Predčasný pôrod a dlhodobá hospitalizácia sú náročné nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku hospitalizácie, s dôrazom na špecifické potreby predčasne narodených detí a ich rodičov, ako aj na iné situácie, ktoré si vyžadujú dlhodobý pobyt v nemocnici.
Starostlivosť o predčasne narodené deti po prepustení z nemocnice
Predčasne narodené deti si vyžadujú špeciálnu starostlivosť nielen počas hospitalizácie, ale aj po prepustení domov. Po prepustení z nemocnice musia absolvovať viacero kontrol a vyšetrení u rôznych špecialistov. Predčasné narodenie zasiahlo do funkcie a vývoja jednotlivých orgánov dieťaťa a mohlo zanechať stopy. Cieľom týchto vyšetrení je včas zistiť prípadné odchýlky od normálneho priebehu vývoja či želaného stavu. Vďaka včasnej diagnostike možno čo najskôr nastaviť správnu liečbu, aby sa minimalizovali trvalé následky do budúcnosti.
Akých špecialistov je potrebné s predčasniatkom navštevovať?
Rodičia predčasne narodeného dieťaťa, ktoré prepúšťajú z nemocnice, dostanú prepúšťaciu správu, kde majú kompletný zoznam všetkých špecialistov s kontaktami, ktorých je potrebné navštíviť. Vo väčšine prípadov je potrebné vyhľadať:
- Ambulanciu pre rizikových novorodencov, v ktorej sledujú psychomotorický vývoj dieťaťa a koordinujú ďalšiu následnú starostlivosť.
- Odborníka na rehabilitáciu.
- Neurológa.
- Hematológa.
- Detského chirurga.
Rehabilitácia predčasne narodených detí
Veľmi často je odporúčaná reflexná rehabilitácia podľa Vojtu (tzv. Vojtova metóda), cvičenie podľa Bobath konceptu, ktoré spočíva v špeciálnom polohovaní. Rehabilitačné cvičenia majú za úlohu zoptimalizovať vývoj svalového napätia, vývoj pohybových stereotypov a vzorcov tak, aby umožnili dieťatku normálne vzpriamovanie a normálny vývoj chôdze. Rehabilitácia je dlhodobá záležitosť, na to aby bola dostatočne účinná je dôležitá pravidelnosť v cvičení a v technikách. Z toho dôvodu je potrebné, aby sa do rehabilitácie zaučili rodičia. Cvičenie sa orientačne realizuje do momentu, kedy dieťa nezačne chodiť. Je to síce beh na dlhé trate, ktorý však vedie k cieľu. Rehabilitačné techniky sú veľmi účinné a veľmi nápomocné. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dieťa plače, lebo je pre neho cvičenie bolestivé. Dieťa však plačom vyjadruje nesúhlas s polohou, v ktorej je držané v polohe, ktorá sa mu nepáči, nie je mu prirodzená a momentálne ju nepreferuje. Keďže ešte tieto detičky nevedia inak komunikovať, komunikujú plačom a môže mylne vznikať dojem, že sa s nimi deje niečo, čo im škodí. Rodičia si však môžu byť istí, že je to vec, ktorá má dieťatku pomôcť a aj mu nesmierne pomáha.
