Keď dieťa nechce ísť do škôlky: Príčiny, rady a riešenia

Odmietanie škôlky je bežný problém, ktorému čelia mnohí rodičia. Je dôležité pochopiť príčiny tohto správania a nájsť efektívne spôsoby, ako dieťaťu pomôcť prekonať túto náročnú fázu. Tento článok sa zameriava na identifikáciu príčin, prečo deti odmietajú chodiť do škôlky, a ponúka praktické rady a stratégie, ako túto situáciu riešiť.

Úvod

Takmer každý rodič čelí v určitej fáze školského života svojho dieťaťa faktu, že ono odmieta ísť do školy. Možno sa to stalo zrazu, možno doposiaľ žiaden takýto problém neexistoval, možno to trvá dlho a akosi patrí ku každodennej rannej rutine. Problém s odmietaním škôlky sa môže objaviť náhle, alebo sa môže vyvíjať postupne. Dôležité je identifikovať príčinu tohto správania a nájsť vhodné riešenia.

Príčiny odmietania škôlky

Najdôležitejšie je zistiť príčinu. Ako rodič by ste mali vedieť, že odmietaním školy dieťa rieši nejaký svoj momentálny problém. To, že vaše dieťa nechce ísť do školy môže byť vonkajší prejav nejakého dôležitejšieho problému.

• Strach z odlúčenia: Dieťa môže mať ťažkosti s odlúčením od rodičov, najmä ak je na nich silno naviazané. Pre deti je to niečo úplne nové, čo si nevedia predstaviť. Dieťa však stráca niekoho, kto bol celý jeho život pri jeho boku.
• Nové prostredie: Prechod z domáceho prostredia do škôlky, kde platia iné pravidlá a je prítomná iná autorita, môže byť pre dieťa stresujúci. Reakcie rodiča sú rôzne a často podliehajú nedostatku času alebo autoritatívnym sklonom.
• Problémy s rovesníkmi: Dieťa môže mať problémy s interakciou s inými deťmi, môže sa cítiť osamelo alebo byť šikanované. Možno je v skupine dieťa, z ktorého má vaše dieťa strach alebo ktoré sa mu vysmieva. Možno došlo v poslednej dobe k hádkam alebo dokonca bitkám, ktoré odrádzajú dieťa od škôlky.
• Zmena v rutine: Aj malé zmeny v dennej rutine škôlky môžu viesť k tomu, že sa dieťa necíti dobre. A niekedy môžu viesť len malé zmeny v rutine všedného dňa v škôlke k tomu, že sa v nej deti nebudú cítiť dobre - obľúbená pani učiteľka je chorá, najlepší kamarát včera neprišiel, posunul sa čas desiaty a pod.
• Nedostatok istoty: Dieťa môže mať pocit neistoty, ak nevie, čo ho v škôlke čaká, alebo ak sa necíti dostatočne pripravené na aktivity, ktoré sa tam vykonávajú.
• Citlivosť: Niektoré deti sú jednoducho citlivejšie na zmeny a nové situácie.
• Negatívna skúsenosť: Dieťa mohlo zažiť v škôlke niečo nepríjemné, čo ho odrádza od ďalšej návštevy.
• Súrodenec: Cíti krivdu, lebo mama ostáva doma s mladším súrodencom?

Ako zistiť príčinu

Rodičia by mali byť trpezliví a snažiť sa zistiť, čo presne je príčinou detského stresu.

