Poznáte najznámejšie ihličnaté stromy? Tento článok vás prevedie svetom ihličnanov, ich druhmi a využitím.
Úvod do Sveta Ihličnanov
Ihličnaté stromy sú neodmysliteľnou súčasťou našej prírody a majú široké využitie v rôznych odvetviach. Od stavebníctva cez remeselnú výrobu až po okrasné účely v záhradách a parkoch, ihličnaté drevo zohráva dôležitú úlohu v našom každodennom živote. V tomto článku preskúmame rôzne druhy ihličnatých stromov, ich charakteristické vlastnosti a ich využitie.
Najčastejšie Druhy Ihličnatých Stromov a Ich Charakteristika
Borovica
Borovica je charakteristická červenkastým až hnedým sfarbením jadra, svetlou beľou a výraznou kresbou. Vyznačuje sa vyšším podielom živice, čo ju robí odolnejšou. Má však väčšie sklony k modraniu a horšie sa natiera a morí. Vďaka svojim vlastnostiam nachádza široké priemyselné uplatnenie.
Jedľa
Jedľa má svetlé drevo so žltobielym, sivým a ružovkastým nádychom s výraznejšou textúrou a pravidelným rastom. Patrí k mäkším a pružným druhom dreva, na dotyk je jemnejšie. Ľahko sa opracúva, štiepa, suší aj morí. Jedľa nemá živičné kanáliky a jej drevo neobsahuje živicu. Má však väčší podiel hrčí a je menej trvácne než smrek či borovica. Uplatňuje sa v stavebníctve, najčastejšie ako stavebné rezivo, ale aj na strešné konštrukcie, rámy drevostavieb, okná, balkóny a schodiská.
Smrek
Smrek má mäkké a pomerne pevné a pružné drevo so smotanovobielou až hnedou farbou a jasnými ročnými kruhmi. Je typické svojím hodvábnym leskom. Treba venovať zvýšenú pozornosť prevencii a ochrane, pretože sa stáva ľahkou obeťou drevokazného hmyzu. Je nezastupiteľnou surovinou v stavebníctve - zo smrekového dreva sa vyrábajú nosné časti konštrukcií, ako sú trámy, krovy a debnenia, ale aj tatranské a zrubové profily, podlahové dosky a hranoly.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Smrekovec
Smrekovec je jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadávajú. Má odolnú trvanlivú polotvrdú drevinu, ktorá predstihne aj smrekové či borovicové drevo. Vyznačuje sa žltohnedou beľou a okrovým až červenohnedým jadrom. Mimoriadne sa cení kvôli krásnej textúre dreva. Drevo sa suší pomalšie a zároveň sa môže deformovať či praskať. Vyrobiť z neho možno terasovú podlahu, fasádne obklady, ale aj šindle. Smrekovec (latinsky Larix) sa radí k jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadajú. Po zvyšok roka vám to ale vynahradí svojim krásnym vzhľadom, ktorý sa bude v záhrade jednoznačne vynímať. Za jeden z najznámejších druhov smrekovca je právom považovaný práve smrekovec opadavý (Larix decidua). Táto stredoeurópska drevina prirodzene rastie napríklad v Karpatoch a Alpách. Pôvodný druh môže dosahovať výšku až 35 metrov. Pre smrekovec opadavý je charakteristická kužeľovitá koruna. Vetvy vodorovne odstávajú, pričom koncové vetvičky sú previsnuté. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch. Na jar majú sviežu zelenú farbu, s príchodom jesene ale zlatnú. Z ďalších rozšírených odrôd stojí za zmienku smrekovec japonský (Larix kaempferi) pochádzajúci z ostrova Honšú. Tento strom je charakteristický oranžovými až červenkastými vetvičkami, na ktorých sa objavujú až 3,5 cm dlhé ihlice. Smrekovec japonský má kužeľovitú korunu, ktorá je v starobe vetvená vodorovne. Tento strom sa hojne používa na pestovanie bonsajov.Spomenúť ďalej môžeme smrekovec sibírsky (Larix sibirica, L.russica), ktorý zaujme temne zelenými ihlicami a vysokou odolnosťou voči chladu. Vzhľadom k tomu sa hodí na pestovanie vo vyšších nadmorských výškach. Smrekovec opadavý previsnutý je špecifickou formou smrekovca. Na prvý pohľad si vás určite získa pre svoj atraktívny a unikátny vzhľad. Previsnutému smrekovcu sa darí v dobre priepustnej vlhšej pôde. Je veľmi odolný voči mrazu a pomerne dobre znáša aj chladnejšiu klímu. Previsnutý smrekovec nevyžaduje nijak zásadnú údržbu, avšak pre udržanie jeho estetického vzhľadu je vhodné pravidelne orezávať suché a poškodené vetvy. Prevísajúci smrekovec môže byť buď vetvený od zeme a vytvárať zaujímavý plazivý koberec, alebo byť pestovaný ako smrekovec na kmienku (Larix kaempferi 'Stiff Weeper'). Vzácnejšia forma smrekovca opadavého, označovaná ako modrý trpaslík je Larix kaempferi 'Blue Dwarf'. Predávaná je ako stromčeková forma s výškou 1m. Ihličie je šedomodré. Ak chcete vytvoriť presný tvar (napríklad nižšiu alebo bohatšiu korunu), je možné vykonávať pravidelný rez smrekovca. V rámci neho odstráňte vetvy, ktoré kazia celkový vzhľad. Typicky môže ísť o tie vetvy, ktoré rastú príliš do strán.Prevísajúci smrekovec má prirodzený kaskádovitý vzhľad. Pokiaľ chcete jeho tvar regulovať, môžete jednotlivé previsnuté vetvy skracovať. V tomto ohľade je možné zastrihnúť konce vetiev pre udržanie kratšieho a kompaktnejšieho vzhľadu. Smrekovce sú jedny z mála opadavých ihličnanov. Vzhľadom k tomu ani smrekovec previsnutý neopadavý neexistuje. Niektoré odrody smrekovca sú k dostaniu aj v ich zakrpatenej podobe. Tento pomaly rastúci variant smrekovca sa používa najmä na okrasné účely. Drevina spravidla dorastá do výšky okolo 1 až 2 metrov. Vzhľadom k tomu sa hodí na použitie v malých záhradách alebo v rámci okrasných skaliek. Smrekovec je vhodné vysádzať na slnečné, prípadne polotienisté miesto. Pôdu voľte mierne kyslú, priepustnú a s dostatkom živín. Pamätajte na to, že smrekovce neznášajú trvalé premokrenie. Preto je vhodné voliť také stanovište, kde sa dlhodobo nedrží voda.Smrekovce korenia pomerne hlboko, preto nie sú náročné ani z hľadiska hnojenia. Potrebné živiny si totiž zaobstarajú z hlbších vrstiev pôdy. Smrekovec sa radí medzi dreviny, ktoré je možné pomerne ľahko tvarovať a týmto spôsobom docieliť požadovaný vzhľad. Vďaka tomu sa jedná o perfektnu voľbu aj pre tvorbu bonsajov.Na jar, keď ešte strom nemá nové ihlice, sa zamerajte na odstránenie poškodených, suchých alebo skrížených vetiev, ktoré môžu ovplyvňovať rast hlavného kmeňa. Na jar alebo v lete je možné tiež vykonať ľahký rez mladých výhonov, vďaka čomu podporíte vetvenie a bohatší rast. Ak chcete docieliť zaujímavé bonsaje, je vhodné pravidelné zastrihovanie nových výhonov, tvarovanie drôtom a tiež úprava koreňov.TIP: Zakrpatený smrekovec je možné pestovať aj v nádobe a týmto spôsobom ozdobiť napríklad vstup do vášho domu.
