Príchod dieťaťa do rodiny je krásne, ale aj náročné obdobie. Svet, ktorý patril dvom partnerom, sa zmení na svet, ktorý sa točí okolo nového človiečika. Láska k dieťaťu rastie, ale partnerský vzťah môže zažívať krízu. Intenzívne zmeny si vyžadujú vedomé úsilie. Miesto rozhovorov prichádza únava, miesto dotykov len povinnosti. Nie je to zlyhanie, ale prirodzený dôsledok novej etapy. Sila vzťahu sa ukazuje v tom, ako sa partneri postavia ku kríze. V nasledujúcom článku sa ponoríme do psychologických aspektov vzťahu medzi jedlom, láskou a vzťahmi, pričom preskúmame, ako sa tieto prvky prelínajú a ovplyvňujú naše životy.
Vplyv príchodu dieťaťa na partnerský vzťah
Na začiatku je to ako z rozprávky. Dvaja ľudia sa milujú, tvoria tím, prežívajú radosti a výzvy a budujú si spoločný svet. Potom príde dieťa, vytúžené, milované, obdivované. S jeho príchodom neprichádza len radosť, ale aj veľká zmena. Zmení sa rytmus dňa, menia sa priority, menia sa oni sami. A zrazu už nie sú len partneri. Láska k dieťaťu je silná, ale často prehluší tú partnerskú. Zmeny sú intenzívne a rýchle. To, čo kedysi fungovalo samo od seba, si zrazu vyžaduje vedomé úsilie. Miesto večerných rozhovorov prichádza ticho plné únavy. Miesto dotykov len odmerané pohyby medzi domácimi povinnosťami. Nie je to zlyhanie. Je to prirodzený dôsledok novej životnej etapy. No práve v tejto chvíli sa ukazuje sila vzťahu a nie v tom, či kríza príde, ale v tom, ako sa k nej partneri postavia.
Faktory ovplyvňujúce partnerský vzťah po narodení dieťaťa
- Únava a nedostatok spánku: Starostlivosť o bábätko je krásna, ale vyčerpávajúca.
- Zmena priorít: Partneri sa zrazu ocitnú v nových životných úlohách, stávajú sa mamou a otcom. Láska k dieťaťu je intenzívna a môže zatieniť partnerské prežívanie.
- Nerovnomerné rozdelenie povinností: Jeden z partnerov môže mať pocit, že ťahá viac, či už doma alebo v práci.
- Znížená intimita a sex: Fyzická a emočná blízkosť môžu po pôrode trpieť. Žena prechádza hormonálnymi zmenami, mení sa jej telo, cíti sa inak.
- Nedostatok času jeden pre druhého: Čas na spoločné chvíle sa zníži na minimum.
Ako prekonať krízu vo vzťahu po príchode dieťaťa
- Komunikujte, aj keď je to ťažké. Hovorte o svojich pocitoch bez obviňovania a skúste používať „ja” vety: Cítim sa unavený, Chýba mi tvoja blízkosť a nie „ty” vety: Ty nikdy nepomáhaš.
- Nájdite si aspoň chvíľku len pre seba. Hoci aj 20 minút denne, keď sa porozprávate, vyberiete sa na prechádzku a vypijete si kávu bez prerušovania.
- Buďte si navzájom oporou, nie súpermi. Obaja to máte ťažké, len možno iným spôsobom. Namiesto pretekania sa, kto je viac vyčerpaný, skúste sa pochopiť a podržať.
- Nebojte sa požiadať o pomoc.
- Pracujte na fyzickej aj emočnej intimite. Občas stačí objatie, dotyk, blízkosť bez tlaku na sex. Intimita sa dá opäť budovať, pomaly a s rešpektom.
- Pripomínajte si, prečo ste sa jeden do druhého zamilovali. Spomeňte si na časy, keď ste boli len dvaja. Prečítajte si staré správy, pozrite si spoločné fotky, rozprávajte si príbehy „z minulosti”.
Vzťah sa po príchode detí mení, ale to neznamená, že musí skončiť. Môže sa prehĺbiť, dozrieť, stať sa pevnejším. Kríza nie je známkou zlyhania, ale dôkazom, že vám na tom druhom záleží.
