Hoci neexistuje univerzálna diéta, ktorá by definitívne zastavila alebo vyliečila zápalové ochorenia čreva (IBD), výživa a diéta zohrávajú v liečebnom procese kľúčovú úlohu. Strava bohatá na vitamíny a minerály je pri ich nedostatku nevyhnutná. Odborníci bijú na poplach a tvrdia, že nikdy v minulosti nebolo toľko chorôb spôsobených stravovaním. Naši predkovia podľa nich netrpeli chorobami zažívacieho ústrojenstva v takej miere, ako je tomu dnes.
Úvod
U pacientov s črevnými zápalmi sa často vyskytuje deficit vitamínov a minerálov, podvýživa, intolerancie na niektoré potraviny, prípadne zmenené anatomické pomery (zúženia alebo stavy po operáciách čreva). Dôležité je uvedomiť si, že strava, ktorú toleruje jeden pacient, nemusí prospievať inému. Preto je veľmi vhodné viesť si stravovací denník, kde pacient zaznamenáva, čo a kedy konzumuje a príznaky, ktoré sa u neho vyskytujú. Takýmto systematickým prístupom môže sám pacient identifikovať potraviny a okolnosti (napr. šport, relax, stres), ktoré mu robia dobre a ktoré mu naopak zhoršujú priebeh ochorenia.
Základné princípy diéty pri zápalových ochoreniach čreva
Základom každej diéty, aj tej pri zápalových ochoreniach čreva, je dostatočný príjem základných živín (cukry, tuky, bielkoviny), vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Strava má byť z kvalitných surovín a dostatočne energeticky bohatá, keďže zápalové ochorenia čreva majú tendenciu viesť k podvýžive a nadmernému chudnutiu. Hlavne v aktívnom štádiu sú príčinami chudnutia nechutenstvo, zhoršené vstrebávanie a strata živín počas hnačiek.
Strava našich predkov ako inšpirácia
Naši predkovia jedli to, čo sa im v lete podarilo dopestovať, v obchodoch a na trhoviskách nakupovali suroviny bez chemických prísad a konzervačných látok. Počas leta naši predkovia pracovali pomerne ťažko na poliach. „Na lúkach sa kosilo, ženy postupne, ako dozrievalo ovocie, varili lekvár. Spracovávali sa technické plodiny ako konope, ľan, pomáhalo sa pri žatvách, takže nebol čas vyvárať komplikované jedlá,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.
Zelenina a ovocie v strave predkov
Počas sezóny zeleniny a ovocia sa na celom území Slovenska varili zeleninové jedlá. „Od staroveku boli v strednej Európe udomácnená mrkva, petržlen, paštrnák, kaleráb, neskôr od 16. storočia pribudli zeler a karfiol. Koreňová zelenina sa varila ako základ zeleninovej polievky. V minulosti boli obľúbené husté zeleninové polievky. Napríklad na Záhorí sa zahusťovali rezancami (slížami), mrveničkou, či inou cestovinovou závarkou. Jedálniček našich predkov obohatili novšie druhy zeleniny, napríklad paradajky, papriky a tekvica, ktoré k nám boli dovezené z Ameriky. Z paradajok bola obľúbená polievka aj omáčka, z tekvice zas prívarok. Napríklad na takých „kvašákoch“ - kvasených uhorkách, si ľudia u nás pochutnávali už v 17. storočí. Podávali sa ako pochutina k mäsitým a mastným jedlám. „Hlavnou zeleninou bola na Slovensku v minulosti kapusta,“ vysvetľuje Nádaská. „Slováci z nej robili jedlá od výmyslu sveta, jedli ju počas celého roka. Na Horehroní sa ešte v 19.storočí pestovala odroda virne - čiernej kapusty, ktorá bola odolná voči zime. Na jej listoch sa piekli placky a chlieb.“ Kapustou sa však plnili aj koláče - kapustníky, konzumovala sa aj ako príloha k cestovinám.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Strukoviny a zemiaky
Strukoviny tvorili pevnú súčasť stravy našich predkov. Napríklad zelená fazuľka alebo zelený hrášok boli súčasťou prívarkov a polievok, ktoré sa zahusťovali cestovinami. Na Slovensku sa pestoval hrach, šošovica, bôb, aj cícer. Slovákmi mimoriadne obľúbené zemiaky sa stali rozšírenou potravinou na Orave a Liptove v 18. storočí. Zemiaky sa varili, piekli na pahrebe, varili sa z nich polievky, kaše, aj prívarky. Varené zemiaky sa ďalej upravovali pečením, pridávali sa do kaší, cestovín, placiek, chlebov, piekla sa z nich haruľa, zemiaková baba.