Výživa predčasne narodených detí
Výživa predčasne narodeného dieťatka je pre neho nesmierne dôležitá od samého počiatku, kedy sa narodí. Ponúka substráty pre ďalší rast a vývoj všetkých tkanív. Ideálnou výživou je materské mlieko. Zložky materského mlieka sú multifunkčné činitele, ktoré dokážu do veľkej miery kompenzovať nezrelosť rôznych orgánov, hlavne čriev, enzýmov a s nimi spojeného trávenia, dodávať rastové faktory a podobne. V materskom mlieku je teda všetko, čo dieťatko potrebuje. Je známy aj rozdiel medzi mliekom matky, ktorá má a ktorá nemá donosené dieťa. Ideálne je teda mlieko vlastnej mamy, pre vlastné dieťa. V dojčení predčasne narodených detí je veľmi dôležité pokračovať aj po prepustení. Počas hospitalizácie sa mlieko obohacuje predovšetkým bielkovinami (fortifikácia). Potreba bielkovín s postupujúcim vekom dieťaťa klesá. Odporúča sa vo fortifikácii pokračovať kým dieťa nedosiahne váhu okolo 4 500 g. Ak z nejakého dôvodu nie je možné dieťa dojčiť, existujú špeciálne mliečne formuly, vyvinuté pre predčasne narodené deti tak, aby zohľadňovali ich špecifické nutričné požiadavky. Po dosiahnutí váhy 4 500 g dieťaťa sa prechádza na „jednotkové“ mliečne formuly, ktoré sú určené pre deti do 4 do 6 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Imunologické okno
Pri predčasne narodených deťoch, no nielen pri nich, imunológovia odporúčajú rešpektovať tzv. imunologické okno. Je to najvhodnejší čas na to, aby si dieťa zvyklo, že sa bude dostávať do kontaktu z cudzorodými látkami v strave. Začína sa vo veku 16 - 20. týždňov dieťaťa po narodení, korigovaného veku. Neznamená to, že by sa mala jedna mliečna dávka počas dňa nahradiť inou stravou. Pri imunologickom okne ide o stimuláciu imunitného systému, ktorý je v čreve. Podaním jednej lyžičky príkrmu si dieťaťa zvyká na látky, s ktorými sa bude stretávať. Dojčenie v tomto období je veľmi dôležité, vďaka nemu je možno preklenúť určité riziká, ktoré by mohli so zavádzaním nových látok súvisieť. Ako príklad možno uviesť, že ak sa dieťa počas zavádzania lepku do potravy dojčí, je prítomné oveľa menšie riziko rozvinutia intolerancie na lepok, či celiakie v budúcnosti. Po pol roku, kedy bolo dieťa výhradne dojčené (s využitím imunologického okna), je potrebné do stravy zavádzať nemliečne príkrmy, rovnako ako u detí narodených v termíne. V prípade, že matka mlieko nemá, je možné siahnuť po náhradných mliečnych formulách, ktoré sa snažia čo najvernejšie materské mlieko napodobniť. V takomto prípade je vhodné začať s prikrmovaním už od 4. mesiaca. Niekedy sa rodiča zdráhajú pri zavádzaní stravy, ktorá by nebola úplne tekutá a obsahovala menšie kúsky, keďže sa u detí môžu objaviť problémy s prehĺtaním. Je potrebné sa s tým popasovať, dieťa to naučiť a postupne takého príkrmy zavádzať.
Dôležité vitamíny a ich špecifiká
Nedonosené detičky častejšie užívajú lieky alebo vitamíny, ktoré sú pre ne potrebné. Štandardom je vitamín D, ktorý sa podáva aj deťom narodeným v termíne. Je to vitamín rozpustný v tukoch a tak je potrebné ho užívať s mliekom, inak sa nevstrebe a dieťatko ho nevyužije. Predčasne narodené deti sú často anemické. Chudokrvnosť sa lieči podávaním prípravkov železa, ktoré sa na rozdiel od vitamínu D s mliekom užívať nemôžu, aby sa zabezpečila ich maximálna využiteľnosť. Vstrebávanie železa podporuje kyslé prostredie. Preto sa odporúča železo podávať s vitamínom C, nejaký čas pred podaním mlieka, s prevarenou vodou alebo detským čajom. Ďalšie vitamíny, ktoré takéto dieťa dostáva sú vitamíny skupiny B. Vitamín B6 podporuje krvotvorbu, taktiež kyselina listová. Niektoré detičky majú problémy s nedostatočným rastom, priberaním alebo toleranciou kŕmenia po narodení a potrebujú špeciálne dietetiká. Takúto špeciálnu liečbu stanovuje detský gastroenterológ.
Orofaciálna stimulácia - zlepšovanie, koordinácia medzi prehĺtaním a dýchaním
Špecifikom predčasne narodených detí je, že spočiatku nemusia mať úplne vyvinutú koordináciu medzi pitím, prehĺtaním a dýchaním. V takom prípade sa lekári snažia tieto procesy zlepšiť reguláciou centrálneho nervového systému, pomoc špeciálnej rehabilitačnej techniky - orofaciálnou stimuláciou.