Láska ako sila presahujúca normy a predsudky
Láska je sila, ktorá presahuje spoločenské normy, víťazí nad nepriazňou osudu a predsudkami. Príbeh Texie a Any je silným dôkazom neochvejnej sily ich lásky uprostred predsudkov verejnosti. Milostný príbeh Tiny Texie a Anastasie Graves sa začal začiatkom roku 2020 ako náhodné stretnutie, ktoré viedlo k hlbokému spojeniu. Anastasia, lepšie známa ako Ana, bola pôvodne najatá ako maskérka Texie. Netušili, že tento profesionálny vzťah sa vyvinie do hlbokého romantického zväzku. Rýchlo si uvedomili, že ich príbeh sa stretol s výzvami. Miniatúrna postava Texie, ktorá je výsledkom jej syndrómu Kenny-Caffey, viedla k zraňujúcim komentárom a krutému úsudku. Ana, ktorá má „normálnu“ výšku, často dostávala nenávistné správy, ktoré spochybňovali jej výber partnera. „Vždy budeme čeliť rozsudku. Texie s láskou hovorí o Ane ako o svojom „štíte“. Anina neochvejná podpora a ochranný postoj voči online trollom umožnili Texie zvládať výzvy spojené s bytím v očiach verejnosti. Anina vytrvalá prítomnosť zaisťuje, že Texie nikdy nebude musieť znášať ťažkosti sama. Syndróm Kenny-Caffey, zriedkavá dedičná porucha kostry, viedla k výraznému fyzickému vzhľadu. Napriek tomu Texie a Ana naďalej popierajú spoločenské normy a očakávania. Tento príbeh je dojímavou pripomienkou, že láska nepozná žiadne predsudky. Svojím neochvejným nasadením a húževnatosťou umlčali hlasy neprajníkov a odporcov.
Žiarlivosť ako komplexná emócia
Žiarlivosť je jednou z emócii, ktorú po prvýkrát prežívame už v detstve a nie je ľahké naučiť sa ovládať ju. V dospelosti sa žiarlivosť najčastejšie vyskytuje v partnerskom vzťahu. Neustále kontrolovanie, podozrievanie a následné hádky… Pri nej ide o komplex emócií, myšlienok a následného správania sa. Človek, ktorý žiarli, môže pociťovať hnev, bolesť, smútok, závisť ba dokonca až poníženie. Okrem spomínaných vnútorných pocitov sa objavujú aj vonkajšie prejavy ako napríklad tras, potenie, agresívne správanie a niekedy aj násilné konanie. Žiarlivec sa porovnáva s potenciálnym rivalom a obáva sa o svoju povesť. Bezvýznamné udalosti sa vnímajú ako kľúčové, zveličujú sa, a to ich poháňa k nezmyselnému správaniu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Príčiny chorobnej žiarlivosti
Príčinou je súhrn viacerých faktorov, no niekedy stačí aj jeden aspekt, aby človek chorobne žiarlil:
- dedičnosť
- povahové črty ako nedôverčivosť, podozrievavosť, vnútorná neistota, alebo zas sebeckosť, samoľúbosť, egocentrickosť
- biologické faktory - žiarlivosť sa viac prejavuje vtedy, keď je nervová sústava človeka oslabená, napr.
Žiarlivosť a sebavedomie
Podhubím pre vznik žiarlivosti je pocit menejcennosti a nízke sebavedomie, ktoré mohli v minulosti vzniknúť rôznym spôsobom. Málo chvály a ocenenia, neustále kritizovanie a porovnávanie s niekým lepším v detstve otrasie sebavedomím dieťaťa. Preto sa žiarlivci cítia nemilovaní, stále pochybujú o láske partnera voči nim. Hlavnou príčinou je, že sa sami nemajú radi! Ich neschopnosť akceptovať samých seba, nedôvera v to, že sú hodní lásky a úcty, je hlavnou príčinou ich žiarlivého správania. Žiarlivý partner si nedokáže predstaviť, ako by s ním niekto mohol vydržať. Strach z opustenia a nízke sebavedomie postupne vedie k tomu, že podobne ako pri závislostiach, sa človek stáva závislým na svojom partnerovi a jeho uisťovaní o tom, že ho neopustí, že nikoho iného nemá… Stupňujúca žiarlivosť môže postupne viesť aj k obmedzovaniu druhého a prípadne až jeho ponižovaniu.