Ovocie a jeho spracovanie
Na Slovensku sa kedysi hojne pestovalo ovocie. Jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, na juhu krajiny po prvej svetovej vojne aj marhule. „Vo veľkom sa pestovali dule, mišpule, vo viniciach aj oskoruše, ktoré sú dnes už viac menej vzácnosťou. Na východe a severe Slovenska sa pestovali egreše a ríbezle. Z čerstvého ovocia sa pripravovali ovocné polievky, kaše, omáčky ako pamuľanka, slivčanka, jablčanka, či hruščanka,“ vysvetľuje Katarína Nádaská. Polievky sa jedli s chlebom alebo zemiakmi. Ovocie sa nosilo aj na polia, pre pracujúcich ako osvieženie, zvyklo sa aj sušiť. V oblasti Tokaja sa sušilo aj hrozno, čo bola skutočná gurmánska lahôdka, podobne ako aj bystrické slivky. Varenie lekváru, najmä toho zo sliviek, bolo priam rituálom. „Varil sa bez pridania cukru, ešte horúci sa vyklopil do hlinených alebo drevených nádob, kde stuhol. Tvrdé kusy sa vešali na hrady ako slanina,“ dodáva etnologička. Lekvár bol v minulosti takmer každodennou stravou. Z jabĺk a hrušiek sa pripravovala šťava pre deti. Ak bola sezóna húb, tie sa pripravovali čerstvé, kedy aj nahrádzali mäso, alebo sa zvykli sušiť, a tie sa potom varili v polievku.
Uskladňovanie a spracovanie zeleniny
Mnohé zo spôsobov uskladňovania zeleniny sa zachovali dodnes. Koreňová zelenina sa ukladala na zimu do jám vystlaných slamou, aby nepomrzla. Ovocie - sušence, krížalky, štiepky - sa sušilo vo veľkom množstve, najmä jablká, hrušky a slivky. „Kapusta bola v minulosti všeliek, pri zažívacích problémoch sa pil odvar zo sušených sliviek a hrušiek. Voda z varených sliviek zmierňovala kašeľ, na choré priedušky sa používali suché dule.
Obľúbené jedlá našich predkov
V lete boli u Slovákov v minulosti obľúbené polievky, najmä polievka z koreňovej zeleniny, zahustená zátrepkou zo smotany so žĺtkom. „S obľubou konzumovali aj cvikový prívarok, repovú omáčku, špenát, zo žihľavy, šťaveľový prívarok, zelené fazuľky na slanine, repové pagáče, lokše s makom, lekvárniky, kapustníky, opekance, orešníky, tvarožníky, bryndzové pirohy, hruškové cestnice, pirohy, zemiakové šúľance, parené buchty s orechmi, čerešňové halušky, hrbáne s bryndzou,“ vymenúva najčastejšie varené jedlá Slovákov etnologička Katka Nádaská. Pieklo sa najmä z kysnutého cesta, piškótové cesto do slovenskej ľudovej kuchyne preniklo až v polovici 20.storočia. Po znárodnení tovární, polí a vzniku JRD, mali ľudia záhumienky, kde si dopestovali všetko pre vlastnú potrebu, a keďže mnohí pracovali aj v JRD, bola možnosť si prikúpiť za lepšie ceny najmä obilie, prípadne iné komodity, ktoré potrebovali. Doma chovali hydinu, králikov, ošípané, takže boli, čo sa týka rastlinnej i živočíšnej produkcie, sebestační. Nuž a čoho bol prebytok, to sa vždy predávalo na jarmokoch a trhoch.