• Rozhovor s dieťaťom: Opatrne sa pokúste zistiť, o aké dôvody ide. Na otázku „Prečo nechceš ísť do škôlky?“ nám deti pravdepodobne nedajú jasnú odpoveď. Dieťa totiž väčšinou nie je schopné povedať, prečo plače, neje alebo nekomunikuje. Dôvod je jednoduchý. Ono to jednoducho nevie. Možno ani jemu samému nie je veľakrát jasné, aká je vlastná príčina. Tu pomôže len pokojný rozhovor, napríklad večer pred spaním, kedy sa s dieťaťom porozprávame o pekných aj menej pekných zážitkoch zo škôlky, o piesňach a hrách, najlepších kamarátoch a aj o deťoch, ktoré dieťa nemá príliš v láske. Nechajte hovoriť dieťa a pozorujte pritom, kedy bude veselé a kedy bude pôsobiť utrápene. Tým získate prvé oporné body.
• Pozorovanie správania: Pozrite sa aj na jeho správanie mimo školy. Aký je doma? Plní si svoje povinnosti? Dôležité je vedieť, ako spolu komunikujete o zodpovednosti. To totiž úzko súvisí s tým, ako vážne sa stavia dieťa ku svojim povinnostiam. Ak vaše dieťa odmieta ísť do školy a každé ráno s ním zvádzate boj, mali by ste asi prehodnotiť svoj vlastný prístup. Odporuje vám takmer v každej záležitosti, o ktorú ho požiadate? Neplní ani doma svoje povinnosti? Môže si kedykoľvek zapnúť počítač, byť na telefóne či pozerať televíziu?
• Komunikácia s učiteľmi: Spolu sa dohodnite ako by ste dokázali dieťaťu pomôcť. Učitelia v škôlke sú vašimi partnermi v adaptácii dieťaťa. Komunikujte s nimi o problémoch, ktoré dieťa má, a spoločne hľadajte riešenia. Zistiť, ako to dieťa zvláda po odchode rodičov.
• Hra: Rodič by mal pochopiť, čo presne je príčinou detského stresu. Môže to dosiahnuť napríklad hrou, v ktorej do škôlky nastupujú zvieratká. Rodič môže vymyslieť príbeh o zvieratku alebo sa spolu hrať s nejakou hračkou tak, že v príbehu alebo hre opíše správanie dieťaťa. Zvieratko a hračka pomáha udržať dieťaťu odstup, aby necítilo, že je to o ňom. Pritom môže dieťaťu klásť otázky, napríklad: „Prečo si myslíš, že medvedík plače v škôlke? Prečo medvedík silno držal mamu medvedicu?“ Dieťa tak môže prerozprávať cez hračku alebo postavu v príbehu svoje emócie.
• Čítanie kníh: Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo.

Rady a stratégie, ako pomôcť dieťaťu

S porozumením, trpezlivosťou a podporou môžete dieťaťu pomôcť prekonať tento prechod a naučiť sa tešiť na nové zážitky, ktoré škôlka prináša.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

