Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska len tesne nad hodnotou 30 rokov. Ako sa menila priemerná dĺžka života v minulosti a prečo sa náš život v 20. storočí predĺžil? Tento článok sa zameriava na historický vývoj dĺžky života, vplyv detskej úmrtnosti, zmeny v stravovaní a životnom štýle, a tiež na socioekonomické faktory, ktoré ovplyvňovali a ovplyvňujú dĺžku života.
Historický pohľad na dĺžku života
Antropologička Michaela Dörnhöferová z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a jej kolegovia skúmali kostrové pozostatky jedincov z 10. až 16. storočia. Populáciu tvorilo 60 kostier jedincov (10 z nich sa nepodarilo datovať). Zistenia ukazujú, že ak dieťa prekonalo kritické prvé roky života, mohlo sa dožiť 40 rokov a viac. Dospelí ľudia vo veku 50 až 59 rokov sa v priemere dožili ešte päť rokov. Stredná dĺžka života pre deti vo veku 0 až 4 roky bola 31 rokov. Podobné údaje o dĺžke života poznáme aj z iných lokalít. No v prípade, že sa človek dožil 25 rokov, v stredovekom Anglicku žil v priemere ďalších 25,7 roka. Svetový priemer bol ešte pred 150 rokmi menej ako 30 rokov. No z toho neplynie, že by sa v minulosti ľudia nedožívali vysokého veku.
Vplyv detskej úmrtnosti
Deti do päť rokov tvorili až tretinu z mladých ľudí v stredovekej spoločnosti. Po celé stáročia zomieralo v priemere až 46 % detí pred dovŕšením 15. roku života. Vysoká úmrtnosť detí v stredoveku bola najpravdepodobnejšie spôsobená nevyhovujúcimi životnými podmienkami či chorobami, ktoré ich decimovali. Rolu zohrával aj prechod na tuhú stravu. Ešte okolo roku 1800 sa viac ako tretina detí nedožila svojich piatych narodenín. V roku 1950 umieralo v prvom roku života 16 percent detí (globálny priemer). Detská úmrtnosť do 5 rokov bola v roku 2021 v Afrike nižšia (6,6 %) ako priemer v Európe v roku 1950 (8,73 %).
Výrazným spôsobom k nárastu strednej dĺžky života prispel pokles dojčenskej a detskej úmrtnosti. V roku 2017 zomrelo 2,9 percenta detí v prvom roku života (globálny priemer). Globálna úmrtnosť detí do 15 rokov bola v roku 2017 4,6 percenta, čo je 10-krát menej ako pred rokom 1900.
Ako odhadovať vek v minulosti
Existuje niekoľko spôsobov, ako odhadovať vek ľudí, ktorí žili v dávnej minulosti. Keďže uvedené procesy majú definované časové rozpätia, presnosť odhadu veku dožitia detí je pomerne vysoká. Mliečne zuby sa za trvalé začnú meniť v období 5. až 6. roku života - najprv stoličky a rezáky, potom aj ostatné zuby. Niekedy v 14. až 15. roku dorastá kompletný trvalý chrup. Ako posledné vyrastajú tretie stoličky označované aj za zuby múdrosti. Toto obdobie sa začína niekedy v 17. roku života. Antropologička dodala, že ak je jedinec mladý, trámcovina kosti (spongióza) je hustá a so zvyšujúcim vekom sa rozvoľňuje a vytvárajú sa v nej duté priestory. Sleduje sa aj stupeň zrastania lebečných švov. Makroskopické určenie veku z kostrových pozostatkov vo všeobecnosti neumožňuje, aby sa jedincom vo veku 60+ bližšie určil ich vek.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Faktory ovplyvňujúce dĺžku života
Od roku 1900 sa globálny priemer strednej dĺžky života pri narodení viac ako zdvojnásobil. Ľudia sa zároveň zdravšie stravujú. Vďaka tomu sme viac odolní proti chorobám, ktoré nás predtým decimovali. Naše životy sa predĺžili aj pre pokles počtu úmrtí v dôsledku politicky motivovaného násilia (vojna, terorizmus, genocída). Klesá aj počet vrážd. Rolu zohralo aj znižovanie sociálnych rozdielov.