Tis
Tisy (Taxus) sú prastaré stromy či kríky, ktoré sa na Zemi vyskytovali už v druhohorách. Niektoré druhy môžu dorastať do výšky až dvadsiatich metrov a odhaduje sa, že najstaršie známe exempláre dosahujú vek až 300 rokov. Jeho pestovanie nie je príliš náročné. Vhodné stanovišteTisy znesú prakticky akékoľvek svetelné podmienky. Veľmi dobre sa im darí na slnku, vďaka ktorému sú ich plody zdobiace vetvy ešte červenšie. Prospievajú však aj v plnom tieni. Zakúpené kríky vysádzame buď na jar, keď odídu posledné mrazíky, alebo naopak na jeseň pred tým, než teplomer klesne pod nulu. Kontajnerované dreviny vysádzame počas celého roka okrem zimy. Pokiaľ máte v pláne rastlinu tvarovať alebo pestovať ako bonsaj, bude sa skvele hodiť aj do skalky či medzi záhonmi. StarostlivosťTisy nemajú žiadne zvláštne požiadavky na starostlivosť. Mladé rastliny musíme po výsadbe pravidelne zalievať, aby dobre zakorenili. Potom sa už o seba strom postará v tomto ohľade viac-menej sám. Čo sa týka zimy, tisy ju v našich podmienkach zvládajú dobre a nevyžadujú žiadne špeciálne úkony pred prvými mrazmi. známy aj ako tis obyčajný (Taxus baccata) sa bežne vyskytuje v zmiešaných lesoch Európy aj Ázie. Plody tohto druhu sú sýto červené a výťažky z nich sa využívajú v medicíne ako zložka niektorých liečiv. Tis červený je dnes veľmi obľúbenou okrasnou rastlinou, ktorá zdobí parky, mestá aj záhrady. Do záhrady si pestovatelia môžu vysadiť celý rad rôznych odrôd. Tis veľmi dobre znáša radikálny rez. Vďaka tomu je možné ho prakticky neobmedzene tvarovať. Základný rez robíme raz ročne, najlepšie koncom júna. V tomto období odstránime všetky vetvy a výhony, ktoré narúšajú kompaktný tvar rastliny. Z tejto prastarej rastliny môžeme vytvoriť aj husté živé ploty. Výhodou je, že tisy rastú pomerne pomaly, preto odpadá neustále strihanie počas roka. Ďalším nesporným plusom živého plotu z tisu je, že zostane zelený po celú zimu, a navyše jeho vetvy ozdobia aj sýto červené bobule. Tisy tiež veľmi dobre znášajú znečistenie, hodí sa teda na oddelenie pozemku od rušnej cesty alebo do blízkosti priemyselných zón. Pri pestovaní tisu v záhrade by sme mali mať na vedomí, že sa jedná o prudko jedovatú rastlinu. Tisy obsahujú celý rad toxických látok, či už sa jedná o alkaloidy, nitrily alebo steroidy. Treba však podotknúť, že deriváty z niektorých týchto látok sa využívajú v modernej medicíne na liečbu rakoviny vaječníkov a pľúc. Tis je tiež veľmi silný alergén, teda konkrétne samčie rastliny. V jarnom mesiacoch kvety produkujú veľké množstvo peľu, pričom peľové zrná sú natoľko drobné, že hravo prenikajú aj sieťami proti peľu a môžu tak priťažiť alergikom. Na pozore by sa mali mať aj majitelia domácich a hospodárskych zvierat. Najmä kone a dobytok môže po požití čakať silná reakcia či dokonca smrť. Pri chove kôz ale nie sú obavy nutné, tieto zvieratá znášajú jedy obsiahnuté v rastline veľmi dobre. Je veľmi prekvapivým faktom, že hoci je celá rastlina silne toxická, sýto červené dužinaté obaly semien sú viac-menej jedlé, dokonca chutia sladko. Pri požití bobule tisu teda človeku nič nehrozí, ale dôležité je tvrdé semeno vo vnútri dužiny nerozhryznúť a vypľuť. Všeobecne je však v semenách menej toxínov ako v iných častiach rastliny. Napriek tomu sa neodporúča výsadba tisov ľuďom, ktorí majú malé deti, u ktorých je riziko ochutnania bobúľ pripomínajúcich drobné ovocie veľké.
