Azda neexistuje rodič, ktorého by nefascinovala detská myseľ a fantázia, hoci jej niekedy vôbec nerozumie. Avšak od momentu, keď zoberie dieťa do ruky pastelku a načmára svoje prvé umelecké dielo, máte šancu pochopiť, ako vaša ratolesť myslí, čo cíti a po čom túži. Ba čo viac, detské kresby môžu čo-to napovedať aj o osobnosti.
Detská kresba je fascinujúci a komplexný prostriedok, ktorým dieťa komunikuje svoje pocity, myšlienky a vnímanie sveta. Nie je to len náhodné čmáranie, ale forma sebavyjadrenia, ktorá môže odhaliť mnohé aspekty jeho osobnosti, emocionálneho prežívania a vzťahov.
Vývoj detskej kresby
Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, ale výtvarníkom v plienkach prináša nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Koniec-koncov, tak ako skutoční výtvarní umelci prezentujú svoj kritický pohľad na svet, tak aj dieťa vizualizuje svoj imaginárny svet, vlastné myšlienky, pochybnosti a radosť.
Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby: štádium čmárania, predschematické štádium a schematické štádium.
Štádium čmárania (2-4 roky)
V štádiu čmárania, ktoré trvá približne od 2 do 4 rokov, ešte obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Pre dieťa je dôležité, že kreslí a nie to, čo kreslí. Dieťa chytí ceruzku pričom centrom pohybu je ramenný kĺb, až neskôr sa zapája lakeť a zápästie. Okolo druhého roku dieťa začína spontánne kresliť kruhovitý tvar, nepravidelný ovál.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Niekedy však dieťa vytvorí čosi, čomu sa hovorí tzv. náhodný realizmus. To znamená, že na obrázku, ktorý sa pôvodne javil ako čmáranica, môžete pozorovať konkrétne tvary a objekty. Skúste sa v takom prípade malého maliara rovno opýtať, čo namaľoval.
Predschematické štádium (4-7 rokov)
Asi po 3 - 4 rokoch, keď sa začína objavovať spolupráca oka a ruky, sa veľké neprerušované čiary začínajú spájať a vytvárajú uzavreté tvary. Ide o dôležitý míľnik, keďže schopnosť kresliť uzavreté tvary umožňuje dieťaťu zobrazovať predmety a postavy, ktoré okolo seba vidí a neskôr aj vytvárať písmená abecedy.
Snaha zachytiť svet okolo seba je typická pre predschematické štádium, ktoré trvá od 4 - 7 rokov. Z kruhov a kociek sa razom stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy. Samozrejme, bez realistických detailov. Preukazuje sa schopnosť predstavovať si niečo prostredníctvom niečoho. Deti kreslia to, čo si myslia o sebe, o predmete a o okolitom svete. Obdobie detského naivného realizmu sa objavuje od troch do deviatich rokov. Deti nahrádzajú symboly reálnymi schémami a kreslia to, čo reálne vidia (už nie predstavy o sebe…), kreslia proporcie či detaily.
Schematické štádium (od 7 rokov)
Tie prichádzajú až v schematickom štádiu okolo 7. roku. Deti kreslia zjednodušené postavy.
Obrat k napodobňovaniu optickej podoby (do 12 rokov)
Trvá do približne dvanásteho veku života, do tohto obdobia sa vyvíjajú schopnosti a grafické zručnosti. Forma kresby sa mení už málo pričom deti kreslia zjednodušené postavy.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Obdobie straty záujmu o výtvarný prejav (od 12 rokov)
Nastupuje okolo dvanásteho veku dieťaťa. V tomto období deti začínajú byť kritické voči svojim kresbám a kreslenie ich prestáva zaujímať. Porovnávajú svoje kresby s fotkami či dielami iných autorov a majú pocit, že nevedia kresliť.