Vývoj na Slovensku
Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. Na prelome 19. a 20. storočia to šlo nahor doslova monumentálne, až niekam k hodnote 50 rokov v 30. rokoch 20. storočia. Prvá polovica 20. storočia tak znamenala výrazné zlepšenie a jemné dobiehanie západných krajín. Socialistický vývoj zakonzervoval rozdiely medzi Západom a Východom, najmä u mužov. Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia. V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov (muži 73,5 roka a ženy 80,2). Podľa údajov z minulého roku sa dĺžka dožitia u nás skrátila na 74,6 roka (muži 71,2 roka, ženy 78,1).
Príbeh Andreja a Júlie: Život v Mikovej pred sto rokmi
Andrij - Andrej Varchola sa narodil presne sto rokov pred mojím narodením, v roku 1886, v doline Nízkych Beskýd, v obci s názvom Miková. Malebnú dedinku, ležiacu na okraji monarchie, tvorilo len málo obyvateľov, a to výlučne etnickej skupiny nazývanej Karpatskí Rusíni. Koncom 19. storočia sa s nárastom počtu obyvateľov v Mikovej zmenili životné podmienky. Málo úrodná pôda v okolí Mikovej nevedela zabezpečiť dostatočnú obživu jej obyvateľom. Dňa 17. novembra 1892 sa narodilo krásne dievčatko, ktorému dali meno Uľa - po slovensky Júlia - Zavacká. Keď sa Júlia narodila mame Justíne, už mala o dva roky staršiu sestru Máriu (Marja). Po Júlii sa narodil Juraj (Ďuri), Helena (Vlena) a nakoniec o 15 rokov mladšia Eva (Jeva).
Keď bola Uľa malé dievča, Miková mala ani nie 500 obyvateľov (v súčasnosti má len 130 obyvateľov). Každý obyvateľ, tak ako bolo nielen u Rusínov zvykom, žil pre zem. Každá rodina mala dokonca vlastný mlyn na mletie zŕn, čo bolo absolútne nezvyklé na pomery ostatných vidiečanov zo Slovenska. V dedine sa pestoval ľan aj konope, z ktorých sa vyrábali ľudové odevy. Rodiny mali hospodárske zvieratá a tá rodina, ktorá mala ovce, vyrábala syry, vlnu a spracovávala ovčiu kožu. Najmä muži si privyrábali sezónnymi prácami na dolniakoch, ale aj v iných, úrodnejších častiach krajiny. Ako Varcholovci, tak aj Zavackí, patrili k zámožnejším rodinám v Mikovej.
V máji 1909 sa v Mikovej konala svadba Andreja a Júlie. Svadba trvala tri dni. Cez celú Mikovú sa niesli nádherné piesne rómskej kapely. Prvorodená dcéra Júlie a Andreja Varcholu sa narodila až tri roky po svadbe. V dobe, kedy Jozefína letí ako malý anjel do neba, je Andrej opäť v Amerike. Na cestu do Ameriky sa púšťa až po tom, ako sa im konečne podarilo splodiť potomka. Teraz bolo na ňom, aby v Amerike dostatočne zabezpečil svoju čoskoro trojčlennú rodinu. Júlia zostáva v dome svojich svokrovcov a ako každá nevesta, plní tie najťažšie domáce povinnosti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Andrej Varchola prvýkrát odišiel do Ameriky, podľa rôznych zdrojov, v roku 1903/05/06/07/08. Už desaťročia pred prvou svetovou vojnou sa do Ameriky presťahovala takmer tretina obyvateľov Mikovej. Vysťahovalectvo sa stalo jedinou možnosťou z takmer bezvýchodiskovej situácie ťažkého života jej obyvateľov. Z každého domu v Mikovej odišiel zarábať do Ameriky aspoň jeden člen rodiny. V rokoch 1890-1914 sa za more vysťahovalo asi 225 000 Karpatských Rusínov a usadili sa, presne ako Andrej, väčšinou v priemyselných oblastiach Ameriky.