• Príprava na škôlku: Už pred nástupom do školy alebo škôlky môžete dieťa pripraviť na to, čo všetko ho čaká a čo sa bude odohrávať. Predídete tak šoku z neznámeho a momentom nechuti zúčastniť sa vyučovania. Hovorte s dieťaťom o tom, čo sa v materskej škole robí a aké to tam je. Vyzdvihujte pozitívne veci, že sa veľa naučí, spozná nových kamarátov, bude sa hrať s novými hračkami a dieťa sa do škôlky začne tešiť. Vysvetlite aké budú jeho práva a povinnosti v škole/škôlke. Pripravte ho na to, že učiteľ môže mať iné predstavy a metódy nastolenia poriadku.
• Postupné zoznamovanie: Aby sa dieťa lepšie adaptovalo na nové prostredie, môže byť užitočné postupne ho zoznamovať so škôlkou. Môžete začať krátkymi návštevami, kedy sa spolu pozriete na priestory škôlky, zoznámite sa s učiteľmi a detskými aktivitami. Minimálne pomáha to, ak si dieťa v príprave zažije aj pocit nebyť stále s mamou. V škôlke býva adaptácia, a teda že deti chodia najskôr len na pár hodín, potom aj obedujú a nakoniec aj spia. Je to individuálne.
• Rutina: Deti milujú rutinu, pretože im dáva pocit bezpečia. Zaveďte pravidelnú rannú rutinu, ktorá dieťa pripraví na odchod do škôlky. Môže to byť spoločné raňajkovanie, obľúbená hudba, alebo hra, ktorá mu pomôže cítiť sa lepšie. Najjednoduchšie je zabezpečiť také veci ako mať vopred prichystané oblečenie. Vytvoriť si z obrázkov zoznam vecí, ktoré musíme pred odchodom stihnúť, dieťa obrázky môže vymaľovať. Môže tam byť priestor, že ak stihneme všetky tieto veci, ostane nám čas ešte si prečítať spolu jednu rozprávku. To deti môže motivovať, aby spolupracovali pri obliekaní, umývaní a podobne.
• Pozitívny prístup: Skúste sa sústrediť na pozitívne stránky škôlky a hovoriť o nej s nadšením. Môžete rozprávať o aktivitách, ktoré ho tam čakajú, o nových kamarátstvach a hrách. Pomôžte mu tešiť sa na škôlku tým, že budete zdôrazňovať to, čo ho čaká dobré. Hovorte o kladoch školy/škôlky - priatelia, vedomosti… neapelujte na skvelý výkon, miesto toho podporujte dieťa v tom, že sa učí samé pre seba, nie pre jednotky. Potreba bezchybného výkonu je u detí stresor číslo jedna.
• Sebavedomie rodiča: Ak budete prejavovať nervozitu alebo váhanie, dieťa to vycíti a môže sa cítiť ešte viac neisté. Povedzte dieťaťu, že sa uvidíte poobede alebo po spánku, a ubezpečte ho, že sa vrátite. Najdôležitejšie je, aby sa upokojil rodič. Dieťa cíti nervozitu rodičov. Ak mu roztraseným hlasom hovoríme, ako je super ísť do škôlky, ostane zmätené. To, čo hovoríme, vôbec nesúhlasí s tým, ako to hovoríme. Vtedy je vhodnejšie priznať, že aj pre nás rodičov je to veľká udalosť a sme z toho rozrušení.
• Komunikácia s učiteľmi: Učitelia v škôlke sú vašimi partnermi v adaptácii dieťaťa. Komunikujte s nimi o problémoch, ktoré dieťa má, a spoločne hľadajte riešenia.
• Podpora sebavedomia: Pomôžte dieťaťu budovať sebavedomie tým, že ho budete povzbudzovať a chváliť za každý malý úspech. Napríklad, keď sa mu podarí prejsť do škôlky bez plaču alebo keď sa zapojí do hry s inými deťmi.
• Obľúbená hračka: Pýtajte sa dieťaťa, čo by mu pomohlo cítiť sa v škôlke lepšie. Možno mu bude pomáhať mať pri sebe obľúbenú hračku alebo nejaký predmet, ktorý ho spája s domovom. Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám a uistite ho, že mu veríte, a že to určite zvládne. Zvýšite tak jeho sebadôveru. Zároveň mu dovoľte zobrať si so sebou niečo dôverné, napríklad obľúbenú hračku. Bude sa cítiť istejšie. Napríklad mama môže dať voňavku na ruku a povedať, že si k nej môže privoňať, keď mu bude smutno. Môže mu nechať nejakú vec, ktorú ešte potrebuje. Ten predmet evokuje dieťaťu, že sa mama vráti, napríklad šatka, ktorú ma na krku. Je dôležité, aby dieťa vedelo, kedy sa mama vráti. „Prídem, keď bude ručička na dvanástke a trojke.“ Alebo „Prídem po spinkaní.
• Trpezlivosť: Každé dieťa je jedinečné a niektorým môže adaptácia trvať dlhšie ako iným. Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas, ktorý potrebuje na to, aby sa cítilo v škôlke pohodlne. V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka, to znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako.
• Rešpektovanie pocitov: Je dôležité rešpektovať pocit dieťaťa. Dať mu vedieť, že chápem, aké je to preň ťažké. Na začiatku je teda dôležité umožniť dieťaťu rozprávať. Nezastaviť ho hneď slovami, že veď v škôlke je dobre. Rešpektovať emócie znamená najskôr počúvať. Pomôcť môžeme ešte prerozprávaním toho, čo dieťa povedalo, napríklad „aha, nepáči sa ti tam“, a počkať, ako bude dieťa pokračovať. Plač nie je problém. Je to reakcia na to, ako sa dieťa cíti. Ak zakazujete plakať, beriete dieťaťu zručnosť, ktorou rieši danú situáciu.
