Noc sa pomaly rozprestiera nad riedkym hájom, kde sa zastavuje skupinka utečencov. Naposledy hľadia na horiace mesto Lešno, kde hlava rodiny prežila vyše dvadsať rokov. Muž s dôstojnou bradou, Ján Amos Komenský, v tej chvíli pocíti zovretie srdca. "Synu! Ak žiješ a ak žijú Tvoji, nech spôsobí Boh, aby ste sa dožili lepších časov! My síce žijeme… ale životom úplne úbohým a prchavým. Všetci sme tam prišli o všetko a zachránili sme iba holý život." Tieto slová píše Komenský svojmu zaťovi Petrovi Figulovi, asi tri týždne po skaze poľského Lešna.
Ján Amos Komenský, pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof a politik, bol vskutku renesančnou osobnosťou. Jeho myšlienky presahovali hranice jeho doby a dodnes inšpirujú pedagógov a mysliteľov na celom svete. Hoci sa k nemu hlási viacero národov, je predovšetkým vnímaný ako český pedagóg, "Učiteľ národov".
Život v exile a formovanie osobnosti
Komenský prežil takmer tridsať rokov v exile, na vlastnej koži pociťujúc neistotu 17. storočia, poznačeného náboženskými bojmi a konfliktmi. Počas tohto obdobia neustále putoval po Európe, čo paradoxne formovalo jeho humanistický odkaz a svetonázor. V plameňoch Lešna prišiel o vzácnu knižnicu a väčšinu rukopisov, no jeho odkaz prežil a stal sa základom modernej pedagogiky.
Od teológa k pedagógovi
Profesor Karlovej univerzity Dr. Josef Kachník uvádza, že Komenského otec sa pôvodne volal Mikuláš Zmiga. Komenský vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej, protestantskej cirkvi s husitskými tradíciami. Po porážke českých stavov v bitke na Bielej hore sa musel skrývať pred cisárskymi vojskami. Východisko z ťažkej situácie, kedy mu zomrela manželka i dve deti, hľadal v práci. Vtedy začal pracovať na svojej knihe Labyrint světa a ráj srdce.
Pedagogické dielo a reformy školstva
Komenský mal rád deti, no nesúhlasil s dobovými predstavami, ktoré vnímali dieťa ako zmenšenú kópiu dospelého, ktorú treba tvrdo usmerňovať a napĺňať vedomosťami. On videl dieťa inak, predpokladal, že všetko podstatné v ňom už je, len to treba rozvinúť. Bol presvedčený, že každý človek je odlišný, no zároveň všetci zdieľame zvedavosť, potešenie z poznávania a túžbu po harmónii.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Jeho pedagogické diela a navrhované reformy školstva priniesli revolúciu do vzdelávania. Zaviedol nové spôsoby, ako napríklad materskú školu pre deti do šesť rokov, povinnú školskú dochádzku do 12 rokov, latinské gymnáziá do 18 rokov a až potom univerzity. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, bez ohľadu na jeho bystrosť, bohatstvo či chudobu.
Komenský vychádzal z úcty k dieťaťu, ktoré vzdelávame. Zmenil dovtedy zaužívaný názor, že vzdelávanie je úporný dril, mechanické učenie sa textov naspamäť, a tento nezáživný prístup chcel nahradiť radosťou z poznania, láskou a hrou. Zdôrazňoval názorné vyučovanie, viedol žiakov na exkurzie a rozmýšľal, či je učivo primerané ich veku. Ustavične zdôrazňoval, aby si učivo opakovali. Známe pojmy "opakovanie je matkou múdrosti" a "škola hrou" boli v tých časoch naozaj neobvyklé a revolučné. Vyučovať sa malo od jednoduchšieho k zložitejšiemu, stály kontakt a vzájomne úctivý vzťah učiteľa a žiaka sú samozrejmým doplnkom jeho reformy.
Jeho reforma školstva, napriek nedostatku peňazí a búrlivej politickej atmosfére, bola dôkazom Komenského osobnej zanietenosti. Projekty prakticky odskúšal a hoci sa nie všade ujali, zapustili hlboké korene, podľa ktorých princípov sa vyučuje dodnes. Školský systém zreformoval aj v Anglicku.