Životný štýl a stravovanie našich predkov
„Naši predkovia žili určite zdravšie, pojem nadváha vlastne ani nepoznali, denne pracovali na poli, neskôr v JRD a potom ešte na vlastnom záhumienku. Ako vyzerali naši predkovia vidíme na tradičnom ľudovom odeve, ktorý by dnešné aj mladé dievčatá už neobliekli. Ženy boli štíhle a muži svalnatí.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Surová strava ako alternatíva
Keď sa zamyslíme nad tým, aká potrava slúžila človeku na prežitie tisícky rokov, budeme musieť priznať, že strava surová. Človek žil v dávnoveku podobne ako zvieratá, jedol plody zeme všakovakého druhu, medzi inými aj divoké byliny. Zvieratá jedli a jedia taktiež potravu za surova - bylinožravcami počnúc a dravcami končiac. Varené jedlo nám nechutí preto, že by bolo pre telo tak prospešné, ale preto, že vie obalamutiť mozog. Pri tepelnom spracovaní dochádza k vytváraniu molekúl, ktoré vedia naše chuťové a čuchové receptory dokonale zmiasť. Tieto atómové reťazce pri pravidelnom užívaní dráždia náš mozog a môžu mať účinky ako ópium. Veľmi dobre vidieť túto závislosť na zvieratách. Odborníci dnes z tohto dôvodu hovoria o špecifických závislostiach na chlebe, cestovinách, pizzi či syre.
Vplyv tepelnej úpravy na živiny
Dnes už vieme, že tepelným spracovaním sa veľa vitamínov, enzýmov a vitálnych látok zabíja. Ak jedlo upravujeme teplotou vyššou ako 43-44 stupňov, bielkoviny sa začnú denaturovať. Asi viete, ako sa surové vajce zmení varením - rovnako diametrálne odlišné sú aj ostatné potraviny pred a po varení. A účinky? Odpovedzte si sami. Hladina lyzínu v potrave klesá tepelným spracovaním až o 40%. Toto hrá v náš neprospech, keďže sme z veľkej väčšiny odkázaní práve na lyzín z potravy. Táto aminokyselina hrá dôležitú úlohu pri vytváraní L-karnitínu, známeho „spaľovača“ tukov. Lyzín je potrebný taktiež pre správne fungovanie ciev, tkanív a svalov.
Vplyv tepelnej úpravy na uhľohydráty
Tepelným spracovaním sa z komplikovaných a ťažko rozložiteľných uhľovodíkov stávajú jednoduché, rýchlo stráviteľné cukry. Preto sú uvarené zemiaky či mrkva akosi sladšie a pečený chlieb sladší ako surové cesto. Je to však zdravé? Ani nie. Rýchlym zvýšením hladiny cukru v krvi rozkýveme hormonálny systém do extrémov, pankreas sa snaží vylúčiť veľké množstvo inzulínu, výsledkom čoho je rýchle ukladanie cukrov vo forme tuku alebo glukagónu v tele. Okrem priberanie je nebezpečné, že hladina cukru v krvi po takomto ródeu extrémne klesá, čo opäť posilňuje túžbu po sladkom a navodzuje pocit hladu. Človek tak znova začína jesť a ostáva uzamknutý v začarovanom kruhu. Vedľajšie účinky takéhoto fungovania už dobre poznáme.
Imunitná reakcia na varené jedlo
Vedci zistili, že po príjme vareného jedla dochádza k vylučovaniu bielych krviniek do tráviaceho traktu, čo sa chápe ako obranná reakcia organizmu na cudzie a toxické látky v tele. Prvýkrát v roku 1930 priniesol doktor Paul Kouchakoff informáciu o imunitnej reakcii na varené jedlo na prvom internacionálnom kongrese pre mikrobiológiu v Paríži. V jeho experimentoch dokázal, že imunitná reakcia tela sa spúšťa po príjme akéhokoľvek vareného jedla a má tendenciu byť silnejšia pri príjme priemyselne spracovaných potravín. Po príjme surovej stravy k žiadnej podobnej reakcii nedošlo.
