchto prípadoch sa rodič nedokáže fyzicky a emocionálne postarať o dieťa. Deti, ktoré vyrastali bez vedenia rodičov, bez ich záujmu a podpory sú často sebestačné. Musia byť.
Poväčšine rodičia pri výchove detí uplatňujú viacero štýlov. Neuplatňujú len jeden. Niekedy je jednoducho nutné na dieťa zvýšiť hlas a pre jeho vlastnú bezpečnosť mu prísne niečo zakázať (napríklad, keď chce prebehnúť cez cestu). Neznamená to hneď, že je vaša výchova autoritárska. Neexistuje dokonalý štýl výchovy, ktorý vám pomôže vychovať z dieťaťa dokonalého človeka. Keď deti dospejú, budú zažívať úspechy aj sklamania, vzostupy aj pády. Najlepšie čo pre ne môžete urobiť, je naučiť ich ako tieto situácie zvládnuť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Čo robiť, ak sa z dieťaťa stane "malý tyran"?
Malý tyran - dieťa s dušou čertíka - vyžaduje si neustálu pozornosť. Ak nie je po jeho, začne plakať, hádzať hračky o zem, občas aj seba… …vy sa zaň hanbíte, ale hlavne sa v tom obchode hanbíte za seba, keď okoloidúci zákazníci v nemom úžase pozerajú na vaše dieťa, ako sa váľa po zemi a hystericky plače, hanbíte sa, lebo ho nezvládate… Bohužiaľ, mnohokrát aj vo výchove robia rodičia veľa chýb a nepriznajú si, že neposlušné dieťa je dôsledok výchovy. Deti sú veľmi všímavé a každé zaváhanie ihneď zbadajú a patrične využijú. Treba si vedieť chybu priznať aj pred dieťaťom a nedovoliť mu rásť na vašej nerozhodnosti, pretože tak si doma vychovávate malého tyrana.
Nevhodná je výchova:
- príliš direktívna - prísna, bez milého slova, bez pohladenia, bez pochvaly,
- príliš protektívna - ochraňujúca dieťa až priveľmi, nedovoľuje mu spoznávať svet s jeho nástrahami, pretože práve pred nimi sa rodičia pokúšajú ho chrániť,
- príliš liberálna - bez hraníc, dôsledkov, príliš veľa voľnosti, žiadna zodpovednosť,
- rozporuplná - protirečenia rodičov, rodičia nedržia pri výchove spolu, každý z nich hovorí niečo iné a hlavne, čo jeden dovolí, to druhý zakáže.
Dôležité je trvať na spoločných pravidlách a dohodách, nenechať sa ovplyvniť prosíkaním a plačom, a umožniť dieťaťu osamote porozmýšľať o jeho nevhodných činoch.
Odmeny a tresty: Ako ich správne používať?
Nastaviť dieťaťu systém odmien a trestov nie je vôbec jednoduchá záležitosť (a to ani doma, ani v škole). Nastaviť hraniceDieťa či žiak musí vždy bezpodmienečne vedieť, čo vlastne od neho chceme. Preto potrebuje pomenovať hranice, pravidlo vždy čo najpresnejšie, najkonkrétnejšie, zrozumiteľne, jednoznačne a veku primerane.Nesnažme sa nastaviť naraz veľa pravidiel, pretože dieťa ich nebude schopné všetky dodržať a najskôr sa stane, že takto nedodrží ani jedno. Vhodnejšie je zvoliť systém postupných, malých krokov - najprv nastaviť jedno pravidlo, dôsledne pracovať na jeho utvrdzovaní spolu s bezpodmienečným uplatnením dohodnutých benefitov a dôsledkov. Pracovať na jednom pravidle dovtedy, kým dieťa nebude schopné ho automaticky dodržať a až potom nastaviť ďalšie.Pomenovať benefity a dôsledkyČo najpresnejšie a veku primerane určiť benefity pri dodržaní pravidla, hranice, pri splnení požiadavky a taktiež čo najpresnejšie, najkonkrétnejšie pomenovať aj dôsledky, sankcie pri nesplnení, nedodržaní