• Rituály: Vo všeobecnosti pomáha, keď každý deň po príchode do škôlky opakujete rovnaký rituál. Od príchodu do škôlky až po odovzdanie učiteľke. Tento rituál môžete opakovať aj doma pri hre na škôlku. Dieťa môže chcieť vymeniť si roly. Vtedy je dobré počúvať, čo vám v role rodiča hovorí. To môžu byť vety, ktoré by rado počulo.
• Netrestať: Niekedy rodičia nesprávne reagujú na to, že deti nechcú ísť do školy a kričia, či trestajú ich odnímaním vecí. Deti sa však pod takýmto tlakom dostávajú do pozície, kedy nemajú čo stratiť a odmietajú školu ešte intenzívnejšie.
  • Dôsledky: Dieťa musí znášať dôsledky svojho správania tak, aby ste sa nezamotali v danej situácii a nemuseli jeden druhému dokazovať, kto je tu silnejší. Nezabudnite na to, aby trest súvisel s daným problémom a logicky z neho vyplýval. Napríklad mu môžete povedať: „Celý týždeň sa ti nepodarilo vstať na čas a bez problémov, takže na budúci týždeň pôjdeš do postele o hodinu skôr. Ak budeš vstávať v pohode, môžeme sa potom vrátiť k pôvodnej večierke, no tento týždeň mi to budeš musieť dokázať.“ Uplatňujte trest hneď na začiatku celého procesu, aj keď je vaše dieťa len v prvých ročníkoch. Ak sa nechuť chodiť do školy stane neustále prítomným problémom, nechajte dieťa, nech dôsledky skúsi na vlastnej koži aj v širšom okruhu, než je rodina. Nepíšte mu ospravedlnenky, nezakrývajte mu donekonečna chrbát. Nech príde neskoro a nesie za to dôsledky uvalené školou, zhoršenú známku zo správania, či celkovo horší prospech. Mali by ste prijať fakt, že vaše deti vyrástli a sú z nich mladí ľudia, tínedžeri, ktorí nesú svoju zodpovednosť a dôsledky sú ich vizitkou, nie vysvedčením dospelého.
• Neignorovať sťažnosti: Dieťa možno prežíva strach a úzkosť. Je možné, že mu nerobí dobre prostredie, krik učiteľky alebo nemá kamarátov. Snažte sa zistiť, kde je problém, nechajte dieťa rozprávať, vyjadriť jeho obavy a podporte ho. Ak ho nepodporíte vy v tomto prelomovom období, nebude mať vo vás dôveru ani v budúcnosti a nezverí sa vám so svojimi ťažkosťami.
• Neporovnávať: Dávať dieťaťu príklad, aký je jeho súrodenec alebo susedovo dieťa odvedľa šikovné a na školu sa nesťažuje, dieťaťu nepomôže. Bude sa cítiť zahanbene, že nespĺňa vaše predstavy a že v očiach spoločenských noriem nie je dosť dobré.
• Nevyjednávať: Problém s nástupom nerieši ani vyjednávanie. Sľub, že ak dieťa pôjde do školy tak dostane hračku je rovnako neúčinný ako náplasť na prasknutý hrnček (voda z neho vytekať aj tak bude, problém to nevyrieši). Presne ako splniť dieťaťu požiadavku a nechať ho doma bez záujmu zistiť podstatu problému, nie je práve vhodný výchovný prostriedok.
• Ak to nejde, tak to nejde: Niekedy predsa len adaptačný proces nevyjde na jednotku a podľa vašich predstáv. Nebojte sa, ako sme vyššie spomínali, byť trpezlivý a s dieťaťom tráviť viac času, napríklad ho vyzdvihujte zo škôlky skôr, alebo ho nechajte vyzdvihnúť skôr starším a zodpovedným súrodencom, babkou, tetou, ak máte možnosť, alebo zvážte výmenu škôlky za menšiu, prípadne skúste opatrovateľku. Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc a nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa. O rok (alebo aj skôr) možno bude pripravenejšie, zrelšie a aj vy budete mať čas pracovať s dieťaťom tak, aby sa do škôlky tešilo - na hry, kamarátov aj pani učiteľky.

Čo nerobiť

• Neignorujte sťažnosti vášho dieťaťa
• Neprenášajte vaše skúsenosti
• Nerobte z problému triviálnosť
• Negeneralizujte
• Nezahanbujte
• Neporovnávajte
• Nevyjednávajte

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Podľa mňa je vhodný čas vtedy, keď rodičia cítia, že sa im to vymyká spod kontroly. Keď nevládzu a reakcie dieťaťa neustupujú alebo sa zhoršujú. Ak začnú mať deti výrazné zmeny správania, nočné desy, pomočujú sa alebo pokakávajú. To všetko signalizuje, že tú situáciu riešia - nie však smerom von, ale emócie v nich bublú. Neexistuje však všeobecná odpoveď, pretože sú rodičia, ktorí zvládnu riešiť aj takéto situácie. Problémy s nástupom môžu byť zapríčinené aj nepripravenosťou dieťaťa na školu, preto by ste nemali odkladať a obávať sa odborného vyšetrenia.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

tags: #dieta #nechce #chodit #do #skolky