Borievka
Borievka, latinsky juniperus, patrí medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa. Krík potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Vyhovuje mu dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho. Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov.Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Počas zimných dní iba zbavujeme vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať. Rovnako ako mnoho ďalších druhov ihličnanov, aj borievky je možné pestovať v nádobách. Pred ich presadením umiestnime na dno dostatočne veľkého kvetináča drenážnu vrstvu a naplníme ho kvalitným substrátom. Bezprostredne po vysadení krík dobre zalejte a potom nádobu postavte na slnečné miesto. Do kvetináčov sa ale všetky druhy borievky nehodia, dokonca ani všetky odrody. Voľte iba zakrpatené kultivary, ktorými sú napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'. (Juniperus communis) Jedná sa o druh, ktorý je pôvodný v našich končinách. Pestuje sa nielen ako okrasná drevina, ale aj pre svoje plody. (Juniperus oxycedrus) Ker nižšieho vzrastu, ktorý je doma hlavne v Stredomorí a v oblastiach Čierneho mora. Ako už jeho názov napovedá, od ostatných druhov sa líšia farbou plodov, ktoré sú v tomto prípade sýto červené. Využíva sa v drevárskom priemysle, v aromaterapii a parfumérii. (Juniperus chinensis) Pochádza z ázijského kontinentu a dorastá sa do výšky jedného až dvadsiatich metrov, v závislosti od spôsobu pestovania. (Juniperus sabina) Jedná sa o pomerne nízky ker s rozloženým habitusom. Predtým bol využívaný v ľudovom liečiteľstve, pričom výťažky mali pomáhať proti kŕčom, plynatosti alebo proti zápalom močových ciest. (Juniperus procumbens) Je pôvodom z Japonska. U nás sa pestuje ako pôsobivá okrasná rastlina, najčastejšie potom v nádobách. V Ázii tento druh často tvarujú ako bonsaj, u nás dávajú pestovatelia skôr vyniknúť jeho prirodzenému vzhľadu. (Juniperus scopulorum) Jej domovom je severná Amerika, od Kanady až po Texas. U nás sa pestuje ako okrasná drevina, s obľubou sa vysádza hlavne do živých plotov. (Juniperus squamata) Tento druh je oproti ostatným borievkam pomerne nízky. Ihlice sú malé a sploštené, pripomínajú šupiny - odtiaľ pochádza jeho druhové meno. (Juniperus horizontalis) Nízke kríky dobre fungujú ako pôdokryvné rastliny. Aj napriek tomu, že sa v minulosti v ľudovom liečiteľstve niektorých kultúr výťažky z borievky užívali vnútorne, takmer všetky časti rastliny sú jedovaté. Vyššie spomenuté šišky sú vlastne plody borievky, ktoré sa nazývajú borievky. Pripomínajú tmavé bobule a majú pomerne široké využitie. Vďaka ich typickej chuti a aróme našli svoje miesto v kuchyni, kde sa borievka stala nevyhnutnou súčasťou pokrmov pripravených z diviny. Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody i spôsobu pestovania. Všeobecne by sme však mohli povedať, že borievky skracujeme v období vegetačného pokoja, ideálne teda skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období robíme radikálny rez. Počas jari, leta či jesene potom ker možno strihať, ale malo by sa jednať iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru. Pri výbere vhodného kríka môžete naraziť na pôsobivé borievky na úzkom kmienku. Tento vzhľad sa však nedá docieliť klasickým zaštipovaním a tvarovaním. Mladý ker borievky je nutné na kmienok vrúbľovať. Takto upravené rastliny sa obvykle pestujú ako solitéry v záhradách v japonskom štýle.
Cyprusovec leylandský
Cyprusovec Leylandský je jedným z najobľúbenejších stromov pre záhradnú úpravu a tvorbu živých plotov vďaka svojmu rýchlemu rastu a hustej zeleni. Je ideálnou voľbou pre začínajúcich aj skúsených pestovateľov bonsai.
