Hlava dojčiat je v prvých mesiacoch života tvarovateľná, čo znamená, že je náchylná na zmeny tvaru vplyvom vonkajších síl. Hoci sa mnohé deformity hlavy samé vyrovnajú, v niektorých prípadoch pretrvávajú a môžu v neskoršom veku ovplyvniť psychiku dieťaťa. Plagiocefália je širší pojem pre deformity hlavičky spôsobené oploštením. Bežne sa stretávame s pojmami ako uležaná, zležaná, preležaná alebo šišatá hlava. Tento článok sa zameriava na príčiny vzniku týchto deformít a na možnosti ich prevencie a korekcie.
Príčiny deformít hlavičky
Deformity hlavičky u novorodencov a dojčiat často vznikajú v dôsledku vonkajších síl pôsobiacich na lebku. Tieto sily môžu pôsobiť v rôznych obdobiach:
- Intrauterinne: Ešte počas vývoja v maternici, napríklad pri zníženom množstve plodovej vody, ktorá obklopuje dieťa. Tlak vyvíjaný na hlavičku ešte pred narodením.
- Peripôrodne: Počas pôrodu, pri komplikáciách, kedy boli použité pôrodnícke kliešte alebo vákuum extraktum na urýchlenie vypudzovacej fázy.
- Postnatálne: Po narodení, a to buď úrazom, zlým polohovaním (najmä u detí s refluxom), násilím alebo u predčasne narodených detí.
Hlavička novorodenca často vyzerá po pôrode a v prvých týždňoch života mierne zdeformovaná, čo je normálne v dôsledku tlaku počas vnútromaternicového vývoja a prechodu cez pôrodné cesty. Deformity alebo asymetrie lebky sa vyskytujú u 1 z 300 narodených detí. Deformita môže byť zvýšená u predčasne narodených detí, u detí s refluxom a u detí, ktoré niektoré polohy netolerujú. Správnym polohovaním sa hlavička dokáže pekne vytvarovať. Spánok na chrbte a napätie krčných svalov môžu brániť otáčaniu hlavy do strany, čím je jedna strana hlavy vystavená riziku sploštenia.
Lebka novorodenca
Lebka dieťaťa sa líši od lebky dospelého. Detská lebka má väčšiu mozgovú časť oproti tvárovej. Lebka nielen chráni mozog, ale u dojčiat, kým sú oddelené lebečné kosti, umožňuje jeho objemový rast a vývoj. V prvých 6 mesiacoch lebka rýchlo rastie a zdvojnásobí svoju veľkosť a do veku 2 rokov ju strojnásobí. Od 7. roku sa jej rast spomaľuje a vo veku 16 až 18 rokov sa vývoj klenby lebky zastaví.
Kosti lebky sa vyvíjajú pomocou osifikácie - kostnatenia zo základu pomocou väzivového alebo chrupavkového tkaniva. Kostnatenie začína už u plodu počas vnútromaternicového vývoja. Kosti lebky novorodenca sú mäkké, tenké a pružné, spojené švami na hlavičke, ktoré sú široké. Kosti lebky predčasne narodeného dieťaťa sú ešte mäkšie ako u donoseného novorodenca.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Lebečné švy sú väzivové spoje kostí lebky. Švy, pokiaľ neosifikujú, zvyšujú pružnosť lebky a umožňujú pohyb klenby. Kosti sú vďaka nim pohyblivé proti sebe, čo je dôležité pri prechode pôrodnými cestami, ktorým sa hlavička prispôsobí.
U novorodencov a dojčiat sa medzi kosťami lebky, na mieste, kde sa švy spájajú, nachádzajú fontanely - väzivové pásky. Dôležité sú dve fontanely, malá a veľká, ktoré sú hmatné a sú ukazovateľom vnútrolebečného tlaku.
- Veľká fontanela (čelová fontanela) sa nachádza medzi čelom a oboma temennými kosťami na temene hlavy. Má kosoštvorcový tvar a zaniká do konca druhého roku života.
- Malá fontanela sa nachádza medzi temennými kosťami a tylovou kosťou. Má trojuholníkový tvar a zaniká do 3. mesiaca života.
Na lebke sa nachádzajú ešte dve fontanely, ktoré sa nedajú nahmatať, sfenoidálna fontanela (v spánkovej jame) a mastoidálna fontanela (v zadnej časti lebky za uchom).