Riešenie, prípadne liečba
Na začiatku vzťahu je istá miera žiarlivosti úplne normálna. Ide o prejav nadmerného citového vzplanutia, kedy sa mozog trošku „splaší“. Po krátkom čase však príde zistenie, že tento spôsob uvažovania a správania je nedôstojné až smiešne. Pri chorobnej žiarlivosti si žiarlivec musí uvedomiť, že má psychický problém. Liečba chorobnej žiarlivosti nemá dlhodobo uspokojivé výsledky. Prejavy sa zvyknú po určitom čase vrátiť. Žiarlivosť je akýmsi prezlečeným strachom, strachom z toho, že stratíme to najcennejšie, kvôli čomu budeme trpieť. Namiesto strachu je dobré postaviť vzťah na vzájomnej dôvere, porozumení a spolupráci. Nesmierne dôležité je zdieľať v partnerstve najväčšie strachy.
Jedlo ako prejav lásky a emócií
Jesť musíme, aby sme žili, a chceme, pretože nám to robí dobre. Výživnú hodnotu potravín alebo recept na výborný pokrm je možné zistiť jednoducho. V roku 1905 vypukla na ruskej lodi Potemkin vzbura. Spustili ju červy v boršči. Námorníci polievku odmietli aj po tom, čo ju lodný lekár označil za jedlú. Dôstojníci sa vyhrážali popravami, a tak väčšinu z nich rozčúlení námorníci pozabíjali. Ako veľmi ponížene sa museli námorníci cítiť, keď pre nich dovtedajšie hodnoty stratili význam… Čo všetko pre nich predstavovalo pokazené mäso? A správa, že je to pre nich dosť dobré? Keby išlo len o jedlo, stačilo polievku raz nezjesť - tak, ako to pamätníci poznajú zo známych socialistických školských jedální. „Zo všetkých lások je… najúprimnejšia tá k jedlu,“ povedal spisovateľ G. B. Shaw. Emócie, ktoré sú s jedlom spojené, nenájdeme však na žiadnom jedálnom lístku. Asi preto je také ťažké dodržiavať diéty, pretože vidina zdravia či krásnej postavy by mohla byť dostatočne silnou motiváciou… Odborné odporúčania sú založené na hodnotách vitamínov, obsahoch tukov, cukrov či kalórií. Lenže strava nie je to isté čo jedlo. To znamená oveľa viac - chuť, príjemné prostredie, dobrú spoločnosť. Jednoducho - pôžitok.
Jedlo a pôžitok
Doktor Volker Pudel, najznámejší nemecký odborník na výživu, poukazuje na to, že v rebríčku pôžitkov stojí jedlo za dovolenkou, časom stráveným s rodinou a láskou/sexom na štvrtom mieste, u ľudí nad 33 rokov dokonca na mieste treťom - pred láskou a sexom! Redukovať jedlo na jeho biologickú podstatu znamená obchádzať podstatnú časť jeho významu. Ako dôkaz, že rozumové argumenty majú pri jedle veľmi malý význam, uvádza doktor Pudel prekvapivo rýchly návrat Nemcov k hovädziemu mäsu - ani choroba šialených kráv sa na jeho spotrebe dlhodobo neprejavila. Z prepojenia emócií a stravovania vychádza odborník tiež vo svojich návodoch na chudnutie - pri návaloch žravosti odporúča náhradné pôžitky - napríklad návštevu kina, alebo rovno rande. Jedlo aktivizuje rovnaké časti mozgu ako hudba, niektoré drogy či sex. Anthelme Brillat - Savarin, francúzsky zakladateľ filozofie o jedle a autor knihy Fyziológia chuti, sa teda asi veľmi nemýlil, keď povedal, že žena, ktorá rada je, má rada aj sex. Psychoterapeutka Petra Pokorná pracovala s klientkou, u ktorej toto vzájomné pôsobenie bolo jednoznačné: „Po rozvode som už nechcela partnera za každú cenu, a tak som mala aj obdobie, keď som bola sama. A vždy som pribrala. Teraz už viem, že čím menej mám sexu, tím viac jem.“ Petra Pokorná vysvetľuje, že „uspokojenie jedlom je v ľudskom živote vývinovo staršie. Preto sa človek pri frustrácii sexom vracia na hlbšiu úroveň, a tam sa uteší.“ Existuje však aj iná súvislosť - ten, kto považuje pôžitky všeobecne za niečo hriešne, bude mať pravdepodobne problém užiť si ako jedlo, tak i sex.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vplyv rodiny a výchovy na vzťah k jedlu