Vývoj imunitného systému predčasne narodených detí
Po narodení dieťaťa vývoj imunitného systému pokračuje. Je zaujímavé, že imunitný systém dokáže reagovať bez ohľadu na gestačný vek. Z toho bude vyplývať aj otázka očkovania predčasne narodených detí, ktoré sa odporúča realizovať podľa kalendárneho veku. Prvé očkovanie sa odporúča približne vo veku 10 - 12 týždňov, rovnako ako u detí narodených v termíne.
Podpora rodičov predčasne narodených detí
Starostlivosť o predčasne narodené deti je veľmi náročná aj po emočnej stránke. Podporou pre rodičov je OZ Malíček. Toto občianske združenie rodičov predčasne narodených detí spolupracuje s odborníkmi, prostredníctvom svojej internetovej stránky poskytujú rôzne informácie na rôzne témy spracované odborníkmi. Podporou sú aj odborníci, ktorí sa o dieťa starali počas pobytu v nemocnici. Hospitalizácia extrémne nedonosených detičiek trvá naozaj dlho. Počas tejto doby si k nim vybuduje blízky vzťah aj ošetrujúci personál, ktorý sa vždy poteší, ak sa rodičia delia o pokroky dieťaťa, úspechy, ako sa mu darí. Rovnako ochotne poradí, ak sa rodičia potrebujú niečo spýtať. Podpora je obojstranne dôležitá, pretože tak ako sa rodičia chcú podeliť o radosť z úspechov ich detí, tak lekári dostávajú spätnú väzbu na ich prácu, aby vedeli, že ich práca má zmysel.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dlhodobá hospitalizácia: Pohľad staničnej sestry a zakladateľky OZ Malíček
Mnohí si nevedia predstaviť, aký obrovský stres prežíva matka predčasne narodeného dieťaťa. Máte bábätko v brušku, odrazu sa preberiete v nemocničnej izbe na pôrodnici, nemáte už bruško a dieťaťa niet, hovorí Mgr. Ľubica Kaiserová, ktorá je staničnou sestrou na Novorodeneckej klinike Mikuláša Rusnáka v Bratislave a spoluzakladateľkou občianskeho združenia Malíček. Sama je matkou predčasne narodeného syna, ktorý je dnes dospelým mužom. Sama priviedla na svet svojho syna štrnásť týždňov pred termínom riadneho pôrodu. Túto skúsenosť dokázala premeniť na pomoc iným. Má dvoch dospelých synov a ten mladší sa po štyroch rokoch od prvej tehotnosti narodil v 26. týždni ako extrémne nezrelé dieťa. Bol to taký paradox, keďže pracovala na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti a na jej pracovisko sa vlastne dostalo jej vlastné dieťa. Po materskej dovolenke sa tam zas vrátila. Mala to prežité na vlastnej koži, inak vnímala smútok a trápenie mamičiek, vedela, že strach, ktorý prežívajú, je spôsobený tým, že realita je úplne iná, ako očakávali. Skôr by som povedala, že rokmi a skúsenosťami sa naučila pretaviť svoj pocit empatie do reálnej pomoci. Vznikli mnohé pevné priateľstvá. Kedysi nebola starostlivosť o predčasne narodené deti a ich rodiny taká, ako je dnes. Oddelenia boli uzavreté, deti boli samy v inkubátoroch, chodilo sa len na krátke návštevy. Ani ona svojho syna nevyberala z inkubátora, nemohla si ho prikladať na kožu (hovorí sa tomu klokankovanie). Vtedy sme to vnímali ako realitu, ktorá sa nedá zmeniť. Jej syn je dnes dospelý muž, dokáže sa o seba postarať, má priateľku. Samozrejme, prešli mnohými problémami a svojich rovesníkov musel stále dobiehať.