Vývoj kresby postavy
Osobitne spomeniem vývoj detskej kresby postavy. Ako sa vyvíja kresba ľudskej postavy počas detstva? Snáď každý z nás pozná termín “hlavonožec” - primárne zobrazenie ľudskej postavy v detskej kresbe. Táto postava sa objavuje približne po treťom roku života. Dieťa kreslí najprv to, čo pozná, čo vie a čo považuje za dôležité. Najvýznamnejšia je pre neho ľudská tvár, ktorú diferencuje v rannom veku. Postupne do kruhu dokresľuje oči, ústa a nos. Deti v predškolskom veku sa zvlášť zameriavajú na kreslenie hlavy a detaily tváre. Ak dieťa kreslí postavu, kreslí samo seba - kreslí to, ako sa cíti.
Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce, teda hlavu s končatinami znázornenými čiarami - bez krku a trupu. K hlavonožcovi postupne pribúdajú detaily v tvári vrátane vlasov. Okolo 5 - 6 rokov sa už objavuje trup znázornený ďalším kruhom, na ktorý dieťa časom pridáva aj gombíky a iné detaily.
Interpretácia detskej kresby
Samozrejme, všetci hľadáme v kresbách detí určité skryté významy, avšak dajte si pozor, aby ste to zbytočne nepreanalyzovali. Niekedy sú kresby iba kresby. Uvedené stereotypy navyše vychádzajú zo všeobecných pozorovaní psychológov, a tak ich treba vnímať vždy v širšom kontexte reality dieťaťa. Interpretácia detskej kresby je komplexná a vyžaduje si odborný prístup. Je dôležité brať do úvahy vek dieťaťa, jeho osobnostné črty, rodinné zázemie a kultúrne prostredie.
Deti kreslia to, čo si myslia o sebe, o predmete a o okolitom svete. Detská kresba nám dokáže veľa napovedať o emocionálnom prežívaní, o vnímaní seba i sveta. Je veľmi veľa spôsobov a techník používaných na diagnostiku detskej kresby.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
V interpretácii detskej kresby je mnoho znakov, ktoré sú jedinečné a nedajú sa používať ako šablóna pre posudzovanie všetkých kresieb. Ani jediná kresba nemôže odhaliť všetko, nevyvodzujte urýchlené závery z jedného obrázku. Diagnostiku dieťaťa prostredníctvom kresby musí spraviť odborník, pričom dieťa treba tiež posudzovať z hľadiska kultúrnych a sociálnych súvislostí.
Ak vidíte detskú kresbu a chcete si z nej niečo málo prečítať, všímajte si nasledujúce:
- ako dieťa využíva priestor na papieri?
- ako usporadúva kresbu?
- aké farby volí?
- aké čiary a tvary kreslí?
- aká je úroveň kresby postáv?
Priestor na papieri
Papier môžme rozdeliť horizontálnou a vertikálnou čiarou na štyri rovnako veľké kvadranty. Ľavá strana papiera patrí minulosti a pravá strana budúcnosti. Horná polovica výkresu súvisí s vedomím dieťaťa a s jeho osobnostným rastom. Dolná časť výkresu je naopak spojená s podvedomím.
- Ak dieťa kreslí do ľavého dolného kvadranta, môže znamenať fixáciu na matku, obavy z budúcnosti, egocentrizmus alebo komunikačný blok u dieťaťa. Táto časť výkresu znázorňuje zmyslové vnímanie človeka.
- Kvadrant v hornom ľavom rohu je miesto, kde sa dá “ukryť” pred svetom, ale pritom pozoruje dianie ostatných. Dieťa, ktoré preferuje horný ľavý roh môže mať menší zmysel pre realitu, uniká do snov, prejavuje sa pomalším životným tempom.
- Pravý dolný kvadrant znázorňuje pudové konflikty človeka. Ak dieťa kreslí najmä v tejto časti výkresu, čmára, gumuje, začierňuje - môže to znamenať nie najlepšie vnímanie svojho tela a sexualitu. Prejavujú sa tu nahromadené emócie, ktoré dieťa nevie spracovať.
- Pravý horný kvadrant predstavuje pozitívne životné smerovanie, harmonickú osobnosť dieťaťa, cieľ, aktivitu, budúcnosť a životnú dynamiku.