Motto a odkaz pre budúcnosť
Komenský mal motto: "Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí výchova". Bol presvedčený, že dômyselnou výchovou a vzdelaním je možné zmeniť svet.
Presne sto rokov po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom svet privítal nového objaviteľa - Jána Amosa Komenského, ktorý vo svojej rozsiahlej tvorbe objavil prirodzenosť dieťaťa. Celé jeho dielo, a to nielen vychovávateľské, ale aj filozofický a teologický systém, totiž slúži ľudskej prirodzenosti, ktorej chcel zabezpečiť optimálny rozvoj reformou školstva, výchovy, poznania, politiky a náboženstva.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Koncepcia pedagogiky
Koncepciu Komenského pedagogiky možno zosumarizovať do troch slov: omnes (všetci), omnia (všetko), omnino (všestranne). To znamená, že Komenský vyznával ideu prirodzeného vývoja človeka, harmóniu výchovy, vzdelania a prírody. Aj preto sa po celý svoj život usiloval odstrániť všetky formy represie, potláčajúce ľudskú prirodzenosť. Navrhol odstrániť zo škôl ubíjajúce bifľovanie a deklamáciu dlhých textov a najmä upustiť v školách od telesných trestov a bitia žiakov. Jeho pedagogickú paradigmu tvorila idea celoživotného vzdelávania s cieľom kultivácie človeka. Základ jeho filozoficko-pedagogickej paradigmy je zmysel života, ktorým je pansofia - všemúdrosť.
Nadčasovosť a moderný význam
Nadčasovosť Komenského myšlienok naplno ocenilo až 19. storočie. Najprv bol v školských kruhoch uznaný jeho rozhodujúci podiel na vytvorení modernej didaktiky a pedagogiky, a to najmä v oblasti výučby jazykov a v otázke názornosti vyučovania, postupne však začali znalci Komenského diela chápať jeho odkaz celistvejšie. Komenský totiž kládol silný dôraz na slobodu človeka, znášanlivosť, ľudskosť a spravodlivosť pre všetkých.
Komenského odkaz dnes
"Veľkosť Komenského spočíva aj vo výnimočnej schopnosti porozumieť svetu tej doby, predvídať možnosti jeho vývoja v ďalších storočiach a predložiť mu svoju komplexnú reformnú predstavu," upozorňuje komeniologička. Jeho diela boli výzvou k premýšľaniu, poznávaniu a zodpovednému konaniu v spoločnosti, v každej škole a v každom meste, v každej zemi, v Európe, vo svete. Preto neprekvapí, že Komenský je považovaný za myšlienkového predchodcu moderných európskych inštitúcií.
Univerzita Komenského
Naša univerzita bola v čase svojho zriadenia v júni 1919 len treťou univerzitou pôsobiacou na území Československej republiky. Okrem Karlovej univerzity v Prahe to bola ešte Masarykova univerzita v Brne. Keď sa podľa ich vzoru hľadalo pre univerzitu kratšie pomenovanie po nejakej osobnosti, poslanec František Drtina, ktorý bol univerzitným profesorom, navrhol pomenovanie po Komenskom. Komenský sa totiž po vzniku ČSR stal súčasťou oficiálneho výkladu československých dejín a bol jednou z „našich“ najvýznamnejších osobností, ktorú dobre poznali aj zahraniční odborníci. Návrh poslanca sa stretol so súhlasom, a tak sa už v novembri Československá štátna univerzita v Bratislave premenovala na Univerzitu Komenského. V období slovenského štátu bola snaha premenovať ju na Univerzitu Ľudovíta Štúra a poprieť tým všetko československé, nakoniec sa však v roku 1939 zhodli na Slovenskej univerzite.
Výchova detí: Poklad a poslanie
Komenský zdôrazňoval dôležitosť výchovy detí od útleho veku. "Abychom tedy byli moudří a s námi celý svět, učme lidi. Rozhodovania človeka v živote sa zakladajú na výchove od kolísky. Začiatok rozhoduje o všetkom dobrom i zlom: Kde čo začne ísť, tam pôjde, za hlavou ide telo, za smerom volantu auto. Najľahšie sa začína na počiatku, neskôr to ide už ťažko."