Deformovanie hlavičky: Príčiny
Príčiny vzniku deformít sú kraniosynostóza alebo polohovanie. Lebka novorodenca má v prvých mesiacoch života schopnosť sa formovať, a preto je náchylná na vznik deformít vplyvom vonkajšieho prostredia. Sploštená hlava sa často vyvinie u detí, ktoré trávia veľa času v rovnakej polohe, najčastejšie počas spánku, a následným stiahnutím svalov na krku. Slabé alebo napäté krčné svaly bránia otáčaniu hlavičky dieťatka, čo vytvára tlak na jedno miesto.
Deformovaná hlavička z polohovania nemá vplyv na vývoj mozgu a rast dieťatka. Dieťatko nemá bolesti ani iné príznaky, vyvíja sa normálne a nejde len o kozmetický problém, ktorý v dospelosti môže vyvolať zníženie sebavedomia a sebaúcty.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Detský pediater sleduje tvar hlavičky počas pravidelných prehliadok. Ak si všimne nerovnomerný rast hlavičky, odosiela dieťa k ortopédovi, ktorý sleduje nielen symetriu dolných končatín, ale aj tvar, veľkosť a formovanie lebky. Pri diagnostike sa zisťuje kraniosynostóza (predčasné zrastenie kostí lebky) alebo hydrocefalus (nadmerné hromadenie mozgomiešneho moku vo vnútri lebky), ktoré patria k vážnym diagnózam ovplyvňujúcim vývoj mozgu a psychomotorický vývin dieťaťa.
Deformity sa častejšie vyskytujú u chlapcov než u dievčat, pravdepodobne kvôli vyššej pôrodnej hmotnosti. U detí vo veku 1. - 4. mesiaca je možné deformity upraviť správnym polohovaním. V neskoršom veku si už úprava tvaru hlavy vyžaduje špecialistu v odbore ortopédie, ortopedickej protetiky, neurochirurga, chirurga a rehabilitácie.
Tvary deformít lebky
Závažnosť deformít sa určuje podľa stupňov závažnosti pomocou merania kranio cemetrom a výpočtami s vytvorením 3D fotografií pomocou špeciálneho skenu.
Plagiocefália
Je nepravidelné oploštenie záhlavia, často spojené s deformitou ušníc a niekedy aj s vytlačením prednej časti čela. Táto deformita býva často spojená s postihnutím krčnej chrbtice, ktorá neumožňuje plný pohyb. Preto dieťa drží hlavičku v jednej polohe dlhší čas. Sploštenie hlavičky sa vytvára, keď je lebka dieťaťa mäkká a na hlavu je vyvíjaný opakovaný tlak na jednu stranu. Najčastejšie sa vyvíja z dôvodu pravidelného spánku v jednej polohe.
Typické pre tento tvar hlavy je sploštenie na jednej strane, pričom druhá strana je naopak vyčnievajúca. Pri plagiocefálii je viditeľná nerovnosť tvaru hlavičky. Hlavička nemá správny tvar, uši môžu byť nerovnomerne zarovnané, jedno uško býva viditeľne posunuté. Na strane zadného sploštenia je čelo a ucho vysunuté dopredu. Oko a tvár môžu byť tiež posunuté dopredu, čo spôsobuje nerovnosť tváre. Z pohľadu zhora vyzerá hlava ako rovnobežník.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Brachycefália
Celé záhlavie hlavičky je symetricky stlačené. Hlavička je širokého tvaru. Stačenie záhlavia môže byť asymetrické, ako napríklad stlačenie boku záhlavia. Táto deformita lebky spôsobuje, že hlavička má nižší pomer dĺžky v porovnaní s jej šírkou. Dochádza k skráteniu lebky v predo-zadnom rozmere.
- Symetrická brachycefália je deformita, ktorá vedie k zlej proporcionalite hlavičky. Sploštenie je vzadu v strede hlavičky. Hlava je široká s prominenciou oboch temenných kostí. Z boku je hlavička vyššia a sploštená. Čelo je veľké a niekedy posunuté dopredu. Často sa vyskytuje u detí, ktoré ležia len na chrbte a neotáčajú hlavičkou.
- Asymetrická brachycefália je kombinácia plagiocefalie a brachycefalie. Zvyčajne je spojená s nehybnosťou krčnej chrbtice. Zadná časť je sploštená nepravidelne, pričom je jedna strana plochejšia ako druhá. Hlava môže byť vyššia na jednej strane a je nezvyčajne široká. Ucho, čelo, oko a časť tváre na strane väčšieho sploštenia môže byť trochu posunuté dopredu.