Lenže jedlo je dokonca viac, ako len pôžitok. Náš prístup k nemu sa vytvára od raného detstva práve vplyvom rodiny a výchovy. Tá formuje naše preferencie k jednotlivým pokrmom aj celkový vzťah k jedlu. Sladká chuť sa síce odmalička všeobecne preferuje, napriek tomu však štúdia doktorky Ingrid Keifer z viedenskej univerzity ukázala, že výchova môže jej obľubu posilniť. Keď sa deťom po určitom období ponúkali limonády s rozdielnym obsahom cukru, viac ako polovica detí, ktorým rodičia sladkosti zakazovali, siahla po najsladšej limonáde. Tú najmenej sladkú si nevzalo žiadne. Oproti tomu deti, ktoré predtým v sladkom neobmedzovali, nepohrdli ani menej sladkou limonádou - rozhodla sa pre ňu pätina detí, kým pre tú najsladšiu tretina. Poznatok, že absolútne zákazy len posilňujú vznik neurotických návykov, však nie je pre psychológov ničím novým.
„Kŕmenie je prvou a najdôležitejšou potrebou dieťaťa. To ako je uspokojovaná, sa do dieťaťa hlboko ukladá - o to viac, že deti nemyslia a nerozlišujú v kategóriách, v akých sme zvyknutí premýšľať my dospelí,“ vysvetľuje Petra Pokorná. „Jedlo, rozkoš z plného bruška a milujúca mamička splývajú v jeden slastný pocit, a preto vzťah s matkou, potreba bezpečia a jedlo budú navždy prepletené. „Jedlo môže tíšiť smútok, krátiť dlhú chvíľu, upokojovať pri strese, sprevádzať dobrú náladu či zvýrazňovať slávnostné chvíle. Vie však robiť dobre a zle zároveň. Obľúbená tešiteľka čokoláda svojím zložením naozaj pozitívne ovplyvňuje náladu. Kto a aké aspekty s jedlom spája je také individuálne, že ich vypátranie môže vyniesť na povrch zaujímavé poznatky o fungovaní rodiny.
Príklady z praxe
„U nás doma bolo sladké na prídel. Rozhodovala o ňom mama - a to nielen pre nás deti, ale aj pre otca. Ten bol taký poslušný, že mu nikdy ani nenapadlo, aby si niečo sladké sám kúpil. Keď som bola väčšia, bolo mi trápne, ako sa môj otec, ktorého by som bola potrebovala vidieť ako chlapa, hlavu rodiny, chodil mamy pýtať, či si ešte môže vziať cukrík alebo kúsok torty. Alebo keď mu vynadala, že už toho mal dosť, keď vylizoval tanier a spokojne si mrmlal „mne to chutí“. Pre mňa samotnú bolo potom jedlo vo vzťahoch dlho v podstate rozhodujúce. Ak chlap vyjedol tanier do poslednej omrvinky, hneď som bola presvedčená, že je to ťuťmák, malý chlapček, čo počúva svoju maminku. Naopak, kto ma pozval na dobrú večeru, bol v mojich očiach boh, ktorý si zaslúži odmenu. „Ja som vlastne vnímala jedlo ako dôkaz priazne alebo stresu. Došlo mi to, keď mi môj trinásťročný syn povedal, že vždy keď ma naštve, prestanem variť. A to som si, samozrejme, myslela, že to robím inak ako mama - sladkosti deťom predsa nezakazujem! Jednoducho som chcela, aby videli, ako veľmi som pre ne dôležitá. To je sila - cez deti som si vlastne overovala, či vôbec niečo znamenám! A potom som si uvedomila, že pred nimi tiež nerada maškrtím. Akosi som mala spojené, že to mamy nerobia - svoju som videla prvý raz s čokoládou, keď mala šesťdesiat, a dosť ma to zaskočilo. Vždy sa len totiž sťažovala, že otec môže jesť všetko a nepriberie, kým ona…“ rozmýšľa Števka nad možnosťou, či celé to obmedzovanie sladkostí nebol, okrem iného, aj mamin spôsob, ako si udržať akú-takú stabilnú hmotnosť. Petra Pokorná pripúšťa, že v takom prípade „ide o tzv. externalizáciu konfliktu - keď matka dozerá, aby ostatní nejedli sladké, nemusí sa už trápiť svojou obrovskou chuťou na sladké. „Jasné, že človek veľmi opakuje to, v čom vyrástol. Lenže toto sa už týkalo len mňa. Keď som napríklad mala pocit, že som urobila niečo zlé, prestala som jesť, a tak mi z hladu bolo ešte horšie. Alebo som najprv sladké kupovala len deťom, a potom ich prosila, či by mi trošku nedali,“ dodáva Števka s tým, že teraz v nej každý nevedomý hlad vyvoláva otázku, za čo sa trestá, a sladkosti už nakupuje aj pre seba. Terapia odkryla jej presvedčenie, že taká hrozná ženská si od seba nič dobré nezaslúži. Svoju hodnotu bola schopná merať len prostredníctvom jedla, ktoré jej dávajú iní. Či už chlapi dobrou večerou („uletené je, že oni sami ma často vôbec nezaujímali“), alebo deti, ktoré si sladké dokonca museli odtŕhať od pusy. Existuje vari väčší dôkaz lásky!? Nevyhnutnosť takýchto dôkazov naznačuje nedostatočný pocit vlastnej hodnoty. Kto sa považuje za nedôležitého, nemá motiváciu a často ani odvahu starať sa o seba.
Jedlo ako vyjadrenie životných postojov
Tridsaťosemročný právnik Juraj to zažil na vlastný žalúdok: „Vždy som bol zvyknutý, že sa mi o jedlo starala žena. Najskôr mama, potom manželka. Keď som bol niekde na služobnej ceste, kúpil som si desať deka vlašského šalátu a jeden rožok a mal som pocit, že som sa odviazal. Vydávať peniaze za jedlo mi pripadalo čudné - ako keby som ich vyhadzoval z okna. Potom sa však žena so mnou rozviedla a prvý raz v živote mi nikto jedlo nedával. Niečo som, samozrejme, jesť musel, ale z nákupu som sa väčšinou vrátil len s chlebom a vajíčkami. Dopriať si niečo lepšie som jednoducho nevedel, preto som sa vždy tešil aspoň na služobné obedy. Neskôr som si našiel priateľku (teda skôr ona mňa) a ja som sa len pozeral, ako si užíva - po obede zákusok, večer vínko, cez víkend kaviareň s kamarátkami… Začal som to skúšať tiež. Bol to síce zakaždým boj sám so sebou, nakoniec som však pochopil, že peniaze minuté za niečo, čo mi robí dobre, predsa nie sú vyhodené. Okrem čisto osobných existujú aj spoločenské funkcie jedla. Každá kultúra má svoje stravovacie zvyklosti, ktoré majú rôzny symbolický význam. Kto za minulého režimu jedol pražskú šunku, mal pocit, že je niečo viac. Dnes to človek niekam dotiahol, keď sa môže pochváliť, že vie, kde majú najlepšie ustrice. Aj kaviár je synonymom blahobytu. Keď si ho ešte dáme v nejakej „in“ reštaurácii, potom to nielen znamená, že na to máme, ale že sa stýkame s tými správnymi ľuďmi. Ak s nimi však chceme držať krok, musíme vyvinúť určité úsilie. Napríklad poznať dobré ročníky vína, vedieť sa porozprávať o jeho farbe, po ochutnaní ho so znaleckým mlčaním prevaľovať na jazyku. Doba socializmu bola v tomto ohľade omnoho pohodlnejšia: pojmom bolo už samotné označenie vína „francúzske“. Identifikovať sa s okolím je možné jednoducho akceptovaním jeho zvyklostí - v Taliansku asi vzbudím menej pozornosti, keď si dám pizzu, ako keby som sa domáhala bryndzových halušiek. Ale aj doma slúži jedlo (a pitie) ako znak príslušnosti k určitej skupine - všetci poznáme neodbytné „daj si s nami pol deci, netrhaj partiu“. Záleží na našej osobnosti, či sa jedlom chceme voči okoliu vydeľovať alebo, naopak, začleňovať doňho. To, že jej formovanie môže byť dôležité aj z politického hľadiska, možno vyvodiť z výskumu dvoch indiánskych kmeňov, ktorý pripomína Petra Pokorná: „Kmeň známych bojovníkov kŕmil svojich potomkov, kedykoľvek chceli jesť a z detí tam rástli sebavedomé osobnosti. Oproti tomu deti pastierov a zberačov museli čakať dovtedy, kým matka skončí svoju prácu na poli. Celý tento kmeň sa vyznačoval skromnosťou a ochotou podrobiť sa. Už nezmeníme to, ako nás dojčili. Pre koho však jedlo znamená problém, väčšiu šancu má vyriešiť ho pochopením mechanizmu, ktorý s ním spája, ako skúšaním rôznych diét. Každé nedodržanie jedálneho lístka si totiž neistý človek často vyloží ako ďalší dôkaz svojej neschopnosti, a tým ešte viac podkopáva svoje sebavedomie. Otázka, prečo by sa mal vlastne snažiť, keď aj tak za veľa nestojí, nič nerieši.