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Kniha je určená pobožným a kresťanským rodičom, vychovávateľom a všetkým pracovníkom s deťmi. Kniha má pomôcť rozumieť Vašim povinnostiam k deťom a ich šťastnému naplneniu. Deti sú zvláštny, drahý a slávny poklad. Boh aj deti bezbožných modlárov nazýva svojimi deťmi, tým nás upozorňuje vážiť si deti nie ako svoje, ale Božie a Bohom splodené.
Pre tú príčinu večný a slávny Boží Syn sa zjavil v ľudskom tele, sám chcel byť s deťmi ako s malými bračekmi a sestričkami, bral ich na ruky a objímal. Ježiš dôrazne napomínal, aby sme malé deti neurážali a nepohoršovali, ale správali sa k nim ako k Pánovi.
Ak sa chce niekto zamyslieť a posúdiť, prečo Boh tak deti chváli a prečo máme mať postoj dôstojnosti voči deťom, tak každý nájde veľa dôvodov. Predovšetkým ak sa deti zdajú zbytočné - menejcenné, nepozeraj na to čo sú teraz, ale čo z nich bude a nájdeš ich dôstojnosť. Sú menovite zrodené k tomu, aby boli Božie stvorenia, obyvatelia sveta po nás, páni, vladári, úradníci a správci, ale tiež spolu s nami účastníci Kristovi, kráľovské kňazstvo, ľud svätý a vykúpený, sudcovia anjelov, potešenie neba, hrôza pekla, dediči večného života a všetkých nepominuteľných vekov.
Rodičia si svoju plnú povinnosť k deťom nenaplnia nasýtením, ošatením, učením chodenia a vyprávania, lebo to sú veci len pre telo, čo nie je samotná podstata človeka ale len jeho príbytok. V tele prebýva rozumný duch človeka, ktorý vyžaduje väčšiu starostlivosť ako telo.
Najdôležitejšia je oblasť ducha a mysle a preto ich rozvoju treba venovať hlavnú pozornosť, aby bola vedená úspešne a ušľachtilo. Na druhom mieste je starostlivosť o telo ako nižšia a všednejšia, aby bolo telo slušným a hodným príbytkom pre nesmrteľného ducha. Myseľ je dobre vedená, keď je plnená nebeskou múdrosťou a poznaním dôstojnosti Boha. Rodičia majú deti viesť nielen k viere a pobožnosti, ale k slušnému a mravnému chovaniu, k vzdelaniu a nechať deti vzdelávať. Takto vychovaný dospelý ľudia vo svete konajú rozumne, naplnia Boží plán služby v cirkvi alebo politike a prežijú časnosť plnohodnotne a úspešne a prejdú radostne do večnosti.
Charakterová výchova: Dielňa ľudskosti
Otázka nie je, či v škole formovať postoje žiakov, ale ako. Dobre vzdelaný človek bez morálky môže byť nebezpečením pre krajinu, hovorí komeniológ a pedagóg Jan Hábl. Komenský sa snažil o to, aby škola bola miesto nielen odovzdávania vedomostí, ale aj formovania charakteru. Hovoril o múdrosti a dokonca používal pojem pansofia, ako celistvá múdrosť, kde je práve zahrnutý celý človek, ktorý rozumie celku sveta. Mať nejakú čiastkovú informáciu bez kontextu je podľa Komenského k ničomu. Hovorí, že človek musí rozumieť celku, a potom mu dávajú zmysel všetky čiastkové informácie.
Komenský hovorí, že zmyslom ľudsky dobre vzdelaného človeka je práve otvorenie seba, aby bol ku prospechu celku. Hovoril, že blaho jedinca nie je udržateľné bez blaha celku. Keby sa pozrel na školstvo, cieľom školy je konkurencieschopnosť, teda uplatnenie na trhu práce. Na to by Komenský povedal, že to je strašne málo. Pretože konkurencie schopný človek môže byť tiež schopný všetkého. Môže to byť človek, ktorý veľa vie, veľa pozná a dokáže, ale všetko, čo v škole získal, môže zneužiť k zlému. Komenský hovorí, že človek učený ale nemravný je vlastne bremenom krajiny.