Cypruštek
Cypruštek ponúka ako okrasná drevina veľa kultivarov. Cypruštek môžme tvarovať na rôzne typy okrasných drevín ako napríklad bonsaj. Táto okrasná drevina je vhodná na tvorenie živých plotov, ale aj ako okrasná drevina solitér, alebo pútavá špeciálne tvarovaná okrasná drevina. Občas je vhodné použiť túto okrasnú drevinu, cypruštek na živý plot. Živý plot bude nádherne farebný. Takýto živý plot za použitia cyprušteka je naozaj unikátnou voľbou z pomedzi okrasných drevín.Cypruštek dobre prospieva na chránenom stanovisku s vlhkým vzduchom a čerstvou, mierne vlhkou pôdou. Mladé rastliny sú chúlostivejšie, staršie dobre znášajú sucho. Odrody odlišne reagujú na pôsobenie slnečných lúčov. Odrody s modrými ihlicami, napr. 'Alumii' alebo 'Columnaris', rozvinú svoju modrosivú krásu len na plnom slnku. Žlté odrody, napr. 'Golden Wonder' alebo 'Star Dust', síce potrebujú slnko, pretože v tieni zelenajú, ale v polohe s celodenným plným slnkom dochádza k popáleniu šupinatých vetvičiek.Tento druh cypruštekov tvorí pôvodne hustú vretenovitú až stĺpovitú korunu. Väčšina jeho kultivarov bola vyšľachtená v pologuľovité či guľovité tvary. Farba ihličia je od sýto zelených, cez rôzne žlté, zlaté a panašované farby.Použitie: Veľmi dekoratívne dreviny využívané pre živé ploty, stromoradie, na cintoríny, do záhrad i predzáhradiek a mestskej výsadby.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ginkgo biloba
Ginkgo biloba je mimoriadne silný strom. Zaujímavosťou je, že išlo o jedinú drevinu, ktorá prežila po útoku atómovej bomby v Hirošime. Rastie veľmi pomaly, ale nakoniec môže dosiahnuť výšku až 30 metrov. Ginkgo biloba (čiže ginko dvojlaločné) sa radí k najstarším stromom na zemi. Pýši sa vysokou odolnosťou voči prírodným živlom, klimatickým zmenám a tiež najrôznejším chorobám. Zaujímavosťou je skutočnosť, že aj keď na prvý pohľad nevyzerá ako ihličnan, radí sa práve medzi ihličnaté stromy. Jednotlivé ihlice sú totiž už natoľko sploštené, že pripomínajú skôr listy.Listy ginkgo biloby majú tvar dvojlaločných vejárov a bývajú pomerne veľké. V letných mesiacoch sa vyfarbujú do krásnej sviežo zelenej farby. Ginko dvojlaločné je vo východnej Ázii považované za posvätný strom. Často sa preto vysádza v blízkosti miestnych chrámov. Pestovať ho však možno aj v našich podmienkach. Vybrať si môžete z rôznych variantov - niektoré druhy sú previsnuté, iné zakrpatené a iné majú rôzne tvarované listy.Ginku sa najlepšie darí v priepustnej suchšej ílovitej pôde. Spravidla dobre znáša aj znečistené ovzdušie a zasolené pôdy. Vyhnite sa ale trvalému tieňu a premokreniu. Obľubuje rásť skôr na teplejších stanovištiach, ale je mrazuvzdorný do zhruba -20 °C. Stromy existujú buď samčie, alebo samičie. Na zasadenie do blízkosti domov možno však odporučiť iba samčie rastliny. Plody samičích stromov totiž môžu nepríjemne zapáchať.Ginko dvojlaločné má tendenciu rásť skôr pomaly. Za rok priemerne prirastá zhruba 30 cm. Prvýkrát začína strom plodiť zhruba vo svojich 35 rokoch. Novo vysadený strom potrebuje pravidelnú zálievku, kým nedôjde k zapusteniu hlbokých koreňov. Potom je možné ho zalievať iba počas suchých letných mesiacov. Ginko dvojlaločné sa dá pestovať nielen voľne v pôde, ale aj kvetináči. Požiadavky na pestovanie sú v mnohom podobné, v niektorých ohľadoch sa však líšia. Najprv treba zvoliť dostatočne veľkú nádobu s drenážnymi otvormi. Ak chcete ginko dvojlaločné udržať v primeranej veľkosti, môžete ho veľmi ľahko udržiavať rezom. Strih totiž znáša skvele a aj z toho dôvodu sa mnohokrát pestuje ako efektný bonsaj.Pamätajte na to, že každá odroda stromu má svoj prirodzený obrys. Stĺpovité stromy napríklad rastú v úzkom tvare stĺpu, iné odrody môžu mať skôr pyramídový alebo dáždnikový tvar. Orezávať môžete všetky vetvy, ktoré zdanlivo konkurujú hlavnému kmeňu. Odstraňovať možno aj malé vzpriamené stonky vyrastajúce zo zeme (tzv. prísavky). Ako sme už spomínali, zo samičích kvetov dozrievajú plody, ktoré príliš nevoňajú. Disponujú pomerne mäsitou šupkou, ktorá kryje jedlý biely oriešok. Tieto oriešky bývajú vo východnej Ázii považované za pochúťku. Ich chuť je možné pripodobniť gaštanom, niektorým chutia ako kombinácia edamame, zemiakov a píniových orieškov. Keďže sú mierne toxické, možno naraz konzumovať iba niekoľko semien.