Usporiadanie kresby
Tu je dôležitý celkový dojem z kresby. Ako na vás kresba pôsobí? Práve to, ako dieťa vníma prázdny papier a ako sa s tým vysporiada, napovedá o jeho skutočnom životnom priestore.
- Dieťa, ktoré kreslí malé objekty vníma okolo seba veľký životný priestor, v ktorom sa môže cítiť osamotené či bojazlivé.
- Dieťa, ktoré však kreslí veľké objekty môže vnímať, že jeho životný priestor je malý a že má nedostatok možnosti na realizovanie, má veľké plány.
- Ak dieťa kreslí objekty na dolnej polovici papiera, napovedá to o jeho realizme.
- Ak kreslí najmä na hornej polovici papiera, môžte vyčítať, že je to zasnený typ dieťaťa s hlavou v oblakoch.
- Ak vidíte kresbu, ktorá je pekne vyčlenená a harmonická, môže vám napovedať o vyrovnanosti a harmónií dieťaťa, ktoré pozná svoje hranice.
- Na druhej strane, chaotické usporiadanie objektov, čarbanie a prelínanie pravdepodobne naznačujú vnútorný chaos dieťaťa, ťažívosť problémov a neschopnosť rešpektovať pravidlá.
Farby
Všimnite si, aké farebné kombinácie dieťa volí.
- Častou kombináciou farieb u agresívnych detí je červeno - zelená.
- Ak dieťa používa najmä čiernu farbu, naznačuje to smútok, depresiu. Ak sa čierna farba vyskytuje na tele, môže to signalizovať problém s danou časťou tela (psychický alebo zdravotný problém u dieťaťa).
- Dieťa zrejme potláča svoje emócie ak volí šedú farbu.
- Chaotické a neharmonické spájanie farieb napovedá o vnútornom nepokoji dieťaťa.
- Tmavá farba celkovo napovedá o tom, že dieťa upadá do stresu.
- Inú farebnosť kresby budú mať agresívne deti a inú plaché, citlivé deti.
Čo-to môžu napovedať už samotné linky. Ak sú tenké, ľahko naznačené a dieťa ich gumuje a prekresľuje, prípadne ak používa pravítko, naznačuje to neistotu a nízke sebavedomie. Hrubé čiary, ktoré môžu miestami papier pretrhnúť, môžu svedčiť - naopak - o problémoch s agresivitou. Čo sa týka farebných preferencií, pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti.
Podľa používanie farieb môžeme odhaliť aj farbosleposť (dieťa používa tlmené farby, nevýrazné, alebo farby odlišujúce sa od skutočnosti, napr. červená tráva… V určitom stupni vývoja kresby však dieťa používa farby s fantáziou a červená tráva nie je výnimkou).
Zbystrieť by ste mali vtedy, ak u dieťaťa vypozorujete obľúbené, respektíve neobľúbené farby. Z výskumov totiž vyplýva, že pri kresbe tvárí a postáv k nim deti často vyjadrujú postoj práve použitím obľúbenej alebo neobľúbenej farby, čo môže v prípade známej postavy veľa napovedať.
Tvary a čiary
- Šťastné a spokojné deti kreslia silné čiary, ktoré zaberajú veľa miesta. Silná čiara - stopa je znakom agresívneho dieťaťa alebo sebavedomého dieťaťa.
- Tenké čiary, matne naznačené čiary súvisia s nízkym sebavedomím a sebadôverou u detí. Často takéto čiary kreslia deti introverti, ktorým sa ťažšie komunikuje a ustrašené deti.
- Vyrovnané deti kreslia optimálne čiary.
- Deti, ktoré nakreslia čiaru bez prerušovania jedným ťahom, bývajú nekomplikované a ľahšie komunikujú s okolím.
- Oblé a uzavreté tvary (napríklad domy, autá, srdcia) predstavujú pre deti pocit bezpečia.