Hodnotová výchova v súčasnosti
Neexistuje hodnotovo neutrálna škola. Škola nikdy neodovzdáva len poznatky, vždy je tam niekto, kto informácie sprostredkováva. Ten niekto má sám isté hodnoty a postoje, a tie či chce alebo nie odovzdáva žiakom. Učiteľ, keď ide na hodinu, svoj charakter nenecháva v kabinete, ale ten charakter ide s ním a ovplyvňuje nielen obsah, ktorý je podávaný, ale aj postoje žiakov k obsahu. Učiteľ môže učiť tak, že sa deti do jeho predmetu zamilujú a budú v ňom chcieť pokračovať alebo ho ďalej rozvíjať. Alebo naopak, budú ten predmet a zvyčajne aj samotného učiteľa nenávidieť . Takže predstava že škola je miesto, kde sa odovzdávajú len informácie, vedomosti, a kompetencie je ilúzia.
Budovanie charakteru by malo ísť v prvom rade naprieč všetkými predmetmi. A potom by to mala byť jedna špecializovaná hodina, kde by sa primerane k veku využívala metodológia ako charakter kultivovať.
Učiteľ ako záchranca ľudskosti
Komenský bol pomerne kritický k učiteľom. Definoval prototyp dobrého učiteľa ako človeka vzdelaného, aktívneho, tvorivého, ktorý má žiakov správne zamestnať a kontrolovať, ale zároveň by mal byť milý. Učiteľ by mal svoj predmet učiť s vášňou, aby toto zanietenie odovzdal svojim žiakom. Mal by robiť nad rámec toho, čo mu je prikázané.
Komenský hovorí, že učiteľ je záhradník - záchranca ľudskosti. Keď to totiž učiteľ robí dobre, tak sa mu podarí získať dieťa pre dobro. Aby človek sám od seba chcel dobro. A mimochodom, to, že zachraňujete ľudskosť alebo ju získavate pre dobro, to sa nedá násilím. Komenský bol odporcom násilia vo výchove. Jednoducho nemôžete niekoho násilím prinútiť, dokopať ho, aby miloval chémiu alebo aby miloval dobro.
Dobro a jeho hľadanie
Pre Komenského je dobro a Boh jedno a to isté. Ale to neznamená, že sa nám Boh, dobro nedá poznať. Teda zakaždým, keď sa mi prihodí niečo dobré, alebo ja urobím niečo dobré, tak sa mi deje niečo transcendentné, presahujúce. Akoby sa dotýkam alebo participujem na dobre. Skrz každú dobrú myšlienku, dobrý čin alebo dobrú vôľu sa dotýkam dobra, toho veľkého dobra, ktoré ma presahuje. Z neho sa dotýkam jednej malej črepiny a skrz ten dotyk sa stáva návykom. To dobro do mňa preniká, a každým ďalším dotykom je mi dobro bližšie, stáva sa mi vlastnejším, prechádza do môjho charakteru.
Pamiatka a odkaz
28. marec je deň, keď spoločnosť upiera pohľad k učiteľom a oceňuje ich prácu. Učiteľstvo je práca náročná, príťažlivá, formuje ďalšie generácie. Nie nadarmo sa hovorí, že učiteľstvo nie je zamestnanie, ale poslanie. Na Slovensku, aj v bývalom Československu, sa sviatkom učiteľov stal deň 28. marca, deň narodenia Jána Amosa Komenského.
Počas obdobia života Jana Amosa Komenského, za vlády cisára Rudolfa II. sa vo veľkom podporovali brúsiči kameňov. Brúsenie drahokamom bolo vážené umenie. Pri tejto práci je potrebný cit, zručnosť, predstavivosť a aj odborné a matematické znalosti. Drahokamy mali vysokú hodnotu. Vyznačovali sa zriedkavosťou, mimoriadnou krásou, výraznou a zaujímavou farbou, tvrdosťou a odolnosťou, aby sa mohol využiť bez toho, aby sa poškriabal či poškodil. Panovník si uplatňoval predkupné právo na drahokamy granáty významnej veľkosti. Granát mal významné postavenie v svetovom šperku kráľovských aj cirkevných hodnostárov. V roku 1679 označil Bohuslav Balbín granát pojmom vymedzujúcim - český granát.