Súčasná starostlivosť o predčasne narodené deti
V Pericentre v nemocnici na Antolskej v Bratislave majú hospitalizovaných veľmi veľa tehotných s rizikovou graviditou. Sú vysokošpecializované pracovisko so zameraním na predčasne narodené deti. Preto k nim posielajú budúce mamičky, ktorým hrozí pôrod vo veľmi nízkom štádiu, napríklad v 24. či v 25. týždni, zo všetkých bratislavských pôrodníc, ale aj z Považskej Bystrice, zo Skalice a podobne. Vždy je lepšie, ak sa takéto extrémne nezrelé deti narodia priamo u nich. Najlepším transportným prostriedkom pre nezrelé dieťa je totiž maternica vlastnej matky a každý prevoz extrémne nedonoseného dieťaťa prináša zvýšené ohrozenie z hľadiska prežívania a dlhodobej prognózy. Kým mamičky ležia na gynekológii, chodia za svojimi deťmi v rámci nemocnice. Keď šestonedieľky prepustia domov, musia k nim za svojimi deťmi dochádzať a môžu s nimi tráviť aj celý deň. V súčasnej dobe na ich oddelení a v ostatných perinatologických centrách na Slovenku nie je možnosť, aby bola mama hospitalizovaná spoločne s dieťaťom počas celej doby jeho pobytu v nemocnici. Oficiálne majú na klinike štyri miesta, resp. postele. Mamička má so svojim predčasniatkom spoločnú izbu, čiže sú spolu 24 hodín denne. Túto možnosť dostávajú mamičky najmenej týždeň pred plánovaným prepustením bábätka domov. Takto má každá mamička možnosť spoznávať sa so svojim bábätkom počas celého dňa aj noci ešte v nemocnici. Trénujú spolu dojčenie, rehabilitácie a pripravujú sa na život mimo nemocnicu. Mnohé na tieto spoločné dni čakajú aj 3 mesiace. Blížiaci sa odchod domov je však spojený aj s veľkými obavami a strachom, či to zvládnu. Niekedy sa stretávajú s výčitkami, že sa kupujú drahé inkubátory či kamery namiesto postelí pre matky, ktoré chcú byť spoločne s deťmi. Uvedomujú si, že každé bábätko, a najmä to nedonosené, potrebuje najmä blízkosť mamy, ale na druhej strane dobre vedia, aká náročná je 24 hodinová starostlivosť o krehké kilové bábätko.
Kamery na novorodeneckom oddelení v Nových Zámkoch
Novinkou na novorodeneckom oddelení v Nových Zámkoch sú kamery. Týka sa to rodín predčasne narodených detí, ktoré sú v inkubátoroch v novozámockej nemocnici. Vďaka projektu občianskeho združenia Malíček im povolila nemocnica vo svojom perinatologickom centre nainštalovať jedenásť kamier priamo na inkubátory detí. Tie umožňujú ostať rodine vo vizuálnom kontakte so svojím predčasne narodeným bábätkom v období, keď ešte nemôže odísť domov. Vidia ho teda cez počítač či mobil kedykoľvek, nielen počas osobnej návštevy.
Ochrana pred infekciami
Nedonosené deti sú nesmierne zraniteľné a okrem iného nemajú prakticky žiadnu imunitu. Samozrejme, „filter“ musí byť a rodičia sú informovaní, že nesmú chodiť na oddelenie chorí. Je to veľmi nebezpečné. Nejde len o chrípkové vírusy, ale najmä o tzv. RS vírus (respiračný syncyciálny vírus), s ktorým sa stretnú takmer všetky deti pred druhým rokom života. Ohrozuje však najmä predčasniatka v období od októbra do konca apríla. Výskyt RS vírusu je u predčasne narodených detí až o 20 percent vyšší ako u donosených novorodencov. Našťastie možno infekcii predchádzať imunoprofylaxiou a jestvujú prísne kritériá, ktoré deti môžu, a ktoré nemôžu protilátku dostať. Prítomnosť rodičov je najlepšou cestou, ako nemocničné infekcie vyblokovať. Každá tá matka sa stará o svoje dieťa, takže neprenáša rukami baktérie z jedného inkubátora do druhého. Dieťa kolonizuje vlastnými baktériami a zároveň mu v materskom mlieku proti nim dáva protilátky. Treba preto robiť osvetu, vzdelávať rodičov, ale aj zdravotnícky personál, ktorý tiež môže ochorieť a vtedy je potrebné zostať doma.