Jazyky lásky a ich prejavy
Americkí sociálni psychológovia Róbert Schafer a Elisabeth A. Yetley pozorovali, ako niektorí ľudia prostredníctvom jedla vyjadrujú rôzne životné postoje. Ak chceš, aby ten druhý vedel a cítil, že ho miluješ, nauč sa mu to vyjadrovať JEHO prirodezným "jazykom lásky". Skutočná láska nespočíva v tom, že od partnera budeš mať napĺňané všetky svoje potreby, ale že budeš robiť dobré veci tomu, koho miluješ.Každý človek túži po láske. Čo je to láska? Budete sa možno čudovať, ale skutočná láska je rozumové rozhodnutie sa milovať toho druhého. ☺ Každý človek má citovú nádobu, ktorá potrebuje byť doplňovaná, inak bude v srdci cítiť prázdno, bolesť. Keď sa citová nádoba naplní a milovaný človek si bude tvojou láskou istý, celý svet sa rozjasní a on bude sa môcť naďalej rozvíjať. ☺ Ľudia majú rôzne prejavy-jazyky lásky. Často sa stáva, že tvoj jazyk lásky nie je rovnaký s jazykom lásky tvojho milovaného človeka. Akoby ste sa obchádzali a preto dochádza k nedorozumeniam. ☺ Ak chceš, aby ten druhý vedel a cítil, že ho miluješ, nauč sa mu to vyjadrovať JEHO prirodezným jazykom lásky. ☺ Ako prídeš na to, ktoré jazyky lásky používa ten druhý? Všímaj si, ako sa snaží prejaviť lásku tebe, alebo druhým ľuďom. ☺ Skutočná láska nespočíva v tom, že budeš mať všetko, čo chceš ty, ale že budeš robiť dobré veci tomu, koho miluješ. Každý deň sa znovu musíš rozhodnúť, či budeš túžbu po láske druhému napĺňať.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Príklady jazykov lásky
- Komplimenty: Sú mocnými prostriedníkmi lásky.
- Slová uistenia: Dodajú partnerovi potrebnú odvahu: „Aj keď si sa pomýlila, verím ti naďalej.
- Blízkosť: Znamená to, že budete niečo robiť spoločne a tvoj záujem bude nasmerovaný na milovanú osobu.
- Vzájomné počúvanie: Zdieľanie vzájomných túžob, pocitov, myšlienok. Keď ti milovaná osoba niečo hovorí, dívaj sa jej do očí a nerob pritom nič iné.
- Rozprávanie o svojich pocitoch: Otvor sa tomu druhému vrámci svojich možností. Každý deň si povedzte aspoň o 3 udalostiach dňa a vašich pocitoch.
- Poskytovanie a prijímanie darov: Dar je niečo, čo môžeš zobrať do rúk a povedať si: „Aha, spomenul si na mňa.“ Napíš si zoznam darov, ktoré milovaná osoba v minulosti dostala a tešila sa z nich.
- Dary a peniaze: Ak si sporovlivý typ, pamätaj, že darčekom investuješ do vášho vzťahu, sporením uspokojuješ svoju, nie partnerovu potrebu.
- Daruj seba samého: Veľkým darom v čase krízy je najmä tvoja fyzická prítomnosť.