Najčastejšie vyskytujúca deformita hlavičky u detí je typ asymetrickej brachycefálie. Symetrická brachycefália je druhá najčastejšia deformita.
Dolichocefália
Tvar hlavičky je úzky a dlhý. Je to stlačenie hlavičky na bokoch po stranách a lebka sa predlžuje predo-zadne. Táto deformita sa často vyskytuje u predčasne narodených detí, ktoré sú v inkubátore polohované len na bok.
Turicefália
Je vertikálne predĺžený tvar lebky, často následkom vákuum extrakcie pri pôrode. Hlavička má vydutú temennú časť a má tvar trojuholníka so zaoblenou hornou časťou. Po pôrode pomocou extrakcie sa hlavička sama vyrovná do pár dní.
Kraniosynostóza
Sploštenie môže spôsobiť aj príliš skoré spojenie kosti lebky. Kraniosynostóza je vrodená chyba, kedy sa kosti lebky predčasne spoja, ešte pred úplným vyvinutím mozgu. Mozog sa naďalej vyvíja, ale vplyvom nerozťahovania lebky prestáva rásť a tým sa vytvorí abnormálny tvar hlavy. Predčasným zrastením jedného švu môžu vzniknúť rôzne deformácie. Takáto deformácia môže ovplyvniť vývoj mozgu, čím sa zvýši vnútrolebečný tlak a môže poškodiť kôru mozgu aj zrakový nerv, čo vedie k slepote.
Kraniosynostóza môže mať dva druhy:
- Primárna: Predčasné zrastenie lebečných kostí.
- Sekundárna: Súčasť syndrómu (Apertov, Cruzov…).
Ako zistiť, či má dieťa sploštenú hlavu?
Najčastejšie sa sploštenie hlavy vyvinie u 2. - 3. mesačných detí. Na hlavičke sa začnú vytvárať ploché škvrny buď na bokoch, alebo vzadu na hlavičke. V oblasti s pravidelným tlakom sa na hlavičke v mieste tlaku nenachádzajú vlásky a má tam plešinku. Najlepšie je spozorovateľná deformita z pohľadu zvrchu hlavy.
Niektoré deformity môžu spôsobiť aj deformovanie časti tváre. A môže sa zdať, že je jedno ucho vpredšie ako druhé. Čelo môže byť viac vytlačené, alebo pri bočnej deformite sa čelo na jednej strane môže viac vyduť.
Prevencia deformít lebky
Rodičia by mali byť poučení o polohovaní a zamestnávaní dieťaťa počas dňa. Preto je dôležité, aby aj rodičia doma sledovali rast a formu hlavičky a správne ju polohovali, keď dieťa spí, pri kŕmení alebo počas dňa, keď je hore.
Novorodenec a nedonosenec nevie udržať hlavičku a zakláňa ju. Je ešte slabý, veľa nevládze a jeho držanie tela je nerovnomerné. Zdravé dieťatko musí však zvládnuť otočiť hlavičku do oboch strán. Pri otáčaní len na jednu stranu sa hovorí o predilekcii hlavy a nemal by trvať dlhšie ako 6 týždňov. Hlavne pri nedonosencoch, pri ktorých sa počíta korigovaný vek (ak sa dieťatko narodilo o dva mesiace skôr, tieto mesiace sa musia odčítať po určitú dobu a riadiť sa podľa dátumu pôrodu). U nedonosencov je veľmi dôležité ho polohovať, lebo dieťatko je veľmi slabé a nevládze otočiť hlavičku. Na zabránenie deformít hlavičky sa odporúča polohovanie a fyzioterapeutické cvičenie.
Plochá hlava sa vo väčšine prípadov prirodzene svojim rastom zlepšuje. Rastom dieťatka a naberaním sily sa dokážu samé napolohovať, otáčať hlavičku a prevrátiť sa na bruško, čím si posilňuje aj krčné a chrbtové svalstvo.
Ľah na bruchu
Od roku 1992 sa neodporúča dieťa polohovať na bruško z príčin zistenia, že táto poloha zvyšuje syndróm náhleho úmrtia novorodencov. Tým sa aj zvýšil počet deformít lebky, pretože veľa rodičov dieťa nepolohuje a je stále uložené len na chrbte.