Nedostatok personálu
Je to nádherná práca, ale aj obrovský stres, pretože nedonosené dieťa je nesmierne krehké. Navyše máte vedľa seba jeho mamu, ktorá sleduje každý váš pohyb - aj preto, aby sa sama naučila, ako sa má o dieťa postarať. Tie maminy sú logicky precitlivené, úzkostné a mladé sestry často nevedia, ako s takými rodičmi komunikovať. Keby z ich pracoviska odišli všetky dôchodkyne, môžu zavrieť oddelenie. Niektoré robia ako detské sestry štyri desiatky rokov a väčšinou ostali po celý život verné tejto profesii. Naozaj si zaslúžia úctu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Skúsenosti rodičov a podpora
Vďaka aktivitám občianskeho združenia Malíček sa často stretávajú aj s rodinami takýchto starších detí. Najmä ak sú ochotné stretávať sa a povzbudzovať nových rodičov predčasniatok. Tí vždy radi vypočujú rodiča, čo si už touto traumou prešiel, a keď vidia, ako sa jeho dieťaťu darí, čo už všetko dokázalo, pozitívne ich to naštartuje. Napríklad jednu takú ochotnú mamičku majú až vo Švajčiarsku, je psychologička a jej Matúško sa tu narodil v roku 2011 v 24. týždni tehotenstva z dvojčiat. Mal 790 gramov. Jeho bračeka sa im, bohužiaľ, zachrániť nepodarilo. Keď vidí, že nejaká čerstvá mama je na tom psychicky zle, spojí ich, aby si vymenili pár slov. Je to veľká pomoc. Niektorí rodičia však aj po rokoch prežívajú tieto dramatické spomienky ťažko. Občas ich príde navštíviť mamička s niekoľkoročným dieťaťom, ktoré prosperuje, má sa dobre, a po lícach jej tečú slzy. Tie spomienky na ňu doľahnú. Každý to v sebe spracúva inak, takže rodičov navzájom prepájajú len vtedy, ak o to majú záujem.
Európske štandardy starostlivosti o zdravie novorodencov
Slovenské občianske združenie (OZ) Malíček prináša preklad časti Európskych štandardov starostlivosti o zdravie novorodencov - uceleného konceptu pre novorodenecké jednotky intenzívnej starostlivosti, kde sú hospitalizované predčasne narodené a rizikové bábätká. Účelom štandardov je podporiť starostlivosť o tých najmenších a najrizikovejších pacientov, vytvoriť prostredie pre rodinu a zároveň bezpečné a optimálne podmienky pre zdravotníkov. „Našim cieľom je spolupracovať s nemocnicami na plánovaní, respektíve rekonštrukciách oddelení tak, aby sa čo najviac priblížili modelom moderných nemocníc západných štátov a zohľadňovali potreby bábätiek, rodičov i zdravotníkov,“ uviedlo občianske združenie. Za to najlepšie pre novonarodené dieťa v združení považujú prítomnosť rodiča počas celej jeho hospitalizácie. „Za ostatné obdobie sa táto oblasť v mnohom posunula, no stále ešte narážame na problémy s priestormi, kapacitnými možnosťami oddelení a najmä financiami, ktoré by zabezpečili rekonštrukciu novorodeneckých pracovísk tak, aby zohľadnili všetky potreby malinkých pacientov, ich rodičov a zároveň zdravotníkov,” konštatujú predstavitelia združenia. V prípade predčasne narodených a rizikových bábätiek ide podľa predsedníčky OZ Malíček Ľubice Kaiserovej o zabezpečenie čo najlepšieho štartu do života. „Dizajn Jednotky Intenzívnej Starostlivosti Novorodencov (JISN), ktorej súčasťou je aj neonatologická jednotka, môže ovplyvniť krátkodobé aj dlhodobé výsledky neonatálnej starostlivosti. Dizajn oddelenia založený na evidence-based medicine (medicína založená na dôkazoch) podporuje starostlivosť zameranú na rodinu, zabezpečenie optimálnych pracovných podmienok pre zdravotnícky personál a ďalších dôležitých aspektov správnej klinickej praxe,“ konštatuje dokument s vypracovanými štandardami. „Zdravotné výhody vyplývajúce z nepretržitej prítomnosti rodičov, ich interakcie a kontaktu koža na kožu (tzv. skin-to-skin care) sa výrazne zlepšia, ak dizajn prostredia umožní súkromie a chráni pred vizuálnymi a sluchovými vnemami príslušným návrhom miestností pre rodiny,“ uvádzajú európske štandardy. „Optimálna podoba neonatologickej jednotky umožňuje 24-hodinovú prítomnosť a starostlivosť rodiča o novorodenca a predstavuje tak doposiaľ podceňovanú príležitosť pre zlepšenie výsledkov. Ďalšie prvky návrhu JISN zahŕňajú priestorové rozdelenie zariadenia a vhodnú intenzitu osvetlenia v rámci JISN, ktoré optimalizujú schopnosť zdravotníckych pracovníkov vykonávať starostlivosť v súlade so zdravotnými potrebami pacientov a ich rodín. Celý dokument sa sústreďuje na poskytovanie vysokokvalitnej starostlivosti zameranej na rodinu. Hovorí aj o vyčlenenom priestore pre zdravotníkov, myslí na mamy hospitalizovaných detí, rodinné izby, ale aj priestory na diskrétne rozhovory lekárov a rodičov. Štandardy zdôrazňujú spoluprácu pri procese plánovania a výstavby nových pracovísk alebo rekonštrukcie súčasných oddelení.