- Praktické služby: Ak ich vykonávaš s kladným postojom, vynaložíš na ne určitú energiu, čas a plánovanie, vyjadruješ milovanej osobe, že ich robíš len kvôli nej.
- Dotyk tela ako taký: Znamená dotýkanie sa vnútorného „JA“ konkrétnej osoby. Zisťuj, aký dotyk má milovaná osoba rada: na celom tele, dlhý, či nepatrný, nemusí byť sexuálny.
- Sex: V manželských vzťahoch je vrcholným prejavom lásky.
- V kríze: Keď milovaná osoba plače, stačí pevné objatie. (Podľa: Chapman, G.: Pět jazyků lásky.)
Význam priateľstiev pre duševné zdravie
Dobré priateľstvá sú pre nás veľmi dôležité - pomáhajú nám prekonávať ťažké životné situácie, kamaráti sa s nami tešia a zároveň nás posúvajú. No ani takýto vzťah by sme nemali brať automaticky, preto sme sa pýtali psychologičky Linnet Michaličkovej, ako sa o priateľstvá starať a ako ich budovať.
Ideálny kamarát/ideálna kamarátka
Je náročné opísať vzorový príklad, pretože priateľstvá sú veľmi individuálne. Pre každého však platí, že by sme sa mali cítiť uvoľnene, otvorene a byť v kamarátstve bez nejakého tlaku. Najdôležitejší je pocit bezpečia, nikto nás nemá do ničoho nútiť a mali by sme cítiť, že sme prijímaní takí, akí sme - či už máme lepší, alebo horší deň. Dobrý kamarát by mal pre nás predstavovať priestor, v ktorom je v poriadku cítiť sa tak, ako práve potrebujeme. Ako v každom zdravom vzťahu, ani tu by nemala chýbať rovnováha a vzájomná podpora. Treba však dodať, že kamarát nemôže byť stále proaktívny a riešiť všetky naše problémy či preberať zodpovednosť za náš život. Niekedy stačí, keď je pri nás a vypočuje si všetko, čo nás trápi. Je dôležité, aby sme cítili, že je blízko.
Vplyv priateľstiev na mentálne zdravie
Áno, dokonca môžem povedať, že nemať kamarátov je zdraviu škodlivé. Sú nesmierne dôležití pre naše duševné aj fyzické zdravie. Keď nám chýba blízkosť priateľov, začneme zažívať osamelosť, a pritom ani nemusíme byť sami. Takýto pocit môžeme mať aj v miestnosti plnej ľudí. Osamelosť, teda pocit nedobrovoľnej samoty, môže v určitých prípadoch vytvárať až také zmeny na mozgu, ktoré sú podobné tým pri stareckej demencii - čiže nám vyslovene chradne mozog. Kamaráti nám taktiež dávajú do života potrebnú empatiu, môžeme sa im zdôveriť a v ich blízkosti vyplavujeme oxytocín - hormón lásky.
Oxytocín v priateľských vzťahoch
Oxytocín sa spúšťa, keď prežívame akúkoľvek lásku - aj tú priateľskú. Partnerský a priateľský vzťah majú mnoho spoločného, napríklad pocit dôvery či bezpečia sa prelína v oboch. Niekedy sa stretávame aj s tým, že náš partner je náš najlepší priateľ. A hoci v partnerských vzťahoch zažívame silné emócie, priateľstvá sú častokrát čistejšie - bez žiarlivosti či pálčivých očakávaní o dokonalej kompatibilite, ktorú tak veľmi túžime nájsť práve v partnerských vzťahoch. Priateľské vzťahy sú zväčša slobodnejšie a menej emočne zahlcujúce. Láska je však zastúpená v oboch prípadoch, a tak, ako sa staráme o partnerský vzťah, by sme sa mali starať aj o priateľstvá. Napríklad venovať kamarátom dostatok pozornosti a času. Áno, v prvom rade by sme si mali nájsť čas napísať či zavolať. V prípade funkčných vzťahov sa odporúča zaradiť si „ozvanie sa kamarátovi“ do zoznamu úloh na daný deň. Alebo si napríklad dávať stretnutia fixne do kalendára - ako si dávame pracovné aktivity. Vzťahy s kamarátmi sú častokrát kvalitnejšie ako rodinné väzby a vďaka nim nadobúdame pocit, že tu nie sme sami.
#