Je otázka, či dávať dieťatko na bruško. Veľa fyzioterapeutov odporúča polohu na bruchu, čím sa znižuje riziko preležania hlavičky. Dieťatko však ukladajte na bruško, keď je hore, vtedy nehrozí nebezpečenstvo. Začínajte ho dávať postupne viackrát denne na minútu až dve, čo sa neskôr môže predlžovať. Základnou zásadou je nedávať dieťatko na bruško, keď je unavené. Vtedy bude plačlivé alebo neaktívne, a to vedie k svalovému napätiu, dráždivosti či k jeho zlej nálade.
Dieťatko s refluxom by malo byť viackrát počas dňa polohované na bruško, čím si spevňujú brušné svaly, zlepšuje sa jeho trávenie a pôsobí proti kolike. Pri polohe na bruchu dieťatko cvičí, dvíha hlavičku, posilňuje šijové svalstvo a aktivuje vzpriamenú polohu. Pri polohovaní na brušku sa má dieťa opierať o predlaktie, zadkom je pritlačené o podložku v jednej rovine s hlavou. Ruky by nemalo mať v pästi a uvoľnené. Touto polohou sa formuje prvá oporná báza, ktorá je dôležitá pre správny vývin chrbtice.
Meňte polohy dieťatka v postieľke
Pravidelne meňte polohu dieťatka v postieľke. Väčšina rodičov, najmä praváci, nosia deti v ľavom náručí a v postieľke ho ukladajú na ľavú stranu. Dieťatko sa obzerá väčšinou von do miestnosti, čím neustále ukladá hlavičku len na jednu stranu. Otáčajte ho aj v postieľke, prípadne mu dajte do zorného poľa nejakú hračku, ktorú budete zakaždým meniť, čím ho budete nútiť otáčať hlavičku do strán.
Nosenie na rukách
Veľa rodičov nepreferuje nosenie dieťaťa na rukách. Ale aj to je možnosť, ako zmierniť oploštenie hlavičky. Pravidelne noste dieťa, dvíhajte ho, čím sa znižuje tlak podložky v ľahu na hlavičku. Zdravé a prospešné je nosiť dieťa v klokanke či v klbku. Táto poloha je vhodná aj pre formovanie hlavičky a trénuje si posturálne svaly potrebné na udržanie tela, ktoré majú tendenciu ku skráteniu.
Polohovanie počas spánku
Počas spánku dieťatka mu zmeňte polohu hlavy podložením malého uteráčika alebo plienkou, aby sa vyvíjal tlak hlavy o podložku aj na strane hlavy, kde sa vytvára deformita. Na trhu sú dostupné aj oporné vankúšiky na hlavičku, ktoré držia hlavičku v jednej polohe a je vyvíjaný nižší tlak na záhlavie.
Ukladanie dieťatka na podložku
Vyhýbajte sa príliš dlhému ukladaniu dieťatka na tvrdé podložky, ako napríklad do autosedačky, ktoré majú tvrdý plast pokrytý len tenkou vrstvou výplne. Ukladajte dieťatko celým telom na mäkký vankúš, ktorý po bokoch vypodložíte, aby sa neprevalilo. Vytvorte ako keby hniezdo s vypodloženými bokmi celej plochy. Dostupné sú aj rôzne polohovacie hniezda pre malé deti, ktoré sú mäkkého materiálu a nevytvárajú tlak na lebku dieťatka.
Korekcia deformít lebky
Remodelačná ortéza
Pri deformite u staršieho dieťaťa viac ako 4 mesiace je potrebná aplikácia KRO - kraniálnej remodelačnej ortézy, čo má až 95% úspešnosť. Liečba KRO sa musí konzultovať s neurológom, prípadne s neurochirurgom, pretože v niektorých prípadoch je táto metóda kontraindikovaná, ako napríklad pri hydrocefale.
Ortéza KRO je špeciálna prilba z vonkajšej strany tvrdá a vnútorná časť je vystlaná mäkkou výstelkou. Prilba dieťatko netlačí, čím nespôsobuje tlak na lebku, len ju ľahko stláča a časť, kde sa deformita nachádza, je medzera medzi lebkou a prilbou. Prilbu nie je možné skladať 24 hodín, a to ani za účelom hygieny. Je to náročná liečba a používa sa pri stredných a ťažkých deformitách hlavičky dieťaťa. KRO je zameraná na správne usmernenie rastu lebky.