Pohľad slovenských neonatologických pracovísk na štandardy
Zdravotnícky denník oslovil neonatologické pracoviská po celom Slovensku a zaujímal sa o ich pohľad na Európske štandardy starostlivosti o zdravie novorodencov. Tiež o to, ako zabezpečujú bábätkám, rodičom i zdravotníkom čo najväčší komfort a čo považujú za najdôležitejšie v starostlivosti o novorodencov so zdravotnými problémami. Predstavitelia rôznych oddelení a kliník sa zhodujú, že kontakt dieťaťa s matkou a bonding sú mimoriadne dôležité a snažia sa ich v rámci možností zabezpečovať. V prípade zrelých novorodencov je bábätko ubytované na izbe s mamou. Niektoré nemocnice v nadštandardných izbách umožňujú, aby s nimi bol ubytovaný aj otec. V istých prípadoch si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti. „U novorodencov s narušenou popôrodnou adaptáciou je tento kontakt limitovaný zdravotným stavom dieťaťa a potrebou diagnostických a terapeutických intervencií. V súčasnosti nedisponujeme na úseku JIS rodinnými izbami ani centrálnym monitorovacím systémom. Napriek tomu je kontakt rodiča umožnený v maximálnej možnej miere pri dodržaní hygienicko-epidemiologických opatrení,“ priblížil primár Novorodeneckého oddelenia Nemocnice AGEL v Košiciach-Šaci Ján Kapec. Vedúca sestra oddelenia Ľubomíra Karoľová doplnila: „Ak je dieťatko umiestnené na JIS, má mamička možnosť tráviť s ním čas podľa svojich potrieb, držať si svoje dieťa v náručí. Starostlivosť sa snažíme smerovať tak, aby sme zohľadňovali potreby dieťaťa a matky, a tým prispieť k správnemu citovému vývinu. Primárka neonatologickej kliniky Fakultnej nemocnice (FN) v Trenčíne Daša Žemberová uviedla, že systém rooming-in je veľmi výhodný aj pre zdravotnícky personál, keďže bábätko zostáva s mamou, ktorá sa oňho stará a personál ju len kontroluje a edukuje. „Rovnako prítomnosť rodičov na JIS je pre nás pomoc, pretože mamičky od prvého dňa zaúčame do starostlivosti a tak po pár dňoch odbremenia sestričky, pretože si bábätko prebalia, odmerajú mu teplotu a mnohé si ho už úplne samy aj nakŕmia. „Ak dieťa vyžaduje liečbu, ktorú vieme zabezpečiť len na novorodeneckej izbe, matke je umožnené dieťa navštevovať v pravidelných intervaloch alebo, ak to zdravotný stav dovolí, je dieťatko pravidelne nosené k matke na izbu,“ prisvedčila primárka pediatrického oddelenia Nemocnice AGEL vo Zvolene Zuzana Krčíková. Podľa Daše Žemberovej z FN v Trenčíne je aj u nich stále čo zlepšovať - od renovácie časti oddelenia, cez modernizáciu prístrojového vybavenia až po edukáciu personálu. „Je skvelé, že takéto odporúčanie vyšlo a je oficiálne schválené. Je to veľká inšpirácia do budúcna. Problém je, že väčšina pracovísk funguje v nejakom prostredí a priestoroch, ktoré nenafúkneme,“ podotkla. „Od leta 2022 máme prerobené oddelenie pre predčasne narodené deti, kde je 5 izieb s 1-3 lôžkami pre deti a ich maminy. Jedna izba pre detičky, ktorých maminy sú už prepustené a môžu prísť v návštevných hodinách, a jedna izba len pre mamičky, ktorých deti sú hospitalizované ešte na JIS. Od apríla 2023 máme zrekonštruovanú aj Jednotku intenzívnej starostlivosti. „Minimalizujeme