hranice, pravidla. Nastaviť presný a jednoznačný systém benefitov za primerané správanie a dôsledkov za neprimerané prejavy. Využívať veku primerané odmeny (výhody, benefity) a tresty (sankcie, dôsledky) - malým deťom malé, väčším deťom väčšie.Ako tresty, dôsledky skôr uprednostniť sankcie typu odmietnutia výhod pred zákazmi a príkazmi. Využívať možnosť kompromisnej dohody či voľby s uvedením pozitívnych aj negatívnych dôsledkov. Využiť možnosť odčinenia, odpustenia za istých - presne pomenovaných podmienok.Stavať na pozitívnomNestavať iba na represívnych opatreniach, iba na príkazoch či iba na zákazoch týkajúcich sa nechceného správania, ale najmä na pozitívnych, na podporujúcich, na stimulujúcich k chcenému správaniu. Napríklad poskytovať častejšiu pozitívnu spätnú väzbu, posilňujúcu chcené správanie, namiesto častej alebo neustálej negatívnej - lebo aj to je posilňovanie, v tomto prípade však posilňovanie toho negatívneho, nechceného.Výrazne uprednostňovať využívanie pozitívnej motivácie a stavať na nej - na negatívnom sa stavať nedá. Hľadať a využívať najmä činnosti, ktoré má dieťa rado a bez problémov pri nich vydrží, hľadať oblasti a záľuby, ktoré sú jeho silnou stránkou, o ktoré by nerado prišlo, ktorých by sa nerado vzdalo.Na zapamätanie je dobré myslieť na príslovie "lepšia je lyžička medu, ako vedro octu".Prijímať emócieNebrániť prejavu negatívnych emócií, sú súčasťou života. Nereagovať však pri nechcenom, nežiadúcom správaní vždy len slovami "toto nesmieš! …. toto musíš! ….", ale ukázať a učiť dieťa radšej vhodným, dovoleným a primeraným vzorcom správania (chápem… ale nabudúce to skús takto… )Kontrolovať a byť dôslednýBezpodmienečne a dôsledne kontrolovať. Kontrolu však nesprevádzať kritikou a karhaním - tým vyjadrujeme sklamanie z dieťaťa, presvedčenie že to nedokáže, upozorňujeme na jeho zlyhávanie ……ale skôr povzbudzovaním (som presvedčený, že zajtra to bude lepšie, že to zvládneš, že to dokážeš aj inak, že ti to pôjde …) Kontrolu dodržiavania nastavených pravidiel realizovať čo najskôr, denne. Rovnako denne alebo čo najskôr uplatňovať dôsledky. Riadiť sa zásadou, že tak trest, ako aj odmena musia prísť čo najskôr, najlepšie ihneď, ešte v ten istý deň - okamžite, alebo realizované v krátkom čase. Dlhodobé, dlhotrvajúce tresty či tresty s odkladom - o týždeň, mesiac zákazu a pod. - bývajú neúčinné a neefektívne.Trest aj odmena by mal prísť tu a teraz, ihneď, čo najskôr. Po vymožení dôsledku dať dieťaťu jasne najavo, že začíname odznovu (v duchu "zajtra je zasa deň, znovu máš možnosť skúsiť to inak…urobil si to nerád, tak to skús dať do poriadku….).Dieťa musí mať vedomosť o tom, že znovu môže skúsiť dodržať nastavené pravidlo V jednote je silaPri nastavovaní a uplatňovaní benefitov a dôsledkov nepostupovať viackoľajne (jeden zakáže, druhý dovolí) - a to tak doma, ako aj v škole. Ak jeden rodič nastaví, druhý musí dodržať, ak nastaví jeden učiteľ, musia všetci. Dôležité je postupovať spoločne škola + rodič, spoločne, dôsledne, vopred a najmä s chladnou hlavou premyslieť pre dieťa účinný a efektívny systém odmien a zmysluplných sankcií.
Ako zariadiť, aby deti dodržiavali nastavené pravidlá?