- Neuzavreté a nedokončené tvary (napríklad neuzavreté vetvy na strome) predstavujú neistotu u dieťaťa.
Úroveň kresby postáv
Všímajte si, či je nakreslená postava adekvátna veku. Aká je veľká, čo má oblečené, prepracované detaily, pohlavné znaky, výraz tváre a jej jednotlivé časti ako oči, uši, nos, ústa, vlasy. Všimnite si ruky, nohy, dynamiku postavy a jej sklon. Dôležité je pozerať na vzťahy medzi jednotlivými postavami.
Pri interpretácii postáv napovie veľa už ich veľkosť. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne. Obrovské postavy kreslia aj neisté deti, avšak s malými hlavami a bez rúk. Neisté deti zvyknú kresliť - naopak - krátke alebo malé postavy s rukami pri tele a bez úst či nosa.
Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny, z ktorých možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Dieťa na obrázku napríklad často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie a otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava. Ak však dieťa nakreslí súrodenca, ktorý je niekoľkonásobne väčší než ono samo, môže sa cítiť utláčané.
Kresba rodiny ako diagnostický nástroj
Kresba rodiny je projektívna technika, vďaka ktorej možno odhaliť, ako dieťa vníma svoje miesto v rodine. Významnú úlohu v nej zohráva umiestnenie postáv. Blízkosť jednotlivých členov rodiny môže naznačovať emocionálne väzby medzi nimi. Kľúčová je aj veľkosť postáv. Väčšie postavy spravidla odrážajú autoritu (rešpekt), naopak, menšie môžu naznačovať, že ich dieťa vníma ako menej dôležité alebo je táto osoba odsúvaná, či prehliadaná.
Chcete vedieť, ako sa Vaše dieťa cíti, či ho niečo netrápi, ako vníma Vás a samé seba v rodine? Dajte mu ceruzky a papier. Potom už len pozorujte. Kresba rodiny je metóda, ktorú používajú napr. psychológovia, učitelia a sociálni pracovníci na diagnostiku dieťaťa a jeho rodiny. Môžeme ju však efektívne využiť aj z pozície rodičia, nakoľko jej prevedenie a vyhodnocovanie nie je náročné. Deťom zadáme nasledovnú úlohu: Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej rodiny. Dôležité sú slová „život“ a „celej“.
Ako vytvoriť ideálne podmienky pre kreslenie
Skôr, ako sa pustíte s dieťaťom do kreslenia, je dôležité, aby malo vytvorené ideálne podmienky, v ktorých sa bude cítiť bezpečne a bude chcieť spolupracovať. Odporúča sa začať úpravou miestnosti, kde bude práca s dieťaťom prebiehať. Dobré je zabezpečiť prirodzené denné svetlo, čiže premiestniť pracovný stôl so stoličkami k oknu. Keďže psychológ či pedagóg bude s dieťaťom po celý čas kreslenia, je dobré pripraviť si stoličku pre seba i pre dieťa vo výške, ktorá je optimálna k pracovnému stolu. Príprava všetkých pomôcok je posledným z krokov, ktoré zabezpečia optimálne podmienky pre prácu. Papier veľkosti A4, pastelky, ceruzky či fixky, je to materiál, ktorý bude dieťa pri kreslení používať a mal by mu byť k dispozícií.
Priebeh procesu kreslenia a interpretácie
Keď sú zabezpečené vyššie uvedené podmienky, môžete prejsť k zadávaniu inštrukcie. Tá znie nasledovne: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po vyslovení inštrukcie dieťa začína kresliť svoju rodinu na vopred pripravený papier. Vašou úlohou je dieťa pri práci pozorovať, prípadne si zapisovať poznámky, ak sa vám bude zdať niečo nezvyčajné, na čo by ste sa mohli dieťaťa prípadne jeho rodičov po stretnutí opýtať. Keď dieťa obrázok dokončí, zaznamenáme si do svojich poznámok aj dobu, za ktorú dieťa obrázok nakreslilo.