Najvhodnejším obdobím je vek 4 až 7 mesiacov, čím sa skracuje liečba na 4 až 5 mesiacov. Čím je vek dieťaťa vyšší, tým dlhšie trvá správna remodelácia lebky dieťaťa, kvôli uzatváraniu štrbín a rastu lebky. Liečba ortézou je možná do veku 18. mesiaca.
Vankúš pre bábätko?
Vankúš nie je pre bábätko nevyhnutný. Názory pediatrov a neonatológov na používanie vankúšov sa líšia. Niektorí odporúčajú, aby dieťa spalo na rovnej podložke bez vankúša až do 10 rokov, pretože vankúš neprospieva správnemu vývinu chrbtice, ktorá má byť aj počas spánku vo fyziologickej polohe. Fyzioterapeut Andrej Foltýn odporúča nechávať dieťa na rovnej podložke, aby sa chrbtica nekrivila a rešpektoval sa jej vývoj.
Ďalším dôvodom, prečo sa vankúš u bábätiek neodporúča, je možnosť udusenia sa počas spánku, zvlášť ak dieťatko spí na brušku, alebo pridusenia sa dýchaním vlastného vydýchaného vzduchu, ak má noštek zaborený vo vankúši. Rovnako sa neodporúča vankúš ani z dôvodu SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat).
Výnimky sú, ak má bábätko alebo mamička na to dôvod. MUDr. Peter Krcho pripúšťa používanie vankúša, ak dieťatko uprednostňuje polohu na chrbte. Pre deti s refluxom je odporúčaná zvýšená poloha, ale vankúš v tomto prípade nepatrí priamo pod hlavu - je potrebné ho dať pod plachtu tak, aby vytvoril vyvýšenú plochu v sklone 30 stupňov.
Vankúš je potrebný aj pre tie detičky, ktoré rady spávajú len na jednej strane a majú problémy s preležanou hlavičkou - použije sa však len na podoprenie dieťatka, ktoré uložíme na opačnú, nepreležanú stranu a vankúš má byť v tomto prípade nie pod hlavou, ale za dieťatkom. Ideálne je v tomto prípade použiť vankúš na dojčenie.
Kraniosynostóza: Predčasný zrast lebečných švov
Kraniosynostóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebečné švy sa vyskytujú u každého z nás a za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Prvý šev sa uzatvára väčšinou do 1. roku života.
Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. Postupne sa pomaly uzatvárajú, čiže sa premieňajú z elastického spojenia na kosť, a tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí. Kraniosynostóza je následok predčasného zrastu lebečných švov. Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe.
Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický.
Poznáme však niekoľko príznakov, ktoré nám pomôžu určiť, či je deformita práve dôsledkom zlého polohovania bábätka. Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze. V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita. Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť. Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania. Na druhej strane, ak je dieťatko zdravé, nemalo by nám nič brániť v správnom polohovaní.
V liečbe má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie. Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná. Ďalej je možné podložiť dieťatko tak, aby ležalo mierne na boku a nie na záhlaví. Pokiaľ je deformita výrazná, od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu. Je to špeciálna prilba, ktorá je vyhotovená na mieru presne podľa hlavičky dieťatka a zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru. Prilba je priliehavá v mieste, kde je hlavička vyklenutá a naopak voľná tam, kde je hlavička sploštená. Efekt takejto ortézy sa však prejaví iba ak je nosená správne. Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne. U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov. Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný.
Pokiaľ má dieťatko deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická. Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné.
V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar a nazýva sa preto trigonocefália. Trojuholník je orientovaný tak, že má špic na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia.
Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália. V tomto prípade je výsledný tvar hlavičky úzky a predozadne pretiahnutý. U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy. Typické pre tento druh synostózy je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely (šev sa vlastne tiahne od veľkej fontanely dozadu).
Ďalším typom kraniostenózy je zrastenie koronárneho šva, ktorý spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou. Dôsledkom predčasného uzáveru koronárneho šva je pri jednostrannom postihnutí asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane. V prípade, ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách.
Posledným typom kraniostenózy je zrastenie lambdového šva, to je šev, ktorý spája záhlavnú a temenné kosti. Dôsledkom je, že hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu. Podobne ako u predchádzajúceho typu môže byť postihnutie jednostranné, vtedy je hlavička sploštená asymetricky na strane zrasteného šva, alebo obojstranne a vtedy je sploštenie symetrické.
Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič. Kľúčom úspešnej liečby je práve včasná diagnostika. Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy. Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov. U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje. V ďalšom kroku je naplánovaná operácia. Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie. V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. mesiaca. V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.