čas odlúčenia dieťaťa od matky na nevyhnutnú dobu. Matky sa snažíme čo najviac zapájať do starostlivosti o dieťa, hneď ako to zdravotný stav dieťaťa umožňuje,“ hovorí primárka pediatrického a neonatologického oddelenia Fakultnej nemocnice AGEL v Skalici Erika Vávriková. Zrelí novorodenci sú ubytovaní na izbe s matkami, ak je však nutné dieťa z rôznych príčin izolovať, matka ostáva hospitalizovaná a pravidelne za dieťaťom prichádza. „Sme obmedzení výškou finančných nákladov a priestorovými kapacitami. Po plánovanom zrušení niektorých pôrodníc dôjde lokálne k zvýšeniu počtu pôrodov. Tým sa ešte viac obmedzia kapacitné možnosti na hospitalizácie, pri ktorých budú mať matka a dieťa plné súkromie,“ upozornila Vávriková. „Európske štandardy predstavujú ideálny stav, kedy všetko funguje. Skoré dosiahnutie tohto stavu v podmienkach slovenských pôrodníc je veľmi vzdialený cieľ. Česť výnimkám. V plnej miere možno tieto štandardy aplikovať pri stavbe novej pôrodnice. Rodičia aj zdravotníci si najviac želajú, aby sa zlepšil zdravotný stav hospitalizovaného dieťaťa. „Z pohľadu personálu je najdôležitejšie poskytnúť starostlivosť lege artis, teda podľa najnovšie doporučených štandardov. Rodič toto samozrejme očakáva tiež, ale čím dlhšie liečba trvá, tým netrpezlivejší rodičia bývajú. Dôležitá je zrozumiteľná komunikácia, pri ktorej definuje lekár aj riziká liečby a možné neskoršie komplikácie. Podľa primárky pediatrie vo Zvolene Zuzany Krčíkovej je dôležité s novorodencami pracovať v pokoji. „Snažíme sa nevytvárať zbytočné napätie a eliminovať nadbytočné zvukové a svetelné podnety. Dieťa ponechávame v starostlivosti matky v najväčšej miere, ako je prípustné. Matky podľa ich zdravotného stavu alebo zdravotného stavu dieťatka sprevádzajú novorodenca aj na vyšetrenia. Čo sa týka nedostatkov, vo zvolenskej nemocnici sa dojčiace matky často sťažujú na zloženie stravy. Primárka trenčianskej neonatológie Žemberová za najdôležitejšie považuje poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti podľa aktuálnych odporúčaní - to znamená školený a skúsený zdravotný personál a zároveň primerané a dostatočné materiálno-technické vybavenie pracoviska. „Je nevyhnutné či už predčasne narodenému novorodencovi alebo novorodencovi s poruchou popôrodnej adaptácie zabezpečiť podporu dýchania, dostatočnú výživu, adekvátnu liečbu infekcie alebo inej komplikácie, plus dbať na termomanažment a ošetrovateľskú starostlivosť. Okrem dokonalo zvládnutej medicínskej stránky je neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o novorodenca kontakt s rodičom a práca podľa konceptu bazálnej stimulácie,“ priblížila. Myslí si, že najväčším zážitkom je takzvané klokankovanie, teda kontakt koža na kožu, či už ho vykonáva mama alebo otec. Na JIS sa snažia udržiavať tiché prostredie a tlmené svetlo. „Inkubátor je prekrytý látkou, ktorá vytvára dieťaťu prítmie. Pri vyšetrení alebo odberoch, pri ktorých potrebujeme dostatok svetla, im prikryjeme minimálne očká. Novorodencom na JIS púšťame takzvaný biely šum alebo tlkot srdca, aby ich tieto zvuky upokojili,“ rozpráva Žemberová.
#