Nasleduje interpretačná časť, na ktorej sa vo veľkej miere podieľa práve samotné dieťa. Úlohou psychológa/pedagóga je v tomto bode klásť dieťaťu otázky. Pýtať sa ho môžete na to, koho práve nakreslilo na papier. Kto je na obrázku kto, ktorého z členov rodiny nakreslilo ako prvého, druhého atď. Ak sa na obrázku nachádzajú nejaké predmety či domáce zvieratko, je dôležité opýtať sa aj naňho.
Ďalším krokom v procese je zaznamenania celkového dojmu, ktorý máte z kresby ako odborník. Mali by ste sa zamyslieť nad tým, aký dojem vo vás vytvorený obrázok vyvoláva. Či ide napríklad o obrázok, kde je vyobrazená šťastná a harmonická rodina, alebo naopak, rodina, kde sú jej členovia smutní či stojaci k sebe chrbtom. Netreba zabúdať aj na to, že ak dieťa nakreslí šťastnú rodinu, nemusí to automaticky znamenať, že v takejto rodine žije. Môže to byť len jeho prianie či túžba. Deti zvyknú kresliť práve svoje priania, nezobrazujú vždy realitu. Literatúra odporúča, aby ste sa dieťaťa pýtali na významy, ktoré z kresby nie sú zjavné. Iba týmto spôsobom zistíte, čo dieťa naozaj nakreslilo, ako to vníma a čo to preňho znamená.
Čo je možné zistiť z kresby rodiny?
Na základe všímania si určitých znakov kresby dieťaťa viete dostať odpoveď na viaceré otázky. Viete zistiť, ktorého člena rodiny má dieťa najradšej či ktorého si vôbec nevšíma. Kresba rodiny je aj dobrým spôsobom ako prísť na to, či je dieťa v rodine týrané alebo zneužívané. Zistiť viete taktiež identifikáciu dieťaťa s niektorým z jeho rodičov, jeho postavenie v rodine či vzťah so súrodencami.
Uvádzame niektoré z oblastí či prvky, na ktoré je možné sa zamerať pri vyhodnocovaní a následnej interpretácii kresby rodiny:
- chýbajúce časti tela postáv
- zvýraznenie určitej časti tela postáv či jej úplné chýbanie
- poradie nakreslenia postáv
- veľkosť jednotlivých postáv
- činnosť, ktorú postavy na obrázku vykonávajú
- vynechanie/nezobrazenie niektorej z významných postáv
- všetky postavy sú nakreslené rovnako
- vybrané postavy sú zobrazené rovnako
Kresba začarovanej rodiny ako alternatíva
Niektorí odborníci, napríklad prof. Matějček odporúča danú metodiku zaradiť bezprostredne po použití kresby rodiny. Inštrukcia ku kresbe začarovanej rodiny znie nasledovne: „Predstav si, že prišiel kúzelník a tvoju rodinu začaroval a sú z vás zvieratá. Predtým, než odišiel, vás však všetkých premenil do vašej pôvodnej podoby. Na aké zvieratá teba a tvoju rodinu začaroval?“
Zdroje uvádzajú, že práve fráza - predtým, než odišiel vás odčaroval do pôvodnej podoby, môžu byť pre dieťa veľmi dôležité. V prípade, že v inštrukcii daná fráza neodznie, môže to v dieťati spôsobiť úzkosť či stres, pretože si nevie predstaviť „doživotné“ začarovanie svojej rodiny. Postup práce je rovnaký ako pri kresbe rodiny. Zabezpečte podmienky práce, pozorujte dieťa, po dokreslení si zaznamenajte dobu trvania a poradie jednotlivých zvierat, v ktorom boli nakreslené.