Ako začať so zdravým stravovaním
Všetci máme možnosť začať sa stravovať zdravo. Prvý krok je k varenému jedlu prikladať stále viac surového. Keď si ku každému varenému jedlu doprajeme polovicu rastlinnej potravy v surovej forme, vitalita nášho tela porastie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vplyv mikrobiomu na zdravie
Určite je vám už veľmi dobre známe, že vplyv mikrobiomu na imunitu a celkové zdravie je kľúčový. Stále viac sa ale hovorí aj o vplyve mikrobiomu na ľudskú psychiku - nedávno som sa dozvedela, že existujú psychiatri, ktorí vedú pacientov k úplnej zmene stravy a tým pádom k postupnému vynechaniu antidepresív (samozrejme pod dohľadom!). Hovorí sa, že každé ochorenie má pôvod v črevách a s týmto sa ja veľmi stotožňujem. Kvalitu nášho črevného mikrobiomu ovplyvňuje mnoho faktorov už od narodenia. Ako iste viete, hrubé črevo obývajú milióny batérií a tieto baktérie potrebujú byť výživované.
Jarná zelenina pre zdravý mikrobiom
A tu prichádza na scénu jarné obdobie, ktoré je ideálnym štartérom, pretože všetko rastie, kvitne…a to nehovorím iba o bežne známych druhoch. 😉 Mikrobiom si zaslúži oveľa viac a preto som sa rozhodla, že dnešný recept bude ukážkou, ako sa dá zeleninka zo supermarketu obohatiť o to, čo nájdete vo voľnej prírode . V hlavnej úlohe sa predstaví moja obľúbená jarná zelenina - špargľa, odporúčam bio, slovenskú, ktorú kupujem v Bille. K nej som pridala hojne rukolu či púpavové listy, pretože horká chuť sa považuje z hľadiska ajurvédy za veľmi významnú na jar. No a k tomu ešte rôzne iné zaujímavosti z našej záhrady. Pravdaže burinky zbierame ďalej od ciest a nikdy nezbierame druhy, ktoré nepoznáme!! Ja za mnohé informácie vďačím profilom, ktoré sledujem na Instagrame aj bylinkovým kurzom, ktoré som absolvovala. Takže už poznám, čo u nás rastie a beriem si prevažne to isté. Mimochodom, vedeli ste, že to, čo vo vašom najbližšom okolí rastie sa vám zíde a čo nie, to vaše telo nepotrebuje?
Výživa koní ako príklad pre človeka
Správne vyvážená strava určuje zdravie a kondíciu koní. Nedostatok vedomostí o výžive týchto nádherných zvierat zároveň vedie k chorobám a zdravotným problémom, ako sú vredy, kolika a dokonca laminitída.
Čo jedia divoké kone?
Otázka, ktorú si kladieme je nezmyselná, pretože ako vedci dokazujú, žiaľ už neexistujú skoro žiadne divoké kone. Môžeme sa stretnúť len s divokými druhmi, ako je kôň Przewalský alebo Americký mustang. Kone sa objavili na Zemi dávno pred nami, teda asi pred 50 miliónmi rokov. Preto, aby ste zistili, ako má vyzerať správna výživa koní, stojí za to opustiť farmu a navštíviť zelené lúky a stepi, pretože práve tu to majú kone najradšej. Kone milujú pohyb a rastliny, ale…Kone, ktoré žijú vo voľnej prírode, sú neustále v pohybe. Deň čo deň sa túlajú a pokrývajú veľké plochy, pasú sa na tráve a iných rastlinách. Takže prakticky tráva je to, čo majú kone najradšej! V potrave pomalých koní nájdete aj listy, machy, mladé výhonky a kríky. Pomalé kone nepohrdnú ani kôrou stromov, ktorú si z času na čas zahryznú. Existuje mnoho rastlín, ktoré škodia našim priateľom, ako napríklad šťaveľ alebo pýr plazivý. Kone rozpoznávajú jedovatú potravu podľa chuti a vône. Vzhľad rastliny je menej dôležitý. Ak pozvete svoje kone do domácej záhrady, skontrolujte, či v nej nie je jedovatý tis. Ak áno, oplatí sa ho odstrániť, rovnako ako tuje.
Šťavnatá tráva pre kone
Niektorí majitelia koní radi pustia svojich domácich miláčikov do záhrad, aby spásli trávu. Oplatí sa postarať o kvalitnú pôdu posypmi. Záhrad bude hneď vyzerať bujnejšie a šťavnatejšie. Ak nechcete do záhrady púšťať kone, dajte im trávu hneď po pokosení (v tomto prípade zabudnite na umelé hnojivá!).