Jedľa kórejská
Jedľa kórejská Silberlocke vzácna štepená odroda. Jedla kórejská silberlocke vzácna štepená odroda. Vzácna, štepená jedľa kórejská silberlocke v preklade strieborná kučera je považovaná za jeden z najkrajších ihličnanov. Pochádza z vyšších hôr južnej kórei. Je to veľmi obľúbený, nádherný, malý pravidelný kužeľovitý stromček. Ihličie je krásne tvarované s tupými hustými a drobnými ihlicami, mierne zatočenými na koncoch, odrážajúc svetlo, vyzerajúc akoby sa ligotali. Má striebornomodrú farbu a stupeň kučeravenia je u každého jednotlivca odlišný. Nádherne vyfarbené modro fialové šišky má vzpriamené. Šišky počas sezóny postupne menia svoju fialovú farbu na hnedú. Jedľa kórejská v záhrade pôsobí ako dekorácia, hodí sa aj ako vianočný stromček, môže sa pestovať v črepníku vonku, či v byte. Pomaly rastúca, dorastá do výšky 3 4 metrov. Výšku je možné upravovať pravidelným zastrihávaním. Je plne mrazuvzdorná v našom klimatickom pásme. Vhodná do každej pôdy. Najoptimálnejšie v mierne kyslej pôde, čo ľahko upravíte rašelinou. Abies koreana / jedľa kórejská jeden z najkrajších ihličnanov pravdepodobne najkrajší pravidelný kužeľovitý ihličnan s nádherne tvarovaným a usporiadaným drobným hustým jemným a tupým ihličím. Už v mladom veku tvorí veľké podlhovasté fialovomodré vzpriamené šišky. Ihličie má na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej strane strieborné. Jedľa kórejská je veľmi vhodná ako vianočný stromček osvetlená žiarovkami v záhrade alebo v črepníku prenesená do bytu a ozdobená.
Smrek pichľavý
Smrek pichľavý (picea pungens) alebo strieborný smrek. Jeho kmeň je pokrytý sivohnedou rozbrázdenou borkou. Konáre sú husté, ale v pomere ku kmeňu krátke. Mladé konáre majú žltohnedé sfarbenie. Púčiky sa objavujú neskôr ako u iných druhov. Sú okrúhlo tupé, neživicové a mladé ihlice sú mäkké. Dospelé ihlice majú naopak veľkú tvrdosť, zahrotené konce (preto pichľavý) a odstávajú od konárikov viac ako ihlice podobného druhu smreka engelmannovho. Ihlice sú štvorhranné, zakrivené a ich zafarbenie závisí od kultivaru. Mladé šišky sú zelené, dospelé pieskovohnedé s dĺžkou 510 cm. Semenné šupiny majú ohybné s nerovným okrajom. Je to horská drevina rastúca aj vo výškach 20003000 metrov, veľmi tolerantná a prispôsobivá.
Borovica limbová
Borovica limbová výška cca 30 cm v 3 litr. Je svetlomilný vysokohorský ihličnatý strom, rastúci roztrúsene pozdĺž hornej hranice lesa. Dožíva sa vysokého veku , 400 a údajne až 1000 rokov.