Interpretácia v podobe rozhovoru je pri použití tejto metodiky kľúčová. Dieťaťa sa pýtajte na to, ktorý člen rodiny predstavuje ktoré zo zvierat a prečo. Zisťujte vzťah dieťaťa k jednotlivým zvieratám a tým k jednotlivým členom jeho rodiny. Významy sú v tomto prípade veľmi dôležité. Pre niekoho môže byť totiž určité zviera, napríklad pes, domácim miláčikom, teda ho vníma pozitívne a s láskou. Pre iné dieťa môže byť naopak pes symbolom niečoho zlého, pretože sa ho dieťa napríklad bojí, má s ním zlú skúsenosť a pod. Preto sa sústreďte práve na rozhovor s dieťaťom aby ste zistili, aké významy sú na jeho obrázku zachytené.
Psychologický pohľad na kresbu domu
Psychológovia zvyknú dávať počas testovania školskej zrelosti pripravené testy, ktorými okrem iného zisťujú kresbové zručnosti detí. Deti kreslia postavu, ale aj napríklad dom. Prečo práve dom? Pretože dom si vie každý predstaviť, je to dôverne známy objekt a v podstate ho dokáže nakresliť aj najmenšie dieťa. Podľa odborníkov sa v kresbe domu najviac projektuje vzťah k domovu, vzťahy medzi rodičmi, súrodencami. Najvhodnejšia je najmä pre deti predškolského a mladšieho školského veku, pretože radi sami od seba kreslia domov. Túto obľubu sa dá vysvetliť ako závislosť od domova a rodičov. Čiže kresba domu vypovedá veľa o osobnosti a charaktere dieťaťa, schováva v sebe početné symboly - rodinné zázemie či otvorenosť vonkajšiemu svetu.
Dom ako symbol rodiny a komunikácie
Rodinný dom je úzko prepojený s rodinou. Zatiaľ čo rodina predstavuje duchovné centrum lásky, ochrany a dôvery, dom predstavuje jej materiálne stelesnenie. Napriek tomu, že väčšina dnešných detí býva v poschodových domoch, zobrazujú prevažne dedinský dom. Najčastejšie ako štvorec s trojuholníkovou strechou, oknami, dverami s kľučkou a komínom, z ktorého sa dymí. Poschodové domy, paneláky sa v kresbách vyskytujú zriedkavejšie a až v neskoršom veku.
Pri interpretácii kresby domu je dôležité všímať si jeho stvárnenie, s dôrazom na okná, dvere či samotnú výzdobu, ale aj bezprostredné okolie domu (ploty, stromy, záhrady, prístupové cesty atď.). Okná aj dvere predstavujú jednoznačne komunikačný prostriedok. Dvere sú považované za sociálne schopnosti. Dvere otvorené znamenajú silnú potrebu citových väzieb. Okná predstavujú zase vzťahy s okolím. Uzatvorené okná alebo dvere bez kľučky, prípadne neprítomnosť cesty vedúcej k domu svedčí o uzavretosti dieťaťa alebo jeho prípadnej úzkosti, absencii hlbších citov či prejavov náklonnosti. Strecha symbolizuje myslenie a fantáziu. Môže byť vysoká, dominantná alebo nevýrazná.
Okolie domu a jeho význam
Pri diagnostickom vysvetľovaní a hodnotení kresby domu sa neberie ohľad len na samotnú stavbu, ale aj na okolie. Vonkajšie zobrazené prostredie poukazuje na detskú komunikáciu s okolím a na jeho otvorenosť, resp. uzavretosť voči vonkajším podnetom.
- Ak je dom uprostred s otvorenými oknami a niekoľkými dverami, okolie domu je spravidla nenápadné, ide o harmonické, vyrovnané, prívetivé, živé a otvorené dieťa.
- Ak je v kresbe dom malý s menším počtom okien, obrastený veľkými stromami, môže naznačovať poruchu afektivity (schopnosť citovej reakcie), nesmelosť, pripútanosť k matke.
- Veľký dom poukazuje na to, že dieťa túži po prejavoch lásky, adaptácii, ovládaní svojich pudov. Ak je to dom v podobe zámku s cimburiami, vežami, tie predstavujú ideálne útočisko.
- Dom odpudivého vzhľadu nám naznačuje, že dieťa sa cíti pod tlakom rodiny, môže ísť i o obmedzovanie vlastnej slobody.