V roku 1912 Andrej navždy opúšťa Mikovú. Počas prvej svetovej vojny Nemci a Rusi bojovali naprieč regiónmi, kde sa Miková nachádza. Júlia starajúc sa o svojich svokrovcov a mladších súrodencov pocíti krutosť vojny na vlastnej koži. Okolie Mikovej bolo posiate lebkami a telami mŕtvych vojakov. Andrej sa celú dobu snaží posielať Júlii peniaze v obálke, ale vždy sa po ceste stratia. Už začína jeseň, keď 12. októbra 1920 sedí ťažko skúšaná 28-ročná Júlia Varchola v sviatočnom mikovskom kroji, s vizitkou (blúzka) s jemnou krížikovou výšivkou, čepcom a šatkou vydatej ženy na americkom konzuláte v Prahe.
Úmrtnosť detí a matiek pri pôrode
Úmrtnosť detí a matiek pri pôrode je komplexná téma, ktorá odráža nielen úroveň zdravotnej starostlivosti, ale aj socioekonomické faktory a kultúrne tradície. V minulosti bol pôrod prísne ženskou záležitosťou, ktorá sa odohrávala doma pod dohľadom ceduľových babíc. Až do polovice 20. storočia sa rodilo doma. Vysoká úmrtnosť novorodencov bola odvrátenou tvárou pôrodov pred sto rokmi. Až do polovice 20. storočia tvorili novorodenecké úmrtia takmer tretinu všetkých úmrtí. V roku 1900 zomrelo takmer 9-tisíc novorodencov z celkového počtu viac ako 111-tisíc narodených, čo zodpovedá zhruba 8 percentám. Deti zomierali aj na ochorenia, ktoré sú dnes liečiteľné, ako osýpky, zápal pľúc či ovčie kiahne. Časté boli epidémie moru a cholery. Dôvodom úmrtí bolo aj vykrvácanie rodičky.
V druhej polovici 20. storočia nastali v pôrodníctve výrazné zmeny. Otvorili sa pôrodné sály pre otcov a zaviedli sa nové spôsoby tlmenia bolesti, ako napríklad epidurálna analgézia. Zásadným rozdielom oproti minulosti je vyšší priemerný vek prvorodičiek.
Globálne výzvy v znižovaní úmrtnosti matiek pri pôrode
Od roku 2015 sa na celom svete nedarí znížiť úmrtnosť matiek pri pôrode. Polovica tehotenstiev je totiž neplánovaná a ženy nemajú dostatočný prístup k metódam plánovania. Takmer všetky úmrtia pritom spôsobili okolnosti, ktorým sa dalo predísť. Približne 270 miliónov žien z celého sveta nemá prístup súčasným metódam plánovaného rodičovstva. Počet úmrtí matiek na 100-tisíc živonarodených detí v Subsaharskej Afrike v roku 2020 sa odhadoval na 545.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Trendy v úmrtnosti na Slovensku v roku 2023
V roku 2023 zomrelo na Slovensku 54,1 tisíc ľudí, čo bolo o 9,1 % menej ako v roku 2022. Počet úmrtí bol len o 1,1 % vyšší ako päťročný priemer rokov 2015-2019 pred vypuknutím pandémie. Priaznivá situácia sa odrazila aj v poklese hrubej miery úmrtnosti. Hrubá miera úmrtnosti klesla pod hranicu tisíc úmrtí na 100 000 obyvateľov prvýkrát za tri roky - na súčasných 998.