Výživa koní - dávky
Divoké kone jedia 12 až 16 hodín denne - za ten čas skonzumujú ekvivalent 11 až 14 kg suchého krmiva. Kone žijúce vo voľnej prírode však majú iný životný štýl a sú neustále v pohybe. Váš konský priateľ naopak potrebuje jesť často a v malých množstvách - o chvíľu vám povieme prečo. Množstvo krmiva závisí okrem iného aj od hmotnosti zvieraťa. Kôň s hmotnosťou 450 kg by mal denne skonzumovať cca 7-8 kg sena, ktoré je rozdelené minimálne na 3 porcie. Potravu je najlepšie rozdeliť na 5 porcií. Je obrovskou chybou kŕmiť svojho koňa zriedkavo a vo veľkom množstve.
Tráviaci systém a strava koňa
Strava a spôsob kŕmenia koní sú určené anatómiou, presnejšie stavbou tráviaceho systému. Kone majú malý žalúdok (veľkosť rugby lopty). Jeho objem je od 12 do 15 litrov. Tenké črevo koňa je dlhé 15 až 30 metrov. Neustály prísun živín zabraňuje skrúteniu, slučkovaniu a prekrývaniu záhybov čreva a chráni aj pred vredmi. Vzhľadom na štruktúru tráviaceho systému kone nemôžu zvracať. Pre kone je najcennejšie takzvané zelené krmivo, teda pasienky. Pri pasení koní na lúke vyberajte miesto opatrne, pretože niektoré trávy môžu obsahovať ťažké kovy a pesticídy. Základom výživy pre domestikované kone je seno, teda takzvané objemové krmivo. Pamätajte, že nie je seno ako seno! Kvalita sena závisí okrem iného od kvality pôdy, klímy, spôsobu sušenia a veku. Seno staršie ako rok je menej hodnotné a menej chutné. Staré seno je navyše často plné prachu, roztočov a často sa v ňom tvoria plesne. Skvelé je seno s vysokým podielom lucerny, naopak seno s veľkým množstvom kyslých tráv je menej výživné. Je chybou podávať koňom seno z neovereného zdroja, pretože môže obsahovať chemikálie.
Krmivo a koncentráty pre kone
Do objemového krmiva patrí okrem sena aj komerčné sekané krmivo. Tie sú štandardizované a zabezpečujú, aby každá porcia potravy obsahovala rovnaké množstvo živín. V obchodoch s domácimi zvieratami nájdete lucernové plevy a trávové plevy. Lov z lucerny je veľmi cenný, pretože je bohatý na bielkoviny, vápnik a vitamíny. Navyše vďaka plevám kôň lepšie absorbuje koncentráty. Medzi koncentrátmi rozlišujeme kompletné krmivá a balancéry. Medzi kompletnými krmivami nájdete vysokoenergetické krmivá, nízkoenergetické krmivá, ale aj krmivá, vďaka ktorým kôň pekne priberie. Balancery majú koncentrovanejšie živiny. Balancéry aj kompletné krmivá sa podávajú spolu s objemovým krmivom (senom), ktoré je základom potravy. Je chybou uprednostňovať koncentrované krmivo a tiež ho podávať pred objemovým krmivom.
Diéta pre kone - ovos
Majitelia koní ich často kŕmia ovsom. Ovos má svojich odporcov aj priaznivcov. Treba však pripomenúť, že ide o potravinu, v ktorej je veľa sacharidov.
Konské mlieko?
Kone pijú mlieko, ale maximálne do deviatich mesiacov po narodení. Asi dvadsať minút po narodení sa u žriebäťa vyvinie sací reflex. V prvých 24 hodinách môže mladý kôň vypiť až 8 litrov mlieka (kolostrum) denne. Žriebätá jedia až 30-krát denne, preto je veľmi dôležité starať sa o zdravie a stravu dojčiacej kobyly. Nie nadarmo je strava dojčiacich kobýl podobná strave koní, ktoré intenzívne trénujú. Tehotenstvo a kŕmenie sú pre koňa veľkou námahou. Správna strava ovplyvňuje zdravé matky a žriebätá, ako aj správnu tvorbu mlieka. Kobyla musí živiť žriebä aj seba. Je dôležité dať svojmu koňovi krmivo bohaté na bielkoviny a vápnik. Stravu môžete obohatiť aj o ľanové semienka a otruby.