Jedľa grécka
Jedľa grécka Abies cephalonica výška cca 6080 cm. Abies cephalonica alebo jedľa grécka je pôvodom z gréckych hôr. Jedľa je kužeľovitého hustého vzrastu s veľkou a širokou korunou s praslenovito vyrastajúcimi konármi. Sadenička rastie pomaly, ale vo veku 56 rokov sa vývoj intenzívne zrýchli. Tento ihličnan je jeden z najodolnejších a najúspešnejších. Jedľa má tmavozelené, lesklé ihličie na spodnej strane bielozelené, dlhé 23 centimetre, na vrcholku a bočných vetvách ostré, pevné, pichľavé.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Céder himalájsky
Elegantný vzhľad robí z tohto druhu cédra jeden z najvyhľadávanejších okrasných ihličnanov. Ajurvédska medicína ho dlhodobo považuje za zdroj liečivých látok. Cédrová vôňa sa často využíva pri aromaterapii. Súčasťou liečebných a relaxačných procedúr je najmä na indických klinikách, čo vyplýva zo starých hinduistických tradícií, v ktorých bol céder himalájsky považovaný za posvätný strom. Potvrdzuje to názov Cedrus deodara odvodený od sanskritského pojmu „devadaru“ znamenajúceho „boží strom“. Vrúcny vzťah k tejto drevine majú aj v iných ázijských krajinách.
Využitie Ihličnatého Dreva
Ihličnaté drevo má široké spektrum využitia v rôznych odvetviach:
Stavebníctvo
V stavebníctve sa ihličnaté drevo používa na konštrukčné účely, ako sú trámy, krovy, debnenia, rámy drevostavieb, okná, balkóny a schodiská. Smrekové drevo je obzvlášť obľúbené pre nosné časti konštrukcií.
Nábytkárstvo
Ihličnaté drevo sa využíva na výrobu nábytku, či už masívneho alebo dyhovaného. Borovica a smrek sú bežné materiály pre výrobu nábytku do interiéru aj exteriéru.
Remeselná výroba
Ihličnaté drevo je obľúbené medzi remeselníkmi a stolármi na výrobu rôznych výrobkov, ako sú podlahové dosky, obklady, ploty, sudy a iné stolárske a debnárske produkty.
Záhradná architektúra
Ihličnaté stromy sa často používajú v záhradnej architektúre na tvorbu živých plotov, okrasných drevín, solitérnych stromov a na cintoríny. Cyprušteky a borievky sú obľúbené na tvarovanie a vytváranie bonsajov.
Vianočné stromčeky
Mnohé ihličnaté stromy, ako smrek, jedľa a borovica, sa tradične používajú ako vianočné stromčeky.
Pestovanie Ihličnatých Stromov
Pestovanie ihličnatých stromov si vyžaduje určité znalosti a starostlivosť. Tu je niekoľko tipov na úspešné pestovanie:
Výber Stanoviska
Ihličnaté stromy preferujú slnečné alebo polotienisté stanovisko s dobre priepustnou pôdou. Niektoré druhy, ako napríklad smrekovec, neznášajú trvalé premokrenie.
Pôda
Pôda by mala byť mierne kyslá a bohatá na živiny. Pre kyslomilné rastliny, ako sú čučoriedky a azalky, je vhodné použiť rašelinový substrát.
Zálievka
Mladé rastliny potrebujú pravidelnú zálievku, kým sa dobre zakorenia. Staršie stromy sú zvyčajne odolnejšie voči suchu.
Hnojenie
Ihličnaté stromy zvyčajne nie sú náročné na hnojenie, ale pravidelné pridávanie kompostu alebo špeciálnych hnojív pre ihličnany môže podporiť ich rast a zdravie.
Rez
Pravidelný rez je dôležitý pre udržanie tvaru a zdravia stromov. Odstraňujte suché, poškodené alebo skrížené vetvy.
Okrasné Ihličnany v Záhrade
Ihličnaté stromy sú obľúbené aj ako okrasné dreviny v záhradách. Dodávajú záhrade štruktúru, farbu a menia sa počas ročných období. V záhradách sa často pestujú rôzne druhy a kultivary ihličnanov, ako napríklad:
- Borovica horská ‘Winter Gold’
- Borovica limbová
- Céder atlantský ‘Glauca’
- Céder himalájsky ‘Aurea’
- Smrek pichľavý ‘Glauca’
- Jedľa kórejská ‘Silberlocke’