Z hľadiska vekovej štruktúry bolo 78 % všetkých úmrtí medzi osobami v seniorskom veku, t. j. vo vekovej skupine (65+). Počet zomrelých seniorov sa medziročne znížil o 9,2 %, ale stále bol takmer o 6 % vyšší ako päťročný predpandemický priemer.
Tradičné príčiny smrti prevládali v štruktúre úmrtí na Slovensku. V roku 2023 sa na poklese celkovej úmrtnosti významne podieľala dlhodobo najčastejšia príčina smrti v SR - choroby obehovej sústavy. Druhou najčastejšou príčinou smrti boli nádory, ktoré tvorili 25 % všetkých úmrtí. Treťou najčastejšou príčinou smrti boli choroby dýchacej sústavy, ktoré tvorili viac ako 8 % všetkých úmrtí. Na COVID-19 zomrelo v minulom roku 526 ľudí.
Vplyv vojen a epidémií na dĺžku života
Prvá svetová vojna a s ňou spojené udalosti mali obrovský vplyv na životy ľudí. Príprava na Vianoce sa obišla bez nákupnej horúčky. Nebolo veľmi čo kupovať, a najmä - za čo? A tak sa postilo aj z donútenia a oveľa dlhšie ako štyri týždne. Z bojísk prichádzali denne aj do slovenských miest a dedín úmrtné oznámenia. Čiže dovedna takmer každý tretí narukovaný sa z vojny buď nevrátil, alebo aj vrátil, ale ako invalid alebo ináč zdravotne postihnutý.
V Rakúsku i v Čechách a na Morave išli hore ceny piva i vína. Na opačnom konci monarchie zase zdražela pálenka. Pilo sa však ďalej, hoci to bola otrava. Čoraz nedostupnejšími sa stávali základné potraviny. Uhorská vláda zakázala pred Vianocami pekárom piecť „žemle, rožky a iné drobné pečivo z pšeničnej, ražnej a jačmennej múky“. Kto svoje zásoby neprihlásil, zatajil, hrozili mu tresty - až dva mesiace väzenia a 600 korún pokuty.
Po roku 1914 vznikol celý priemysel náhradných surovín a začali sa masovo používať pri výrobe potravín. Napríklad margarín, cigória namiesto kávy, umelý med a ďalšie umelé sladidlá namiesto cukru. Tak v Rakúsku, ako aj v Uhorsku prudko obmedzili domáce zabíjačky. Žiadal sa súhlas úradov. Bravčové či hovädzie mäso sa stalo na spotrebnom trhu nedostatkovým tovarom.
Epidémii cholery, ktorú ešte pred rokom zavlieklo na územie Slovenska rakúsko-uhorské vojsko, ustupujúce z Haliče pred Rusmi, zdá sa, definitívne odzvonilo.
Pred sto rokmi zabíjala po celom svete tzv. španielska chrípka. Na jej následky zomreli milióny ľudí, niektoré odhady hovoria o 20, iné o 50 až 100 miliónoch obetí. Chrípka zasiahla celý svet, uchránených bolo len niekoľko málo miest. Pred sto rokmi, keď vypukla, boli úplne iné podmienky. Vojna, ľudia boli podvyživení, vojaci boli na fronte, neboli antibiotiká, nebola diagnostika, celková úroveň života bola iná. Dnes máme systém rýchlej reakcie, väčšina krajín vie rýchlo reagovať, zabezpečiť potrebné opatrenia: rýchlo stanoviť diagnózu, prijať opatrenia proti nekontrolovanému šíreniu.
Stres a moderná doba
V súčasnosti sa často hovorí o strese a jeho vplyve na zdravie. Už pred kovidom sme vraj zažívali väčší stres ako ľudia cez vojnu. Cez vojnu by som vedel kto je môj nepriateľ, kto usiluje o môj život a podľa toho by sa zariadil. Ale dnes? Zlo je skryté pod povrchom a s tým sa ťažko bojuje. Ale príde čas, kedy sa dostane na denné svetlo a my sa mu postavíme. A v tom momente sa prestaneme báť.