Výživa športových koní
Strava športových koní pozostáva z objemového krmiva (základ) a koncentrátov. Okrem toho je pri určovaní stravy koňa kľúčové brať do úvahy intenzitu tréningu. Pre športového koňa je dôležitá kvalita a množstvo príjmu bielkovín, pretože pri tréningu dochádza k mikropoškodeniu svalového tkaniva a proteín urýchľuje regeneráciu svalov. V strave sú dôležité aj elektrolyty: sodík, draslík, horčík, chlór a vitamíny vrátane vitamínu E.
Súhrn výživy koní
Kone sú mimoriadne krásne a citlivé zvieratá, pre ktoré je potrava hneď po starostlivosti o prežitie základnou potrebou. Strava koní je založená na objemovom krmive s prídavkom koncentrovaného krmiva a určuje zdravotný stav zvieraťa. Pamätajte, že neexistuje žiadna univerzálna diéta pre kone. To, čo ovplyvňuje výber krmiva a živín, sú okrem iného životný štýl, telesná hmotnosť, temperament, kondícia a celková kondícia koňa. Akékoľvek zmeny v jeho strave by sa mali robiť pomaly. Okrem toho majú kone radi rituály a pevný rozvrh dňa, a preto ich kŕmte v určených časoch. V opačnom prípade môžu byť nepokojné.
Jablko ako symbol zdravia a vitality
Jablko, ako jedno z najstarších ovocí na svete, ponúka širokú škálu zdravotných benefitov. Jeho história siaha do strednej Ázie a Číny, kde divoké jablone rástli už pred desiatkami tisíc rokov. Hoci boli tieto plody menšie a kyslejšie, slúžili ako potrava pre vtáctvo a zvieratá. Dnes sú jablká obľúbenou súčasťou stravy mnohých ľudí, a to nielen pre ich chuť, ale aj pre ich výživové hodnoty a potenciálne účinky na zdravie.
Nutričné hodnoty jablka
Stredne veľké jablko obsahuje približne 95 kalórií, 25 gramov sacharidov a 4 gramy vlákniny. Prevažná časť vitamínov sa nachádza v šupke alebo priamo pod ňou. Jablká obsahujú vitamíny B-komplexu, ktoré sú dôležité pre udržanie zdravých červených krviniek a silného nervového systému. Vitamín B pôsobí proti vypadávaniu vlasov, udržuje pokožku pružnú a pomáha pri ťažkostiach so spánkom a koncentráciou. Vitamín E sa v jablkách nachádza v menšom zastúpení, ale je potrebný pre tvorbu tkaniva, stavbu zubov a kostí. Kyselina listová (vitamín B9) sa spolu s vitamínom B12 podieľa na tvorbe DNA, delení buniek, tvorbe krvi a rastových procesoch. Vláknina v šupke jablka zlepšuje činnosť čriev a znižuje cholesterol. Jablká obsahujú vysoký obsah vody, až 84 %. Jablká sú taktiež mimoriadne bohaté nielen na vitamíny, ale aj na stopové prvky. Veľa z týchto vyššie spomenutých vitamínov sa nachádza práve v šupke, preto je lepšie jablko jesť v celku.
Jablko a jeho vplyv na zdravie
Jablká môžu byť skvelým pomocníkom pri chudnutí a diéte. Obsahujú veľa vlákniny a vody, čo umožňuje udržať pocit sýtosti oveľa dlhšie. Štúdie ukázali, že konzumácia jedného jablka denne môže znížiť riziko cukrovky 2. typu až o 28%. Polyfenoly v jablkách pravdepodobne pomáhajú predchádzať poškodeniu beta buniek v pankrease, ktoré produkujú inzulín.
Proti rakovine a astme
Jablká obsahujú prirodzene sa vyskytujúce zlúčeniny, ktoré môžu pomôcť v boji proti rakovine. Pravidelná konzumácia jabĺk je spojená s väčšou hustotou kostí, čo vedie k ich zdraviu a sile. Jablko má aj blahodarné účinky na náš mozog. Rovnako jablková šťava pomáha zachovať acetylcholín a neurotransmiter, ktorý môže s vekom klesať.