Hranice a pravidlá sú v rodine bezpochyby nutné a žiadané. Hoci sa môže zdať, že proti nim dieťa bojuje, v konečnom dôsledku mu veľmi pomôžu cítiť istotu a bezpečie. Psychoterapeutka Amy Morin zdôrazňuje, že pravidlá podporujú pocit istoty, morálku, zdravé návyky a sociálne zručnosti. Deti skrátka pripravujú na život, aby sa dokázali zaradiť medzi vrstovníkov, zvládali nápor a sociálne situácie, boli úspešné v živote, práci a vzťahoch.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Problém hraníc je ten, že očakávame a požadujeme, aby fungovali bez nás - bez nášho pričinenia a účasti. Myslíme si, že ich stačí vysloviť, a oni sa magicky budú samé dodržiavať a platiť. Lenže nie je to také jednoduché. Rodič by mal byť prirodzená autorita, ktorá dieťaťu načúva, berie vážne jeho pocity, vnímanie a nápady. Nemal by byť tyran či diktátor, ktorý rozkazuje bez záujmu o detský pohľad. Musíte sa pýtať samých seba, o čo vám vlastne ide? Len o vaše ego, ktoré má problém, ak vás dieťa nepočúvne? Trváte na tom, aby vás bez rečí počúvlo len preto, aby ste sa cítili dôležití a nadradení, či zo strachu, že prídete o autoritu?
Pri nastavovaní hraníc a pravidiel by vám malo ísť len o to, aby ste vytvorili bezpečný a istý domov, a pomohli dieťaťu zaradiť sa efektívne do života, so zdravým sebavedomím a hranicami, ktorými sa bude vedieť ochrániť a naopak neublíži druhým ľuďom. Musíme si preto pamätať, že diktátorské trvanie na dodržiavaní pravidiel je zo začiatku účinné len preto, že v deťoch vyvoláva strach, nie rešpekt.
Tri základné pravidlá pre úspešné dodržiavanie pravidiel
Nancy Darling, Ph.D je profesorkou psychológie na Oberlin College. Dlhoročná prax jej potvrdila, že deti budú dodržiavať nastavené pravidlá s väčšou pravdepodobnosťou ak sú dodržané tri základné body:
- Ak ich rodič jasne a jednoducho stanoví: Pravidlá musia byť veľmi konkrétne - napríklad Nikdy ľudí ani zvieratá neudrieme (namiesto Buď milý!). Stačí jasný príkaz - „Kabát, prosím.”
- Ak sú jasne a jednoducho vykomunikované: Dieťa musí vedieť, kedy sa pravidlami riadi a naopak kedy nie. V tomto prípade je nutná konzistencia - ak raz dieťa potrestáte za porušenie pravidiel a druhýkrát nie, disciplína nebude fungovať.
- Ďieťa nepochybuje o láske a prijatí rodiča, ak spraví chybu alebo pravidlá poruší: Zamerajte sa na správanie dieťaťa, nekritizujte a netrestajte jeho prežívanie a osobnosť.
Chyby, ktorým sa treba vyhnúť
- Presvedčenie, že strach je rešpekt.
- Použitie donucovacích prostriedkov, to znamená manipulácia.
- Používanie zákazov. Namiesto toho hovorte, čo očakávate a čo môže urobiť, alebo udajte dôvod, prečo trváte na tom, čo poviete.
- Strašenie.
Neposlušnosť ako prejav zdravej osobnosti
Rebélia a neposlušnosť sú nutné a žiadúce. Bez nich by dieťa nemohlo rásť, vyvíjať sa, veriť si, že to zvládnu samé. Neposlušnosťou sa učí, ako prevziať zodpovednosť, ako jednať s ľuďmi, robiť kompromis, vyjednávať a budovať vlastné hranice - teda vyjadriť, čo mu vadí, čo mu sedí a čo naopak ubližuje a neprospieva. Znamená to, že má odvahu postaviť sa na vlastné nohy, samo za seba, prevziať zodpovednosť a čeliť následkom. Vašou úlohou ako rodiča je nájsť v sebe odvahu a stabilitu na to, aby ste deťom v bezpečí umožnili o toto všetko usilovať.
Disciplína nie je niečo zlé. Napomáha deťom, aby žili bezproblémový, bezkonfliktný život a zapadli do spoločnosti, kde žijú. Najdôležitejšími prvkami disciplíny sú:
- vysvetľovanie,
- povzbudzovanie,
- rozpoznanie a ocenenie slušného správania,
- vlastný príklad rodičov,
- stanovenie jasných a jednoznačných pravidiel, aby dieťa chápalo, čo sa smie a čo nie,
- realistické očakávania v závislosti od veku a vývojovej úrovne dieťaťa.
tags: #dieta #nedodrzuje #pravidla