- Osamelý, neprístupný dom, bez cesty k nemu, bez dverí, lemovaný vysokým plotom poukazujú na prehry a nezdary. Kreslia ich vo väčšine deti uzavreté do seba a nie s dobrou komunikáciou.
- Dom, ktorý zapĺňa celý papier, resp. ho presahuje, poukazuje na potrebu dieťaťa po väčších prejavoch lásky, po lepšej adaptácii v rodinnom prostredí alebo po ovládaní svojich pudov.
Kresby detí z detských domovov
Zaujímavé sú napríklad kresby vytvorené deťmi vychovávaných v detských domovoch. Tieto deti majú tendenciu pokryť celú plochu papiera a obklopiť dom autami, lietadlami či padákmi. Okrem domčeku deti jednoducho nakreslia, čo ich práve napadne. Celý obrázok je podivný a nesúrodý. Vyplýva z toho, že tieto deti ťažko sústreďujú pozornosť na symbol, ktorý pre nich v skutočnosti nič neznamená. Zatiaľ čo dopravné prostriedky alebo príroda sú im bližšie, dôvernejšie známe. Ciest býva na týchto obrázkoch niekoľko. To znamená, že buď dieťa volá o pomoc, aby mohlo z domu odísť alebo cesty možno považovať za symboly úniku, za vyjadrenie túžby utiecť. Často domom chýbajú okná a dvere. Deti dávajú tak najavo, že majú problémy komunikovať s okolitým svetom, uzatvárajú sa do seba.
Kresba ako forma terapie
Detská kresba neslúži len ako diagnostický nástroj, ale aj ako forma terapie. Deti totiž kresbou vyjadrujú zložité či potláčané emócie. Kresba môže okrem iného odhaliť aj stres či traumu, ktorú dieťa prežilo, hoci o nej nehovorí. Prostredníctvom kresby môžu deti vyjadriť to, čo nedokážu povedať slovami. Autoportrét či zobrazenie samého seba v detskej kresbe odráža, ako dieťa vníma samo seba. Umiestnenie postavy v priestore môže signalizovať mieru sebadôvery, ale aj pocit izolácie.
Gardnerova teória mnohonásobnej inteligencie a kresba
Teória amerického psychológa Howarda Gardnera sa zameriava na rôznorodé formy ľudskej inteligencie. Upozorňuje na to, že tradičné meranie inteligencie prostredníctvom IQ testov nezohľadňuje rôzne schopnosti a zručnosti. Jednou z foriem umeleckého vyjadrenia je kresba, ktorá úzko súvisí s niektorými druhmi inteligencie, ako ich definuje práve H. Gardner.
Gardner ďalej zdôrazňuje dôležitosť kresby, ktorá podporuje symbolické myslenie. Umožňuje deťom spracovávať zložitejšie informácie - tak vizuálne, ako aj emocionálne. Vo svojej publikácii Artful Scribbles: The Significance of Children’s Drawings (1980) zdôrazňuje, že kresba pomáha deťom spracovať ich pocity a zážitky. Deti zvyčajne svoje obavy, radosti či konflikty premietajú práve do kresby. Tento proces následne podporuje schopnosť abstrakcie a reflexie.
Gardnerova teória a prístup sú veľmi cenným nástrojom pre pedagógov, ktorí môžu týmto spôsobom podporovať individuálne štýly učenia. Niektoré deti chápu pojmy najlepšie prostredníctvom vizuálnej tvorby, čo im umožňuje nájsť vlastný komunikačný kanál na vyjadrenie myšlienok. Táto teória zohráva dôležitú úlohu aj v terapii a práci s deťmi, ktoré majú ťažkosti s verbálnym vyjadrovaním.
Gardnerova teória jednoznačne otvára nové možnosti, ako možno chápať detskú kresbu - nielen ako výtvarný prejav, ale aj ako psychologický a kognitívny výraz. Vizuálna tvorba predstavuje významný prostriedok sebavyjadrenia.