Motorický vývin dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Zásadný je prvý rok života dieťaťa, kedy sa bábätko učí nové pohyby a zručnosti. Tempo tohto vývinu je veľmi individuálne a každé dieťa má svoje špecifické tempo a silné stránky. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Cieľom zdravého rodičovstva je vedieť, aká je postupnosť vývinu a podporovať dieťa v jeho vlastnom tempe.
V tomto článku sa pozrieme na dôležitosť motorického vývoja, jeho jednotlivé fázy a ako ho môžeme správne podporovať.
Dôležitosť Motorického Vývoja
Pohyb je základným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek. Sledovanie motorického vývinu dieťaťa slúži aj na prípadnú diagnostiku neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu by mal vykonávať odborník, väčšinou pediater na preventívnych prehliadkach. Správne informovaný rodič si však dokáže problém všimnúť tiež, predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času.
Pri odchýlkach od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Čo Sleduje Pediater na Preventívnej Prehliadke?
Na preventívnej prehliadke pediater posudzuje:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Stav výživy a rastu (hmotnosť, dĺžka tela, obvod hlavy, veľkosť a tvar veľkej fontanely).
- Vyšetrenie zreníc.
- Reakcie na očkovanie.
- Držanie a symetriu tela.
- Spontánnu hybnosť aj cielené pohyby.
- Hybnosť kĺbov.
- Jemnú a hrubú motoriku.
- Mimiku.
- Psychický vývin - kontakt očami, úsmev, žmurkanie, prvé slabiky, atď.
Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra).
Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).
Ako Podporiť Motorický Vývin Dieťaťa?
Pozor na nevhodné pomôcky: Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
Pozor na nevhodnú manipuláciu: Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť. Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu.
Pozor na nevhodné spôsoby nosenia detí: Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné. Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbaniu do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pozor na pasívny sed: V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
Balenie na široko, len ak je potrebné: Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Najlepšia pomoc je žiadna pomoc: Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Motorický Vývin Dieťaťa a Jeho Jednotlivé Fázy
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Pasenie Koníkov
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenia koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi, pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Prvé Vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieta sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné lažať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé Vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z Chrbta na Bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ak…
Prvé Topánočky: Kedy a Aké?
S nákupom prvých topánočiek netreba ponáhľať. Pokiaľ dieťa obchádza len nábytok a samé ešte vôbec nechodí, potom sú topánočky úplne zbytočné. Je potrebné, aby sa čo najviac spevnili svaly okolo členku a tomu práve napomáha chôdza na boso. Pokiaľ predsa potrebujete, aby malo dieťa na von niečo na nožičke, potom sú k tomu ideálne kožené capačky. Tie nôžky pekne ochránia, ale zároveň ich neobmedzujú v pohybe.
Ako už bolo napísané vyššie, tak vhodné sú kožené capačky, ktoré sa dajú v teplejších mesiacoch nosiť po vonku, prípadne ich môžete použiť napríklad pri hraní, na návštevu atď. Akonáhle je chôdza stabilná, potom sú najlepšou variantou barefoot, takzvané bosé topánky. Sú to topánky, ktoré sú ľahké, mäkké a neobmedzujú prsty, pretože sú dostatočne široké. Tieto topánky nemajú pevnú pätu, podpätok ani oporu klenby či zdvihnuté špičky, takže svaly na nohách môžu krásne pracovať a posilovať.
Dávnejšie sa odporúčalo kupovať topánky s pevnou pätou a podpätkom, avšak to ide proti správnemu vývoju nohy a keď skúsite dať dieťaťu pevnú obuv a následne barefoot , tak uvidíte zásadný rozdiel. V “barefootkách” deti chodia ako keby boli naboso a nepríde im nič zvláštne na tom, že by mali topánky na nohách. Pri výbere barefoot obuvi je teda najdôležitejšia veľkosť, aby nebola topánka príliš malá a ani moc veľká. Ideálne s rezervou okolo 1 cm do dĺžky a 4 mm do šírky. Pokiaľ sú správne zapojené svaly na chodidlách, potom sa dobre zapoja aj lýtka, stehná, brušné svaly, chrbtové svaly,chrbtica je v správnej pozícii a hlava taktiež nikam neuteká.
Pokiaľ váhate nad kúpou tejto bosej obuvi, pretože sú drahé a vydržia len chvíľu, vzhľadom k rýchlemu rastu detí, tak určite neváhajte. Dieťa môže nosiť tričko zo sekáča a tepláky s vyťahanými kolenami, to mu z hľadiska vývoja nevadí, ale u nôh je to pravý opak, o nohy by sa malo starať. Bohužiaľ ani my dospelý si to neuvedomujeme a následné problémy s bolesťou chrbta, skrátenými achilovkami, bolesťou hlavy atď. topánkam vôbec nepripisujeme. Pri výbere teda nepozerajte na značku a design, ale na funkčnosť, dieťa vám za to v budúcnosti poďakuje.