Ján Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592. Bol to pedagóg, teológ, kňaz, biskup jednoty bratskej. Odmietal katolicizmus. Obaja rodičia mu zomreli na mor. Výchovu prevzala jeho teta. Študoval na gymnáziu v Přerově, potom odišiel na vysokú školu do Herbornu. Stal sa učiteľom. Ako mladý učiteľ hľadal nové cesty vo vzdelávaní. Jedným z jeho krokov bolo to, že odstránil z triedy metlu, aby jeho žiaci neboli bití. Niekedy totiž, keď žiaci niečo nevedeli alebo niečomu nerozumeli, dostali výprask v škole od učiteľa. Škola mala byť podľa neho zaujímavá a príjemná. Žiaci sa do nej mali tešiť. Deťom v jeho dobe robila najväčší problém latinčina. Napísal pre nich novú ľahšie pochopiteľnú učebnicu.
Oženil sa, keď mal 26 rokov. Jeho prvá žena Magdaléna Vizovská bola o 4 roky mladšia. Bola z bohatej rodiny. Zomrela aj s 2 deťmi na mor (1622). Oženil sa druhý krát (1624), tiež s Českou Marii Dorotou Cyrillovou. Bola o 10 rokov mladšia. S ňou mal 4 deti - 3 dcéry a 1 syna. Odišiel do Poľska. Bol zástupcom riaditeľa na gymnáziu, veľa písal a venoval sa pedagogike. Odtiaľ cestoval na prednášky do Anglicka a Švédska. Jeho cesty viedli v rokoch 1641-42 do Anglicka, v rokoch 1642-48 do Švédska. Po návrate v do Poľska v roku 1648 jeho druhá žena zomrela. Rok po smrti druhej ženy ako 57-ročný sa v Toruni oženil tretí krát. Jeho ženou sa stala o 30 rokov mladšia Češka Jana Gajusová z Týna nad Vltavou. Vrátil sa do poľského Lešna (1654-1656), kde pracoval na svojich knihách. Švédsko však napadlo Poľsko. Lešno nebolo zničené, lebo Komenský s jeho „bratmi“ vpustil Švédov do mesta a tým ho „zachránil“. Poľský partizáni v roku 1656 začali Lešno obliehať. Mesto zachvátil požiar a zničil takmer všetok jeho majetok. Komenský musel kvôli kolaborácii so Švédmi utiecť z Poľska. Uchýlil sa do Amsterdamu vo Holandsku. Tam bola vydaná polovica jeho diel.
Bol vynikajúcim pedagógom. Pozývali ho do iných krajín, aby tam pomohol reformovať a modernizovať školstvo. Snažil sa ovplyvniť panovníkov danej doby, aby ukončili prenasledovanie evanjelikov v českých krajinách. Vykonával kazateľskú činnosť.
V školskej triede by mali byť žiaci rovnakého veku a úrovne znalostí. Do 6 roku - dieťa má byť vychovávané doma. Od 6 do 12 roku - dieťa má navštevovať obecnú školu. Tá má byť v každej dedine a meste a navštevovať ju majú rovnako dievčatá a chlapci, dve hodiny doobeda a dve hodiny poobede. Od 12 do 18 - má mládež navštevovať školu latinskú. Tá sa má nachádzať v každom meste. S pomocou kníh sa mnohí stávajú učenými i mimo školy. Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť.
OSN v roku 1993 vyhlásil za Medzinárodný deň učiteľov 5. október. Jeho cieľom je pripomínať si spoločné podpísanie Odporúčania UNESCO a Medzinárodnej organizácie práce o pracovných podmienkach vyučujúcich z 5. októbra 1966.
Deti musia mať v živote najmenej jedného človeka, ktorý v nich verí. Tí najväčší učitelia majú od svojich žiakov vysoké očakávania, ale ešte väčšie očakávania majú od seba. Účelom vzdelávania je premeniť zrkadlá na priehľadné okná.
tags: #dieta #je #poklad #najvzacnejsi #komensy