Jablko ako liek
Jablká pomáhajú vyplavovať z tela nadbytočnú soľ a vodu, čo priaznivo vplýva na vysoký krvný tlak. Z tohto dôvodu je prínosom pre hypertonikov, ktorí by mali ráno zjesť aspoň jedno jablko na lačno. Jablko ako ovocie je bohaté na pektín (telu prospešná rozpustná vláknina), ktorý spomaľuje trávenie.
Jablková šťava
Jablková šťava je skvelým doplnok čistej vody na každý deň. Oproti jablku šťava predstavuje lepšiu formu stráviteľnosti vitamínov. Denná odporúčaná dávka vitamínu C je 60 mg. Jablková šťava ako zdroj vitamínu C dokáže pri pravidelnom pití zlepšiť vašu pleť. Rovnako vitamín C podporuje vstrebávanie železa, ktoré má pozitívny vplyv na problematickú a bledú pleť. Šupka z jablka obsahuje veľké množstvo vlákniny. V prípade odšťavovania je teda potrebné dodržať určité pravidlá, aby ste o túto vlákninu neprišli. Ak vám nevyhovuje jesť jablko v celku, jablková šťava je skvelou alternatívou udržovania pitného režimu. Jablková šťava je aj záchrana v prípadoch dehydratácie. V takýchto situáciách sa odporúčajú piť elektrolytické nápoje, ktoré sú bohaté na draslík.
Jablková diéta
S jablkovou diétou môžete schudnúť až 7 kíl za 12 týždňov . Pomocou pravidelnej konzumácii jabĺk, môžete znížiť príjem kalórii a zároveň si očistiť hrubé črevo. Počas tejto diéty nezabúdajte na dostatočný pitný režim. Je dovolené piť veľa čistej vody. Dávajte pozor, aby ste nekonzumovali príliš veľa kofeínu. Jablká znižujú hladinu cholesterolu. Jedno stredné veľké jablko obsahuje asi štyri gramy vlákniny. Po konzumácii jabĺk sa cítite plní na dlhšiu dobu. Takže nemáte takú potrebu prijímať iné kalórie. Je to spôsobené tým, že nášmu telu trvá dlhšie, kým strávi niektoré komplexné vlákniny.
Ako na to?
Prvý deň jedzte celý deň iba jablká . Ráno po prebudení zjedzte jedno nastrúhané jablko, ktoré si môžete dochutiť lyžičkou medu a citrónovou šťavou. Druhý deň jedzte tiež iba jablká. Tretí deň pokračujte v konzumácii jabĺk. Môžete si dopriať ľahký obed.
Vedľajšie účinky
Po dokončení 3 dňovej jablčnej diéty môže nastať vedľajší účinok v podobe zníženia funkčnosti vášho žalúdka. Po prechode na normálnu stravu sa môže stať, že kilá priberiete naspäť.
Recept na jablkovú tortu
Postup: Jablká očistite a zbavte sa jadierok. Polovičku nastrúhajte a druhú nakrájajte na malé časti. Dajte všetko do hrnca, pridajte 2 dcl vody, trstinový cukor a škoricu. V druhom hrnci rozmiešajte v 2 dcl vody zlatý klas a prelejte do jablkovej zmesi. Ďalej si vezmete tortovú formu a na spodok dáte prvú vrstvu piškót, na ktorú vylejete časť jablčnej zmesi. Vrstvíte, až kým nepoužijete všetky ingrediencie. Tortu dáte na niekoľko hodín do chladničky a môžete si na nej pochutiť.
Recept na podporu trávenia
Potrebujeme:
- 2 jablká
- 1 citrón
- 1 PL chia semienok
- 1 ČL jablčného octu
Postup:Jablká si ošúpeme, zbavíme jadrovníkov. Pokrájame na menšie kúsky. A vložíme do mixéra. Citrón si odšťavíme a šťavu pridáme do mixéra k jablkám. Spolu rozmixujeme na hladkú hmotu. Primiešame chia semienka. Pre ešte lepší účinok pridáme aj jablčný ocot. Všetko dobre premiešame.
Užívanie:Konzumujeme do pol hodiny od prípravy, najlepšie na raňajky. Ak uprednostňujete nápoje, môžete túto zmes zriediť vodou (najlepšie s vlažnou) a vypiť. Táto zmes je nielen chutná, ale aj účinná a vďaka chia semienkam budete mať dlhšie pocit sýtosti.
#